Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-246-2015.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/246/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému JUDr. Katarínou Šišulákovou, o zaplatenie 264,48 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 257,78 eur s 8,75% - ným úrokom z omeškania ročne od 04.1.2013 do zaplatenia a trovy konania 16,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.8.2014 domáhal zaplatenia sumy 264,48 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 19.10.2012 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: XTXXXXX „CZ“ na komunikácii D1 v km: 50,300, pri ktorej došlo k poškodeniu dopravného značenia a jeho súčasti a ku škode na majetku navrhovateľa vo výške 991,90 eur. Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu tejto škody. Odporca cestou svojho korešpondenčného partnera oznámil navrhovateľovi poskytnutie náhrady škody v ume 716,11 eur. Neuhradená zostala suma 264,48 eur z titulu amortizácie. Navrhovateľ poukázal na to, že ust. § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 442 a 443 OZ a z tohto ustanovenia vyplýva škodcovi povinnosť uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcej vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.
Navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 6,70 eur (čo predstavovalo hodnotu použiteľných zvyškov) spolu s príslušenstvom z tejto sumy späť, preto súd konanie v tejto časti v súlade s ust. § 96 O.s.p. zastavil.
Odporca s návrh najprv nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že pri nepriznaní amortizácie postupoval v súlade s § 442 a 443 OZ, ako aj platnou judikatúrou (napr. R 27/1977). Neskôr odporca žiadal, aby súd rozhodol na základe listinných dôkazov, pričom poukázal na to, že úrok z omeškania bol vypočítaný korektne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 19.10.2012 na diaľnici D1 km 50,3 smer Bratislava došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo motorovým vozidlom EČV: XTXXXXX k poškodeniu dopravného značenia a jeho súčasti.
Navrhovateľ si vyčíslil náhradu škody vo výške 991,90 eur (z toho materiál: 881,60eur, doprava: 88,18 eur a mzda: 22,12 eur) a náhradu škody v tejto výške si uplatnil u odporcu listom zo dňa 26.11.2012, doručeným odporcovi dňa 28.11.2012.
Listom zo dňa 28.11.2012 oznámil odporca navrhovateľovi, že korešpondenčným partnerom zodpovednostného poisťovateľa škodcu na prejednanie a vysporiadanie škodovej udalosti je KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group.
Listom zo dňa 21.12.2012 oznámila KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group navrhovateľovi, že dňa 19.12.2012 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poukazuje navrhovateľovi poistné plnenie v sume 716,11 eur, ktorú sumu vypočítala tak, že od vecnej škody v sume 991,90 eur odpočítala amortizáciu v sume 264,48 eur a nepreukázané položky (pracovný výkon pasívny) v sume 11,31 eur.
Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 442 ods. 1 a ods. 2 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.
Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Podľa § 3d ods. 5 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - Národná diaľničná spoločnosť.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 24 ods. 2 písm. e) cit. zák. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká
pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b
Podľa § 24 ods. 3 cit. zák. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 5 veta prvá cit. zák. kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Medzi účastníkmi v zásade nebol sporný základ uplatneného nároku. Sporná bola výška nároku a po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti hodnoty použiteľných zvyškov v zásade len otázka, či navrhovateľovi patrí plná náhrada vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia dopravného značenia a jeho súčasti alebo má byť z tejto sumy odpočítaná tzv. amortizácia.
V prejednávanej veci nejde o bežnú škodu, ale o osobitný typ škody, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon ako lex specialis k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Z ustanovenia § 9 ods. 6 tohto zákona pritom výslovne vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie - navrhovateľovi náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Takýmto spôsobom je nepriamo určený spôsob avšak najmä rozsah náhrady škody v takomto prípade. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spôsobe a rozsahu náhrady škody na daný spor nemožno použiť.
Ako už bolo uvedené, podľa § 9 ods. 6 Cestného zákona je škodca povinný uhradiť správcovi komunikácie (ktorým je v tomto prípade navrhovateľ) náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Zákon tu jednoznačne definuje akú konkrétnu škodu je povinný škodca správcovi komunikácie nahradiť.
Pokiaľ ide o otázku možnosti odporcu znížiť plnenie z dôvodu amortizácie dopravného značenia a jeho súčasti, takýto postup odporcu nemá žiadnu oporu v zákone. Ako už bolo uvedené vyššie, na rozsah náhrady škody sa vzhľadom na osobitnú úpravu v § 9 Cestného zákona, nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže k tzv. odpočítaniu amortizácie je možné pristúpiť iba v prípade, ak by sme vychádzali z rozsahu náhrady škody podľa Občianskeho zákonníka. Tie však na danú vec nemožno aplikovať. Preto krátenie vyplatenej náhrady v danej veci z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy.
Neobstojí tvrdenie, že výmenou dopravného značenia a jeho súčasti došlo k prínosu pre poškodeného, keďže sa jeho majetok takýmto postupom zhodnotil a navyše takýmto postupom ani nedošlo k zlepšeniu úžitkových vlastností vymeneného dopravného značenia a jeho súčasti oproti predchádzajúcemu stavu. Tie musia byť totiž stále rovnaké. Napokon možno poukázať aj na to, že v danej veci navrhovateľ nespôsobil vzniknutú situáciu, „zhodnotenie“ dopravného značenia a jeho súčasti bolo navrhovateľovi ako poškodenému vnútené výhradne protiprávnym konaním škodcu, za ktorého je povinný plniť odporca.
Záverom teda možno zhrnúť, že odstránenie vzniknutých následkov dopravnej nehody a uvedenie diaľnice do pôvodného stavu spôsobom, ktoré bolo vykonané navrhovateľom, považuje súd za účelné, navrhovateľ postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a normami a preukázal opodstatnenosť svojho postupu. Keďže navrhovateľovi vznikli pri oprave a v súvislosti s uvedením dopravného značenia a jeho súčasti do pôvodného stavu náklady, pričom navrhovateľ svojím konaním nijako nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok, súd vyhodnotil postup odporcu za nedôvodný. Nie je možné prenášať povinnosť na zaplatenie časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na navrhovateľa ako
poškodeného a požadovať od neho, aby sa podieľal na nákladoch na vznik škodovej udalosti, ktorú navyše ani nespôsobil.
Preto súd návrhu po čiastočnom späťvzatí vyhovel v celom rozsahu.
Navrhovateľ si návrhom uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 4.1.2013 do zaplatenia. Keďže odporca sa týmto dňom dostal do omeškania so zaplatením uplatnenej peňažnej sumy, súd odporcu okrem istiny zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania. Čo sa týka ich výšky, súd vychádzal z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v uplatnenej výške (tieto ani odporca nesporoval).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (v časti, v ktorej zobral návrh späť - § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.), preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).