Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13C-63-2015.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/63/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 18 048 595, v konaní zastúpeného Martin Džačovský s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 47 250 143, proti odporcovi Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 400,-- Eur, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti rozhodnutia vo veci vec postupuje Daňovému úradu Žilina, so sídlom Žilina, Janka Kráľa 2.
Súd v r a c i a navrhovateľovi SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 18 048 595, časť zaplateného súdneho poplatku v sume 564,-- Eur.
Súd ž i a d a Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, aby vrátila navrhovateľovi SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 18 048 595, súdny poplatok v sume 564,-- Eur, a to v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 08. 10. 2014 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu na tom skutkovom základe, že navrhovateľ je prevádzkovateľom výherných prístrojov podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že v roku 2011 došlo k legislatívnym zmenám zákonov č. 227/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a zákonom č. 228/2011 Z. z., ktorým sa taktiež mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách.
Navrhovateľ na základe právoplatných rozhodnutí od obcí a miest začal prevádzkovať výherné prístroje od 01. 01. 2012, pričom vykonal odvod do štátneho rozpočtu v súlade s týmito rozhodnutiami a so zákonom a jednotlivým daňovým úradom zaslal list o tom, že vykonal za každý výherný prístroj odvod a to osobitne po 750,-- Eur za výherný prístroj, kde požiadal o vydanie individuálnej licencie do 31. 08. 2011 a začalo sa riadne správne konanie v tomto termíne resp. bolo právoplatne ukončené. Osobitne po 950,-- Eur za každý výherný prístroj, kde požiadal o vydanie individuálnej licencie po 31. 08. 2011.
Navrhovateľ po zaplatení poplatkov bol kontaktovaný pracovníkmi štátneho dozoru jednotlivých daňových úradov, kde bol prezentovaný iný výklad zákona ako ho prezentoval navrhovateľ. Navrhovateľ napriek tomu, že jednotlivé daňové úrady začali konať v rozpore so zákonom, obdržal exekučnú výzvu od Daňového úradu Žilina, proti ktorej podal odvolanie a následne mu bol doručený exekučný príkaz.
Zároveň nebol doručený výkaz nedoplatkov, na ktorý sa odporca odvolal a tento odporca doručil až na písomnú žiadosť navrhovateľa za poplatok.
Takéto výzvy a následné rozhodnutia sú podľa tvrdenia navrhovateľa nepreskúmateľné a zmätočné, a preto sú od samého začiatku neplatné. Navrhovateľ mal za to, že nedoručenie akéhokoľvek výkazu nedoplatkov zo strany príslušných daňových úradov je na zváženie, či zo strany týchto úradov nedošlo k naplneniu niektorých zo skutkov v zmysle trestného zákona. Zároveň poukázal na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 04. 02. 2012, ktoré je v rozpore s platnými predpismi. Na základe takéhoto skutkového stavu potom žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9 400,-- Eur a nahradil mu trovy konania.
Odporca svojím písomným vyjadrením k návrhu uviedol, že zo skutkového stavu tak ako ho opísal navrhovateľ je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho vzťahu, predmetom ktorého je odvod (finančné plnenie), ktorý je povinný navrhovateľ odvádzať ako prevádzkovateľ hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov na základe ustanovení § 37 ods.1 písm.j) a § 37 ods.5 zákona o hazardných hrách. Pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier upravuje § 10 zákona o hazardných hrách, z ktorých je zrejmé, že správu odvodov do štátneho rozpočtu vykonáva daňový úrad.
Odporca ďalej uviedol, že právny vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier ako správcom odvodu je vzťah finančnoprávnej povahy, v ktorom subjekty vystupujú vo vzájomnom pomere nadriadenosti a podriadenosti. Štát je reprezentovaný štátnym orgánom a k ostatným subjektom je v nadradenej pozícii, je nositeľom prikazujúcej a donucujúcej moci. Obsah právnych vzťahov nie je výsledkom zmluvnej autonómie účastníkov a je určený kogentnými právnymi normami. Tieto znaky charakterizuje aj právny vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier ako správcom odvodu, čo odlišuje verejnoprávne vzťahy od vzťahov v oblasti súkromnoprávnej.
Z uvedeného je potom zrejmé, že nárok navrhovateľa nemôže byť považovaný za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník upravuje všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej rovnosti a autonómie ich subjektov, t. j. fyzických a právnických osôb. Na rozdiel od tohto, subjekty verejnoprávnych vzťahov vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom postavení. Vzťah medzi správcom odvodu a prevádzkovateľom hazardnej hry nie je vzťahom vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu, ani zo vzťahu obchodného. Ide o vzťah verejnoprávny založený a vyplývajúci z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípadne orgánov miestnej samosprávy. Odporca teda tvrdil, že v danom prípade nie je založená právomoc súdu, pretože právny vzťah, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vzhľadom na jeho charakteristické znaky právnym vzťahom verejnoprávnej povahy a nemožno ho považovať za občianskoprávny, pracovný, rodinný, obchodný ani hospodársky vzťah. Tieto právne vzťahy teda nemožno podradiť pod vzťahy tak, ako sú uvedené v ustanovení § 7 ods.3 OSP. Z tohto dôvodu odporca žiadal súd, aby konanie v zmysle § 104 ods.1 OSP zastavil.
Podľa § 7 ods.1 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 10 ods.4 písm.a) a b) zákona č. 171/2005 Z. z., daňový úrad
a) vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona ministerstvom a je druhostupňovým odvolacím orgánom pre obce vo veciach individuálnych licencií udelených na prevádzkovanie výherných prístrojov,
b) vykonáva správu odvodov do štátneho rozpočtu.
Podľa § 37 ods.5 posledná veta citovaného zákona, prevádzkovateľ výherného prístroja uhrádza odvod daňovému úradu s pôsobnosťou pre oblasť hazardných hier miestne príslušnému podľa miesta, kde sa výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.
Podľa § 37 ods.13 (do 31. 12. 2012 ustanovenia § 37 ods.12 citovaného zákona), ak odvody podľa odsekov 1 a 2 neboli uhradené v lehote splatnosti, daňový úrad s pôsobnosťou pre oblasť hazardných hier, ktorý vykonáva správu odvodov alebo obec, ktorá vykonáva správu odvodov, začne nedoplatok vymáhať.
Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu a preskúmaní predmetu žalobného návrhu navrhovateľa, spolu s vyjadrením odporcu dochádza k záveru, že občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanovení § 7 OSP. V odseku 1 tohto ustanovenia určuje, že v občianskosúdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných ako aj z obchodných vzťahov, vrátane podnikateľských či hospodárskych vzťahov. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, ktoré sú zaradené do tohto súboru prejednávajú a rozhodujú prevažne súdy; len výnimočne ak to ustanovuje zákon prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány.
Nemôžu byť pochybnosti o tom, že právo, ktorého sa navrhovateľ dovoláva nevyplýva z rodinných, pracovnoprávnych ani družstevných vzťahov. Za občianskoprávne vzťahy sa považujú predovšetkým tie, ktoré sú ustanovené v § 1 ods.2 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že sa jedná o majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Pri riešení otázky, či vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné zistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, teda aký je predmet súdneho konania a tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke vyhodnotiť a posúdiť. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý navrhovateľ vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len toto uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či navrhovateľom uplatnená žaloba je takým nárokom, ktorý je vyvodzovaný z právneho princípu, ktorý je možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 ods.1 OSP.
Je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako platiteľom odvodu a prijímateľom odvodu, ktorým je daňový úrad s pôsobnosťou pre oblasť hazardných hier miestne príslušného podľa miesta, kde sa výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.
Z uvedeného uplatneného nároku potom vyplýva, že sa nejedná niektorej z typických oblastí súkromnoprávneho života fyzických či právnických osôb a teda nevyplýva zo súkromného práva. V danom prípade ide o vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier, ktorý je správcom odvodu. Takýto vzťah je vzťahom finančnoprávnej povahy, v ktorom subjekty nevystupujú vo vzájomnom pomere rovnocennosti a autonómie zmluvných strán, ale v princípe nadradenosti a podriadenosti. Štát v danom prípade je reprezentovaný štátnym orgánom, ktorý vo svojej činnosti vystupuje voči ostatným subjektom v nadradenej pozícii a je nositeľom prikazujúcej a donucujúcej moci. Ide o verejnoprávny vzťah, ktorý sleduje zabezpečenie fungovania funkcií štátu, teda cieľ odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, obchodných alebo hospodárskych. Účastníci v danom vzťahu nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie, ktoré je charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve a sú taxatívne vypočítané v ustanovení § 7 ods.1 OSP. Obsah právnych vzťahov nie je výsledkom zmluvnej autonómie účastníkov, ale je určený kogentnými právnymi normami, ktoré vykazujú znaky odzrkadľujúce osobitný význam odvodových povinností v rámci finančnej činnosti štátu pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov v záujme finančného zabezpečenia verejných potrieb a funkcií štátov.
V prejednávanej veci potom súd konštatuje, že súdy rozhodujú v občianskoprávnych, trestnoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych veciach, pričom vzťah medzi navrhovateľom ako subjektom povinným o odvod finančných prostriedkov v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. a odporcom ako správcom tohto odvodu je vzťahom verejnoprávnym vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov. Takýto vzťah nemožno považovať ani za vzťah občianskoprávny, ani za vzťah obchodnoprávny. Pohľadávka, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa tu existuje, je pohľadávkou podľa práva verejného. Na vznik, trvanie, zmenu alebo na zánik takejto pohľadávky nemožno nahliadať podľa ustanovení práva súkromného a to ani vtedy, ak sa v oblasti verejného práva použijú ustanovenia občianskeho zákonníka alebo obchodného zákonníka.
Z tohto dôvodu súd s poukazom na ustanovenie § 103 OSP skúmal a prihliadal na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, či existuje v danej veci právomoc súdu, pričom dochádza k záveru, že takáto právomoc v danej veci neexistuje vzhľadom na vyššie uvedené právne závery. Z tohto dôvodu preto súd v zmysle § 104 ods.1 OSP uvádza, že v danom prípade tu existuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a súd konanie musí zastaviť. Vzhľadom k tomu, že vec nespadá do právomoci súdov, súd po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania postúpi vec príslušnému orgánu, ktorým je v zmysle § 10 ods.4 písm.b), § 37 ods.5, resp. § 37 ods.13 (do 31. 12. 2012 ustanovenie § 37 ods.12) zákona č. 171/2005 Z. z. Daňovému úradu Žilina.
Súd zároveň v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o tom, že poplatok, ktorý zaplatil navrhovateľ, vráti, pretože tento ho nebol povinný zaplatiť.
Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods.1 písm.c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.