Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6T-95-2015.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 19. októbra 2015 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/.. T. K., nar. XX.X.XXXX O. B., G. Z. H. V. Č.. XXX, T.. B.,
2/W. N., nar. XX.X.XXXX O. B., G. Z. H. V. Č.. XXX, T.. B.,
sú vinní, že
-dňa 18.10.2014 v nočnej dobe v obci N., T.. B., po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli cez čiastočne oplotený pozemok majiteľa B. Y. - M., kde z neuzamknutej maštale odcudzili 2 ks oviec plemena cigaja vo veku 2-3 rokov o približnej hmotnosti 40 kg v sume 200,- Eur, kde uvedené ovce odviedli do obce H. V. a tam ich zabili a skonzumovali, následne dňa 29.10.2014 v nočnej dobe z tejto farmy rovnakým spôsobom ukradli 1 ks ovce plemena cigaja vo veku 2-3 rokov o približnej hmotnosti 40 kg v sume 100,- Eur a 1 ks ovce plemena zošľachtená valaška vo veku 2-3 rokov v sume 60,- Eur, ktoré taktiež zabili a skonzumovali a opätovne dňa 18.11.2014 v nočnej dobe, spoločne s ďalšou osobou, z uvedenej farmy rovnakým spôsobom odcudzili 3 ks oviec zošľachtená valaška vo veku 2-3 rokov o približnej váhe 40 kg v sume 180,- Eur, ktoré následne v osade zabili a skonzumovali, každý jednu z nich, čím takto pre poškodeného B. Y. - M., B., O. Č.. XX spôsobili krádežou škodu v celkovej výške 540,- Eur,
teda
-spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu,
čím spáchali
-pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to im súd ukladá
1/obžalovanému ml. T. K.
Podľa § 98 ods. 1 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania
2/obžalovanému W. N.
Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.3.2015, právoplatným dňa 8.4.2015, sp. zn. 33T 154/14 v trvaní 1 (jedného) roka s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 (dvoch) rokov považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému B. Y. - M., R. XX XX XX XX so sídlom B., U.. O. Č.. XX škodu vo výške 540,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 8.9.2015 obžalobu na obvinených 1/ml. T. K. a 2/W. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde každý jeden obžalovaný postupne uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý je predmetom obžaloby.
Zároveň súd poučil oboch obžalovaných, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaných prijal.
Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov obsiahnutých v spise.
Zo stanoviska vystaveného spoločnosťou M. M..L..T.., M. M. Z. Č.. XXX (čl. 77 vyšetrovacieho spisu) je zrejmá hodnota oviec zodpovedajúca sume celkom 540,- Eur.
Obžalovaný ml. T. K. je hodnotený všeobecne. Zo správy J. V..F..L. je zrejmé, že tento nebol doposiaľ hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení J. B..
Z pripojeného registra trestov je zrejmé, že obžalovaný ml. T. K. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Súd pri ukladaní druhu trestu a určovaní jeho výmery prihliadol na základné zásady ukladania trestov u mladistvých, kde účelom je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť. Taktiež prihliadal aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný ml. T. K. doposiaľ nebol súdne trestaný a k skutku sa priznal a tento oľutoval, čo posúdil ako poľahčujúce okolností podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností s poukazom na znenie § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadnu.
Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie účelu trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačuje v tomto prípade samotné prejednanie daného činu pred súdom a preto podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upustil od potrestania obžalovaného ml. T. K..
Vyššie uvedený trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a dostatočný, aby viedol k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia a zároveň predchádzal protiprávnym činom.
Obžalovaný W. N. je taktiež hodnotený všeobecne a ani on doposiaľ nebol doposiaľ hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení J. B..
Z pripojeného registra trestov je zrejmé, že obžalovaný W. N. bol doposiaľ 8 ráz súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.3.2015, sp. zn. 33T 154/14, kedy bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 14 k § 212 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 roky. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2015.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný W. N. sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona tá skutočnosť, že doposiaľ už bol súdne trestaný.
Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu teda platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Skutku, z ktorého bol uznaný vinným v tomto konaní pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny sa dopustil skôr, než bol uznaný vinným vyššie citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T 154/14 a preto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu pri rešpektovaní zásad na ukladanie súhrnného trestu.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti však dospel súd k záveru, že na zabezpečenie účelu Trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prihliadnuc na spáchaný prečin, postoj obžalovaného, trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby v trvaní 2 roky, uložený mu práve trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.3.2015, sp. zn. 33T 154/14, právoplatným dňa 8.4.2015 považoval za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného, preto podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.
Súd zaviazal zároveň oboch obžalovaných k povinnosti nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému B. Y. - M., M. M. B.Š., O. Č.. XX, R.: XX XX XX XX škodu vo výške 540,- Eur, lebo nemal žiadne pochybnosti o jej správnosti čo do výšky aj dôvodu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.