Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_37Er-701-2009.pdf
PDF · 73.58 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/701/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 35937873, proti povinnému: Floramax s.r.o., Domové role 71, Bratislava, IČO: 36628433, o vymoženie uloženej povinnosti
rozhodol:
Súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej, , Exekútorský úrad, 1. mája 1053, Vráble, sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 49,19 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 02.07.2014 vydal súd uznesenie č.k. 37Er/701/2009-34, ktorým rozhodol o trovách exekúcie.
Dňa 17.07.2014 doručil súdny exekútor súdu odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie.
V odvolaní súdny exekútor uviedol, že v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor nezavinil zastavenie exekúcie, taktiež preukázal nemajetnosť povinného počas exekúcie . O nemajetnosti povinného svedčí aj skutočnosť, že povinná spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra SR bez likvidácie. Uvádza, že exekučné konanie je konanie vykazujúce znaky sporového konania, kde proti sebe stoja oprávnený a povinný. Je nelogické aby súdnemu exekútorovi z dôvodu vymáhania pohľadávky oprávneného vznikli náklady, ktoré bude nútený znášať sám. Súdny exekútor viedol exekučné konanie voči povinnému zo zákonného dôvodu, zisťoval majetkové pomery povinného a vymazanie povinného z Obchodného registra nezavinil a ani nemohol predpokladať. Počas exekúcie bola nemajetnosť preukázaná aj zapožičaním exekučného spisu. Uvádza, že oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade nemajetnosti povinného, vyhlásenia konkurzu na majetok povinného alebo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. V danom prípade prvostupňový súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP pre jej neprípustnosť. Z uvedeného vyplýva, že povinný v priebehu exekúcie stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a napríklad v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17 CoE/11/09-36 zo dňa 27.02.2009 ide o situáciu z hľadiska úhrady trov exekúcie ešte zložitejšiu ako je nemajetnosť povinného , no zároveň je vo svojej podstate analogická so situáciou upravenou v ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože Exekučný poriadok znášanie trov exekúcie, z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania v jeho priebehu výslovne neupravuje. Súdny exekútor sa v odvolaní opiera o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 podľa ktorého ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok , ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Spoločnosť bola zrušená z dôvodu nemajetnosti, nakoľko nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, a teda reálne nemala žiadny postihnuteľný majetok, ktorým sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného ako aj trovy súdneho exekútora. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s názorom, že
súdny exekútor vykonáva svoju činnosť v podnikateľskom režime a vystupuje ako podnikateľ a musí znášať aj podnikateľské riziko.
Odvolanie smerovalo voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Súd preto postupoval podľa § 374 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu , ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca , ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa , proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. podaním odvolania došlo k zrušeniu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a rozhodnutiu súdom prvého stupňa.
Podľa § 58 ods. 6 EP , proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Súd si pripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32CbR/70/2010, z ktorého zistil, že Okresný súd Bratislava I zrušil povinného bez likvidácie z dôvodu, že povinný si nesplnil povinnosť založiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve posledné účtovacie obdobia po sebe, nesídlil na adrese, ktorú mal ako sídlo zapísanú v Obchodnom registri. Následne bol povinný dňa 31.08.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Vo výpise z Obchodného registra SR sa uvádza , že Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 32CbR/70/2010 zo dňa 27.06.2011 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2011 bola obchodná spoločnosť Floramax s.r.o., Domové role 71, Bratislava, IČO: 36628433 zrušená bez likvidácie.
Podľa § 68 ods. 8 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. Podľa odseku 9 uvedeného zákonného ustanovenia, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra spoločnosti, ktorá nemá obchodný majetok.
Ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2013 č.k. 21CoE/188/2013 vo všetkých prípadoch, keď sa spoločnosť zrušuje ex offo bez likvidácie, spoločnosť nemá žiaden majetok, resp. nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora alebo majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Po výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra exekúcia bude zastavená iba vtedy, ak povinný zanikol výmazom z obchodného registra a jeho majetok a majetkové práva neprešli na žiadny nástupnícky subjekt. Pokiaľ došlo k výmazu subjektu povinného z obchodného registra a jeho majetok, práva a povinnosti prešli na iný subjekt, išlo by o právne nástupníctvo po povinnom (univerzálnu sukcessiu) a súd by ďalej konal s jeho právnym nástupcom bez ďalšieho. Výmaz obchodnej spoločnosti sám o sebe teda nie je dôvodom zastavenia exekúcie, ale iba v spojení so skutočnosťou, že majetok tejto spoločnosti, práva a záväzky povinného neprešli na žiaden nástupnícky subjekt, s ktorým by bolo možné v exekúcii pokračovať. Takým prípadom je podľa názoru odvolacieho súdu i neexistencia obchodného majetku zanikajúcej spoločnosti a jej následný výmaz z obchodného registra bez právneho nástupcu v dôsledku jej zrušenia bez likvidácie. Neexistencia majetku obchodnej spoločnosti je teda právne významnou skutočnosťou a nielen dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti a jej následného výmazu z obchodného registra, ale podľa názoru odvolacieho súdu je v príčinnej
súvislosti aj so zastavením exekúcie, ktorá je voči povinnému vedená, ak spoločnosť nemá obchodný majetok a majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie
Nakoľko má súd za preukázané, že k ex offo výmazu povinného došlo v dôsledku jeho nemajetnosti, kedže sa spoločnosť bola zrušená ex offo bez likvidácie a nemajetnosť spoločnosti bola preukázaná šetrením Okresného súdu Bratislava I, súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť od 1.1.2009, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- poštovné .................................................................................................... 7,80 €,
Súdny exekútor si uplatnil v časti poštovného odmenu 16,81 eur. Po preštudovaní exekučného spisu, súd zistil, že v spise sa nachádza 6 doručeniek. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 6 doporučených zásielok v hodnote 1,30 eur, spolu v hodnote 23,40 eur. Súdny exekútor nepreukázal, že poštovné náklady boli v sume 16,81 eur, preto mu súd priznal iba preukázané poštové náklady v sume 7,80 eur.
Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustan. § 196 EP a túto daň vo výške 20 % teda o 8,20 eur a teda mu patrí 49,19 €.
Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 49,19 €, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.