Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Uznesenie_4C-319-2012.pdf
PDF · 73.47 KB
Case nature
Subarea
4C/319/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: K. H., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: N. XXX, N., práv. zast.: JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom: Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, proti odporkyni: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: N. XXX, N., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom: Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, o vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. O náhrade trov štátu rozhodne súd v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2012 sa navrhovateľka domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že navrhovateľka vydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúceho v bezodplatnom doživotnom užívaní dvoch miestností a príslušenstva v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J. R. K., obec N., katastrálne územie N., zapísanej na LV č. XXX, a to stavby so súpisným číslom XXX, rodinný dom, postavenej na parcele reg. C parcelné číslo XXX, o výmere 513 m2, zastavané plochy a nádvoria a pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť postavená, ako aj náhrady trov konania.
Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.09.2015 vzala návrh na začatie konania späť a konanie žiadala zastaviť.
Ešte pred rozhodnutím súdu o späťvzatí návrhu právny zástupca navrhovateľky súdu oznámil, že navrhovateľka zomrela dňa XX.XX.XXXX a doložil úmrtný list.
Z predloženého úmrtného listu navrhovateľky a z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že navrhovateľka zomrela dňa XX.XX.XXXX v T..
Podľa § 19 OSP, má spôsobilosť byť účastníkom konania ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Podľa § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 2 OSP, konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.
Podľa § 107 ods. 3 O SP, konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľa alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zastavenie konania prichádza do úvahy najmä tam, kde predmet konania je hmotnoprávne viazaný na osobu účastníka konania a neprechádza na právneho nástupcu, tak je to napr. s nárokom na výživné, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a pod.
V prípade práv zodpovedajúcich vecným bremenám pôsobiacich in personam sa privlastňovanie úžitkovej hodnoty cudzej nehnuteľnosti uskutočňuje v záujme uspokojovania potrieb konkrétneho subjektu. Toto právo neprechádza na jeho právneho nástupcu, pretože je viazané na konkrétnu oprávnenú osobu (napr. právo doživotne užívať byt v rodinnom dome, záhradu, a pod). Smrťou oprávnenej osoby zaniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu pôsobiace in personam, teda v prípade, ak je oprávnenou osobou fyzická osoba, zaniká toto právo najneskôr jej smrťou. V danom prípade aktívnu legitimáciu v konaní navrhovateľka odvodzovala z tej skutočnosti, že je oprávnenou osobou z vecného bremena pôsobiaceho in personam, teda v konaní sa jednalo o právo osobnej podoby viazané výlučne na osobu navrhovateľky, ktoré právo nemohlo jej smrťou prejsť na žiadneho dediča.
Keďže po začatí konania pred jeho právoplatným skončením došlo k úmrtiu navrhovateľky dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľka stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v doživotnom užívaní nehnuteľnosti navrhovateľkou, ktoré právo má osobnú povahu, a preto toto právo smrťou zaniká a neprechádza na právnych nástupcov navrhovateľky, bolo nutné postupovať v zmysle § 107 ods. 1 OSP a konanie zastaviť.
Súd pre úplnosť podotýka, že k zastaveniu konania pristúpil z dôvodu úmrtia navrhovateľky a nie na základe späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky učineného tesne pred jej smrťou, nakoľko podľa názoru súdu smrť navrhovateľky (strata jej spôsobilosti byť účastníkom konania) v konaní spôsobila neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý súd musí v každom prípade prioritne prihliadať, čo má prednosť pred dispozitívnymi úkonmi účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1, písm. c/ OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Nakoľko v predmetnej veci nie je možné hovoriť o procesnom zavinení niektorého z účastníkov na zastavení konania, keďže k zastaveniu konania došlo z dôvodu úmrtia navrhovateľky, ktorá skutočnosť je skutočnosťou objektívnej povahy, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Súd si vyhradil rozhodnutie o náhrade trov štátu na samostatné uznesenie, a to s poukazom na § 151 ods. 3 OSP. V konaní súd uznesením č.k.4C/319/2012-139 zo dňa 22.09.2015 priznal znalcovi z rozpočtových prostriedkov znalečné v sume 71,71 eur, ktoré uznesenie ešte k dnešnému dňu nenadobudlo právoplatnosť. Po tom, čo sa uznesenie stane právoplatným a suma bude vyplatená znalcovi z rozpočtových prostriedkov, možno hovoriť o trovách štátu a rozhodovať o povinnosti ich náhrady.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.