Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-279-2011.pdf
PDF · 76.24 KB
Case nature
Subarea
5Er/279/2011
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Trnava, Hlavná 1, 917 01 Trnava, IČO: 00313114, proti povinnému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. 5, XXX XX B., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad Bratislava, Popradská 70, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 35,00 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 54,11 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. k. 5Er/279/2011 - 6 zo dňa 17.03.2011, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 35,00 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu
- vykonateľného rozhodnutia Mesta Trnava č. k. PR-439/2010-Da zo dňa 16.06.2010.
V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 12.01.2015 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Súd z uznesenia okresného súdu Galanta č. k. 13D/57/2013 - 116, Dnot 124/2013 zo dňa 30.09.2013 zistil, že povinný zomrel dňa 20.11.2012 a súd predmetným uznesením dedičské konanie po povinnom zastavil. Súdny exekútor zároveň žiadal uhradiť odmenu a úkony exekučnej činnosti nasledovne:
Odmena (§ 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.): 33,19 Eur
Odmena (§ 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.):
- Získanie poverenia
- 2 x doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie
- 15 x doručenie príkazu na začatie exekúcie
- 15 x doručenie príkazu na odblokovanie účtu
- 3 x doručenie súčinností Spolu 36 úkonov, každý po 3,32 Eur.
Spolu 119,52 Eur
Hotové výdavky
Poštovné: 54,60 Eur Telekomunikačné výdavky a spotrebný materiál 6,30 Eur
______________________________________________________________________ Spolu: 256,33 Eur s DPH
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie..
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd z pripojeného uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 13D/57/2013 - 116, Dnot 124/2013 zo dňa 30.09.2013 zistil, že povinný zomrel dňa 20.11.2012, teda stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Taktiež súd mal preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo uznesením č. k. 13D/57/2013 - 116, Dnot 124/2013 zo dňa 30.09.2013 zastavené pre nemajetnosť povinného. V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel po začatí konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného, vzhľadom na to, že súd dedičské konanie zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Súd preto exekúciu v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný. Preto je použitie § 57 ods. 1 písm g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v tomto prípade nesprávne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu vyčíslil nesprávne. Súd konštatuje, že súdny exekútor požadoval jednak minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhláška) a rovnako aj odmenu podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky, čo však v nijakom prípade neprichádza do úvahy. Minimálna odmena súdneho exekútora slúži tomu účelu, že ak odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky nedosiahne ani len výšku minimálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, má súdny exekútor nárok na túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur. V prípade, ak odmena súdneho exekútora za paušálne úkony presiahne minimálnu odmenu určenú Vyhláškou, súdny exekútor má z logického výkladu ustanovenia § 14 Vyhlášky nárok len na túto odmenu, a to bez pripočítania minimálnej odmeny. Súd teda pri posudzovaní špecifikácie trov exekúcie v prvom rade vychádzal z posúdenia vynaložených úkonov súdneho exekútora, za ktoré mu prináleží paušálna odmena podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, a to suma 3,32 Eur za každý úkon exekučnej činnosti. Súd následne nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu 3,32 Eur bez DPH za doručenie viac ako jedného upovedomenia o začatí exekúcie a príkazu na začatie exekúcie. Súd v tomto prípade vychádzal z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky, ktoré súdnemu exekútorovi priznáva odmenu iba za jedno doručenie upovedomenia ako aj exekučného príkazu. V prípade, že by súdnemu exekútorovi mala prináležať odmena za každé doručovanie predmetných listín, bola by táto skutočnosť zohľadnená podobne ako to je napríklad v prípade zisťovania platiteľa mzdy povinného, kde zákonodarca výslovne uviedol zámer odmeňovať každý úkon rovnakého druhu. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za všetky príkazy na odblokovanie účtu, nakoľko takýto úkon nie je v zmysle § 15 ods. 1 Vyhlášky odmeňovaný a teda nemôže byť ani predmetom vyúčtovania trov exekúcie v zmysle tohto ustanovenia. Súd napokon priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 6 úkonov exekučnej činnosti, avšak z dôvodu, že podľa § 14 ods. 1 má súdny exekútor nárok na odmenu minimálne 33,19 Eur, priznal mu súd odmenu v tejto výške s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie. Na základe vyššie uvedeného súd krátil súdnemu exekútorovi aj výšku DPH zodpovedajúcu odmene súdneho exekútora.
Pri náhrade hotových výdavkov za poštovné vychádzal súd z pripojených doručeniek resp. obálok, preukazujúcich reálne doručovanie zásielok súdneho exekútora prostredníctvom pošty, ktoré boli súčasťou predloženého exekútorského spisu. Na základe toho priznal súd poštovné celkovo za 4 doručenky nachádzajúce sa v spise, to znamená 4 x 1,40 = 5,60 Eur. S vyúčtovaním súdneho exekútora týkajúceho sa telekomunikačných výdavkov a spotrebného materiálu vo výške 6,30 Eur sa súd stotožnil a priznal mu za ne náhradu vo výške v akej si ju súdny exekútor vyčíslil a uplatnil.
Súd teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 54,11 Eur s DPH.
V zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie z ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.