Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7C-139-2015.pdf
PDF · 117.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/139/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: B. O., A.. X. X. XXXX, W. Ž. H. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné námestie 4, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35697270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s. r. o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. 14771/14, ev. č. SN/225794940 zo dňa 29. 12. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. 3. 2015 a vykonateľnosť dňa 6. 3. 2015.
Odkladá vykonateľnosť rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. 14771/14, ev. č. SN/225794940 zo dňa 29. 12. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2. 3. 2015 a vykonateľnosť dňa 6. 3. 2015, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania - náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 145,84 eur na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Ivety Višňovskej so sídlom v Spišskej Novej Vsi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu, súdny poplatok vo výške 331,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 20. 3. 2015 žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave pod sp. zn. 14771/14 z 29. 12. 2014, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň žiadala odložiť vykonateľnosť predmetného rozsudku a požadovala náhradu trov konania.
V odôvodnení žaloby uviedla, že predmetným rozsudkom bola zaviazaná k úhrade dlžnej sumy vo výške 284,06 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 26. 4. 2013 až do zaplatenia a k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 99,07 eur, resp. aby v lehote 5 dní podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Žalobkyňa predmetnou žalobou spochybnila právomoc predmetného rozhodcovského súdu danú vec rozhodnúť vzhľadom na to, že boli porušené jej práva domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom. Právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená podľa jej názoru neplatnou rozhodcovskou doložkou.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 1. 10. 2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Internet na doma DSL č. Y., ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, ktorá má byť posudzovaná podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako žalobca argumentujúc nezaplatením dlhu zo zmluvy podal proti žalobkyni v procesnom postavení žalovanej návrh na začatie konania pred rozhodcovským súdom v Bratislave a to pred rozhodcom P.. Y. L., ktorý vydal dňa 29. 12. 2014 predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorý si žalovaná prevzala dňa 2. 3. 2015. S poukazom na ustanovenie § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka žalobkyňa má zato, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť spor, nakoľko rozhodcovská doložka (čl. 13 Zmluvy) je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, nakoľko žalovaná si nepriamo vynútila rozhodcovské konanie a nebola individuálne dojednaná. V súvislosti s týmto tvrdením žalobkyňa poukázala na doterajšie právoplatné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vidí žalobkyňa aj v neprijateľnom mieste rozhodcovského konania. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhovala, aby súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň požadovala náhradu trov konania od žalovaného.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú s tvrdením, že rozhodcovský súd mal právomoc vo veci rozhodnúť a žalovaný svojím konaním neporušil právne predpisy, ani zásadu rovnosti účastníkov konania. Ďalej argumentoval, že pri uzatváraní Zmluvy mala žalobkyňa možnosť voľby, či vyjadrí súhlas alebo nesúhlas s dohodou o riešení sporov v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Poukázal na text čl. 13 Zmluvy, kde sú uvedené dve možnosti: „Súhlasím s dohodou. A nesúhlasím s dohodou.“ Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný jej vnútil rozhodcovské konanie, je nepravdivé, čo vyvracia text čl. 13 Zmluvy.
Žalovaný dohodu o riešení sporov v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom v uzavretej Zmluve považuje za platnú a nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Tvrdí, že v predmetnej Zmluve sa nenachádza dohoda o výlučnom riešení sporov pred rozhodcovským súdom a z dohody je jasné, že nie je dotknuté právo obrátiť sa s návrhom na všeobecný súd podľa zákona č. 99/1963 Zb.. Ďalej žalobkyňa nepreukázala, že rozhodcovský súd porušil právne predpisy, pri vydávaní rozsudku použil dôkazy predložené navrhovateľom, v tomto konaní žalovaným, a to na preukázanie opodstatnenosti nároku. Rozhodcovský súd zaslal žalobkyni aj výzvu k žalobnej odpovedi, ktorú táto dňa 20. 8. 2014 prevzala, avšak na ňu nereagovala, čím bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil tvrdenia navrhovateľa - v tomto konaní žalovaného. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalobkyňa v ďalšom konaní bola zastúpená na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelárie v Prešove pod sp. zn. 1N 4482/15 z 15. 5. 2015 advokátkou JUDr. Ivetou Višňovskou, ktorá prijala splnomocnenie dňa 24. 7. 2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov a za použitia dôkazného spisu Rozhodcovského súdu v Bratislave pod sp. zn. 14771/14 zo dňa 29. 12. 2014 a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili dňa 26. 9. 2012 Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecnú zmluvné podmienky (ďalej len VZP). Na základe tejto Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že bude žalovanej poskytovať telekomunikačné služby, za ktoré bola táto povinná riadne a včas zaplatiť. Na základe dodatku k Zmluve bolo žalobkyni dodané telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú kúpnu cenu. Žalobkyňa však svoju povinnosť hradiť cenu telekomunikačných služieb porušila a ani po pokuse o pokonávku svoj dlh vzniknutý za fakturačné obdobie 2012/12 - 2013/02 vo výške 50,73 eur a požadovanú zmluvnú pokutu za účastnícky program vo výške 233,33 eur neuhradila. Žalovaný požadoval od žalobkyne aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie náhrady škody a dodatočné zaplatenie ceny služieb uvedenej v pokuse o pokonávku. Keďže žalobkyňa svoje záväzky zo zmluvy nesplnila, žalovaný si uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní, a to v zmysle čl. 13, ktorý je uvedený v Zmluve o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Internet na doma DSL. Podľa textu predmetného článku zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti a spory s nimi súvisiace sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu
vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na príslušný všeobecný súd SR.
Z obsahu spisu predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorý si súd pre účely tohto konania vyžiadal, mal súd preukázané, že rozsudkom tohto súdu zo dňa 29. 12. 2014 bola žalobkyňa v tomto konaní označená ako žalovaná, povinná zaplatiť žalobcovi sumu 284,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 26. 4. 2013 až do zaplatenia a zároveň zaplatiť trovy konania vo výške 99,07 eur.
Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 2. 3. 2015 a návrh v tomto konaní bol podaný na súde dňa 20. 3. 2015, takže nárok bol uplatnený v zákonnej lehote.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z účinného do 31. 12. 2014 zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd, b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a), c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.
Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31.12. 2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/, c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Z dokazovania vzal súd za preukázané, že vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Internet na doma DSL spolu s prílohami a dodatkom k tejto zmluve uzavretou dňa 1. 10. 2012 medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda že uvedená zmluva má spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícií jednak § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z predloženej Zmluvy a príloh k nej, ani z rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, žeby žalobkyňa pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.
Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľkou. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.
Vykonaným dokazovaním súd má zato, že žaloba bola zo strany žalobkyne podaná dôvodne. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní) z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§ 40 ods. 1 písm. g/ Zákona o rozhodcovskom konaní) a z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní).
Z toho dôvodu súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu uzavretú podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní berúc do úvahy kritéria, na základe ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka uzavretá podľa čl. 13 predmetnej Zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Predmet rozhodcovskej doložky v článku 13 obsahuje zmluvné dojednanie o riešení sporov pred rozhodcovským súdom. Súd konštatuje, že uzavretím samotnej rozhodcovskej doložky žalovaný dodržal písomnú formu, keďže v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, ak je táto obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, pričom pokiaľ písomná forma nie je dodržaná, je rozhodcovská doložka (zmluva) neplatná. Uvedené judikovali aj vyššie súdy v mnohých svojich rozhodnutiach (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011, uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoE 73/2014 a iné). Otázne však je, či žalobca, ako
spotrebiteľ, si túto rozhodcovskú doložku (zmluvu) osobitne a individuálne dojednal, alebo mu bola len predložená na podpis bez ďalšieho vysvetlenia, pričom o poučení spotrebiteľa medzi všeobecným a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky, pričom rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Z písomného odôvodnenia žaloby a z výpovede právneho zástupcu žalobkyne nevyplýva, žeby táto mala byť poučená o rozdiele medzi rozhodcovským a všeobecným súdnym procesom a nevyplýva ani tá skutočnosť, žeby mala vedomosť o tom, akou inštitúciou je rozhodcovský súd a že vôbec existuje. Tvrdenie žalovaného v písomnom vyjadrení a vo výpovedi jej právnej zástupkyne na samotnom pojednávaní, že žalobkyňa mala na výber dve možnosti - s predmetnou rozhodcovskou doložkou súhlasiť, alebo nesúhlasiť, súd pre daný prípad hodnotí len ako účelové a tendenčné. Už tá samotná skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou textu zmluvy o poskytnutí verejných služieb, je presvedčivým dôkazom o tom, že spotrebiteľa v žiadnom prípade nemohlo napadnúť nesúhlasiť práve s článkom 13 predmetného textu zmluvy.
Z ďalšieho dokazovania súd vzal za preukázané, že rozhodcovská doložka bola podpísaná v rovnaký deň ako „Zmluva“, t. j. dňa 1. 10. 2012. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka bola súčasťou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služby Internet na doma DSL, ktorá bola predložená k podpisu žalobkyni spolu s prílohou k Zmluve a Dodatkom k zmluve s uvedením identifikačného kódu dodatku, SIM-kartou s pridelením telefónneho čísla žalobkyni (XXXXXXXXXX). Z obsahu samotnej Zmluvy a prílohy a dodatku k nej je jasné, že sú tzv. formulárovými zmluvami, a preto je zrejmé, že žalobkyňa nemala možnosť ani ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky. Mohla len samotnú Zmluvu a prílohy a dodatok k nej ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že samotná Zmluva, Dodatok a príloha sú písané malými písmenami a obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ, pochopila ich text v krátkej dobe bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z toho, že Zmluva aj s ďalšími písomnosťami boli žalobkyňou podpísané v jeden deň.
Pokiaľ je aj v rozhodcovskej doložke uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy pred všeobecným súdom, alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorou je takmer vo všetkých súdu známych prípadoch žalovaný účastník.
Vzhľadom na uvedené rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ, teda žalovaný účastník. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva, alebo veriteľ svojím konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Uvedeným konaním sa dodávateľ snaží získať exekučný titul. V subjektívnej, nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci, zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky v porovnaní s bydliskom žalovanej - Bratislava, porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98).
Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý vzhľadom k tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje arbitrážny súd obsadený arbitrom (rozhodcom), ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka, resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť, najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulárovú, štandardnú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom prejavenej slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, bude mať možnosť aj sám vyplniť v zmluve kolónku, že v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a taktiež bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, prípadne samotného rozhodcu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.
Zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, ako je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, teda aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok, stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. 3. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Cyórfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu, alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky “nekalosti“ už len dojednanie, že príslušný na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný súd spotrebiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a preto existuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súčasne z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z tohto dôvodu. Súd ďalej konštatuje, že je dôvod aj na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Z predloženej „Zmluvy“, prílohy a Dodatku k nej je zrejmé, že táto zmluva obsahuje ďalšie dojednania, ktoré sú v rozpore so zákonnými predpismi na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovským rozsudkom bol žalovanej priznaný ďalší nezákonný nárok, a to zmluvná pokuta vo výške 233,33 eur. Touto skutočnosťou sa však rozhodcovský súd nezaoberal a nepostupoval zákonným spôsobom tak, ako vyplýva z dnes už enormne vysokého počtu rozsudkov všeobecných súdov, ktoré nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade uzatvárania zmlúv o poskytovaní služieb Internet na doma DSL, ako aj iných telefónnych služieb, zamietajú.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. 12. 2014 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Žalobkyňa v tomto konaní požiadala aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dôvodiac materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorá je následkom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možno odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že napadnutý rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť z dôvodu, že žalobkyňa proti nemu nepodala opravný prostriedok, ale podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd v tomto konaní jej návrhu vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. Uvedené rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, a teda rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. SR 14771/14 vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave zo dňa 29. 12. 2014 je naďalej právoplatný a vykonateľný a má charakter prípadného exekučného titulu na vymáhanie plnení v ňom priznaných. Keďže žalobkyňa bola v tomto konaní úspešná, uvedené rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné a samotný rozhodcovský rozsudok nestratil charakter prípadného exekučného titulu, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody na vyslovenie odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského rozsudku, a to aj s ohľadom na predídenie následnej prípadnej reparácie už vykonanej exekúcie, ktorá by mohla z tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia veci vyplynúť potom, čo by úspešnosť žalobkyne v tomto konaní bola právoplatne potvrdená.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Ivety Višňovskej v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, a to vo výške 145,84 eur.
Trovy pozostávajú z 2 úkonov po 64,53 eur (hodnota úkonu = 1/13 z výpočtového základu 839,- eur za rok 2015), plus 2x 8,39 eur - režijný paušál za rok 2015, t. j. spolu 16,78 eur, spolu trovy konania sú tak vo výške 145,84 eur.
Nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/92 Zb. ako spotrebiteľka oslobodená od platenia súdnych poplatkov, a v konaní bola úspešná, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 eur, a to podľa položky č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov s použitím § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.