Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-175-2015.pdf
PDF · 98.93 KB
No categories available
12C/175/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EURO BUSINESS SOLUTIONS s. r. o., IČO 46 132 767, so sídlom Osadná 2, Bratislava - Rača, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., IČO 36 866 881, so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti odporcovi: W. K., nar. XX.XX. XXXX, bytom P., K. 9, o zaplatenie 128 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 124 eur od 8.6.2013 do zaplatenia zastavuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 124 eur s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 124 eur od 8.6.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 76,48 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur a z ostatných trov vo výške 16,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.5. 2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 128 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 124 eur od 8.6. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania s odôvodnením, že účastníci uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7421 podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pretože odporca nebol schopný vrátiť navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky do termínu splatnosti, požiadal navrhovateľa o predĺženie termínu splatnosti. Na základe týchto skutočností, dňa 10.5. 2013 uzatvoril navrhovateľ s odporcom po poslednom predĺžení termínu splatnosti Dodatok č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7421. Na základe dodatku požičal navrhovateľ odporcovi finančnú čiastku vo výške 100 eur a odporca sa zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť navrhovateľovi a dodržiavať podmienky dohodnuté v dodatku, zmluve, vrátane všeobecných podmienok v nej uvedených (ďalej len „VP“). Zmluva v článku I. zakotvuje, že celková výška úroku za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky) je vo výške 24 eur a celková výška úveru klienta podľa zmluvy je vo výške 124 eur. V súlade s článkom 2. bodu 2.2 VP navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku tak, že finančné prostriedky, v dohodnutej výške, poukázal bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 eur. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky sa považuje dátum pripísania finančných prostriedkov na účet odporcu. Pre zmluvu o pôžičke zákon neustanovuje osobitnú formu. Účastníci zmluvu o pôžičke uzatvorili konkludentne, vzájomným plnením, prostredníctvom zaplatenia registračného poplatku odporcom a následného finančného plnenia poskytnutého odporcovi zo strany navrhovateľa.
Odporca bol v konaní pasívny. K meritu veci sa písomne nevyjadril a bez ospravedlnenia sa neustanovil ani na pojednávanie pred súd.
Na pojednávanie sa neustanovil ani navrhovateľ, neúčasť na pojednávaní však ospravedlnil.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) pojednával súd vo veci v neprítomnosti účastníkov.
Dokazovaním vykonaným na pojednávaní oboznámením obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 7421 zo dňa 19.4. 2013, Dodatkom č. 1 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7421 zo dňa 10.5. 2013, výpismi z účtu, upomienkou a písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 17.8. 2015 a 24.9. 2015 a ostatnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
Účastníci uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7421 podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ tvrdil, že z dôvodu neschopnosti odporcu splniť pôvodný záväzok zo zmluvy (vrátiť navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky do termínu splatnosti) na žiadosť odporcu o predĺženie termínu splatnosti, dňa 10.5. 2013 uzatvoril navrhovateľ s odporcom po poslednom predĺžení termínu splatnosti Dodatok č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7421. Na základe dodatku požičal navrhovateľ odporcovi finančnú čiastku vo výške 100 eur a odporca sa zaviazal poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť navrhovateľovi a dodržiavať podmienky dohodnuté v dodatku, zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach. V článku I. zmluvy si účastníci dohodli, že celková výška úroku za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky) je vo výške 24 eur a celková výška úveru klienta podľa zmluvy je vo výške 124 eur. V súlade s článkom 2. bodu 2.2 VP navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku tak, že finančné prostriedky, v dohodnutej výške, poukázal bankovým prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo výške 0,01 eur. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky sa tak považuje dátum pripísania finančných prostriedkov na účet odporcu. Účastníci zmluvu o pôžičke uzatvorili konkludentne, vzájomným plnením, prostredníctvom zaplatenia registračného poplatku odporcom a následného finančného plnenia poskytnutého odporcovi zo strany navrhovateľa.
Podaním zo dňa 24.9. 2015 vzal navrhovateľ v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 124 eur od 8.6.2013 návrh na začatie konania ešte pred prvým pojednávaním vo veci späť.
Akceptujúc dispozičné právo navrhovateľa s predmetom sporu, súd konanie v časti, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 124 eur od 8.6.2013 do zaplatenia podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Predmetom konania tak zostal nárok navrhovateľa o zaplatenie istiny vo výške 128 eur spolu s 5,05 %
- ným ročným úrokom z omeškania od 8.6. 2013 do zaplatenia, pričom žalovaná istina pozostávala z poskytnutej pôžičky vo výške 100 eur, poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 24 eur a z poplatku za notifikačnú SMS správu (e-mail) poštovú zásielku vo výške 4 eur.
Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa článku 15 bodu 15.3 VP, v prípade, ak klient je v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň mu bola veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné SMS správy, e-maily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS správu, e-mail predstavuje sumu vo výške 2 eur. Výška sumy za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje sumu vo výške 5 eur.
Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli na diaľku prostredníctvom internetu dňa 19.4. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7421, na základe ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 100 eur s celkovou
výškou úroku 24 eur. Odporca sa zaviazal zaplatiť uvedenú pôžičku s príslušenstvom v lehote 21 kalendárnych dní do 10.5. 2013. Ročná úroková sadzba predstavovala 417,14 % a ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 4.104,92 %. Navrhovateľ poukázal sumu 100 eur na účet odporcu dňa 19.4. 2013. Následne, dňa 10.5. 2013 účastníci uzatvorili dňa 10.5. 2013 Dodatok k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7421, podľa ktorého sa úver stal splatný dňa 7.6. 2013. Odporca nezaplatil navrhovateľovi z poskytnutej pôžičky žiadnu sumu a dostal sa do omeškania s vrátením pôžičky dňa 8.6. 2013.
Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pôžičke je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl., § 52 a nasl.), keďže navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Navrhovateľ v návrhu a v doplnení návrhu uvádzal, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S týmto tvrdením navrhovateľa sa nie je možné stotožniť, keďže v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, čo je i prejednávaný prípad, keďže úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, čo je i prejednávaný prípad, keďže účastníci sa dohodli, že poskytnutú pôžičku má odporca vrátiť navrhovateľovi do 21 a následne ešte do ďalších 28 kalendárnych dní.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej uzatvorenej zmluvy o pôžičke navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi pôžičku v sume 100 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 417,14 % za odplatu v sume 24 eur a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 10.5. 2013, resp. do 7.6. 2013. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ previedol na účet odporcu peňažné prostriedky v sume 100 eur a odporca navrhovateľovi uvedenú sumu peňažných prostriedkov nevrátil, resp. nezaplatil, v lehote splatnosti do 7.6. 2013. Navrhovateľ si svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke splnil, keď prenechal odporcovi na peniaze, avšak odporca si svoj záväzok vrátiť navrhovateľovi po uplynutí dohodnutej doby požičané peniaze nesplnil. Keďže odporca nezaplatil z poskytnutej pôžičky navrhovateľovi žiadnu sumu, má navrhovateľ právo na vrátenie istiny, t. j. sumy požičaných peňazí, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 100 eur.
Navrhovateľ tiež žiadal odporcu o zaplatenie poplatku za poskytnutie pôžičky v sume 24 eur. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná. Odplata za užívanie peňažnej istiny je úrok a plní sa v určitom percente za určité obdobie a jeho výška závisí od dohody zmluvných strán. Navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatiť dohodnutú odplatu v sume 24 eur, ktorá suma predstavuje v zmysle predmetnej zmluvy o pôžičke v znení dodatku k nej celkovú výšku úroku za poskytnutú pôžičku. Rovnako ako v prípade istiny odporca dohodnutú odplatu nezaplatil a preto súd uložil odporcovi povinnosť spolu s istinou v sume 100 eur zaplatiť navrhovateľovi i dohodnutú odplatu v sume 24 eur.
Pokiaľ si navrhovateľ v konaní uplatnil voči odporcovi aj nárok na zaplatenie notifikačného poplatku vo výške 4 eurá, v tejto časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Uplatnenie vyššie uvedeného nároku navrhovateľa predchádza vyrubenie jednorazovej pokuty navrhovateľom odporcovi, ktorú skutočnosť však v konaní navrhovateľ nepreukázal. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Nárok navrhovateľa na zaplatenie vyššie uvedeného poplatku považoval súd za neopodstatnený. Z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dodatku k nej i z VP vyplýva, že text Zmluvy, dodatku bol navrhovateľom ako dodávateľom evidentne vyhotovený vopred, v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do uvedenej zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a údaje o poskytnutej pôžičke. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami pripravenými navrhovateľom pred podpisom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah, keď odporca ako spotrebiteľ tento štandardný formulár navrhovateľa ako poskytovateľa pôžičky podpísal bez možnosti ovplyvniť text formuláru, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok odporcu ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jeho povinností podľa uvedenej zmluvy, uhradiť navrhovateľovi sankciu (poplatok za notifikačnú správu), ktorý len supluje navrhovateľom tiež v konaní uplatnený úrok z omeškania. Odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane dojednania o notifikačných poplatkoch a mohol iba uvedenú zmluvu odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, a preto predmetné dojednanie o notifikačných poplatkoch nebolo individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o notifikačných poplatkoch bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednané. Z uvedeného je zrejmé, že notifikačné poplatky neboli individuálne dojednané a len jednostranne zaťažujú spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dohodnuté notifikačné poplatky neobstoja v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu a preto sú neplatné.
Odporca si svoju zmluvnú povinnosť vrátiť navrhovateľovi požičané peniaze spolu s dohodnutou odplatou vo výške 24 eur v lehote splatnosti nesplnil a preto súd uložil odporcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaplatiť navrhovateľovi aj zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy 124 eur dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pretože súd návrh navrhovateľa v istine vo výške 4 eurá zamietol ako nedôvodný, z tejto sumy súd navrhovateľovi nepriznal ani úroky z omeškania a v tejto časti sporu súd návrh navrhovateľa takisto zamietol.
Odporca je povinný v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť navrhovateľovi prisúdenú istinu aj s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.., keďže navrhovateľ bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti sporu (v istine 4 eurá zo žalovanej istiny 128 eur). Navrhovateľove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho
zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 59,98 eur za 2 úkony právnej služby po 16,60 eur (prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd) vrátane režijného paušálu 2 x 8,39 eur + 20 % DPH.
O povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 76,48 eur (59,98 eur + 16,50 eur) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, rozhodol súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.