Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-37-2014.pdf
PDF · 133.8 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-5C/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľov v rade: 1/ H. X., R.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, V. - H., Č., X/ S. J., R.. X.X.XXXX, N. XX, C. - H. A., Č., X/ S. J., R.. XX.X.XXXX, E. I. XX, C.-H. A., Č., X/ O.R. J., R.. X.XX.XXXX, D. XXX, Č., navrhovatelia v rade 1/ až 4/ pr. zast. JUDr. Annou Mozlíkovou, advokátkou, Palárikova 1449, Čadca, proti odporcom v rade: X/ F. U., R.. XX.X.XXXX, V. XXXX, X/ F. U., R.. X.X.XXXX, V. XXXX, X/ N. U., R.. X.X.XXXX, V. XXX, odporcovia v rade 1/ až 3/ pr. zast. JUDr. Marekom Belkom, advoktom, Fraňa Kráľa 1504, Čadca, v konaní o určenie, že odporcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti a o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovatelia v 1. až 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania odporcom v 1. až 3. rade v sume 632,83 € titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Mareka Belku vedený vo Fio banka, a.s., I. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/ až 4/ svojím návrhom podaným na súd dňa 21. 2. 2014 žiadali súd, aby určil, že odporca v 1. rade nie je vlastníkom v podiele 1/1, ani v podiele 1/3, odporca v rade 2/ nie je vlastníkom v podiele 1/3, ani v podiele 1/6, odporca v rade 3. nie je vlastníkom v podiele 1/3, ani v podiele 1/6 parcely KNC XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 215 m2 zapísanej na LV č. XXXX. Zároveň aby určil, že táto parcela patrí v podiele 1/16-ina do dedičstva po nebohej Š. J., a zaviazal odporcov zaplatiť im trovy konania. Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli, že sú dedičia po poručiteľke Š. J., ktorá nadobudla dedením okrem iných parciel aj pkn parcelu č. XXXX zapísanú vo vložke č. 1427, 251, 254, 431, a v ďalších dvoch pkn vložkách v k.ú. V. v podiele 12/192, t.j. 1/16-ina v pkn vložke 251 od poručiteľov neb. X. N. O. H. N., N. R.. V. P. N.. Parcela KNC XXXX/X o výmere 215 m2 vznikla z pkn parcely č. XXXX GP Geodézia Žilina, a.s., č. 151/96, ktorý dal vyhotoviť odporca v 1. rade k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva N 337/96 zo dňa 20. 11. 1996 spísaného notárkou JUDr. Sálusovou. Parcela KNC XXXX/X je totožná s pkn 4235. Odporca v 1. rade si uvedeným osvedčením spornú parcelu osvedčil do vlastníctva neoprávnene, nezákonne, osvedčením si osvedčil aj podiel Š. J., ktorá svoj podiel v parcele č. XXXX nepreviedla za života žiadnym spôsobom. Žila do roku 1998. Na LV nie zapísaná Š. J., aj keď v čase osvedčenia bola vlastníčkou parcely pkn XXXX, sú tam zapísaní len odporcovia v rade 2. a 3. Titulom darovania od odporcu v rade 1/, každý v podiele 1/3, ktorý odporca v 1. rade bol zapísaný na LV titulom údajného vydržania ako výlučný vlastník parcely. Neskôr odporca v 1. rade daroval odporcom v rade 2. a 3. aj svoj zvyšný podiel 1/3 v rovnakom podiele. Parcela KNC XXXX/X bola užívaná ako spoločný prechod k iným parcelám. Odporca v rade 1. nikdy neužíval parcelu výlučne ako svoju, vždy tu bola spoločná prístupová cesta pre ňu, ich právnych predchodcov, ako aj pre iné osoby k svojim parcelám nachádzajúcim sa za parcelou KNC 4296/2 smerom od cesty. Vzhľadom na to odporca v rade 1/ nemohol vydržať parcelu KNC 4296/2 do svojho výlučného vlastníctva, a túto darovať odporcom v rade 2/ a 3/, nakoľko je v samotnom geometrickom pláne, ktorý si dal odporca 1/ vyhotoviť, je vo výkaze výmer uvedené, že parcela CKN 4296/2 je spoločný prechod. Osvedčenie nemalo byť vydané, a domáhajú sa zosúladenia skutočného právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na negatívnom určení majú z dôvodu odstránenia právnej neistoty po prípadnom vyhovení pozitívnemu určovaciemu petitu. Na LV by na podiel Š. J. 1/16 boli zapísaní dedičia po nej. Vo zvyšku by ostali zapísaní odporcovia. Vzhľadom na stále platnú rímsku právnu zásadu nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, nemôžu by platné ani prevodové zmluvy nasledujúce po neoprávnenom a nezákonnom osvedčení, a to darovacia zmluva V 2281/3 zo dňa 4. 11. 2003 uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako darcom na jednej strane a odporcami v rade 2/ a 3/, darovacia zmluva V 2567/11 zo dňa 1. 8. 2011 uzatvorená medzi odporcom v rade 1/ ako darcom a odporcami v rade 2/ a 3/ ako obdarovanými, ktoré žiadajú prejudiciálne posúdiť za neplatné, a vyhovieť žalobnému návrhu.
Odporcovia vo svojom vyjadrení sa k návrhu žiadali návrh zamietnuť z dôvodu, že ho považujú za neurčitý, nejasný, nezrozumiteľný, ako aj petit, ktorý sa navrhuje prevziať do rozhodnutia, ktoré sa má stať podkladom na zápis do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny petit, a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, a nakoľko navrhovatelia neosvedčili naliehavý právny záujem, ide o samostatný a prvoradý dôvod na zamietnutie návrhu. Naliehavý právny záujem nie je možné určiť negatívne. Výlučné právo odporcom patrí od roku 1983, kedy OS Čadca rozsudkom 5C/1271/82 zo dňa 9. 3. 1983 vysporiadal tú časť KNE parcely XXXX zapísanej v pkn vložke 255 totožnej s parcelou EN XXXXX na právnych predchodcov terajších odporcov v rade 2/ a 3/ - F. O. S. U.. V neskoršom období sa novým mapovaním vytvorila nová parcela XXXX/ X, ktorú si vysporiadali osvedčením. Parcelu KNC XXXX/X užívali ako výluční vlastníci minimálne od roku 1937, kedy prebehla v dávnej minulosti deľba, parcely mali riadne podelené už vo vydelenom stave predchodcovia terajších vlastníkov. V tomto rozsudku sa všetci odporcovia vyjadrovali, že si nerobia nároky do spornej parcely, uviedli, že svoj podiel majú reálne vydelený v iných častiach parciel XXXX, XXXX. Medzi týmito odporcami v 14. rade bola pani Š. J., a pkn parcela XXXX bola vedená ako spoločná parcela, ktorú si podelili pkn spoluvlastníci. Právny predchodca odporcov v 2. a 3. rade si v roku 1996 vysporiadal notárskou zápisnicou N 337/96 svoje výlučné vlastnícke právo k parcele KNC XXXX/X, a odporcovia udávajú, že im do ich nerušeného, pokojného a dobromyseľného vlastníctva k tejto parcele nikto nezasahoval, nerobil si nároky, až do podania tohto návrhu na súd. Odporcovia v 2. a 3. rade uvádzajú, že navrhovatelia podali návrh na Obecný úrad v Oščadnici v roku 2003, a žiadali spísať zmluvu o zriadení vecného bremena na spornú parcelu. Taktiež sa domáhali zriadenia práva vecného bremena prostredníctvom AK JUDr. Mozolíkovej, ktorým konaním potvrdili podielové vlastníctvo odporcov 2/ a 3/ a ich právnych predchodcov v celom rozsahu. Návrh žiadajú zamietnuť, priznať trovy konania.
Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní uviedla, že parcelu J. XXXX/X používali ako prechod na svoje pozemky, tak, ako oni, tak aj ďalší ľudia, tak aj odporcovia, chodilo sa po nej pešo, koňom, povozom, malým traktoríkom. O tom, že si ju dali odporcovia osvedčiť, sa dozvedeli až potom, čo sa začal stavať plyn s tým, že sa začali aj nezhody medzi nimi. Pokiaľ boli v dobrom, nikto im nebránil, keď sa však pohnevali, zakázali im prechod cez cestu, a nemajú žiaden iný prístup k svojej nehnuteľnosti. V dome č. XXX býva v súčasnosti jej dcéra H. X. spolu s manželom, ktorí dom opravujú, potrebujú manipulačný priestor, taktiež je tam žumpa, ktorú treba čistiť, a do týchto bývalých spoločných priestorov sa nemožno dostať, nakoľko tam odporcovia vždy majú odparkované autá. Pokiaľ sa dotazovali na Správe katastra, bolo im povedané, že spoločné nádvorie si nemôže nikto privlastniť, neskôr sa dozvedeli, že odporcovia si ho skutočne prepísali. Chceli stavať chalupu, nemali však prístupovú cestu, pokiaľ by ju nezískali, chalupu by postaviť nemohli. V užívaní nehnuteľnosti im bránil odporca v 1. rade ústne, odporca v 2. rade tým, že tam nastaval prekážky.
Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedla jeho sestra, pokiaľ tam oni chceli stavať, mali mať vyjadrenie aj od susedov, preto si to dali osvedčiť bez ich súhlasu, v podstate ich obišli. V čase, keď babka žila, mohli sa s ňou dohodnúť, pokiaľ ide o prístup.
Navrhovateľ v 3. rade na pojednávaní uviedol, že sa pripája k vyjadreniam svojich súrodencov. Vždy chodievali k matke na prázdniny, prechod užívali všetci, ktorí tam mali nehnuteľnosti, zvážalo sa tadiaľ drevo, chodievalo sa tam traktormi.
Navrhovateľ vo 4. rade uviedol, že súhlasí s výpoveďami svojich súrodencov. Na prázdniny tam chodievali všetci, cez prechod chodievali bokom do záhradky.
Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že z pripojených dedičských spisov D 978/80, D 979/80 vyplýva, že nebohá Š.Á. J. bola podielovou spoluvlastníčkou v 1/6-ine spornej J. XXXX/X, ktorá vznikla z pkn parcely č. XXXX geometrickým plánom, ktorý si dal vyhotoviť odporca v 1. rade. Teda využil právo osvedčiť si parcelu v zmysle právnej úpravy, ktorá platila od roku 1996, notárku uviedol do omylu, keďže jeho vyhlásenie, že je výlučným vlastníkom tejto parcely sa nezakladá na pravde, čomu nasvedčujú listinné dôkazy. Spoločnú prístupovú cestu nie je možné osvedčiť do výlučného vlastníctva jednej osoby. Nebohá Š. J. bola jednoducho obídená. Jej klienti majú naliehavý právny záujem na určení podielového spoluvlastníctva, chcú zosúladiť stav skutočný so stavom právnym tak, aby mohli spoločný prechod naďalej používať, keďže tam majú svoje nehnuteľnosti, v súčasnosti sú obmedzení, nemôžu sa na ne dostať. Z tohto dôvodu žiadajú taktiež prejudiciálne ako neplatné posúdiť darovacie zmluvy V 2281/03 zo dňa 4. 11. 2003, a V 2567/11 zo dňa 1. 8. 2011. Navrhovatelia sa snažili s odporcami dohodnúť na tom, aby cez parcelu mohli prechádzať tak, ako doposiaľ. Nikto im v tom dovtedy nebránil. Akonáhle si odporcovia dali zapísať spoločný prechod do výlučného vlastníctva, začali problémy, začali obmedzovať zaťa a dcéru navrhovateľky v 1. rade v tom smere, že tadiaľ nemôžu chodiť, keďže odporcovia si tam vystavili chatu na ubytovanie, kdežto jej klienti sú obmedzovaní v prácach, nemajú prístup k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu chceli spor riešiť mimosúdne, vyhnúť sa súdnemu sporu, a preto chceli uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena. Pokiaľ niekto nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti tak ako odporca, nemohol platne darovať tieto nehnuteľnosti odporcom v rade 1/ až 3/. Vzhľadom na stále platnú rímsku právnu zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má, nemôžu byť platné ani prevodové zmluvy nasledujúce po neoprávnenom a nezákonnom osvedčení, a preto tieto žiada prejudiciálne posúdiť ako neplatné. Sporná parcela bola vždy používaná ako prístupová cesta k iným nehnuteľnostiam, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami na ohliadke, ako aj písomnými dôkazmi jednoznačne. V samotnom geometrickom pláne, ktorý je súčasťou spisu, je pri tejto parcele uvádzaný ako druh pozemku, že ide o ostatné plochy (spoločný prechod), a to ako v stave právnom, tak aj v stave súboru písomných informácií, to znamená, že prístupová cesta slúžila ako prechod obyvateľom. Pokiaľ aj bola vydelená, tak bola vydelená ako prístupová cesta, ktorú budú užívať obe strany. Preto žiadajú súd, aby v plnom rozsahu návrhu vyhovel a priznal im trovy konania.
Odporca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že parcela XXXX je dvor, nie je to spoločný prechod, ľudia tadiaľ prešli len vtedy, keď ich pustili. Drevo sa tadiaľ nevozilo, toto si vozili len oni. Stavebné povolenie na chatu vybavoval v roku 1993, stavať sa začalo v roku 1994, a vtedy im začali navrhovatelia robiť problémy. Cez parcelu púšťali ľudí iba pešo, maximálne s fúrikom. Potom, keď si kúpili frézku, zrušili malú bránku a kúsok plota, parcela nie je prechod, pretože nikam nevedie. Navrhovatelia nám vtedy tvrdili, že ak im podpíšeme vecné bremeno, že nám nebudú robiť problémy pri výstavbe chatky, zmluvu však nepodpísali, stavali na svojom.
Odporca v 2. rade na ohliadke uviedol, že pokiaľ ľudia prechádzali cez spornú parcelu, oni ich púšťali cez dvor, keďže ich otec mal koňa, ten im zvážal seno, aj pani J. tadiaľ chodila, pretože na konci cesty mala záhon aj ona, aj iní ľudia. Prístup k svojej nehnuteľnosti mala pani J. nie po spornej parcele, ale až popred rozostavaný dom N.Á. Š.. Nie je pravdou, že v E-čkovej parcele XXXX bola vedená aj pani J..
Právny zástupca odporcov v rámci konania uviedol, že návrh žiadajú zamietnuť z dôvodu, že je neurčitý, nejasný, nezrozumiteľný, uvedené skutočnosti v ňom nevykresľujú skutočnosť, nie sú pravdivé. Na negatórnom určení nie je naliehavý právny záujem. Parcela XXXX/X vznikla z N. XXXX, ktorá bola najväčšia, a podiel, ktorý sa objavil v dedičstve, bol do osvedčenia do dedičstva premietnutý v neurčitom stave, to znamená, že parcely, ktoré patrili v dávnej minulosti navrhovateľom, boli dávno vyčerpané. Parcela XXXX/X vznikla až zameraním, novým mapovaním v roku 1992, túto užívali právni predchodcovia odporcov od roku 1937, na čo ako dôkaz doložili súdu rozsudok 5C/1271/82. Z tohto vyplýva, že parcela vznikla v dávnej minulosti, kedy bola podelená od roku 1937 medzi spoluvlastníkmi. Š. J. bola v tomto konaní odporkyňou v 14. rade, mohla sa vyjadriť, aj sa vyjadrovala k vzniku vlastníckeho práva. Právni predchodcovia odporcov si osvedčili a vysporiadali parcelu EN XXXXX, ktorá mala jasne definované hranice, ktoré sú zakreslené v mape EN pred THM. Darovacie zmluvy sú platné, nie je dôvod na skúmanie, v roku 1996 si odporcovia potvrdili výlučné vlastníctvo k tejto parcele, a až do podania žaloby sa nikto nijakým spôsobom nedomáhal vlastníckeho práva voči nim, nikto im nezasahoval, nebránil a nedomáhal sa ich výlučného práva. V roku 2003, keď prebiehalo stavebné konanie, tak sa zmluvou o zriadení vecného bremena navrhovatelia snažili, alebo si chceli zabezpečiť vecné bremeno, na dôsledok čoho aj zriadili zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorá však nebola podpísaná. Žiadajú návrh zamietnuť s poukazom na stranu 38 zápisnice rozsudku 5C/1271/82, kde právna predchodkyňa navrhovateľov Š. J. v zápisnici uviedla, že uznáva vlastnícke právo žalobcovi k spornej parcele, ktorou bola XXXX pochádzajúca z vložiek, ako je to v rozsudku uvedené, nároky do nej si nerobím, žalobcovia túto dávno užívajú. Nepamätám si, neviem, odkedy ja mám svoj podiel vedľa parcely žalobcov. Žalobcovia majú svoju parcelu ohradenú dreveným plotom, túto užívajú. Z tohto dôvodu nesúhlasia s celým návrhom, poukazujú na vykonané dôkazy. Zákonný podiel bol vydelený v dávnej minulosti, vyporiadaný rozsudkom z roku 1982, respektíve 1983. Pokiaľ odporcovia púšťali cez predmetnú parcelu ostatných ľudí, nemôže to byť na ich ťarchu. Navrhovatelia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem, preto s poukazom na všetky vykonané dôkazy žiadajú žalobu zamietnuť, a uplatňujú si trovy konania.
Okrem výsluchu účastníkov súd na ohliadke vypočul aj svedkov a oboznámil sa s celým spisovým materiálom.
Svedok K. Š. na pojednávaní uviedol, že sporná parcela bola prístupová cesta ku pozemkom, ktoré sa nachádzajú na konci parcely. Túto používala aj pani J.á, teraz ju používať nemôžu, nakoľko im bránia odporcovia tým, že do cesty zaparkujú auto. Na obecnom úrade im bolo uvedené, že ide o miestnu komunikáciu, nevedia, na akom základe si to sused previedol. On taktiež chodil pomáhať svokrovcom zaorávať zemiaky na pozemky na konci parcely. Keď začal chodiť so svojou manželkou, mal 16 - 17 rokov, v súčasnosti 33.
Svedok S. U. na pojednávaní uviedol, že je blízky sused, cestu si pamätá, bola to cesta, po ktorej sa chodievalo aj s vozmi na koniec, kde mali ľudia svoje parcely. Parcela bola používaná ako cesta, vozilo sa cez ňu vozom, koňom, kamene sa vozili, bolo tu veľa podielnikov.
Svedok K. J. na pojednávaní uviedol, že je blízky sused, má 50 rokov, po spornom pozemku chodieval s kravou, bola tu malá bránka, ktorú si otváral pri šopke na drevo, vyše nej bola väčšia bránka, ktorá sa musela odhradiť, aby sa prechádzalo s vozom. Pokiaľ išli ľudia cez malú bránku, nepýtali sa nikoho, pokiaľ cez veľkú, chodievali sa pýtať dedka odporcov, to si len myslí. Nevie, kto túto parcelu užíval, nikdy sa nezaujímal o to, koho je to pozemok, či je to cesta, alebo čo s tým je.
Svedok S. C. na pojednávaní uviedol, že je blízky sused, situáciu pozná, parcela slúžila ako príjazdová cesta na prechod k pozemkom, ktoré sa nachádzajú na konci cesty. Keď po nej prechádzal, nikoho sa nepýtal. Jeho babka mala vedľa dom pred rodinným domom U., aj ona cestu používala. Pamätá si aj na pani Š.R. J., ale tá už vtedy negazdovala, nevie teda, či používala túto cestu na prechod k svojim pozemkom.
Svedok S. U. uviedol, že je brat odporcu v 1. rade. Sporná parcela bola jeho otca, ich otec bol veľký gazda, mal kravy, kone, po ceste nebránil nikomu prechádzať ku svojim pozemkom, nehradil to, lebo by to hradil sám proti sebe. Nevie, na základe akého titulu získal vlastníctvo, vie, že to vždy bolo dedove. Dedo s koňom nikoho nepustil, mohlo sa prejsť len pešo, s batohom, a podobne. Išiel tadiaľto Ľ. J., ale keď zasiahol jeho otec, potom viac už nešiel. Vozom a koňom to prevážal iba ich otec. Ľudia chodievali cez malú bránku, keď niečo niesli, a podobne. On tu vyrastal, nepamätá si iného majiteľa cesty, ako jeho otca. Š. J. tuná nikdy negazdovala, zdedila dom po sestre, ako aj pozemky. Táto bola bezdetná. Pani J., ako aj N.J. chodievali po chodníku cez malú bránku, ktorú používali aj iní ľudia, otec nikomu nebránil prejsť ku roli, každý sa tam musel nejako dostať.
Svedok S. K. uviedol, že je blízky sused, býva tu 51 rokov. Mali gazdovku. Jeho dedo mal koňa, a pokiaľ niekto potreboval z tých pozemkov niečo previezť, jeho dedo to zviezol. Ako malý chodieval tadiaľ koňom, aj vozom. Nepamätá si, či si od niekoho pýtali súhlas. Nevie sa vyjadriť, či tadiaľ chodievala aj pani J., keďže role majú na opačnej strane.
Svedok N. K. na pojednávaní uviedol, že chodieva k týmto záhonom, nakoľko majú záhon na konci tejto parcely. Tento prechod, na ktorom stoja, používali na prechod s batohmi, a podobne. Pokiaľ sa pýtal otca, otec uviedol, že cesta tu nebola, vníma to tak, že to patrí odporcom. Pokiaľ sme tadiaľ chodili, mal som zato, že ideme cez pozemok odporcov. Špeciálne sa nepýtali, či môžu prejsť. Nepamätá sa, že by niekto bránil v prechode, že by tu boli spory.
Svedkyňa O. Z. uviedla, že je blízka suseda. Tadiaľto chodievali odmalička. Cesta tu nebola, tadiaľto chodievali na svoje pozemky, pri šopke bola bránka. Chodievali tadiaľ pešo, nepamätá sa, že by išiel tadiaľ niekedy voz s koňom. Úrodu zvážali kolo J.. Vnímala to tak, že ide o pozemok U., nebolo to X., alebo J.. Nevie sa vyjadriť, či tam mala nejaké záhony pani J..
Svedok S. J. uviedol, že je blízky sused. Pozemok, na ktorom stoja, patril vždy U.. Títo ho používali. Iní ľudia tadiaľ neprechádzali. Ku pozemkom sa dostávali ľudia cez cestu okolo J.. Ak peši niekto prešiel, prešiel cez bránku, s vozom ľudia nechodili.
Svedkyňa K. J. uviedla, že cez pozemok nosili pešo batohy, cesta patrila U.. Keď poprosili U., zviedli im aj úrodu s koňom. Chodievali tadiaľ aj iní ľudia, ale vozy nechodili.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci D 978/80, D 979/80 zo dňa 9. 7. 1981 súd zistil, že v dedičskej veci po nebohom X. N.J. a H. N. dedičstvo pozostávajúce mimo iných nehnuteľností aj z nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe pre katastrálne územie Obce V. v zápisnici č. 251 ako parcela XXXX patria do vlastníckeho práva Š. J..
Z dedičského spisu 5D/408/2011 z osvedčenia o dedičstve 5D/408/2011-29 zo dňa 17. 1. 2012 súd zistil, že preberateľkou celého dedičstva po neb. Š. J. je navrhovateľka v 1. rade H. X., pričom sporná parcela nebola predmetom tohto dedičstva.
Z notárskeho spisu notárky JUDr. Dany Sálusovej N 337/96 Nz 379/96 súd zistil, že dňa 20. 11. 1996 bolo spísané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Zákona č. 323/1992 Z.z., na základe ktorého F. U. starší vyhlásil, že je okrem iných aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pkn parcely č. XXXX/X o výmere 215 m2, nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou RI 42/92 od F. U. a S. U., ktorí sú zapísaní v pozemkovej knihe, ktorí ich nadobudli na základe reálnej deľby s pkn spoluvlastníkmi v dávnej minulosti vo vydelenom stave. Preto nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania podľa § 116 Zákona č. 141/50 Zb.
Z darovacej zmluvy spísanej dňa 29. 1. 1992 v Čadci medzi darujúcimi F. U. I.. a S. U. a obdarovanými F.J. U. ml., nar. XX. X. XXXX, registrovanou pod RI 42/92 súd zistil, že F. U. starší a S. U.Á. darujú svojmu synovi malý drevený domček s pozemkom pod týmto domom č.p. XXXXX o výmere 460 m2 zapísaný na LV č. XXXX.
Zo spisu Okresného súdu v Čadci 5C/1271/82, najmä z rozsudku č.l. 39 zo dňa 9. 3. 1983 súd zistil, že týmto rozsudkom bolo určené, že tá časť parcely XXXX U.apísaná v pkn vložkách 1427, 253, 251, 252, 256 a 255, a tá časť N. XXXX zapísaná v pkn vložke XXX k.ú. V., ktoré sú totožné s parcelou E. XXXXX, a dom č. XXX o výmere 460 m2 patria výlučne do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov F. U., nar. XX. XX. XXXX, O. S. U., R.. X. XX. XXXX. Súd mal z výsluchu žalovaných nesporne preukázané, že k deľbe medzi spoluvlastníkmi došlo v dávnej minulosti, čím došlo k zrušeniu spoluvlastníctva, a každý zo žalovaných má svoj podiel vydelený buď vedľa parcely navrhovateľov, alebo v iných miestach. Žalobcovia 1/, 2/ najmenej od roku 1937 užívajú reálne vydelený podiel, ktorý si zakúpili od spoluvlastníkov, vystavili si na tomto dom, a keď došlo ku kúpe za trvania manželstva, parcela je spoločným majetkom. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 9. 3. 1983 č.l. 37 spisu vyplýva, že vo veci bola vypočutá odporkyňa v 14. rade Š.R. J., ktorá uviedla, že uznáva vlastnícke právo navrhovateľovi k spornej parcele, nároky do nej si nerobí, navrhovatelia ju užívajú dávno, nepamätám sa, ani neviem odkedy. Ja mám svoj podiel vedľa parcely navrhovateľov 1/, 2/. Navrhovatelia majú svoju parcelu ohradenú dreveným plotom, a túto aj užívajú.
Z nepodpísaného návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena medzi F. U. I.., F. U. K.. O. N. U. ako manželmi U. O. H. X. súd zistil, že strana povinná z vecného bremena je vlastníkom parcely č. XXXX/X k.ú. V. zapísaná na LV č. XXXX, a strana oprávnená z vecného bremena je vlastníkom parcely XXXX a XXXX k.ú. V. na LV č. XXXX, pričom strana povinná z vecného bremena by mala touto zmluvou zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to práve chôdze, jazdy a jazdy motorovými a nemotorovými vozidlami po pozemku parcele č. XXXX, pričom právo odpovedajúce vecnému bremenu dojednané účastníkmi konania sa zriaďuje za jednorazovú úhradu vo výške 1.000,-- Sk.
Súd sa ďalej oboznámil s pkn vložkami 255, 253, 256, 252, 431, 254, 251, 1427, ako aj s geometrickým plánom číslo 31562388/151/96.
Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX na parcelu CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2 katastrálne územie V. súd zistil, že vlastníkom tejto parcely sú odporcovia v 2. a v 3. rade, každý v podiele 1/3-iny, ako aj v podiele 1/6-iny na základe darovacej zmluvy číslo V 2281/03, V 2567/2011.
Z notárskej zápisnice N 298/2003 zo dňa 8. 10. 2003 súd zistil, že F. U. starší ako darca a výlučný vlastník nehnuteľnosti parcely KNC 4296/2 daroval svojím synom N. O. F. U. ako obdarovaným každému 1/3- inu z parcely KNC XXXX/X. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod číslom V 2281/2003 dňa 4. 11. 2003.
Z darovacej zmluvy spísanej dňa 28. 6. 2011 v Čadci medzi F. U. starším ako darcom a jeho synmi N. U. O. F. U. mladším súd zistil, že pod bodom II. tejto zmluvy darca vyhlásil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcely KNC č. XXXX/X v 1/3-ine, ktorú daruje svojím synom, každému v 1/2-ici. Vklad tejto zmluvy bol povolený rozhodnutím Správy katastra Čadca číslo vkladu V 2567/11, právne účinky vkladu nastávajú dňa 1. 8. 2011.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 OZ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je nedôvodný, a preto ho zamietol v celom rozsahu.
Navrhovatelia svojím návrhom žiadali, aby súd určil, že odporca v 1. rade nie je vlastníkom v podiele 1/1-ina, ani 1/3-ina spornej parcely, a odporca v 2. a 3. rade nie sú vlastníkmi v podiele 1/3-ina, ani 1/6- ina spornej parcely z dôvodu, že si na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva N337/96 neoprávnene a nezákonne osvedčili aj N. Š. J. vo výške 1/16-iny v tejto parcele, a vzhľadom na platnú rímsku zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, nemôžu byť tým pádom platné ani prevodové zmluvy V2281/3, V2567/11, ktoré žiadali prejudiciálne posúdiť za neplatné. Odporcovia považovali návrh za neurčitý, nejasný, nezrozumiteľný, poukázali na to, že navrhovatelia neosvedčili naliehavý právny záujem, z tohto dôvodu žiadali návrh zamietnuť. Taktiež poukázali na to, že naliehavý právny záujem nie je možné určiť negatívne. Výlučné právo patrí odporcom od roku 1983, kedy si rozsudkom 5C/1271/82 vysporiadali tú časť KNE N. XXXX v pkn vložke 255 totožnej s parcelou EN XXXXX na právnych predchodcov terajších odporcov F. O. S. U. - rodičov odporcu v 1. rade. Títo získali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe reálnej deľby, ktorú všetci účastníci v konaní uznali. Taktiež samotná Š.Á. J., ktorá bola odporkyňou v 14. rade.
Nakoľko k deľbe došlo v dávnej minulosti, do roku 1950, bolo potrebné aplikovať na moment vzniku vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo platné do roku 1950 a zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého MS ČSR, ktoré zjednotilo terajšiu súdnu prax čo do faktickej reálnej deľby a zámeny, a z ktorého vyplýva, že ak došlo v dávnej minulosti do roku 1950 k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým spôsobom, zámenami, nie je daný naliehavý právny záujem na zrušení a vyporiadaní neexistujúceho podielového spoluvlastníctva, ale je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k reálne vydelenej nehnuteľnosti. V danom prípade súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu odporcov, že nie je daný naliehavý právny záujem na negatívnom určení, že odporca v 1. rade nie je vlastníkom v podiele 1/1-iny a v podiele 1/3-iny, odporca v 2. rade nie je vlastníkom v podiele 1/3-iny, ani 1/6-iny, a odporca v 3. rade nie je vlastníkom v podiele 1/3-iny, ani 1/6-iny parcely KNC 4296/2 o výmere 215 m2 zapísaných na LV č. XXXX. Taktiež dospel k záveru, že na strane navrhovateľov nie je daný naliehavý právny záujem na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu v 1/16-ine k reálne vydelenej nehnuteľnosti ako výsledku faktického zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v nadväznosti na § 80 písm. c) O.s.p., preto súd návrh v tejto časti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. Taktiež na to, aby bol daný naliehavý právny záujem na konkrétnom určení, je nevyhnutné, aby navrhovatelia presne a jednoznačne vymedzili vlastnícke pomery, ktoré majú nastať v prípade vyhovenia ich návrhu. Teda aby navrhol, kto a v akom podiele má byť spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, osobitne ak na liste vlastníctva je v súhrne jednotlivých spoluvlastníckych podielov zapísaný celok, t.j. vo vyjadrení zlomkom 1/1; čo je aj prípad súdenej veci.
Taktiež súd zamietol návrh aj voči odporcovi v 1. rade F. U., nar. XX. X. XXXX, nakoľko mal preukázané, že F. U. starší darovacou zmluvou V 2281/2003 zo dňa 4.11.2003 daroval každému zo svojich synov, odporcovi v 2. a 3. rade, každému 1/3-inu parcely KNC XXXX/X. Darovacou zmluvou V 2567/11 zavkladovanou dňa 1. 8. 2011, daroval odporca v 1. rade odporcom v 2. a 3. rade 1/3-inu parcely KNC XXXX/X, teda každému v 1-ici, t.j. po 1/6-ine. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca v 1. rade nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, teda nie je v spore pasívne legitimovaný, z uvedeného súd návrh voči nemu zamietol.
Posledným výrokom navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že sporná parcela patrí v podiele 1/16-iny do dedičstva po neb. Š. J.. Z toho teda vyplýva, že na strane odporcov bolo potrebné prejudiciálne ustáliť, či existuje ďalej ideálne spoluvlastníctvo, alebo toto zaniklo reálnou deľbou v dávnej minulosti.
Podľa tohto rozhodnutia č. 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR uverejnenej v Zbierke IV., u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhší čas užívali nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením alebo zámenami nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pri tom aj takéto riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve, a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa tohto rozhodnutia treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy najmä na spoluvlastníkov ideálnych podielov, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne zámene týchto nehnuteľností, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. Takáto dohoda môže byť uzatvorená aj mlčky (konkludentným konaním). Nesprávne je teda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním. Nie je preto povinnosťou navrhovateľov, ako to vyplýva z uvedeného rozhodnutia, predkladať písomnú zmluvu, resp. iné listinné dôkazy. Toto zjednocujúce rozhodnutie č. 911/32 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950, a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave, pretože v tom čase do pozemkovej knihy nebolo možné zapísať vlastnícke právo k reálne vydelenej časti, ale len podiely. Za splnenia podmienok stanovených v rozhodnutí č. 911/32 samotná deľba predstavuje podľa § 132 ods. 1 OZ iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva.
Deľba v dávnej minulosti do roku 1950 bola titulom, na základe ktorého F. a S. U. nadobudli vlastnícke právo k parcele KNE XXXX zapísanej v pkn vložke 225 totožnej s parcelou EN XXXXX. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z rozsudku Okresného súdu v Čadci 5C/1271/82 zo dňa 9. 3. 1983, ktorým bola vysporiadaná práve táto časť KNE parcely XXXX, totožnej s parcelou EN XXXXX na právnych predchodcov terajších odporcov, a to F. O. S. U.. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že v dávnej minulosti prebehla deľba, spornú parcelu užívali F. O. S. U. ako výluční vlastníci minimálne od roku 1937 už vo vydelenom stave. Odporcovia sa vyjadrovali, že si nerobia nároky do spornej parcely, keďže oni majú svoj podiel reálne vydelený v iných častiach parciel. Medzi uvedenými odporcami bola aj nebohá Š. J. ako odporkyňa v 14. rade, ktorá výslovne v tomto konaní uviedla, že uznáva vlastnícke právo navrhovateľov k spornej parcele, nároky si do nej nerobí, keďže navrhovatelia ju užívajú už dávno, nepamätá sa ani odkedy, ona má svoj podiel vedľa parcely navrhovateľov 1/, 2/, navrhovatelia majú parcelu ohradenú dreveným plotom, a túto aj užívajú. Je preto pravdou, že pokiaľ aj Š.R. J. dedila po svojich rodičoch neb. X. N. O. H. N., aj podiel v zápisnici č. 251 ako N. XXXX, tento podiel, teda spoluvlastníctvo, bolo naďalej vedené len formálne, pretože bývalí spoluvlastníci nezosúladili formálny evidenčný stav so skutočným reálnym hmotnoprávnym stavom. Uplynutím vydržacej lehoty od momentu deľby sa F. O. S. U. stali v hmotnoprávnej rovine vlastníkmi. Samotná právna predchodkyňa navrhovateľov uviedla v konaní pred súdom, že má reálne vydelenú nehnuteľnosť popri tejto spornej nehnuteľnosti. Navrhovatelia ani nepreukázali žiadnym tvrdením, ani dôkazom, že v hmotnoprávnej rovine sa správala buď ich právna predchodkyňa, alebo oni ako vlastníci ideálneho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/16-iny spornej parcely.
Navrhovatelia počas celého konania len tvrdili, že parcelu používali ako prechod na svoje pozemky, čo v konaní časť svedkov dosvedčila, časť poprela, avšak neprodukovali dôkazy, že by sa správali ako vlastníci tohto ideálneho spoluvlastníckeho podielu. Navyše nebolo spornou skutočnosťou, že by sa navrhovatelia snažili spísať s odporcami zmluvu o zriadení vecného bremena na spornú parcelu, ktorú zmluvu však odporcovia nepodpísali, a týmto svojím konaním navrhovatelia potvrdili, uznali podielové vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti ako odporcov 2/ a 3/, tak aj ich právnych predchodcov.
Z darovacej zmluvy spísanej dňa 29. 1. 1992 v Čadci medzi darujúcimi F. U. I. O. S. U. a obdarovaným F. U. mladším (odporca v 1. rade), registrovanou pod RI 42/92 súd zistil, že rodičia odporcu 1/ mu darovali malý drevený domček s pozemkom pod týmto domom, číslo N. XXXXX o výmere 460 m2 zapísané na LV č. XXXX. Na základe spísaného osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 337/96 Nz 379/96 zo dňa 20. 11. 1996 odporca v 1. rade vyhlásil, že okrem iných je aj výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pkn parcely XXXX/X o výmere 215 m2, ktorú nadobudol darovacou zmluvou RI 42/92 od svojich rodičov, ktorí boli zapísaní v pozemkovej knihe, a nehnuteľnosť nadobudli na základe reálnej deľby s pkn spoluvlastníkmi v dávnej minulosti vo vydelenom stave. Z toho teda vyplýva, že nadobudol vlastnícke právo titulom vydržania podľa § 116 Zákona č. 141/1950 Zb.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 293/1992 Zb. platného do 30.11.2000 ak sa do 10. rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. Nakoľko si v zákonnej 10-ročnej lehote nikto neuplatnil vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, nezasahoval do tejto spornej nehnuteľnosti, odporca v 1. rade sa stal vlastníkom tejto nehnuteľnosti na základe vydržania. Ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľností nič mu nebránilo darovacou zmluvou V 2281/2003 zavkladovanou dňa 4. 11. 2003 darovať každému zo svojich synov 1/3-inu parcely KNC XXXX/X, z čoho logicky vyplýva, že mu ostala 1/3-ina tejto parcely, ktorú následne darovacou zmluvou V 2567/11 zavkladovanou dňa 1.8.2011 previedol opätovne na svojich synov, každému v 1-ici, teda každý z nich nadobudol 1/6-inu. Súd nezistil dôvody neplatnosti oboch týchto darovacích zmlúv, nakoľko odporca v 1. rade daroval spornú nehnuteľnosť ako výlučný vlastník.
Nakoľko nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mali odporcovia v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia 92,78 € + RP 8,04 €
- písomné podanie na súd 92,78 € + RP 8,04 €
- pojednávanie 7. 8. 2014 92,78 € + RP 8,04 €
- ohliadka na mieste samom 9.9.2014 92,78 € + RP 8,04 €
- pojednávanie 30. 4. 2015 96,80 € + RP 8,39 €
- pojednávanie dňa 19.10.2015 96,80 € + RP 8,39 €
- strata času za každú polhodinu = 13,40 €
(Čadca - Oščadnica a späť 13,40 x 1) 13,40 € č.l. 188 opak
- náhrada za použitie vozidla za 1 km = 0,183 € (Čadca - Oščadnica a späť 0,183 x 11 x 2) 4,03 €
- pohonné hmoty, spotreba 6,3 l/100 km nafta: 1,263 €/l (Čadca - Oščadnica a späť 0,063 x 11 x 2 x 1,263) 1,75 € ___________________________________________________________________________ Spolu 632,84 €
Navrhovatelia v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania odporcom v 1. až 3. rade v sume 632,83 € titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Mareka Belku vedený vo Fio banka, a.s., I. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.