Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-472-2013.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/472/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava samosudca JUDr. Marián Tengely v právnej veci žalobcu Obec Ardovo, IČO: 00 328 090, Ardovo 34, 049 55 Dlhá Ves, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou so sídlom Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, proti žalovanému N.B. Y.I., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. XX, XXX XX S. D., zastúpenému advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou so sídlom Čučmianska dlhá 45, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 7 123,44 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu na zaplatenie 4648,74 € s 5,75 % úrokom z omeškania od 18.02.2013 do zaplatenia z a m i e t a.
Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie 2474,70 € istiny s príslušenstvom.
Z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1206,69 € trov právneho zastúpenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy zaplatiť na účet zástupkyne žalovaného JUDr. Hedvigy Gallovej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 7123,44 € s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 18.02.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd v konaní vydal platobný rozkaz 14Ro/94/2013-15 zo dňa 29.05.2013, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný.
Žalobca zobral žalobu späť vo výške 2474,70 € s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, nakoľko do tejto výšky si započítal nároky žalovaného na výplatu odstupného.
Žalobca si uplatnil nárok v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako starosta obce Ardovo vo funkčnom období od 01.01.2003 do 29.12.2010 spôsobil žalobcovi škodu vo výške žalovanej sumy tým, že porušil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tým, že neplnil zákonom stanovenú povinnosť odvádzať poistné a preddavky na poistné, čím vznikli záväzky voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni. a voči Sociálnej poisťovni z titulu nezaplateného poistného, penále, pokút a exekučných trov. Žalovaný porušil svoje právne povinnosti tým, že riadne neodvádzal poistné a následne bol žalobca sankcionovaný zdravotnými poisťovňami a tiež bola voči nemu vedená exekúcia a došlo k navýšeniu platieb v celkovej výške 7123,44 €, čo je v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného, nevyplatením poistného a vzniknutou škodou a stalo sa tak zavinením žalovaného, ktorý svojím úmyselným protiprávnym konaním spôsobil vznik škody.
Žalobca z prehľadu vymáhaných pohľadávok sociálnej poisťovne a všeobecnej zdravotnej poisťovne preukazoval skutočnosť, že okrem istiny vo výške poistného boli žalobcovi účtované poplatky a trovy exekúcie ohľadom sociálnej poisťovne vo výške 3137,91 € a ohľadom všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 3985,53 € a uvedené dlžné sumy boli uhradené v priebehu mesiacov november 2009 až 03.03.2011 v prospech sociálnej poisťovne, všeobecnej zdravotnej poisťovne ako aj v prospech exekútorov JUDr. Judity Jakobejovej a JUDr. Michala Bulku,
Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o spôsobení škody a poukázal aj na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Rožňava č. ČVS:ORP-80/OEK-RV-2011 zo dňa 18.03.2011, ktorým bolo odložené trestné stíhanie voči žalovanému. V prípade, že neboli uhradené všetky záväzky voči poisťovniam, stalo sa to len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, pričom priebežne sa dlhy uhrádzali, ale museli sa platiť aj ostatné záväzky. Namietal nároky žalobcu na náhradu škody, nakoľko nebol preukázaný protiprávny úkon zo strany žalovaného, ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nejakým protiprávnym úkonom. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania prípadného nároku žalobcu z dôvodu, že si uplatňoval nároky, ktoré vznikli na základe rozhodnutí poisťovní v roku 2009 a 2010 a žaloba bola podaná 25.04.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to s Výzvou na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 16.02.2012 na zaplatenie náhrady škody vo výške najmenej 7024,84 € s následným započítaním nároku na odstupné vo výške 2474,70 € a výzvou na úhradu sumy 4550,14 €. Ďalej sa oboznámil s prehľadom úhrad dlhu voči sociálnej poisťovni, kde v konaní EX/911/2009 boli okrem istiny vymáhané poplatky a trovy exekúcie vo výške 200,15 €, uhradené 22.10.2010, v konaní EX/1044/2009 vo výške 355,58 €, uhradené 13.04.2010, v konaní EX/254/2010 vo výške 804,88 €, uhradené 02.02.2011, v konaní EX/324/2010 vo výške 844,70 €, uhradené 14.01.2011 a v konaní EX/54/2010 vo výške 932,60 €, uhradené v období od 24.05.2010 do 14.01.2011. Z prehľadu úhrady dlhu voči všeobecnej zdravotnej poisťovni vyplýva, že z titulu poplatkov a trov exekúcie v exekučnom konaní EX/248/2010 bola vymáhaná suma 354,43 €, ktorá bola uhradená do 27.04.2010 a v konaní EX/2463/2009 boli vymáhané poplatky vo výške 1661,49 € a trovy exekúcie vo výške 1969,61 € a boli uhradené v priebehu obdobia od 23.11.2009 do 03.03.2011.
Na základe vyššie uvedeného prehľadu a vznesenej námietky premlčania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie 4648,74 € istiny s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju bolo potrebné zamietnuť.
Výrok o zastavení konania sa o zaplatenie 2474,70 € istiny s príslušenstvom sa opiera o ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobca si uplatňoval svoj nárok z titulu náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný tým, že neuhrádzal poistné do všeobecnej zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne ako starosta obce Ardovo zavinil, že žalobcovi boli vyrubené penále a poplatky z omeškania a následne vznikli aj exekučné trovy pri vymáhaní dlhu prostredníctvom exekútora. Celkovo tak žalobca musel naviac uhradiť sumu 7123,44 €, z čoho po čiastočnom späťvzatí žaloby z titulu započítania si uplatňoval 4648,74 €.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Pod ustanovenie § 420 možno aplikovať prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Žalobca si uplatňoval náhradu škody z dôvodu, že žalovaný porušil svoje zákonom uložené povinnosti vykonávať riadne a včas odvody do poisťovní, pričom túto svoju povinnosť zanedbal napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky na úhradu, z čoho následne vznikla žalobcovi škoda vo výške predpísaného penále, poplatkov z omeškania a exekučných trov.
Žalovaný nesúhlasil so spôsobením škody žalobcovi, nakoľko ak nebolo uhradené poistné, bolo to len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Zároveň však vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky - subjektívna premlčacia doba a najneskôr za tri roky - objektívna premlčacia doba, resp. za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Pri subjektívnej premlčacej dobe sa jedná o subjektívnu stránku poškodeného, ktorá sa týka jeho vedomosti o škode, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Zároveň je tu vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o škode a o tom, kto ju spôsobil a len vtedy začne plynúť subjektívna premlčacia doba. Pri objektívnej premlčacej dobe sa právo premlčí najneskôr za tri roky, odkedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Žalovaný pôsobil ako starosta obce do 29.12.2010. Vedomosť žalobcu o nezaplatení poistného pre sociálnu poisťovňu alebo pre všeobecnú zdravotnú poisťovňu mal žalobca hneď po nezaplatení týchto odvodov a následne z rozhodnutí poisťovní sa dozvedel aj o výške poplatkov z omeškania, resp. o penále a po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie od exekútorov JUDr. Bulku a JUDr. Jakobejovej sa dozvedel aj o výške trov exekúcie. Naviac z prehľadu úhrad poplatkov, úrokov z omeškania a trov exekúcií ako bolo vyššie uvedené vyplýva, že žalobca podstatnú časť žalovanej sumy uhradil v priebehu rokov 2010 a 2011 naposledy 03.03.2011 a teda úhradou jednotlivých platieb na poplatky, úroky z omeškania a trovy exekúcie nadobudol vedomosť o výške škody, pričom vedomosť o tom, kto ju mal spôsobiť mal žalobca od počiatku. Keďže žalobca podal žalobu 25.04.2013, všetky úhrady, ktoré vykonal pred 25.04.2011 boli premlčané a preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na náhradu škody z titulu úhrad poplatkov, úrokov z omeškania a exekučných trov, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s konaním žalovaného, keď nezabezpečil úhradu predpísaného poistného. Vzhľadom na premlčanie nároku žalobcu súd už neskúmal zložky náhrady škody.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v časti zastavenia konania a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v časti zamietnutia žaloby.
Súd dospel k záveru, že žalobca nedôvodne podával žalobu na zaplatenie sumy 2474,70 €, ktorú v tejto časti aj zobral späť, nakoľko ešte pred podaním žaloby si v tejto výške započítal svoju pohľadávku na náhradu škody oproti pohľadávke žalovaného na zaplatenie odstupného, ako to vyplýva z listu zo dňa 16.02.2012. Preto žalobca zavinil, že sa konanie zastavilo a je povinný nahradiť trovy konania žalovanému, ktorý nezavinil zastavenie konania.
V ostatnej časti bol žalovaný v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí právo na náhradu trov konania vo veci.
Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia nasledovne: 1. Príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 18.06.2013 (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 7,81 €) - 245,15 €, 2. Písomné podanie vo veci samej zo dňa 18.06.2013 - odpor (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 7,81 €) - 245,15 €, 3. Účasť na pojednávaní 16.04.2014 (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 8,04 €) - 245,38 €, 4. Porada s klientom 20.11.2014 (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 8,04 €) - 245,38 €, 5. Písomné podanie 21.11.2014 (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 8,04 €) - 245,38 €, 6. Porada s klientom 16.10.2015 (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 8,39 €) - 245,38 €, 7. Účasť na pojednávaní 19.10.2015 (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 8,39 €) - 245,73 €. SPOLU: 1717,55 €.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. ako aj podľa záznamov v spise o vykonaní jednotlivých úkonov a dospel k záveru, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: Hodnota sporu predstavuje 7123,44 € do 17.07.2013 a hodnota jedného úkonu predstavuje 237,34 €, následne hodnota sporu predstavuje 4648,74 € a hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 170,97 €.
1. Príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 18.06.2013 (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 7,81 €) - 245,15 €, 2. Písomné podanie vo veci samej zo dňa 18.06.2013 - odpor (1 x hl. úkon á 237,34 € + 1 x režijný paušál á 7,81 €) - 245,15 €, 3. Účasť na pojednávaní 16.04.2014 (1 x hl. úkon á 170,97 € + 1 x režijný paušál á 8,04 €) - 179,01 €, 4. Porada s klientom 20.11.2014 (1 x hl. úkon á 170,97 € + 1 x režijný paušál á 8,04 €) - 179,01 € 5. Písomné podanie 21.11.2014 (1 x hl. úkon á 170,97 € + 1 x režijný paušál á 8,04 €) - 179,01 €, 6. Účasť na pojednávaní 19.10.2015 (1 x hl. úkon á 170,97 € + 1 x režijný paušál á 8,39 €) - 179,36 €. SPOLU: 1206,69 €.
Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania tak, ako si ju uplatnil, nakoľko na začiatku sporu bola žalovaná suma 7123,44 €, avšak žalobca po podaní odporu proti platobnému rozkazu čiastočne zobral žalobu späť a preto predmetom konania už ostalo zaplatenie sumy 4648,74 € a teda z tejto sumy mohli byť účtované ďalšie úkony právneho zastúpenia. Preto bolo potrebné hodnotu jednotlivých úkonov znížiť. Súd zároveň nepriznal žalovanému náhradu za uplatnený úkon - porada s klientom dňa 16.10.2015, nakoľko súd má zato, že je možné priznať trovy konania len za účelne vykonané úkony právneho zastúpenia, pričom od poslednej porady s klientom 20.11.2014 bolo vo veci podané písomné stanovisko žalovaného a do určenia termínu pojednávania 19.10.2015 nebol vykonaný žiadny úkon, pre ktorý by bola potrebná porada s klientom a na poslednom pojednávaní žalovaný len zotrval na svojich pôvodných písomných podaniach. Preto tento úkon súd ako neúčelný nepriznal.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol aj na ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov právneho zastúpenia úspešnému žalovanému. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobca jednoznačne zavinil zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby, nakoľko v tejto časti podal úplne nedôvodnú žalobu, keď predtým si započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalovaného. Čo sa týka ostatnej časti žalovanej sumy žalobca síce uplatňoval ním vyčíslenú škodu, ktorú mu mal spôsobiť predchádzajúci starosta obce, avšak určite mal zvážiť skutočnosť, že ak si uplatní nároky z titulu náhrady škody po uplynutí premlčacej lehoty a žalovaný sa premlčania dovolá, nemôže byť žalobcovi priznané plnenie. Túto okolnosť mal predvídať a preto súd na strane žalobcu nenašiel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by sa nepriznal trovy žalovanému. Na druhej strane osobné a majetkové pomery žalovaného sú na takej úrovni, že mu súd na základe predloženého tlačiva na dokladovanie majetkových pomerov priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a preto nepriznanie náhrady trov by žalovaného nadmieru postihovalo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.