Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-1-2015.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18C/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
T. súd N. II sudkyňou V.. F. W. vo veci žalobcu B. W., nar. 7. 4. XXXX, bytom T. XX, proti žalovanému V. W., nar. 9. XX. XXXX, toho času P. na výkon väzby a P. na výkon trestu odňatia slobody N. , zastúpeného V.. G. B., advokátom so sídlom O. XX, N. v konaní o zaplatenie X.XXX eur s prísl.
rozhodol:
E. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 1. 4. XXXX až do zaplatenia, všetko do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
N. v časti o zaplatenie X.XXX eur s príslušenstvom zastavuje.
E. v časti zaplatenia úrokov X.XXX eur zamieta.
E. vracia súdny poplatok vo výške XXX,XX eur, ktorý bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov M. pošty, a.s., v lehote do XX dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia.
E. je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške XX,XX eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v prospech zástupcu žalobcu v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
E. zo dňa 2. 1. XXXX žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu X.XXX eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od -2- XXC X/XX-XX
1. 4. XXXX, ktorá pohľadávka zodpovedala záväzku zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX. XX. XXXX. M. X.XXX eur v časti X.XXX eur zahrňovala istinu pôžičky a v hodnote X.XXX eur úroky z pôžičky, ktoré boli dohodnuté za obdobie od XX. XX. XXXX do XX. 3. XXXX. E. následne vzal návrh späť v časti o zaplatenie X.XXX eur, keď potvrdil, že v uvedenom rozsahu došlo k splneniu záväzku z pôžičky na základe vzájomnej dohody o započítaní ceny veci poskytnutých mu žalovaným na úhradu sumy pôžičky. Vo zvyšku o zaplatenie XXX eur s dohodnutými úrokmi z pôžičky X.XXX eur a s úrokmi z omeškania 9% z dlžnej sumy ročne na návrhu zotrval. E. vypovedal, že výška úrokov z pôžičky za dobu jej vrátenia bola navrhnutá samotným žalovaným, podľa jeho návrhu bola vyhotovená aj písomná zmluva o pôžičke. Po uplynutí lehoty splatnosti však žalovaný pôžičku nevrátil a vyhýbal s aj kontaktu so žalobcom. I. sa dohodli na tom, že časť pôžičky žalovaný vráti formou prevodu vlastníctva zbraní na žalobcu, ktorých hodnota vo výške X.XXX eur bola započítaná na úhradu dlhu z pôžičky. Vo zvyšku žalovaný svoj záväzok nesplnil.
E. tvrdil, že žaloba je neopodstatnená, pretože svoj dlh v celom rozsahu splnil. F. legálny držiteľ zbraní previedol tieto na žalobcu. K. zbraní podľa jeho názoru zodpovedala sume X.XXX eur, a v tejto sume bola dohodou započítaná na úhradu pôžičky. V hotovosti žalobcovi odovzdal X x XXX eur, dôkazy o tomto plnení však nemal. M. tvrdil, že pokiaľ išlo o sumu X.XXX eur titulom úrokov, tieto mali byť hradené len v prípade, ak by sa doba vrátenia pôžičky predlžila, čo sa však podľa jeho názoru nestalo.
Na pojednávaní účastníci konania zhodne potvrdili, že k zániku časti dlhu z pôžičky došlo vzájomnou dohodou o započítaním hodnoty zbraní prevedených na žalobcu vo výške X.XXX eur.
E. uplatnený v konaní vyplýva zo zmluvy o pôžičke upravenej ust. § 657 T.. zák.. E. o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V zmysle § 658 ods. X T.. zák., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
B. platnosti právneho úkonu je držanie zákonom predpísanej formy, musí ísť o právny úkon určitý a zrozumiteľný, dovolený a možný. ( § 40, §37 T.. zák.). M. právny úkon sa považuje za platný len vtedy, ak svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza a neprieči sa dobrým mravom ( § 39 T.. zák.).
E. o pôžičke je neformálnym právnym úkonom založenom na reálnom odovzdaní finančných prostriedkov, keď podstatnými náležitosťami uvedeného právneho úkonu je vymedzenie predmetu pôžičky a doba vrátenia. V prípade finančných prostriedkov možno dohodnúť aj úroky. S. záväzkového vzťahu v danom prípade bola preukázaná písomnou zmluvou uzavretou dňa XX. XX. XXXX, Z článku X zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške -3- XXC X/XX-XX
X.XXX eur, ktorú sa zaväzuje dlžník vrátiť s úrokmi vo výške X.XXX eur do XX. 3. XXXX. E. uzatvárané podľa ustanovení T. zákonníka vychádzajú zo zásady zmluvnej voľnosti, teda ponechávajú na vôli účastníkov zmluvy akým spôsobom upravia svoje práva a povinnosti, keď právna úprava v stanovuje len podstatné náležitosti právneho úkonu a určuje všeobecné podmienky platnosti právnych úkonov reflektujúc právne princípy a zásady, ako napríklad princíp právnej istoty, ochrany dobrej viery, zásady právo patrí bdelým, zásady ochrany dobrých mravov a pod. B. ide o právny úkon založený na zmluve o pôžičke, zákon neupravuje výšku úrokov, ktoré je možné zmluvne dohodnúť. O. úrokov však nesmie byť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu neprimeraná, majúca charakter úžery, a teda v rozpore so všeobecne akceptovanými spoločenskými normami správania sa a mravnými princípmi. O. z obsahu dohody, ktorá umožňuje, aby veriteľ získal zo sumy X.XXX eur za obdobie X mesiacov XX% úrok, predstavuje takú dohodu o úrokoch z pôžičky, ktorá je v absolútnom rozpore so zásadami dobrých mravov. X. úroky z pôžičky predstavujú úroky vo výške XXX% ročne, čo je neprimerané nielen u pôžičiek medzi fyzickými osobami, ale neúmerné aj v prípade, ak by išlo o podnikateľské subjekty. I. akákoľvek dohoda zmluvných strán požíva ochranu zákona, nakoľko účelom zákona nie je a nemôže byť ochrana práv, ktoré sú založené na popieraní, či nerešpektovaní prirodzených morálnych zásad alebo záväzných právnych pravidiel. V čase uzavretia zmluvy sankčné úroky v bankových inštitúciách pri úveroch sa pohybovali na úrovni maximálne XX% ročne, a úroky z pôžičiek vo výške XX% ročne. X. účastníkov v časti úrokov z pôžičky predstavuje vzhľadom k postaveniu zmluvných strán, charakteru zmluvy, neadekvátnu mieru finančného zisku veriteľa, keďže v miere neprimeranej prekračuje spoločensky akceptovanú úrokovú sadzbu u obdobných zmluvných typov a má už znaky úžery. L. právneho úkonu s dobrými mravmi predstavuje svojou povahou absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 40a T.. zák.). B. v časti dohody o úrokoch z pôžičky je zmluva o pôžičke neplatná pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi (§3, §39, § 41 T.. zák.), tento nárok nemožno žalobcovi priznať, a jeho žaloba v tejto časti bola zamietnutá.
B. ide o povinnosť žalovaného na plnenie záväzku zo zmluvy o pôžičke súd vzal za preukázané, že záväzok z pôžičky bolo splnený iba v rozsahu X.XXX eur, ktorá skutočnosť bola potvrdená zhodnými prednesmi sporových strán ( § 120 ods. X T.. súd. por.). V uvedenej výške pohľadávka zanikla na základe vzájomnej dohody o započítaní v zmysle ktorej, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého dlhu, zaniknú započítaním v rozsahu v akom sa kryjú, ak zmluvné strany urobia prejav vôle smerujúci k započítaniu. (§ 580, § 581 ods. X T.. zák.).
E. nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že odovzdal žalobcovi na úhradu dlhu z pôžičky aj hotovosť vo výške X.XXX eur. M. stranu v konaní zaťažuje nielen povinnosť tvrdenia, ale tiež povinnosť dôkazná (§ X20 ods. 1 T.. súd. por.). V prípade, ak si túto povinnosť nesplní alebo v prípade, ak dôkazy účastníkom produkované nie sú spôsobilé preukázať, že skutočnosti ním tvrdené môže súd považovať za pravdivé, v konaní neunesie dôkazné bremeno, čo sa -4- XXC X/XX-XX
prejavuje v procesnej neúspešnosti v spore. E. v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno o rozsahu a spôsobe akým jeho záväzok z pôžičky plnením zanikol. E. nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy o tom, že žalobcovi uhradil XXXX eur v hotovosti. I. žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že jeho záväzok z pôžičky zanikol vo vyššom rozsahu než v rozsahu X.XXX eur, bola mu uložená povinnosť na zaplatenie zostatku dlhu z pôžičky v rozsahu XXX eur.
B. žalobcu na úroky z omeškania vyplýva z ust. § 517 ods. X,X T.. zák., v zmysle ktorého, ak je dlžník v omeškaní s plnení peňažného dlhu, má veriteľ právo popri plnení tiež na úroky z omeškania. O. úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 3 nariadenia O. SR č. XX/XX Z. z. v znení účinnom do 1. 2. XXXX a zodpovedá hodnote základnej úrokovej sadzby S. centrálnej banky zvýšenej o X percentuálnych bodov, čo v danom prípade činí 9% ročne ( X % + X%). B. omeškania vyplýva z lehoty splatnosti, ktorá bola určená na splnenie záväzku. E. bol povinný pôžičku vrátiť do XX. 3. XXXX, teda od 1. 4. XXXX je v omeškaní s úhradou dlhu.
N. bolo zastavené v zhode s ust. § 96 ods. X,X T.. súd. por., v zmysle ktorého ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O. na rozsah ustáleného plnenia záväzku z pôžičky vzal žalobca návrh späť v časti o zaplatenie sumy X.XXX eur, s ktorým späťvzatím súhlasil tiež žalovaný.
O. o vrátení súdneho poplatku vyplýva z ust. § 11 ods. 3, 4, X zák. č. XX/XX Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého ak je návrh na začatie konania vzatý späť, súd vráti súdny poplatok krátený o X,XX eur. O. z rozsahu späťvzatia návrhu, nároku ktorý ostal predmetom konania a výšky zaplateného súdneho poplatku v sume XXX eur, žalobcovi patrí nárok na vrátenie súdneho poplatku vo výške XXX,XX eur (nárok, ktorý ostal predmetom konania, podlieha poplatkovej povinnosti v hodnote XX eur, zaplatený súdny poplatok prevyšujúci túto povinnosť v sume XXX eur podlieha nároku na krátenie X,XX eur). M. poplatok bude vrátený cestou prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.
O. o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 141 ods. X T.. súd. por., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. E. bol úspešný len v rozsahu XX% žalovaného nároku (XXX:XXXX), čo súčasne zodpovedá úspechu na strane žalovaného v rozsahu XX%. E. tak vzniklo právo na náhradu trov v rozsahu XX% ( XX% - XX%). E. patrí nárok na náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vychádzajúc zo základu predmetu sporu, ktorým je istina pôžičky XXXX eur (príslušenstvo - úroky, aj keď boli vyčíslené, nepredstavovali samostatný predmet konania), čomu zodpovedá tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vo výške XX,XX eur. Ku každému úkonu právnej služby zástupcovi žalovaného patrí náhrada paušálnych výdavkov, ktorá v roku XXXX činí k X úkonu právnej služby á X,XX eur. E. žalovaného si uplatnil nárok na náhradu trov za X úkony právnej služby - prevzatie veci zo dňa 4. XX. XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX. XX.
-5- XXC X/XX-XX
XXXX. Za uvedené úkony zástupcovi žalovaného v zhode s vyhl. č. XXX/XX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov patrí odmena vo výške XXX,XX eur ( X x XX,XX eur + náhrada hotových výdavkov X x X,XX eur). O. zo zásady pomerného úspechu, tak právo žalovaného na náhradu trov zodpovedá sume XX,XX eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2, 3 OSP/.