Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-183-2015.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/183/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36361518, zastúpeného GRABAN,TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, Košice, IČO: 36730564, proti odporcovi: H. X., J..XX.X.XXXX, J. G. A. XX, G., zastúpenému opatrovníčkou pre toto konanie L. G., tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 213,18 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 213,18 €, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 213,18 eur od 14.03.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 67,94 €, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 30.3.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 213,18 € s príslušenstvom, titulom odberu elektrickej energie bez zmluvného vzťahu. Súčasne žiadal zaviazať odporcu na náhradu trov konania.
Zo súdnej zásielky súd zistil, že adresát - odporca je na adrese bydliska neznámy, súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil opatrovníčku pre toto konanie.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Ustanovenie § 115a je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo veci samej, nariadi pojednávanie. Pojednávanie nemusí nariadiť len v prípade, ak zákon expressis verbis ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v ustanoveniach § u 115a, a to: a) ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, a b) ak možno vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a c) ak účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 však uvedené predpoklady nemusia byť naplnené v drobných sporoch. Za drobné spory sa považujú spory uvedené v § 200ea.
Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- €, od toho okamihu ide o drobný spor; ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania na deň bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 13.10.2015.
Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov navrhovateľom , ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok navrhovateľa vyplýva z listinných dôkazov a to: Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 13.2.2012,výpočtu škody, pokusu o zmier zo dňa 3.4.2012,vyúčtovania náhrady škody.
Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania veci rozsudkom bez pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Na druhej strane súd si môže osvojiť aj zhodné skutkové tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3).
V zmysle § 46/1,2,3,4,5, zák. 251/2012 Z.z.
Neoprávnený odber elektriny (1) Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. (2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). (3) Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.
(4) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny. (5) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vyžiadať pred obnovením distribúcie elektriny do odberného miesta, v ktorom bol opakovane zistený neoprávnený odber elektriny, rekonštrukciu elektrickej prípojky vrátane umiestnenia určeného meradla na verejne prístupnom mieste v zmysle platných obchodných podmienok a technických podmienok pripojenia.
Súd mal za preukázané skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania.
Keďže odporca sa so zaplatením peňažného dlhu dostal do omeškania, súd ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517/1, 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal proti neúspešnému odporcovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci , pričom cena jedného úkonu je v sume 19,92 € (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd) a režijný paušál ku každému úkonu 2 x 8,39 €. právny zástupca je plátca dane z pridanej hodnoty, preto súd priznal trovy právneho zastúpenia spolu s 20% DPH, platnou v čase rozhodovania súdu, spolu v sume 67,94 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).