Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-50-2008.pdf
PDF · 86.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/50/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 16.10.2015 v Starej Ľubovni, v trestnej veci obžalovaného Q. K. pre spolupáchateľstvo trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona - zákon č. 140/1961 Zb., takto
rozhodol:
Súd podľa § 226 písm. c/ Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb. v znení platnom a účinnom do 31.12.2005) o s l o b o d z u j e obžalovaného Q. K., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom Y. XX, B. C., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn. Pv 562/04 zo dňa 26.10.2005, podanej súdu 27.10.2005 pre skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb.), § 247 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb.), ktorého sa obžalovaný v zmysle podanej obžaloby mal dopustiť tak, že dňa 26.10.2004 v čase okolo 02.20 hod. po predchádzajúcej spoločnej dohode, s už odsúdeným, ml. Q. K., ml. Q. K. rukou rozbil sklenenú výplň novinového stánku na terase OD Družba, na ul. Letnej č. 6, v Starej Ľubovni, odkiaľ z kovového držiaka ukradli časopisy s počítačovou tematikou v hodnote 4.504,- Sk (tj. 149,51 eur), čím spôsobili spoločnosti MEDIAPRESS Poprad, spol. s r.o., IČO: 31703562, Partizánska 2900, 058 01 Poprad, spolu so škodou na zariadení vo výške 1.856,- Sk (61,61 eur), celkovú škodu vo výške 6.360,- Sk (t.j. 211,11 eur), čím mal obžalovaný Q. K. spoločným konaním si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchať vlámaním, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný Q. K..
Podľa § 229 ods. 3 Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb. v znení platnom a účinnom do 31.12.2005) súd poškodenú spoločnosť MEDIAPRESS Poprad, spol. s r.o., IČO: 31703562, Partizánska 2900, 058 01 Poprad, s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému Q. K. odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dňa 27.10.2005 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na ml. Q. K. a na Q. K. pre spolupáchateľstvo trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. - zákon č. 140/1961 Zb., ktorého sa mali obžalovaní dopustiť tak, že dňa 26.10.2004 v čase okolo 02.20 hod. po predchádzajúcej spoločnej dohode ml. Q. K. rukou rozbil sklenenú výplň novinového stánku na terase OD Družba na ul. Letnej č. 6 v Starej Ľubovni odkiaľ z kovového držiaka ukradli časopisy s počítačovou tematikou v hodnote 4.504,- sk, čím spôsobili spoločnosti Mediapress a.s. Kežmarská cesta, Poprad spolu so škodou na zariadení vo výške 1.856,- Sk celkovú škodu vo výške 6.360,- Sk.
Obžalovaný Q. K. bol v tejto veci právoplatne uznaný z činu kladeného obžalovaným za vinu vinným trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/50/2008 z 25.4.2008, ktorý vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť 20.3.2010. Obžalovaný Q. K. podal proti trestnému rozkazu odpor.
Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie (v zmysle § 564 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. vzhľadom na čas podania obžaloby postupom podľa zákona č. 141/1961 Zb.), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. K., svedkyne V. Y., prečítaním zápisnice o obhliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie z č.l. 35-40 spisu, vyčíslenia škody z č.l. 41 spisu, zoznamu odcudzeného tovaru z č.l. 42 spisu, kópie pokladničného dokladu z č.l. 43 spisu, správy z č.l. 59 spisu, rozhodnutia z č.l. 60 spisu, správy o povesti z č.l. 61 spisu, charakteristiky z č.l. 62 spisu, odpisu RT z č.l. 63 spisu, informatívneho výpisu z OR z č.l. 215 spisu, charakteristiky z č.l. 226 spisu, podania z č.l. 262 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 263 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 264 spisu, odpisu RT z č.l. 265, odpovede na lustráciu v registri priestupkov z č.l. 266 spisu, ako aj prečítaním zápisnice o výpovedi Q. K. zo dňa 9.9.2005 z č.l. 15-19 spisu a zápisnice o konfrontácii z č.l. 33-34 spisu čo sa týka výpovede Q. K..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, tak ako už v prípravnom konaní, popieral spáchanie skutku kladeného mu obžalobou za vinu, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal v zásade zhodne s obsahom jeho výpovede v prípravnom konaní zo dňa 30.9.2005, vrátane výpovede učinenej v rámci konfrontácie s Q. K. zo dňa 30.9.2005. Uviedol, že s Q. K. vtedy išli z mesta domov, pričom sme išli okolo Družby, zospodu ako má teraz obchod X., teda obchod s alkoholom, kde mu Q. K. navrhol, aby išli vykradnúť novinový stánok. On s tým nesúhlasil a išiel ďalej domov, Q. K. išiel do vestibulu Družby a keď obžalovaný bol pri zmrzline, tak počul ako sa rozbilo sklo, potom ho dobehol Q. K. a mal už aj časopisy, pričom na druhý deň prišiel K. k nemu domov a opýtal sa či nechce nejaké časopisy kúpiť, na čo mu povedal, že nie. Nárok na náhradu škody neuznáva, pretože nespáchal skutok. Čo urobil Q. K. s časopismi, to netuší.
Svedkyňa Y. uviedla, že obžalovaného absolútne nepozná, vidí ho prvýkrát. Poukázala na to, že vtedy v noci ju zobudili policajti, ktorí prišli s tým, že niekto rozbil stánok, v ktorom pracovala, išla na to miesto kde zistila, že boli ukradnuté časopisy, dosť drahé, týkajúce sa počítačov a hier. Potom tam musela sedieť a čakať, bola tam aj kolegyňa, ale tá je už nebohá. Jeden časopis vychádzal i na 280,- Sk. Policajti to obhliadli, odfotili, uviedla im predbežnú škodu, lebo hneď vedeli čo chýba, pretože príslušná polička bola prázdna. Nespomína si však či boli i iné veci odcudzené. Potom robili inventúru. Už nie je zamestnancom spoločnosti MEDIAPRESS.
Čo sa týka prečítaných listinných dôkazov, treba uviesť, že obžalovaný Q. K. nebol a nie je trestne stíhaný v žiadnej inej veci. Nebol taktiež v žiadnej inej trestnej veci odsúdený. Zistené bolo vo vzťahu k nemu spáchanie jedného priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tak, že dňa 11.4.2004 o 1,30 hod. úderom ruky rozbil sklenenú výplň okna na prevádzke Snackbar Srdiečko v starej Ľubovni, čím spôsobil škodu 262,- Sk (8,70 eur), za čo mu rozhodnutím Obvodného úradu v Starej Ľubovni, odboru všeobecnej vnútornej správy č.k. 2004/00375-191 pr zo dňa 2.7.2004, právoplatným dňom 30.7.2004 bolo uložené ako sankcia pokarhanie. Z miesta bydliska je hodnotený i z obdobia pred tým, ako došlo k skutku, ktorý mu bol v tejto veci kladený za vinu, ako aj v súčasnosti všeobecne. V rozhodnom období bol zo strany školského zariadenia, ktoré v tom čase navštevoval, hodnotený v podstate kladne. Žiaden z listinných dôkazov zabezpečených v tomto konaní, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, ako ani vyššie uvedená výpoveď svedkyne V. Y. obžalovaného Q. K. zo spáchania skutku kladeného mu v tejto veci za vinu neusvedčujú. Obhliadka miesta činu a fotodokumentácia preukazujú jedine, že skutok ako taký sa stal, zoznam odcudzeného tovaru z č.l. 42 spisu a kópia pokladničného dokladu z č.l. 43 spisu ako také preukazujú len výšku škody.
Rovnako tak v predmetnom konaní neboli zabezpečované ani žiadne iné dôkazy, ktoré by ho zo spáchania dotknutého skutku mohli tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti usvedčiť bez akýchkoľvek pochýb - z miesta krádeže neboli podľa obsahu spisu odoberané žiadne daktyloskopické stopy, neboli zaistené (a zo spisu ani nevyplýva či vôbec bol pokus o ich zaistenie) žiadne trasologické stopy, nebol na mieste použitý ani služobný pes a pod..
Jediným dôkazom proti obžalovanému Q. K. sú výpovede Q. K.. Menovaný Q. K., ako vyplýva z obsahu spisu, je v dôsledku dlhodobého pobytu na neznámom mieste nedosiahnuteľný a jeho súčasný pobyt sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom príslušných zložiek PZ SR, preto súd napriek tomu, že v danej veci je menovaný K. už právoplatne odsúdený, analogicky postupom podľa § 211 ods. 2 písm. a/ Tr. por., napriek tomu, že v zásade by v danej veci mohol byť vypočutý už len ako svedok, prečítal zápisnice o jeho výpovediach z prípravného konania kde vystupoval v pozícii spoluobvineného, a to aj s ohľadom na skutočnosť po akú dobu sa konanie voči obž. Q. K. vlečie práve pre nedosiahnuteľnosť Q. K.. Vo výpovedi dňa 9.9.2005 vtedy obvinený Q. K. (treba pre úplnosť súčasne podotknúť, že danú výpoveď učinil v čase kedy Q. K. ešte ani nebolo vznesené obvinenie) uviedol, že asi 26.10.2004 šiel s Q. K. z benzínového čerpadla smerom k OD Družba kde keď boli na terase opýtal sa ho Q. K. či idú niečo ukradnúť z novinového stánku, na čo mu menovaný nič nepovedal ale rukou rozbil výplň a z výkladu zobral časopisy s PC tematikou, v tom k nemu podľa jeho tvrdení prišiel Q. K., ktorý si tiež zobral niekoľko časopisov, potom mali ísť k detskému ihrisku kde sa rozišli, na druhý deň mal prísť za Q. K. či nejde von, na čo mu Q. K. povedal, že nejde. Pri konfrontácii Q. K. a Q. K. ako obvinených dňa 30.9.2005 Q. K. vypovedal na rozdiel od vyššie uvedeného, že on sám navrhol či idú vykradnúť nejaký novinový stánok (teda už nie Q. K.), ako aj že po tom, ako on sám rozbil výplň spoločne pozbierali časopisy, ktoré ostali ležať na zemi pri výklade (teda už nie že brali časopisy z výkladu). Totožne tvrdil len to, že on rozbil výplň a že na druhý deň mal prísť za Q. K. či tento nejde von. Tieto rozpory v tvrdeniach K. sú podľa súdu vzhľadom na krátky časový odstup medzi uvedenými výpoveďami dosť vážne na to (osobitne čo sa týka toho kto komu podľa neho navrhol vykradnutie stánku), aby mohlo byť v obžalobe konštatované, že pri konfrontácii obaja obvinení zotrvali na svojich výpovediach, ako aj dosť vážne na to, aby súd iba a len na základe výpovede Q. K. mohol uznať bez akýchkoľvek pochybností vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe i Q. K..
Opätovne treba zdôrazniť, že nič iné, okrem výpovedí Q. K. neusvedčuje Q. K. zo spáchania žalovaného skutku ani len nepriamo. V tomto smere je úplne irelevantné z pohľadu súdu i to, že Q. K. dňa 11.4.2004 rozbil sklenú výplň Snackbaru Srdiečko, pretože ani z príslušného rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva za akých okolností, z akého dôvodu, resp. či za prítomnosti iných osôb - prípadne i hostí (a teda pod vplyvom prípadnej hádky, resp. zaujatia pozornosti a pod.) k tomu došlo a podľa súdu vyvodiť trestnú zodpovednosť Q. K. v tomto konaní s poukazom na vyššie uvedený, jednoznačne výnimočný exces menovaného (nakoľko ani predtým, ani potom nebol postihnutý ani len za parkovanie v zákaze) by bolo tiež viac než pritiahnuté za vlasy.
Treba sa však vrátiť späť k výpovediam Q. K.. Možno namietať, že súd prečítal jeho výpovede učinené v procesnom postavení obvineného, a to v čase, kedy by Q. K. mal byť v zásade vzhľadom na jeho právoplatné odsúdenie v tejto veci vypočutý ako svedok. Opäť súd poukazuje na dlhodobú nedosiahnuteľnosť jeho osoby. Ďalej na to, že v tejto súvislosti zamietol súd návrh prokurátorky na doplnenie dokazovania jeho výsluchom. Totiž pripustiac i situáciu, že Q. K. by i v pozícii svedka usvedčoval obž. Q. K. zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, je súd za situácie, že stále by išlo iba o jeden a jediný usvedčujúci dôkaz toho názoru, že ani takýmto výsluchom by pochybnosti o tom, či sa Q. K. daného skutku skutočne dopustil neboli vyvrátené. Stále by tu išlo iba o slovo Q. K. proti slovu Q. K. a ani skutočnosť, že Q. K. by síce vypovedal ako svedok po poučení o trestných následkoch podľa § 345 či § 346 Tr. zák. nemôže postaviť za takej situácie jeho výpoveď čo do pravdivosti a vierohodnosti nad výpoveď obžalovaného Q. K., teda obžalovaného, ktorý až na jeden vyššie uvedený priestupok doposiaľ nemal so zákonom žiadne problémy - odhliadnuc od tohto jeho trestného stíhania vedeného vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti voči nemu takpovediac bez akéhokoľvek relevantného podkladu.
Pritom si treba uvedomiť tiež tú skutočnosť, že súčasťou spisu je dostatok charakteristík a správ a výsledkov lustrácií osoby Q. K., ktoré by vierohodnosť menovaného ako svedka vo vzťahu k Q. K. taktiež značne podlamovali. Tieto listiny je pravda, že súd v doterajšom priebehu konania nečítal a zamietol i návrh obhajcu Q. K. na ich prečítanie, nakoľko za tejto situácie, kedy jediným dôkazom proti Q. K. má byť výpoveď Q. K., ktorý už v prípravnom konaní ako je uvedené vyššie po nejakých troch týždňoch od prvej výpovede vypovedal pri konfrontácii inak, nepovažuje súd zdržiavanie tohto, už aj tak voči obžalovanému Q. K. viac než dlhočizného, konania za dôvodné, osobitne s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nebolo podľa súdu dokázané, že skutok uvedený v obžalobe obžalovaný Q. K. spáchal, preto súd menovaného obžalovaného spod obžaloby oslobodil. S poukazom na uvedené rozhodnutie poškodenú spoločnosť súd odkázal s jej nárokom voči menovanému obžalovanému na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do ôsmich dní od doručenia odpisu rozsudku. Ak sa rozsudok doručuje tak obžalovanému, ako i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, c) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, d) poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená napadať rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napadať aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním len prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 247 ods. 2 Tr. por. prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 247 ods. 2, s výnimkou prokurátora, končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.