Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-43-2015.pdf
PDF · 101.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/43/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. konania 14C/147/2012-23 zo dňa 05. 12. 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 14C/147/2012-23 zo dňa 05.12. 2013 ( ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu škody vo výške 125,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 770,- Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Tvrdený nesprávny úradný postup okresný súd mal spočívať v tom, že v exekučnej veci vedenej pod spisovou značkou 7Er/385/2009 proti povinnému Arpádovi Váradimu v prospech oprávneného - žalobcu rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnom stanovej dobe. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. OS vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov konania a ich prílohami a obsahom pripojeného exekučného spisu 7Er/385/2009. Prvostupňový súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora napísaný do zápisnice dňa 22.07.2009, žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenie na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 27.08.2009. Exekučný súd dňa 09.09.2009 vyznal rozhodcovský súd na predloženie kompletného spisového materiálu, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul. Následne uznesením zo dňa 15.10.2009 uložil rozhodcovskému súdu poriadkovú pokutu za ignorovanie výzvy súdu. Rozhodcovský súd doručil súdu doklady až dňa 10.2.2010. Exekučný súd vydal poverenie dňa 03.09.2010. Prvostupňový súd v odôvodnení konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, ďalej dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkov vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky, nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto exekučnej veci vôbec došlo, ani existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca ďalej vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme nepreukázal existenciu závažných následkov žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Prvostupňový súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatoval, že v období, keď bola podávaná
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli na exekučný súd zo strany žalobcu postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných exekučných veciach a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom tohto došlo k mimoriadnej zaťaženosti uvedeného exekučného súdu. Prvostupňový súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupujúc podľa § 115a/ ods. 2 v spojení s §200ea ods.1 O.s.p. pretože pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku okresný súd podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s ním označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Odvolateľ tvrdil, že súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho priameho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Odvolateľ ďalej namietal, že tvrdenie okresný súd o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je dôležité skúmať nie len moment, kedy súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil k súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Ďalej namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutými dôkazmi - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe. Súd mal umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou rozhodol, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje skutočnosť brániaca vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musel o tom informovať účastníkov konania v spore umožnením, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresný súd, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalobca namietal, že meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, pričom v čase vydaného rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Zároveň v odvolaní namietol, že prvostupňový súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o jeho návrhu na prerušenie konania osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresný súd v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1,3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 07.10.2015, pričom napadnutý rozsudok okresný súd bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdený.
V zmysle ust. § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
V zmysle ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku pre správnosť jeho dôvodov a nenašiel dôvod, aby sa od logických a presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom tvrdením nesprávnym exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny postup mal spočívať v rozhodnutí v žiadosti o vydanie poverenia po uplynutí zákonnej lehoty a to vydaním poverenia dňa 03.09.2010 s omeškaním viac ako 14 mesiacov. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom Okresný súd Rimavská Sobota. Priamo v žalobe žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil návrh žalobcu žalovanému na vyjadrenie, vyjadrenie žalovaného k žalobe doručil žalobcovi, obom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania o.i. podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Na svojej úradnej tabuli okresný súd v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. riadne a včas oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku; po uplynutí 5- dňovej zákonnej lehoty okresný súd následne vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil, o čom svedčí zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku. K spisu okresného súdu je pripojený exekučný spis 7Er/385/2009. V tomto exekučnom konaní mala byť žalobcovi podľa návrhu vo veci samej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená a tvrdená škoda.
Žalobca v odvolaní voči rozsudku okresný súd navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho argumentáciu uvedenú v jeho odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na charakter uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že pravdepodobne z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne súdy odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi SR v rôznych veciach. V odvolaní navrhovateľ namieta nedodržanie lehoty na rozhodnutie o žiadosti
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, zároveň však namieta, že súd vec prejednal v jeho neprítomnosti bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky. V odvolaní je viacero rozporov a protirečení, okrem iného odvolateľ namietol, že požiadal o odročenie pojednávania, resp. žiadal zrušiť termín pojednávania, hoci takúto žiadosť okresný súd nepodal; namietal, že okresný súd nemohol rozhodovať vo veci samej, pretože osobitným rozhodnutím nerozhodol o žalobcovom návrhu na prerušenie konania, resp. že priamo v rozsudku priamo rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, hoci žalobca návrh na prerušenie konania nepodal; namietol, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný doručil písomné vyjadrenie k žalobe.
Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, smerujúce voči konkrétnym záverom OS uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ako aj predchádzajúce konanie, výsledkom ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec právne správne posúdil. Záver okresný súd o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri posudzovaní veci krajský súd zaoberal len takými námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Odvolaciu námietku, že o prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorým mu ako exekučný súd svojím nesprávnym úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napr. uznesenia NS SR sp. Zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. Zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013, sp. Zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR zo dňa 23.6.2013 spisová značka 7Cdo/141/2013. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v Českej republike pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod číslom 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nariadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41NcC/337/2012 zo dňa 11.10.2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné, resp. nové dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.
Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania a vykonaním dokazovania v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, rovnako nie je dôvodná. Okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade so zákonom, pretože v prejednávanej veci sa jedná vzhľadom na predmet konania o drobný spor (§ 115a/ ods. 2 O.s.p. v spojení s § 200ea ods.1 a 2 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia rozsudku okresného súdu riadne a včas oznámil na svojej úradnej tabuli (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Navrhovateľovi bolo doručené aj vyjadrenie žalovaného k žalobe ( zo dňa 11.01.2014). Zákonným postupom okresný súd nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobca konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie mimo pojednávania, toto však pozostávalo len v oboznámení sa s exekučným spisom a listinami v ňom obsiahnutými, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhu na začatie konania. Žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania, a teda obsah exekučného spisu 7Er/385/2009 z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti a udelenie poverenie na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu mu bol nepochybne známy, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia v exekučnom konaní boli žalobcovi riadne doručené. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nevykonal dokazovanie predloženým znaleckým posudkom, súd poukazuje
na to, že žalobca do spisu okresného súdu znalecký posudok nepredložil. Iné dokazovanie žalobca nenavrhol a okresný súd ani nevykonal.
Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, túto námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú, keďže žalobca v konaní pred okresným súdom takýto návrh nepredložil. Z tohto dôvodu rovnako nebola dôvodná ani námietka odvolateľa, že tým, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, malo byť porušené právo žalobcu na súdnu ochranu, keďže napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania neobsahuje.
Odvolací súd sa stotožnil s záverom okresného súdu o tom, že nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutia o vydanie poverenia došlo až po 15 dňovej lehote, pričom v rozpore s obsahom spisu exekučného súdu tvrdil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti udelenia poverenia s omeškaním o viac, ako 14 mesiacov. Ďalej tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a zbytočnými prieťahmi, že k vydaniu rozhodnutia exekučný súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že exekučný súd bezprostredne potom, ako mu bola dňa 27.8.2009 doručená žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, vyzval listom zo dňa 9.9.2009 Rozhodcovský súd o predloženie kompletného spisového materiálu, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul. Potom, čo rozhodcovský súd na predmetnú výzvu exekučného súdu nereagoval, exekučný súd uznesením zo dňa 15.10.2009 rozhodcovskému súdu uložil poriadkovú pokutu. Rozhodcovský súd doručil exekučnému súdu požadované doklady až 10.02.2010. Následne exekučný súd vydal poverenie dňa 3.9.2010. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či exekučný titul podľa § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44 Exekučného poriadku). V prípade návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe platnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/105/2011, R66/2013 zo dňa 10.10.2012). Žalobca postup súdu, ktorým vykonával úkony potrebné pre skúmanie splnenia formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie, exekučnému súdu vytýka bezdôvodne. Uvedený postup a uvedené časové obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, resp. prieťahy v konaní a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred exekučným súdom je ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012, alebo II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť je potrebné osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia - rozhodcovské rozsudky.
K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní, takže v dôsledku tohto subjektívneho konania došlo k rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom. Jeho postup bol ovplyvnený tým, že exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi účastníkmi, návrhov na vykonanie exekúcie, žiadostí súdneho exekútora o udelenie overenia na vykonanie exekúcie). Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne postupoval, nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Táto námietka odvolateľa nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a preto túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - nesprávny úradný postup exekučného súdu a keďže už nesplnenie čo i len jednej z
viacerých podmienok zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie žaloby, v súlade so zásadou hospodárnosti konania nie je potrebné, aby sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy, resp. splnením ďalších podmienok zodpovednosti za škodu. Táto skutočnosť by preto nespôsobila nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu, ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,3 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom odo dňa 01.05.2011.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Banskej Bystrici dňa 16. októbra 2015
JUDr. Alena Antalová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Janka Bírešová