Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-131-2011.pdf
PDF · 149.94 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/131/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: BZK stav, s.r.o., Suchá nad Parnou 477, IČO: 44 415 958, zastúpeného JUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, advokátom, Vajanského 40, Trnava, proti odporcovi: Outdoor Media Service, s.r.o., Strojnícka 57, Bratislava, IČO: 36 736 104, zastúpeného Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Budatínska 47, Bratislava, IČO: 36 860 646, o zaplatenie 8 053,32 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 100 % jeho trov konania, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 25. 08. 2011 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu 8 053,32 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29. 12. 2009 až do zaplatenia s odôvodnením, že odporca si ako objednávateľ objednal v septembri 2009 u navrhovateľa ako zhotoviteľa dielo - stavebné práce na stavbe Hypernova Michalovce. Cena za dielo bola dohodnutá na základe dohodnutého rozpočtu v celkovej výške 172 375,07 eura. Stavebné práce začali dňa 14. 09. 2009, pričom boli ukončené a dielo odovzdané dňa 15. 10. 2009. Počas zhotovovania diela vyvstala potreba vykonania ďalších činností. Išlo o činnosti v celkovej výške 8 053,32 eura (čo predstavuje 5,56% celkovej ceny diela). Tieto činnosti odporca uznal, resp. nijako nerozporoval. Navrhovateľ poskytnuté stavebné práce fakturoval odporcovi faktúrou č. 51/09 na sumu 32 725,- eura, faktúrou č. 52/09 na sumu 32 725,- eura, faktúrou č. 60/09 na sumu 71 400,- eura a faktúrou č. 68/09 na sumu 35 525,07 eura, ktoré odporca navrhovateľovi zaplatil a faktúrou č. 65/09 na sumu 8 053,32 eura, ktorú odporca navrhovateľovi nezaplatil. Dňa 03. 05. 2010 navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu na zaplatenie dlžnej sumy ako posledný pokus o mimosúdne vyriešenie veci, ale odporca navrhovateľovi dlžnú sumu napriek tomu nezaplatil.
Odporca sa k veci vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že žiadal návrh navrhovateľa na začatie konania zamietnuť ako neodôvodnený, pretože medzi účastníkmi konania bola síce dohodnutá zmluva o dielo v ústnej forme, ale je otázna výška ceny za dielo, pretože rozpočet nezodpovedá dohodnutým cenám, ktoré si dohodli zmluvné strany. Odporcom bol navrhovateľovi zasielaný návrh zmluvy, ktorý sa však odporcovi od navrhovateľa nevrátil, pričom táto zmluva bola rovnaká ako mal odporca podpísanú so spoločnosťou AHOLD Retail Slovakia s.r.o. Celý komplex stavania piatich Hypernov realizoval odporca spolu s navrhovateľom, pričom sa ústne dohodli na cenách na základe rozpočtov a cenníka Cenkros. Cenník Cenkros sa uznáva aj pri štátnych zákazkách a ceny v ňom uvádzané sú pohyblivé. Môže sa stať, že ceny na jednej zákazke môžu byť rozličné, ale len nižšie ako uvádza tento cenník, nie vyššie. Dopredu sa presná cena nemohla určiť, pretože zákazky išli cez tender. Odporca zasielal navrhovateľovi jednorazové zmluvy o dielo spolu so súpisom
vykonaných prác, pričom navrhovateľ odporcovi nikdy tieto doklady nevrátil. Odporca sa dohodol s navrhovateľom, že šiestu Hypernovu bude realizovať priamo, nie ako subdodávateľ. Išlo o 5 stavieb obchodov Hypernova a na každú stavbu existovala samostatná zmluva. Rozsah prác, ktorý vykonal navrhovateľ, bol odsúhlasený a je v poriadku. Nakoľko neprišlo k reklamácii prác, nebol dôvod zadržiavať peniaze. Základná zmluva medzi spoločnosťami odporcu a AHOLD Retail Slovakia s.r.o. sa mala za rovnakých podmienok preklopiť na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca mal podpísanú zmluvu so spoločnosťou AHOLD Retail Slovakia s.r.o. v neskoršom termíne ako mu navrhovateľ krycie listy predložil právnemu zástupcovi odporcu, pričom odporca tieto krycie listy nikdy nedostal. Na krycom liste sú uvedené dátumy skoršie, ako prišlo k uzavretiu predmetnej zmluvy, preto nemohol navrhovateľ fakturovať, pretože ceny sa robili ku každej Hypernove zvlášť. Navrhovateľ vyfakturoval čiastku a vedel, že práce naviac spadajú do ceny, ktorá bola dohodnutá. Odporca neskúmal jednotlivé faktúry, pretože k nim nemal súpis prác, pričom až nakoniec zistil, že cenu preplatil. Navrhovateľ teda vystavoval faktúry vadne, pretože k nim nepripojil potrebné prílohy. Odporca uhradil faktúry č. 51/09, č. 52/09, č. 60/09 a č. 68/09 na základe ústnej dohody zálohovo. Odporca uhradil ceny prác ako komplexnú cenu za dielo vo vyššom rozsahu, ako bolo fakturované, a preto už nezaplatil cenu naviac prác. Odporca si žiadne práce naviac u navrhovateľa neobjednal a navrhovateľ takéto práce pre odporcu ani nevykonal. Zo súpisu prác naviac predloženého navrhovateľom nie je zrejmé, kto si tieto práce naviac objednal, pričom odporca si ich neobjednal. Ďalej existuje rozpor v dátumoch, pretože dňa 15. 10. 2009 boli práce na stavbe ukončené, súpis prác naviac je zo dňa 08. 12. 2009 a faktúra č. 65/09 je zo dňa 14. 12. 2009, pričom táto faktúra nespĺňa náležitosti daňového úradu, pretože k nej nebola priložená príloha, navyše súpis prác nebol pripojený k faktúre a bol vytvorený neskôr. Navrhovateľ nešpecifikoval aké práce a v akej hodnote žiada od odporcu zaplatiť. Neprišlo k uznaniu vykonaných činností odporcom. Ak by aj práce naviac boli vykonané v prospech odporcu namietal ich premlčanie.
Navrhovateľ sa k veci ešte vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že k dohode o cene za práce naviac prišlo medzi konateľom navrhovateľa p. Zvonárom a konateľom odporcu a na základe tejto dohody bol vyhotovený rozpočet. Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu zo dňa 25. 05. 2010 je zrejmé, že v priloženom prehľade v stĺpci Michalovce a riadku „uznané práce navyše“ je uvádzaná cena bez DPH, pričom spolu s DPH ide o sumu, o ktorú sa vedie tento spor. Na základe uvedeného je zrejmé, že odporca cenu prác navyše v tej dobe nerozporoval a túto aj zaplatil. Konanie, resp. nekonanie p. Gavača bolo na pojednávaní odôvodnené udelením plnomocenstva p. Gavačom (konateľa) p. Mizerovi (spoločníkovi a teda aj de facto vlastníkovi odporcu). Odôvodnenie udelenie generálneho plnomocenstva p. Mizerovi sa javí prinajmenšom ako obchádzanie úmyslu zákonodarcu udeliť právo konať v práve konateľovi a nie spoločníkovi, a z toho konzekventná neplatnosť takého právneho úkonu. S ohľadom na výpoveď p. Gavača, môže navyše existovať dôvodná pochybnosť, či p. Gavač mal oprávnenie p. Mizerovi plnomocenstvo, vzhľadom na skorší dátum udelenia plnomocenstva ako vzniklo oprávnenie konať za odporcu ako konateľ vôbec udeliť. Účelom „stretnutia na Šustekovej“ bol pokus o zmierne mimosúdne riešenie vzniknutej situácie spočívajúcej v neuhradí faktúr navrhovateľa odporcom, a zároveň prísľub odporcu dlžné sumy vyrovnať. Účelom stretnutia nebola v žiadnom prípade kompenzácia či započítanie, resp. iné peňažným plnením realizované plnenie. Odporca na tomto stretnutí uznal výšku dlžných súm (nielen za stavbu Hypernova Michalovce, ale aj za Hypernova Humenné a Bardejov). Odporca na tomto stretnutí nerozporoval dohodnutú odmenu, nebol na to dôvod
- v tom čase bola dohoda o cene obom účastníkom jasná - po vyhranom tendri poslal navrhovateľ odporcovi rozpočet (krycí list), na základe ktorého sa realizovali stavebné práce na Hypernovách (výsledok ústnych dohôd - písomné zmluvy zo strany odporcu navrhovateľovi nikdy nedoručené neboli, a preto nemohli byť navrhovateľom ani podpísané) a ich následná fakturácia v zmysle rozpočtu. Podľa informácií, ktorými navrhovateľ disponuje, zo strany odporcu boli spoločnosti AHOLD Retail Slovakia s.r.o. fakturované sumy (za stavebné práce), ktoré boli cca o 20% vyššie ako údajne neodôvodnená fakturácia navrhovateľa odporcovi. Obvyklá cena za stavebné práce sa teda mohla pohybovať v rozmedzí, ktorého spodná hranica zodpovedá fakturovanej sume navrhovateľa (odporcovi) a hornej hranici fakturovanej sume odporcu (spoločnosti AHOLD Retail Slovakia s.r.o.). Obsahom tabuľky, ktorej obsahom je súpis prác, ktoré realizoval navrhovateľ, boli taktiež odporcom tvrdené hodnoty týchto prác vyjadrené v eurách. Okrem uvedeného tabuľka obsahovala aj riadky zobrazujúce hodnoty uhradených faktúr zo strany odporcu, hodnoty uhradených prác navyše, ale aj riadok „Uznané práce navyše“, ktorý obsahoval odporcom nerozporovaný rozsah prác navyše (v hodnote 6 767,50 eura bez DPH, čo zodpovedá sume 8 053,32 eura s DPH). Išlo teda o uznanie dlhu odporcom, spočívajúcom v nezaplatení vykonaných prác naviac v hodnote 8 053,32 eura s DPH podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navyše, podľa ust odseku 2 § 323 Obchodného zákonníka: Za uznanie nepremlčaného záväzku sa
považujú aj právne úkony uvedené v ust. § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, takže čiastočným platením záväzku odporcu malo toto platenie účinky uznania zvyšku dlhu. Rozsah prác nebol odporcom spochybnený, cena fakturovaná navrhovateľom bola o 30 % nižšia ako obvyklá cena a odporca túto sumu dostal zaplatenú od spoločnosti AHOLD Retail Slovakia s.r.o. Bolo možné znalcom vykonať účelnú ohliadku diela a určiť rozsah vykonaných prác a ich cenu, pričom toto je možné za účasti všetkých účastníkov konania.
Svedok Ing. Allan Gavač vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol konateľom odporcu od 15. 05. 2009 do 19. 08. 2010 v čase realizovania Hypernov navrhovateľom. O záležitosti ohľadom Hypernov sa na základe svedkom vystavenej plnej moci zo dňa 20. 04. 2009 staral p. Mizera, svedok s konateľmi navrhovateľa nerokoval. S navrhovateľom spolupracovali bez problémov ešte predtým, než sa realizovala výstavba Hypernov, ktoré sa stavali jedna za druhou, čo bolo časovo náročné. Navrhovateľ faktúry vystavoval a odporca ich platil. Všetko prebiehalo v poriadku, pričom však následne zistili, že navrhovateľ fakturoval viac, ako fakturovať mal. Keď to začali kontrolovať, zistili určité rozdiely, takže vyvolali stretnutie, na ktorom sa ústne dohodlo, že zistené finančné rozdiely sa vyriešia tak, že sa budú kompenzovať na stavbe ďalšej Hypernovy, nakoľko aj odporca dlžil navrhovateľovi nejaké peniaze. Svedok mal za to, že situácia okolo Hypernov je týmto vyriešená. Pri stanovovaní ceny vychádzali z cenníka Cenkros, kde sú uvedené ceny jednotlivých prác, pričom si to prepočítavali výkaz-výmer a takto zistili rozmery v cenách jednotlivých prác. Prvých 5 Hypernov robili cez navrhovateľa, šiestu Hypernovu realizoval navrhovateľ sám a siedmu Hypernovu robila firma Rebelo po tom, ako predložila ceny výrazne nižšie ako boli ceny pri prvých piatich Hypernovách. Faktúry od navrhovateľa prišli bez priloženého súpisu prác, takže sa nedalo zistiť, čo sú práce navyše. Boli tam práce navyše, ale svedok nevedel, či tieto práce navyše fakturovali spoločnosti AHOLD Retail Slovakia s.r.o. Cena sa fakturuje vždy ako cena za dielo, pričom objednávateľ priebežne zasiela peniaze na základe vystavených zálohových faktúr.
Svedok C. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že sa zaoberá technickým dozorom pre investorov, čo vykonával aj na stavbe Hypernova Michalovce. Objednávateľom bola spoločnosť AHOLD Slovakia, ktorá si objednala spoločnosť ARCHDESIGN, s ktorou v tom čase svedok spolupracoval. Stavebné práce prebiehali medzi spoločnosťou AHOLD Slovakia a odporcom, pričom odporca uzavrel zmluvu s navrhovateľom ako subdodávateľom. Na stavbu svedok dochádzal jeden až dvakrát do týždňa a stretával sa nej s konateľmi navrhovateľa. Nepamätal si, že by na kontrolných dňoch alebo na stavbe videl konateľa odporcu, ale na stavbe sa vyskytuje veľa ľudí, pričom komunikačný kanál bol nastavený na konateľov navrhovateľa. Predpokladal, že keď si spoločnosť AHOLD Slovakia objednala niečo od odporcu, tak potom odporca si musel niečo objednať od navrhovateľa. Všetky práce na stavbe, a teda aj práce naviac boli dohodnuté a zhotovené cez konateľov navrhovateľa, pričom komunikoval komunikoval len s nimi. Stavebný denník podpisoval väčšinou p. I.. Položky uvedené v špecifikácii stavebných prác zo dňa 24. 06. 2014 spolu s jej prílohami sú spojené s prácami na predmetnej stavbe, ale nevedel sa s odstupom času stopercentne vyjadriť, či boli naozaj vykonané. Systém prebiehal tak, že po spolupráci prešli zo spoločnosti AHOLD všetky materiály a podpísali súpis všetkých prác a naviac prác, pričom originály so svedkovým podpisom sa nachádzajú v tejto spoločnosti a kópie má svedok. Súpis práce odovzdávali spoločnosti AHOLD. Odsúhlasovanie prác sa niekedy dialo aj prostredníctvom mailovej komunikácie. Boli zodpovední za odsúhlasenie vykonaných prác a prác naviac. V podkladoch svedka bude napísané, že podľa zmluvy o dielo medzi odporcom a spoločnosťou AHOLD boli vykonané určité práce pre spoločnosťou AHOLD. Svedok nevedel, či pre generálneho dodávateľa stavby niekto iný vykonával nejaké práce. Na stavbe bolo viacero subdodávateľov, ale svedok s nimi nekomunikoval, toto mal na starosti p. I., svedok komunikoval len s konateľmi navrhovateľa. Práce vrátane naviac prác museli byť dokončené pred Vianocami na prelome novembra a decembra r. 2009, pričom naviac práce museli byť určite ukončené ešte pred podpisom finálneho odovzdávacieho protokolu. Spoločnosť AHOLD si najal odporca a následne si najal ich, aby dozorovali ich činnosť, pričom dostali kontakt na p. Y. a povedali im, že majú komunikovať s ním. Tento kontakt dostali v spoločnosti AHOLD od p. O.. Svedok preto vôbec neriešil postavenie p. Y. v spoločnosti navrhovateľa alebo odporcu. Práce na rekonštrukcii začali v októbri 2009.
Svedok U.. Z. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na stavbe Hypernova Michalovce jednal s odporcom, pričom jednal s p. D. a p. Y.. Hodnotil kvalitu vykonaných prác v súlade s projektovou dokumentáciou, ďalej hodnotil množstvo vykonaných prác a kontroloval kvalitu a množstvo prác naviac, ak sa objavila potreba ich vykonania. Ich služby objednala spoločnosť AHOLD. Na stavbách typu Hypernova vždy vzniká potreba prác naviac, takže aj na tejto stavbe bola potreba prác naviac. Práce
naviac vykonali vždy tí istí, ktorí vykonali pôvodné práce, konkrétne išlo o p. D. a p. Y., pretože s nimi svedok jednal. Práce vykonali v prospech toho istého objednávateľa spoločnosti AHOLD. V tabuľke prác naviac špecifikácie stavebných prác zo dňa 24. 06. 2014 spolu s jej prílohami tam uvedené práce naviac boli vykonané, a toto sa na stavbe riešilo a ak svedok takýto súpis prác naviac podpísal, tak tieto práce naviac boli fakturované, navyše musia byť uvedené ako práce naviac v stavebnom denníku. Podpisoval práce p. Y., teda podpisoval stavebný denník, kde museli byť uvedené práce naviac a takisto aj výkaz - výmer. Rokoval vždy iba so zástupcami odporcu, ktorých tak bral, pretože nemal dôvod brať ich ináč. Doklady, ktoré sa týkajú prác naviac sú stavebný denník, súpis naviac prác a zápisy z kontrolných dní, pričom kontrolných dní sa musel zúčastňovať aj niekto zo spoločnosti AHOLD a tieto zápisy z kontrolných dní podpisovať. Všetky práce naviac boli požiadavkou objednávateľa, teda spoločnosti AHOLD. Konkrétne sa udialo tak, že napr. prišiel zástupca Kiku, ktorý povedal, že chce ešte dva rady svetiel a pokiaľ zástupca spoločnosti AHOLD s týmto súhlasil, táto požiadavka bola prácami naviac. Spoločnosť AHOLD si túto požiadavku objednala u projektanta, ktorý vypracoval dodatok k dokumentácii a potom sa to zrealizovalo. Obyčajne okolnosť vykonania naviac prác býva predmetom zmluvy, ale pretože išlo o rekonštrukciu nedalo sa očakávať, že pri rekonštrukcii sa projekt stopercentne trafí do potreby vykonania všetkých prác. Bývali kontrolné dni, pričom svedok bol kontrolou p. Y., takže s ním sa na naviac prác prácach nedohadoval. Svedkovi buď projektant alebo niekto zo spoločnosti AHOLD telefonicky alebo mailom oznámili, že sa bude vykonávať nejaká zmena a svedok si vykonanie tejto zmeny skontroloval. Svedok riešil veci len s p. Y., ktorý zastrešoval komplet celú dodávku.
Súdny znalec doc. Ing. Zora Petráková, PhD.v znaleckom posudku č. 3/2013 zo dňa 12. 03. 2014 na položené otázky (1. Aká bola obvyklá cena za stavebné práce naviac, ktoré navrhovateľ vykonal a ktoré odporca odmieta uhradiť, v čase uzavretia zmluvy a z a podobných obchodných podmienok?, 2. Stanoviť cenu obvyklú v čase a mieste, za ktorú by bolo možné zrealizovať dielo uskutočnené navrhovateľom, a to podľa zadaných požiadaviek odporcu vyplývajúcich z výkazu výmer?, 3. Určiť cenu diela aj spolu s obvyklým rabatom, ktorý si mohol navrhovateľ proti odporcovi uplatniť s ohľadom na bežné obchodné zvyklosti v stavebníctve?, 4. Zhodnotiť fakturovanú cenu navrhovateľa s ohľadom na ním predloženú dokumentáciu, teda" či cena zodpovedá prácam uvedeným v projektovej dokumentácii odporcu?, 5. Určiť, či faktúry vystavené navrhovateľom spĺňajú požiadavky daňového dokladu, na základe ktorého je možné žiadať úhradu a či je možné určiť na základe takejto faktúry za aké služby je faktúra vystavená?, 6. Aká bola obvyklá cena realizácie celého diela v danom čase a mieste realizácie diela? a 7. Aká bola obvyklá cena realizácie „naviac prác" na diele v danom čase a mieste realizácie diela, t.j. prác, ktoré realizoval navrhovateľa odporca ich odmieta uhradiť?) uviedla, že: Odpoveď na otázku č. 1: Za cenu obvyklú možno považovať všeobecne cenu, ktorá je stanovená ako priemerná cena z veľkého počtu dohodnutých nákupných a predajných cien obdobných tovarov a služieb v danom mieste a čase. Ide teda o také ceny, ktoré sa bežne používajú v obchodných vzťahoch a ktoré zohľadňujú miesto, čas, druh, kvalitu a prípadne mieru opotrebenia určitého plnenia. V tabuľke Práce naviac sú síce uvedené práce, ale nie sú špecifikované druhovo, mernou jednotkou a množstvom merných jednotiek. Z toho dôvodu nebolo možné posúdiť, či ide o cenu obvyklú. Pri danej špecifikácii položky 1. - 1ks Prerobenie rozvádzača R-KIK nie je jasné, o aký rozvádzač išlo, aké zásahy boli vykonané, aký materiál bol použitý a v akom množstve. Z toho dôvodu mal zhotoviteľ/navrhovateľ vypracovať individuálnu kalkuláciu jednotkovej ceny za „prerobenie rozvádzača" a odsúhlasiť túto cenu s odberateľom. Ten istý postup je potrebné vykonať aj pre položku 2. - Napojenie chladiaceho zariadenia, t.j. zhotoviteľ/navrhovateľ mal vypracovať individuálnu kalkuláciu jednotkovej ceny na základe projektovej dokumentácie spracovanej zhotoviteľom, keďže nie je jasné, aké zásahy boli vykonané, aký materiál bol použitý a v akom množstve. Pri položke 3. Vymaľovať koncesiu kvety - nie je vyšpecifikované, aký druh maľby bol použitý, nie je určený počet merných jednotiek a jednotková cena za prácu. Následne mohla byť cena porovnaná napr. s jednotkovou cenou z databázy CENECON, ODIS. Položka 4. - KIK svietidlo prerobiť nie je vyšpecifikované, o aký druh a počet svietidiel išlo, aké práce museli byť vykonané, objem vykonaných prác v merných jednotkách, aká bola jednotková cena týchto prác a cena dodaného materiálu (svietidlá). Z toho dôvodu mal zhotoviteľ/navrhovateľ vypracovať individuálnu kalkuláciu jednotkovej ceny za „prerobenie rozvádzača" a odsúhlasiť túto cenu s odberateľom. Tento istý postup bolo potrebné urobiť aj pri položkách 5., 6., 7„ 8. individuálnu kalkuláciu jednotkovej ceny mohol v danom prípade spracovať iba zhotoviteľ, keďže mal všetky údaje k vykonaným prácam a poznal skutočné priame aj nepriame náklady na tieto práce. Zároveň upozornila, že nebolo v podkladoch k súdnemu sporu, a to v stavebnom denníku ani v zápisoch z kontrolných dní jasne uvedené kedy a aké práce naviac a v akom rozsahu boli vykonané na Remodelingu Hypernova Michalovce. Ako vyplýva zo Stavebného zákona, ale aj z obchodných podmienok k zmluve o dielo zápisy v stavebnom
denníku slúžili ako podklad pre vypracovanie doplnkov a zmien zmluvy. V stavebnom denníku musí byť jasne napísané NAVIAC PRÁCE, druh prác, ktoré sa považujú za naviac práce, ich merné jednotky a množstvo merných jednotiek vykonaných. Z uvedených dôvodov nebolo možné určiť obvyklú cenu za naviac práce, ktoré mal realizovať zhotoviteľ v čase uzavretia zmluvy a za podobných obchodných podmienok. Ceny uvedené v tabuľke práce sa nemôžu považovať za ceny obvyklé. Odpoveď na otázku č. 2: Odporca/objednávateľ vo výkaze výmer, ktorý bol podkladom k vypracovaniu ponukového rozpočtu, zadal pre zhotoviteľa požiadavky na druh a množstvo merných jednotiek jednotlivých stavebných prác, ktoré sa mali realizovať na stavebnom objekte v rámci remodelingu. Stavebné práce boli následne ohodnotené v ponukovom rozpočte cenami z databázy ODIS. Výsledná cena stavebných prác bola stanovená na 172 375,07 eura s DPH. Ceny stavebných prác uvedené v ponukovom rozpočte je možné považovať za ceny obvyklé v čase a mieste, za ktoré bolo možné zrealizovať dielo uskutočnené navrhovateľom, a to podľa zadaných požiadaviek odporcu vyplývajúcich z výkazu výmer, vychádzame z porovnania z databázou ODIS. Odpoveď na otázku č. 3: Ak zhotoviteľ navrhuje vyšší rabat, je veľká pravdepodobnosť, že nebude schopný počas realizácie stavebných prác pokryť svoje náklady a bude sa snažiť získať potrebné zdroje prostredníctvom dodatkov k zmluve. V dodatkoch obvykle potom navrhuje zvýšenie jednotkových cien stavebných prác, resp. hľadá možnosti započítania naviac prác, ktoré v pôvodnom ponukovom rozpočte neboli zahrnuté. Za obvyklý rabat možno považovať zľavu z ceny v rozsahu 3 - 10 % z pôvodnej ceny v ponukovom rozpočte. Odpoveď na otázku č. 4: Ak sa berú do úvahy naviac práce a fakturovaná cena za naviac práce podľa predloženej dokumentácie zhotoviteľom, možno konštatovať, že k týmto prácam nebola predložená projektová dokumentácia, z ktorej je možné zistiť druh a rozsah naviac prác. Navrhovateľ aj odporca predložili projektovú dokumentáciu týkajúcu sa prác, ktoré súviseli s remodelingom Hypernovy Michalovce a boli súčasťou zmluvného vzťahu podľa ústnej zmluvy. V uvedenej projektovej dokumentácii odporcu preto nemohli byť uvedené naviac práce, keďže na druh a rozsah týchto prác sa prišlo až počas realizácie diela tak, ako to konštatuje navrhovateľ v spise. Aby bolo možné zhodnotiť fakturovanú cenu, musel by mať zhotoviteľ vypracovaný realizačný projekt/dielenskú dokumentáciu, individuálnu kalkuláciu jednotkových cien vykonaných naviac prác a na základe spracovaného výkazu výmer vypočítanú cenu naviac prác. V podkladoch v spise ani v podkladoch vyžiadaných znalcom sa uvedená dokumentácia nenachádzala. Z toho dôvodu nie je možné zhodnotiť fakturovanú cenu naviac prác navrhovateľa s ohľadom na ním predloženú dokumentáciu, keďže navrhovateľ nepredložil projektovú dokumentáciu k navrhovaným zmenám - vykonávací/realizačný projekt ani individuálnu kalkuláciu jednotkových cien stavebných prác. Odpoveď na otázku č. 5: Ak je podnikateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty, musí faktúra obsahovať náležitosti podľa zákona o účtovníctve, ale aj podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Náležitosti týkajúce sa faktúry v prípade podnikateľa - platiteľa dane z pridanej hodnoty upravuje zákon o dani z pridanej hodnoty najmä v § 71 až § 76. Faktúru v prípade platiteľa dane z pridanej hodnoty je možné vystaviť buď za službu alebo tovar, a to najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Zákon o dani z pridanej hodnoty v § 19 definuje pojem vznik daňovej povinnosti, v tomto paragrafe je možné nájsť rôzne špecifické prípady vzniku daňovej povinnosti. Doklady účtovných jednotiek, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty (jednotne označované ako faktúra) musia obsahovať pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov podľa § 71 okrem iných aj informáciu o množstve a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodanej služby. Na základe horeuvedených zásad, ktoré stanovujú náležitosti faktúry vystavenej za vykonané služby, v danom prípade stavebné práce vykonané navrhovateľom/zhotoviteľom je treba konštatovať, že vystavené faktúry č. 51/09, 52/09, 60/09, 68/09 a ani 65/09 nespĺňajú požiadavky daňového dokladu. Tieto faktúry znalec považoval za zálohové faktúry a v danom prípade po ich zaplatení bolo povinnosťou zhotoviteľa vystaviť riadnu faktúru, ktorá by v prílohe obsahovala súpis vykonaných podľa výkazu výmer a ponukového rozpočtu, ich množstvo a jednotkové ceny týchto prác. Následne by bol vypočítaný sumár/súčet cien za vykonané práce za uvedené fakturačné obdobie. Odpoveď na otázku č. 6: Jednotkové ceny jednotlivých stavebných prác uvedené v ponukovom rozpočte, spracovanom na základe výkazu výmer, ktorý bol poskytnutý objednávateľom je možné považovať za ceny obvyklé, vychádzame pritom z porovnania z databázou smerných orientačných cien spracovaných spoločnosťou ODIS. Obvyklá cena stavebných prác a tým aj cena realizácie celého diela v danom čase a mieste realizácie diela bola 172 375,07 eura s DPH. Odpoveď na otázku č. 7: Musíme konštatovať, že odpoveď na danú otázku je identická s odpoveďou na otázku č. 1.
Súdny znalec doc. Ing. Zora Petráková, PhD.vo svojej ústnej výpovedi uviedla, že vypracovanie znaleckého posudku trvalo tak dlho, nakoľko potrebovala originál stavebného denníka, ktorý pôvodne od navrhovateľa nedostala, pričom navrhovateľ ani na výzvu súdu jej nezaslal jeho originál, ale len kópiu, ktorá nie je správna, lebo je prepisovaná. Bolo potrebné mať k dispozícii všetky podklady na zodpovedanie objektívne všetkých otázok. Objednanie prác naviac nevyplývalo zo stavebného denníka ani zo zápisov z kontrolných dní. Keďže nemala k dispozícii požadované potrebné doklady, nemohla zodpovedať dve otázky, konkrétne otázku obvyklej ceny prác naviac. Nie je možné zistiť rozsah vykonaných prác a cenu diela, ak nie sú k dispozícii žiadne podklady. Rozsah vykonaných prác je možné zistiť ohliadkou, ale nie vo všetkých prípadoch. Problém v tejto veci bol v charaktere prác, ktoré mali byť vykonané, pretože boli všeobecne popísané, preto aj ohliadka by priniesla iba takýto všeobecný popis. Nebolo možné na základe predloženej dokumentácie hodnoverne vyhodnotiť rozsah vykonaných prác, ani stanoviť hodnotu prác naviac a ich rozsah, za ktoré navrhovateľ žiada zaplatiť žalovanú istinu.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom návrhu k veci uviedol, že je nepochybné, že prišlo k objednaniu stavebných prác od odporcu u navrhovateľa a nepochybne bolo preukázané, že prišlo k odsúhlaseniu prác naviac, ktorých úhrada je predmetom tohto sporu, čo bolo preukázané listom právneho zástupcu odporcu zo dňa 21. 05. 2010, výpoveďou svedkov U.. I. a Novotného a tvrdením konateľa odporcu, že existuje dlžoba odporcu voči navrhovateľovi. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru na sumu 8 053,32 eura s DPH. Listom zo dňa 21. 05. 2009 odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uznal rozsah a cenu vykonaných prác, pričom ako hlavný argument uviedol, že fakturované práce nezaplatí, pričom neprišlo k započítaciemu úkonu, ktorý bol podľa názoru navrhovateľa na mieste, ak by bol navrhovateľ dlžníkom odporcu tak, ako to právny zástupca odporcu naznačoval. Podaním zo dňa 24. 06. 2014 spoločnosť Termostav, predtým AHOLD potvrdila, že od odporcu obdržala faktúry so súpisom prác naviac na sumu 8 789,95 eura bez DPH, čo zodpovedá sume vo faktúre navrhovateľa voči odporcovi bez DPH, poníženej o 30 %. Tento 30 % rabat, ktorý poskytol navrhovateľ odporcovi vysoko prekračuje cenu obvyklú, ako aj rabat, ktorý konštatovala znalkyňa v znaleckom posudku. Navrhovateľ by mohol žiadať cenu obvyklú, avšak žiada iba to, na čom sa s odporcom dohodol, resp. čo bolo odsúhlasené a čo odporca žiadnym spôsobom nerozporoval. Výpoveď svedkov E. a U.. I. zo dňa 13. 05. 2013 potvrdila tvrdený zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, pričom následne bolo listom svedka Novotného ako nezávislého technického dozoru potvrdené vykonanie prác, ich špecifikácia, rozsah aj cena navýšená o 30 %, ktorú v konečnom dôsledku obdržal odporca a nie navrhovateľ ako zhotoviteľ.
Právny zástupca odporcu vo svojom záverečnom návrhu k veci uviedol, že navrhovateľ počas konania nebol schopný preukázať vznik zmluvného vzťahu medzi ním a odporcom, rozsah a cenu vykonaných prác a ak boli nejaké práce vykonané vôbec nepreukázal, že si ich objednal odporca. Z výpovedí svedkov E. a U.. I. žiadnym spôsobom nevyplýva, že by potvrdili existenciu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, pričom potvrdili iba zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou AHOLD. Právny zástupca navrhovateľa sa vo svojom liste odvolával na tabuľku, ktorú odporca nepovažuje za relevantnú. Odporca neuznal cenu ani rozsah vykonaných prác, na základe čoho aj vznikol predmetný spor. Všetky práva a povinnosti medzi účastníkmi konania na základe navrhovateľom nepodpísanej zmluvy o dielo sú vysporiadané a sumy z nej vyplatené zohľadňujú všetky práce, ktoré boli vykonané navrhovateľom pre odporcu. Suma vyplatené medzi odporcom a spoločnosťou AHOLD je bezpredmetná, pretože navrhovateľ nevedel preukázať rozsah prác, ktoré vykonal on pre odporcu. Zmluva tak, ako uvádza právny zástupca navrhovateľa nebola uzavretá, čo potvrdili aj svedkovia E. a U.. I.. Dohoda ohľadom odsúhlasenia prác nebola v konaní preukázaná. Znalkyňa nebola schopná uviesť rozsah prác ani ich cenu. Ak by súd mal za to, že boli vykonané práce navrhovateľa voči odporcovi namietal premlčanie podľa ust. § 107 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd nariadil na deň 30. 09. 2015 pojednávanie, počas ktorého po svojich prednesoch právni zástupcovia účastníkov konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a pojednávanie odročil za použitia ust. § 156 ods. 2 O.s.p. na deň 19. 10. 2015, na ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov Ing. Allana Gavača, C. E., U.. Z. I., súdneho znalca doc. Ing. Zory Petrákovej, PhD., a listinnými dôkazmi, a to: kópiou stavebného denníka za obdobie od 14. 09. 2009 do 15. 10. 2009, záznamami z kontrolných dní zo dňa
09. 09. 2009, 18. 09. 2009, 25. 09. 2009, 02. 10. 2009, 16. 10. 2009 a 23. 10. 2009, tabuľkou prác naviac zo dňa 08. 12. 2009, tabuľkami cien na stavbe Hypernovy Michalovce zo dňa 04. 09. 2009, krycím listom rozpočtu, faktúrou navrhovateľa č. 51/09 na sumu 32 725,- eura, faktúrou navrhovateľa č. 52/09 na sumu 32 725,- eura, faktúrou navrhovateľa č. 60/09 na sumu 71 400,- eura, faktúrou navrhovateľa č. 68/09 na sumu 35 525,07 eura, faktúrou navrhovateľa č. 65/09 na sumu 8 053,32 eura, výzvou navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy ako posledný pokus o mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 03. 05. 2010, odpoveďou odporcu zo dňa 25. 05. 2010, jednorázovou zmluvou o dielo medzi spoločnosťou AHOLD Retail Slovakia s.r.o. a odporcom zo dňa 11. 09. 2009 spolu s jej prílohami č. 1 - 7, objednávkou odporcu prác na remodeligu Hypernovy Humenné zo dňa 01. 02. 2010, kópiami pohybov na účte navrhovateľa za obdobie od 01. 10. 2008 do 14. 05. 2012, výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 264 ods. 1 Obch. Z. pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
Podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. Z. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa ust. § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Podľa ust. § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa ust. § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 120 ods. 4 veta prvá O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Súd mal zo zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. za preukázané, že mali medzi sebou uzavreté zmluvy o dielo, predmetom ktorých bola výstavba Hypernov. Predmetné zmluvy o dielo, pričom každá zo zmlúv sa týkala zhotovenia tej-ktorej Hypernovy, boli uzavreté v ústnej forme. Nakoľko v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že sa tieto zmluvy týkali podnikateľskej činnosti účastníkov konania a obaja účastníci konania boli v čase existencie týchto
zmlúv podnikateľmi v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, na ich záväzkové vzťahy, vyplývajúce z uvedených zmlúv sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom iba v prípade, ak Obchodný zákonník niektoré právne inštitúty, týkajúce sa takéhoto zmluvného vzťahu neobsahuje, podporne sa na takéto právne inštitúty použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka s odkazom na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že účastníci konania uzavreli medzi sebou zmluvy o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ si však v tomto konaní uplatnil zaplatenie ceny za práce naviac, čo znamená, že nemalo ísť o zmluvné plnenie odporcu z vyššie uzavretých zmlúv o dielo, ale o práce, ktoré navrhovateľ mal zhotoviť v prospech odporcu nad rámec takýchto zmlúv. Pri ústnom uzavretí zmlúv je potrebné konštatovať, že takáto forma uzavretia zmluvy vyplýva z ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa ústna zmluva uzatvára faktickým akceptovaním (prijatím) plnenia, pričom poskytnutie plnenia je návrhom na uzavretie zmluvy (tzv. oferta podľa ust. 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) a prijatie takéhoto plnenia je okamihom uzavretia zmluvy (tzv. akceptácia podľa ust. 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). V konaní bolo nepochybné, že navrhovateľom žiadané naviac práce neboli predmetom žiadnej zo samostatných zmlúv o dielo, a preto navrhovateľ bol v konaní povinný v zmysle ust. § 79 ods. 2 a ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. uniesť dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní, že uzavrel s odporcom buď samostatnú zmluvu na vykonanie prác naviac, ktorých zaplatenia sa v konaní domáhal, alebo že práce naviac vyplývali z niektorej jednotlivých zmlúv o dielo, ktoré súd spomínal vyššie.
Navrhovateľ v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, že vykonanie naviac prác sa týkalo niektorej zo zmlúv o dielo, ktoré súd vyššie spomínal, ani že by účastníci konania uzavreli na ich vykonanie buď písomnú zmluvu, alebo aspoň ústnu zmluvu, teda žiadnym dôkazom nepreukázal, že 1. by vykonal predmetné naviac práce, že 2. by ich odovzdal odporcovi a že by ich odporca bol prijal, a to z týchto dôvodov: 1. Navrhovateľ bol povinný preukázať samotné vykonanie prác naviac, ktorých zaplatenie si u odporcu účtoval faktúrou č. 65/09. Predmetom fakturácie uvedenej faktúry boli „stavebné práce naviac na objekte Hypernova Michalovce“ na sumu 8 053,32 eura. Ako však bolo v konaní preukázané, navrhovateľ nepripojil k tejto faktúre žiaden súpis vykonaných prác, ktorý by potvrdil ich skutočné vykonanie, pričom potreba vykonania týchto naviac prác a ich prípadné reálne vykonanie neboli uvedené ani v stavebnom denníku za obdobie od 14. 09. 2009 do 15. 10. 2009, ktorý sa týkal stavby Hypernova Michalovce, ani v záznamoch z kontrolných dní zo dňa 09. 09. 2009, 18. 09. 2009, 25. 09. 2009, 02. 10. 2009, 16. 10. 2009 a 23. 10. 2009, ktoré sa týkali stavby Hypernova Michalovce. Uvedené tvrdenie navrhovateľa, že by pre odporcu vykonal predmetné práce naviac, neosvedčili vo svojich svedeckých výpovediach ani svedkovia Ing. Allan Gavač, C. E. a U.. Z. I., pričom svedkovia C. E. a U.. Z. I. síce pripustili možnosť vykonania predmetných naviac prác, ale s odstupom času si týmto tvrdením neboli istí, preto súd nemohol mať z ich svedeckých výpovedí vykonanie predmetných naviac prác navrhovateľom pre odporcu za jednoznačne preukázané. Navrhovateľ síce predložil ako listinný dôkaz aj tabuľku prác naviac, pričom pri tomto listinnom dôkaze musí súd konštatovať, že neobsahuje prejav vôle odporcu (teda ani pečiatku ani podpis zodpovednej osoby, oprávnenej konať za odporcu), z ktorého by bolo zrejmé, že odporca práce naviac, uvedené v tejto tabuľke, aj skutočne prevzal. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ súdu nepreukázal samotné vykonanie naviac prác, ktorých zaplatenia sa domáhal od odporcu faktúrou č. 65/09. 2. Navrhovateľ bol povinný preukázať samotné odovzdanie a prevzatie vykonaných prác naviac odporcom, ktorých zaplatenie si u odporcu účtoval faktúrou č. 65/09. Navrhovateľ nepredložil v konaní žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že by odporcovi odovzdal naviac práce a odporca naviac práce skutočne prevzal aj v prípade, že by ich navrhovateľ aj vykonal, pričom súd poukazuje na ust. § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, s odkazom na ktorý bolo zrejmé, že v odvetví stavebnej činnosti sa stavebné práce odovzdávajú na základe buď protokolu o odovzdaní a prevzatí stavebných prác (teda stavby), alebo sa takéto odovzdanie a prevzatie vykonaných stavebných prác uvedie v stavebnom denníku, resp. sa uvedie v zázname o kontrolnom dni. Z vykonaných dôkazov, teda ani zo stavebného denníka za obdobie od 14. 09. 2009 do 15. 10. 2009, ktorý sa týkal stavby Hypernova Michalovce, ani zo záznamov z kontrolných dní zo dňa 09. 09. 2009, 18. 09. 2009, 25. 09. 2009, 02. 10. 2009, 16. 10. 2009 a 23. 10. 2009, ktoré sa týkali stavby Hypernova Michalovce nevyplývalo navrhovateľove odovzdanie a odporcove prevzatie žiadnych prác naviac, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ súdu nepreukázal, že by odporcovi skutočne odovzdal naviac práce a že odporca aj reálne prevzal takéto naviac práce, ktorých zaplatenie si navrhovateľ od odporcu uplatnil faktúrou č. 65/09.
Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ zároveň ani nepreukázal skutočnosť, že by si odporca takéto naviac práce u navrhovateľa objednal. Súd preto nemohol vyhovieť argumentácii navrhovateľa, že odporca mu je povinný za naviac práce zaplatiť, nakoľko nemal v zmysle ust. § 43 ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka za preukázané, že účastníci konania mali medzi sebou uzavretú ústnu zmluvu podľa ust. § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej by bolo vykonanie naviac prác, ktorých zaplatenie si navrhovateľ od odporcu uplatnil faktúrou č. 65/09.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca vykonanie naviac prác uznal, a to odporcovým vyjadrením zo dňa 25. 05. 2010 a k nemu pripojenou tabuľkou. V uvedenom vyjadrení je však uvedené, že „cena riadne vykonaných prác na Hypernovách Humenné, Bardejov, Michalovce, Spišská Nová Ves a Komárno predstavovala výšku 609 996,19 eura + cena uznaných naviac prác 58 629,65 eura, takže celková cena za uvedené stavby predstavovala výšku 668 625,84 eura, pričom odporca zistil, že navrhovateľ vystavoval faktúry vo vyšších cenách, ako bolo dohodnuté, a to na celkovú sumu 693 310,06 eura, ktorú odporca navrhovateľovi zaplatil, takže rozdiel medzi cenou skutočne zaplatenou odporcom a cenou správne vypočítanou predstavoval výšku 24 684,23 eura v neprospech odporcu.“. Uvedené vyjadrenie odporcu súd nepovažoval za uznanie ceny za predmetné naviac práce, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ od odporcu domáhal v tomto konaní, pretože odporca v tejto listine iba uvádzal, že pri zmluvných vzťahoch účastníkov konania, týkajúcich sa výstavby Hypernov Humenné, Bardejov, Michalovce, Spišská Nová Ves a Komárno boli vykonané navrhovateľom naviac práce, pričom však jednoznačne nepotvrdil, že išlo o v tomto konaní posudzované naviac práce a navyše uviedol, že celá cena naviac prác už bola odporcom zaplatená, do konca že odporca zaplatil navrhovateľovi viac, ako navrhovateľ reálne pre odporcu vykonal. V pripojenej tabuľke k tomuto vyjadreniu boli uvedené sumy za jednotlivé typy prác, pričom pri Hypernove Michalovce bola uvedená cena naviac prác vo výške 6 767,50 eur bez DPH. Pripojená tabuľka bola predložená opäť bez akéhokoľvek reálneho prejavu vôle účastníkov konania, tzn. bez pečiatky a podpisu ktoréhokoľvek účastníka konania alebo osoby oprávnenej za nich konať, preto ju súd za hodnoverný dôkaz nepovažoval. Navyše právny zástupca navrhovateľa pripustil počas konania, že cenu naviac prác za Hypernovu Michalovce odporca predmetnou tabuľkou nerozporoval, a že ju už zaplatil. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd nemal preukázaný jednoznačný prejav vôle odporcu, z ktorého by vyplývalo, že odporca uznal svoju povinnosť (buď zákonnú alebo zmluvnú) zaplatiť navrhovateľovi ním uplatnenú cenu naviac prác faktúrou č. 65/09 čo do dôvodu a výšky tak, ako to vyžaduje ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd sa pri rozhodovaní opieral o ním nariadené znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 12. 03. 2014 súdny znalec doc. Ing. Zora Petráková, PhD. jednoznačne uviedla, že faktúra č. 65/09 nespĺňa zákonné náležitosti riadneho účtovného dokladu, pretože k nej nebola pripojená príloha osvedčujúca dôvod fakturácie, že navrhovateľ na základe ním predložených dokladov jednoznačne nepreukázal, že ním uplatnené naviac práce boli vykonané, nakoľko vykonanie takýchto naviac prác nebolo uvedené ani v stavebnom denníku, ani v záznamoch z kontrolných dní a že navrhovateľom predložená tabuľka naviac prác druhovo nešpecifikovala údajne vykonané naviac práce.
Súd preto na základe vyššie uvedených argumentov navrhovateľovmu návrhu nevyhovel, nakoľko ho považoval za nepreukázaný, resp. považoval za jednoznačne nepreukázané, že by si odporca predmetné naviac práce u navrhovateľa objednal (čím by v zmysle ust. §43a ods. 1 Občianskeho zákonníka doručil navrhovateľovi návrh na uzavretie zmluvy), že navrhovateľ skutočne predmetné naviac práce vykonal a v prípade, že by ich vykonal, tak v akom rozsahu (v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka), že odporca skutočne takéto naviac práce od navrhovateľa prevzal (čím by v zmysle ust. §43c ods. 1 Občianskeho zákonníka akceptoval navrhovateľov návrh na uzavretie zmluvy) a že odporca svoju povinnosť zaplatiť za takéto práce naviac uznal (v zmysle ust. § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka).
Právny zástupca navrhovateľa navrhol na pojednávaní dňa 19. 01. 2015 vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, ale vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súdu, najmä na skutočnosť, že navrhovateľ žiadnym hodnoverným dôkazom (najmä originálom stavebného denníka, ktorý navrhovateľ ako stavebník musí mať k dispozícii a ktorý nepredložil ani na výzvu súdu pri súdom nariadenom znaleckom dokazovaní) nepreukázal vykonanie prác, za čo si uplatňoval žalovanú istinu ako cenu za dielo, súd z hľadiska hospodárnosti konania nevykonal uvedený navrhnutý dôkaz, nakoľko by vykonanie takéhoto dôkazu nemohlo žiadnym spôsobom privodiť zmenu rozhodnutia súdu vo veci samej, iba by neodôvodnene navyšovalo trovy konania.
Súd sa rovnako nezaoberal vyjadreniami účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, týkajúce sa trestného oznámenia odporcu ohľadom údajného neoprávneného nakladania s peňažnými prostriedkami odporcu, nakoľko sa tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nedotýkali spornej otázky v konaní, ktorou bola existencia navrhovateľovho vykonania prác naviac v prospech odporcu a z toho prípadne vyplývajúca povinnosť odporcu zaplatiť za toto určitú cenu. Z rovnakého dôvodu súd ani nehodnotil dôkazy predložené účastníkmi konania, ktoré sa týkali uvedenej skutočnosti, pretože sa súdu ich vykonanie javilo ako nadbytočné, nakoľko nemohlo žiadnym spôsobom privodiť zmenu rozhodnutia súdu vo veci samej, iba by neodôvodnene navyšovalo trovy konania.
Súd neposudzoval ani odporcovu námietku premlčania žalobného nároku navrhovateľa v prípade, ak by súd prípadne práce naviac uznal ako vykonané v prospech odporcu, pretože súd navrhovateľov návrh na začatie konania vyhodnotil ako nedôvodný, z čoho je zrejmé, že nebolo potrebné zo strany súdu posudzovať jeho prípadné premlčanie.
Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu žiadnym relevantnými a hodnovernými dôkazmi, že s odporcom uzavreli zmluvu o dielo na vykonanie fakturovaných prác ako prác naviac (buď písomne alebo ústne) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a že fakturované práce skutočne v prospech odporcu aj vykonal a odovzdal mu ich, súd mal za to, že v súvislosti s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto súd návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporca ako stopercentne úspešný účastník konania má nárok na náhradu celej výšky trov konania, ktoré mu v konaní vznikli a ktoré mu súd prizná samostatným uznesením v súlade s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. Súd k takémuto postupu viedla okolnosť, že v konaní súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom proti uzneseniu o priznaní znalečného a jeho vyplatení z preddavkov zložených účastníkmi konania (uznesenie č.k. 23Cb 131-2011zo dňa 08. 09. 2014) podal navrhovateľ odvolanie, z čoho je zrejmé, že uvedené rozhodnutie o vyplatení znalečného z preddavkov zložených účastníkmi konania nebolo v čase vyhlásenia tohto rozsudku ešte právoplatné, preto nemohol súd v tomto rozsudku rozhodovať o všetkých častiach nároku odporcu na náhradu trov konania (konkrétne náhrady za vyplatenie znalečného z preddavku zloženého odporcom).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.