Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-309-2015.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/309/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35717769, právne zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 6, proti odporcovi: P. P., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., E.. J. XXXX/XB, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou X. P., pracovníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 475,75 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 475,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 475,75 eura od 09.03.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 128,32 eura (z toho súdny poplatok 28,50 eura a trovy právneho zastúpenia 99,82 eura), a to do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 474,75 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 09.03.2014 až do zaplatenia z dôvodu, že dňa 28.08.2013 uzatvoril s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220131828 na čiastku 350 eur za odplatu vo výške 133 eur. Odporca sa tak zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 483 eur v 13-tich mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach po 1,75 eura a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 47,78 eura. Odporca celkovo uhradil 7,25 eura. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 18.03.2014 oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným dňom 08.03.2014.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej len O.s.p.), Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obchodných podmienok navrhovateľa, predžalobnej upomienky, oznámenia o zosplatnení záväzku, pripojených listinných dokladov a zistil tento skutkový stav: Dňa 28.08.2013 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220131828, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 350 eur a to za celkový úrok vo výške 20 % z istiny ročne. Odporca sa zaviazal spolu s odplatou vo výške 133 eur zaplatiť navrhovateľovi 483 eur. Uhradiť v 13-tich mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 1,75 eura a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach vo výške 47,78 eura. Ďalej bola dohodnutá úhrada prvej splátky so splatnosťou 10-ty deň po uzatvorení zmluvy s tým, že každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-ty deň po splatností predchádzajúcej splátky. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že veriteľ, teda navrhovateľ, je oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná RPMN bola dohodnutá vo výške 46,06 %.
Z listu označeného ako predžalobná upomienka zo dňa 28.11.2013 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy 475,75 eura a to najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy.
Listom zo dňa 18.03.2014 označený ako oznámenie o zosplatnení záväzku navrhovateľ oznámil odporcovi zosplatnenie záväzku s tým, že celkový dlh predstavuje sumu 475,75 eura.
Z dokazovania bolo zistené a preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu v celkovej výške 7,25 eura.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 .
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, pretože medzi navrhovateľom a odporcom ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 350 eur s tým, že súčasne bola dohodnutá odplata vo výške 133 eur a odporca mal zaplatiť spolu navrhovateľovi sumu 483 eur v dohodnutých mesačných splátkach, ako je to uvedené vyššie. Uhradil však iba sumu 7,25 eura. Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 475,75 eura (483-7,35) a to s úrokom z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia vlády, keď do omeškania sa odporca nasledujúci deň potom, ako sa stal splatný celý dlh, ktorého splatnosť nastala zosplatnením záväzku a to dňom 08.03.2014.
O trovách konania rozhodol súd podľa§ 142 ods. 1 O.s.p. a preto, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 28,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 99,82 eura a to za dva úkony právnej služby: prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd, 2-krát po 33,20 eura, 2-krát režijný paušál po 8,39 eura, zvýšené o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.