Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24C-29-2014.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/29/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci navrhovateľky: F. E., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. Č.. XX/XX, I., štátny občan SR, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Matejov, so sídlom Hollého č. 12, Nitra, proti odporcom: 1./ Slovenská republika -Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, 2./ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava, o určenie, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou vkladnej knižky na doručiteľa, resp. oprávnenou osobou vkladnej knižky na doručiteľa, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd odporcovi 1./ náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Súd odporcovi 2./ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa na základe žalobného návrhu zo dňa 20.12.2013, podaného pôvodne Okresnému súdu Nitra dňa 23.12.2013, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučnou vlastníčkou zrušenej vkladnej knižky na doručiteľa s číslom XXXXXXXXXX/XXXX (pôvodné číslo knižky č. XXXXXXX - XXX, špecifický M. XXXXXXX), resp. oprávnenou osobou zo zrušenej vkladnej knižky na doručiteľa s číslom XXXXXXXXXX/XXXX (pôvodné číslo knižky č. XXXXXXX-XXX, špecifický symbol XXXXXXX). Následne z dôvodu námietky miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra, vznesenej odporcami 1./ a 2./, bola vec dňa 11.02.2014 (č.l. 18) postúpená Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len ,,súd"). Navrhovateľka v žalobnom návrhu uviedla, že je výlučným vlastníkom anonymnej vkladnej knižky (vkladnej knižky na doručiteľa), ktorá bola vedená u odporcu 2./. Navrhovateľka na tejto vkladnej knižke sporila svoje peňažné prostriedky, ktoré jej boli bývalým zamestnávateľom Obuv Partizánske strhávané z jej pravidelnej výplaty mesačne v sume 1 000,- Sk. Navrhovateľka eviduje posledný obrat na vkladnej knižke dňa 23. 09. 1998 v sume 1 000,- Sk, pričom dňa 09. 11. 2000 jej bola na túto knižku ešte pripísaná výhra v sume 15 644,- Sk. Navrhovateľka eviduje posledný jej známy zostatok na vkladnej knižke ku koncu roku 2006 v celkovej sume 91 421,- Sk. Navrhovateľka v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom stratila uvedenú anonymnú vkladnú knižku na doručiteľa s tým, že aj napriek jej vynaloženému úsiliu sa nepodarilo túto vkladnú knižku nájsť. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k zrušenej vkladnej knižke, resp. na určení, že je oprávnenou osobou z tejto zrušenej vkladnej knižky spočíva v tom, že navrhovateľka bez rozhodnutia súdu o určení jej vlastníckeho práva nie je schopná domôcť sa svojich vlastných finančných prostriedkov, uložených na zrušenej vkladnej knižke, pričom bez takéhoto rozhodnutia odporca 2./ ako oprávnená osoba na výplatu peňažných prostriedkov nebude môcť tieto finančné prostriedky vyplatiť. V zmysle ustanovenia § 879o ods. 1 Občianskeho zákonníka, bolo umožnené majiteľom anonymných vkladov požiadať o ich vyplatenie od 01. 03. 2012 do 31. 12. 2013, pričom po tomto termíne nevyzdvihnuté zostatky prepadnú v prospech štátu. Právo na výplatu peňažných prostriedkov zo zrušeného vkladu na doručiteľa má osoba, ktorá predloží vkladnú knižku na doručiteľa, alebo iný cenný papier na doručiteľa, potvrdzujúci uloženie tohto vkladu a po preukázaní svojej totožnosti príslušným dokladom.
Z vyjadrenia odporcu 1./ zo dňa 06. 08. 2014 (č.l. 32-34) vyplýva, že navrhovateľka sa v danom prípade domáha určenia, že je vlastníčkou spornej vkladnej knižky, resp. určenia, že je oprávnenou osobou z tejto zrušenej vkladnej knižky, čím chce dosiahnuť právo na výplatu vkladu na doručiteľa. Na určenie takéhoto práva je nevyhnutné, aby navrhovateľka splnila tri zákonom predpokladané podmienky: 1. predloženie vkladnej knižky na doručiteľa, alebo cenného papiera, potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, 2. preukázanie totožnosti dokladom totožnosti, 3. oznámenie hesla, a to v prípade, ak vkladateľ po dohode s peňažným ústavom viazal (vinkuloval) výplatu vkladu na oznámenie hesla alebo na splnenie inej podmienky. Nakoľko navrhovateľka stratila uvedenú vkladnú knižku a nedošlo ani k umorovaciemu konaniu, nesplnila jednu z nevyhnutných zákonných podmienok, v dôsledku čoho je jej žalobný návrh neopodstatnený. Podľa názoru odporcu 1./, navrhovateľka sa mala svojho nároku domáhať jedine žalobou na plnenie a nie určovacou žalobou. Odporca 1./ taktiež vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu 1./ Odporca 1./ k svojmu vyjadreniu pripojil aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v obdobnej právnej veci, vedenej pod sp. značkou 4Co/143/2010. Z vyjadrenia odporcu 2./ zo dňa 28. 07. 2014 (č.l. 28-31) vyplýva, že v súlade s ustanovením § 879e Občianskeho zákonníka došlo k zrušeniu vkladových vzťahoch vedených na vkladných knižkách na doručiteľa, a to počnúc dňom 31. 12. 2003. Zrušením vkladového vzťahu zanikli práva a povinnosti strán, ktoré boli s týmto vzťahom spojené. Vkladateľ si mohol počas plynutia premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplatniť právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu. Zákon v ustanovení § 879d Občianskeho zákonníka výslovne určuje, za akých podmienok má osoba právo na výplatu vkladu na doručiteľa. Právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov, ktoré si vkladatelia neuplatnili najneskôr do 31. 12. 2006, prešlo dňa 31. 12. 2006 na štát (§ 879i OZ). Kontrolu správnosti a opodstatnenosti vyplácania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa za obdobie ich zrušenia je oprávnené vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (§ 879d a § 879e OZ). V prípade, ak by odporca 2./ vyplatil zostatok zrušeného vkladu, porušil by povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/143/2010, zo dňa 24.11.2010 vyplýva, že ustanovenie § 879d ods. 1 OZ definuje osobu, ktorá má právo na výplatu vkladu na doručiteľa, pričom z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že je ním doručiteľ, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa, alebo iný cenný papier na doručiteľa, potvrdzujúci uloženie tohto vkladu za splnenia ďalšej podmienky, že preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a splní podmienky podľa § 780 ods. 2 a 3 OZ. Zrušením vkladového vzťahu medzi navrhovateľom a pôvodne Slovenskou sporiteľňou, a. s. bol tento síce zrušený ku dňu 31. 12. 2003, avšak v zásade týmto momentom došlo len k zmene subjektu pri jednej zo zmluvných strán, keď Ministerstvo financií Slovenskej republiky vstúpilo do práv a povinností vyplývajúcich z vkladového vzťahu v zmysle OZ a stalo sa subjektom, ktorý bol poverený zákonom vyplácať zostatky zrušených vkladov na doručiteľa, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31. 12. 2003. Podľa § 879e ods. 5 Občianskeho zákonníka, vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred 1. januárom 2003, sa zrušuje 31. decembra 2003; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu možno uplatniť počas premlčacej lehoty podľa § 101. Podľa § 879i ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31. decembra 2006, prechádza 31. decembra 2006 na štát vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z nevyplatených zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ako aj práva na úroky a iné majetkové výhody patriace k týmto vkladom a zostatkom vrátane majetkového prospechu, ktorý získala banka alebo pobočka zahraničnej banky v prípade využívania týchto zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov; za primerané úroky sa na tento účel považujú priemerné úroky z vkladov na vkladných knižkách. Všetky takéto aktíva je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná previesť k 31. decembru 2006 podľa pokynov Ministerstva financií Slovenskej republiky na ním určený účet štátnych finančných aktív, pričom sa nepoužije § 458 ods. 3; prevedené aktíva sa vedú na účte štátnych finančných aktív určenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Podľa § 879i ods. 4 Občianskeho zákonníka, okamihom prevodu aktív podľa odsekov 2 a 3 a v rozsahu prevodu týchto aktív zaniká záväzok banky alebo pobočky zahraničnej banky na výplatu zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a vzniká záväzok štátu na výplatu náhrad osobám, ktoré do prevodu týchto aktív mali právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, a to náhrad vo výške zostatkov zrušených vkladov, najviac však vo výške prevedených aktív zo zostatkov zrušených vkladov. Nárok na výplatu týchto náhrad si oprávnené osoby môžu uplatniť najneskôr 31. decembra 2011; márnym uplynutím tejto lehoty zaniká záväzok štátu na výplatu týchto náhrad. Na účely vyplácania týchto náhrad a preukazovania práva na ich výplatu sa
rovnako použijú ustanovenia § 879d ods. 1 štvrtej vety a všeobecné predpisy o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti; vyplácanie týchto náhrad zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním poverená právnická osoba. Podľa § 879d ods. 1 štvrtej vety Občianskeho zákonníka, právo na výplatu vkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa alebo iný cenný papier na doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, ak preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a splní podmienky podľa § 780 ods. 2 a 3. Podľa § 879o ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si oprávnená osoba neuplatnila nárok na výplatu náhrady podľa § 879i ods. 4, môže požiadať o výplatu peňažných prostriedkov v rozsahu tejto náhrady najneskôr 31. decembra 2013. Na účely vyplácania peňažných prostriedkov podľa prvej vety a preukazovania práva na ich výplatu sa rovnako použijú ustanovenia § 879d ods. 1 štvrtej vety a všeobecné predpisy o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu; vyplácanie týchto peňažných prostriedkov oprávnenej osobe zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním poverená právnická osoba. Tri mesiace pred uplynutím lehoty podľa prvej vety je Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinné zverejniť informáciu o jej uplynutí v denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Podľa § 879o ods. 2 Občianskeho zákonníka, kontrolu správnosti a opodstatnenosti vyplácania peňažných prostriedkov podľa odseku 1 je oprávnené vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Pri výkone tejto kontroly sa postupuje podľa všeobecných predpisov o kontrole v štátnej správe a použijú sa ustanovenia osobitného predpisu o bankovom tajomstve. Na účely kontroly vykonávanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky je banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej boli uložené zostatky zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, povinná predložiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky podľa jeho požiadaviek a v ním určenej lehote doklady, podklady, vysvetlenia a ďalšie informácie o predložených požiadavkách na výplatu peňažných prostriedkov a o vyplatených peňažných prostriedkoch podľa odseku 1.
Podľa § 185i ods. 2 Obč. súd. por., v konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré podľa zákona je oprávnená umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.
Podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom (ďalej len ,,Vyhláška"), obyčajné vkladné knižky a výherné vkladné knižky môžu sa vystaviť na doručiteľa alebo na meno; ak sú vystavené na meno, musí sa vo vkladnej knižke výslovne uviesť, že ide o vkladnú knižku na meno.
Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky, pri vkladných knižkách na doručiteľa neskúma sporiteľňa ani pri založení vkladu, ani pri ďalšom ukladaní a vyberaní, kto je vkladateľom, prípadne kto vkladnú knižku predkladá; oprávnenie sporiteľne požadovať preukaz totožnosti v prípade uvedenom v § 5 ods. 2 nie je dotknuté.
Podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky, ak je ohlásená strata, zničenie alebo odcudzenie vkladnej knižky neznámym páchateľom, zavedie sporiteľňa, ktorá vedie vklad, na návrh vkladateľa alebo toho, kto má na vkladnej knižke právny záujem (ďalej len "navrhovateľ"), konanie o vyhlásenie vkladnej knižky za umorenú. Navrhovateľ musí pritom preukázať svoju totožnosť a uviesť údaje potrebné na zistenie totožnosti vkladnej knižky.
Ako vyplýva z právneho názoru, vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/143/2010, zo dňa 24.11.2010, zrušením vkladového vzťahu medzi navrhovateľom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. bol tento síce zrušený ku dňu 31. 12. 2003, avšak v zásade týmto momentom došlo len k zmene subjektu pri jednej zo zmluvných strán, keď Ministerstvo financií Slovenskej republiky vstúpilo do práv a povinností vyplývajúcich z vkladového vzťahu v zmysle OZ a stalo sa subjektom, ktorý bol poverený zákonom vyplácať zostatky zrušených vkladov na doručiteľa, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31. 12. 2003. To znamená, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky nevstúpilo do všetkých práv a povinností odporcu 2./, ale len do tých práv a povinností, ktoré vyplývajú z Občianskeho zákonníka (najmä pokiaľ ide o ust. § 879e ods. 5, § 879i, a ust. § 879o OZ).
Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou zrušenej vkladnej knižky na doručiteľa s číslom XXXXXXXXXX/XXXX (pôvodné číslo knižky č. XXXXXXX - XXX, špecifický symbol XXXXXXX), resp. oprávnenou osobou zo zrušenej vkladnej
knižky na doručiteľa s číslom XXXXXXXXXX/XXXX (pôvodné číslo knižky č. XXXXXXX-XXX, špecifický symbol XXXXXXX) (ďalej len ,,vkladná knižka na doručiteľa"), ten by bol podľa názoru súdu daný jedine v konaní o vyhlásenie vkladnej knižky za umorenú (pozri ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky). Bolo vecou navrhovateľky, aký právny postup zvolí v súvislosti s preukázaním jej vlastníckeho práva k stratenej vkladnej knižke na doručiteľa. Podľa názoru odporcu 1./, navrhovateľka sa mala svojho nároku domáhať jedine žalobou na plnenie a nie určovacou žalobou. Súd sa v tejto súvislosti nestotožnil ani s názorom navrhovateľky, ani s názorom odporcu 1./. Ak už bolo vyššie uvedené, v prípade straty vkladnej knižky na doručiteľa (§ 2 ods. 2 Vyhlášky) by prichádzal do úvahy ako najvhodnejší právny prostriedok podanie žiadosti o vyhlásenie vkladnej knižky za umorenú (§ 11 Vyhlášky), v ktorom je účastník konania povinný preukázať sporiteľni nielen naliehavý právny záujem na umorení takejto vkladnej knižky, ale aj svoju totožnosť a údaje potrebné na zistenie totožnosti vkladnej knižky. V danom prípade mohlo začať umorovacie konanie najneskôr dňa 30.12.2003, nakoľko dňa 31.12.2003 došlo ex lege k zániku zmluvného vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom 1./. Vzhľadom na dátum začatia súdneho konania (23.12.2013), v tomto prípade neprichádza do úvahy začatie umorovacieho konania v zmysle § 11 Vyhlášky a to aj napriek tomu, že odporca 1./ počnúc dňom 31.12.2003 vstúpil do práv a povinností odporcu 2./ Je potrebné si totiž uvedomiť, že na odporcu 1./ prešla predovšetkým povinnosť vyplatiť zostatok na účte z vkladnej knižky na doručiteľa a to po splnení zákonom ustanovených podmienok zo strany žiadateľa. Nemožno uvažovať, že na odporcu 1./ prešlo oprávnenie vyhlásiť stratenú vkladnú knižku za umorenú, nakoľko to výslovne nevyplýva jednak z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 879e a nasl.) a ani z Vyhlášky č. 47/1964 Zb. Ak sa teda navrhovateľka obrátila na súd, aby na základe rozsudku určil, že je výlučnou vlastníčkou zrušenej vkladnej knižky na doručiteľa, resp. oprávnenou osobou zo zrušenej vkladnej knižky na doručiteľa, nemožno takýto návrh považovať za účinne a správne zvolený právny prostriedok, nakoľko podanie takejto žaloby je v rozpore s ust. § 185i ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 11 Vyhlášky č. 47/1964 Zb. a to z dôvodu, že určenie vlastníckeho práva k stratenej vkladnej knižke na doručiteľa predstavuje jednu z viacerých fáz umorovacia konania. Navrhovateľka podaním žalobného návrhu quasi postavila súdne konanie do polohy umorovacieho konania, čo je v zmysle ust. 11 Vyhlášky č. 47/1964 Zb. absolútne neprípustné. Navrhovateľka nemôže ospravedlniť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie vkladnej knižky za umorenú podaním žalobného návrhu o určenie vlastníckeho práva ku vkladnej knižke.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
V danom prípade možno bez pochybností konštatovať, že podanú žalobu nemožno považovať za vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľky, nakoľko ňou nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Ak by existoval právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom 2./, k ukončeniu tohto právneho vzťahu by došlo ex lege dňa 31.12.2003 (§ 879e ods. 5 OZ). Navrhovateľke zo zákona ostalo právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu, ak by k uplatneniu tohto práva vo vzťahu k Ministerstvu financií Slovenskej republiky došlo buď v období od 01.01.2004 do 31.12.2006 (§ 879e ods. 5 OZ), resp. v období od 01.01.2007 do 31.12.2011 (§ 879i ods. 4 OZ), alebo v období od 01.03.2012 do 31.12.2013 (§ 879o ods. 1 OZ) za splnenia ďalších podmienok, uvedených v
zákone, medzi ktoré patria: 1./ predloženie vkladnej knižky na doručiteľa alebo iného cenného papiera na doručiteľa potvrdzujúce uloženie tohto vkladu, 2./ preukázanie totožnosti dokladom totožnosti, 3./ oznámenie hesla alebo na splnenie inej podmienky, resp. ak vkladateľ nepozná heslo, musí preukázať, že mu vklad patrí (§ 879d ods. 1 štvrtej vety OZ).
Z uvedeného vyplýva, že ak by navrhovateľka bola teoreticky úspešná v tomto konaní, a preukázala by existenciu vlastníckeho práva k zrušenej vkladnej knižke, musela by v rámci nároku na výplatu zostatku na účte preukázať existenciu vkladnej knižky v hmotnej podobe. Na výplatu zostatku by nestačilo pozitívne súdne rozhodnutie, nakoľko v zmysle § 879d ods. 1 štvrtej vety OZ, súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k zrušenej vkladnej knižke, túto vkladnú knižku samo osebe nenahrádza. To znamená, že ak by toto súdne konanie skončilo v prospech navrhovateľky, vyvolalo by jedine umorovacie konanie (§ 11 Vyhlášky) a to zbytočne, nakoľko vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom 2./ ex lege skončil dňa 31.12.2003, a teda navrhovateľka by s najväčšou pravdepodobnosťou nemohla byť úspešná v umorovacom konaní, nakoľko odporca 2./ by z dôvodu zániku právneho vzťahu nemal čo umoriť. Nemožno uvažovať o tom, že by stratenú vkladnú knižku mohol umoriť štát alebo Ministerstvo financií SR, nakoľko v zmysle § 185i ods. 2 Obč. súd. por., môže stratenú vkladnú knižku umoriť iba právnická osoba, ktorá vkladnú knižku vystavila (v tomto prípade odporca 2./).
Pokiaľ ide o námietku odporcu 1./ o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v tomto konaní, súd v tejto súvislosti zistil, že vyplácanie zostatku z vkladnej knižky na doručiteľa síce zabezpečuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním poverená právnická osoba (§ 879i ods. 4 OZ), avšak štátu vznikol záväzok na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa (§ 879i ods. 2, ods. 4 OZ). Ak teda navrhovateľka v žalobe označila odporcu 1./ ako Slovenská republika -Ministerstvo financií Slovenskej republiky, takéto označenie bolo v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko štát v zastúpení Ministerstvom financií SR zabezpečuje vyplácanie prípadných zostatkov z vkladnej knižky na doručiteľa.
Z ust. § 120 ods. 1 Obč. súd. por. vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993).
Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, resp. dôkazné prostriedky (napr. výplatné pásky navrhovateľky, listiny preukazujúce históriu vkladového vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom 2./, atď.), ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 157 ods. 2 Obč. súd. por.).
V zmysle § 142 ods. 1 Obč. súd. por., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom k tomu, že obaja odporcovia mali vo veci plní úspech, vznikli im práva na náhradu trov konania. Keďže nikto z nich si náhradu trov konania neuplatnil, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.