Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sp/43/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ C. V., nar. XX. 5. XXXX, bytom XXX XX K. N. K. č. XXX, v rade 2/ V. W., nar. XX. 1. XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX D., v rade 3/ V. K., nar. XX. 4. XXXX, bytom V. XXXX/XXA, XXX XX D., v rade 4/ K. K., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXXX/XXA, XXX XX D., zast. a/k/z/a, advokátskou kanceláriou, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste, katastrálny odbor, so sídlom Družstevná 1052, 024 01 Kysucké Nové Mesto, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor č. V 9/2015 zo dňa 4. 2. 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. V 9/2015 zo dňa 4. 2. 2015 z r u š u j e podľa a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v rade 1/ - 4 / na účet ich právneho zástupcu trovy konania vo výške 262,51 Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca pod č. V 9/2015 zo dňa 4. 2. 2015 rozhodol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona tak, že zamietol návrh na vklad k právam vyplývajúcim zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 22. 12. 2014. V odôvodnení poukázal na podaný návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností vyplývajúci zo zmluvy o zriadení vecného bremena práva, pričom bolo zistené, že oprávnení a povinní z vecného bremena sú podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1/3 - parcely C-KN č. 115/5, orná pôda, o výmere 303 m2, ktorá je predmetom zriadenia vecného bremena. Ako podielový spoluvlastník parcely nemôže byť aj oprávnený z vecného bremena, je to vylúčené a z tohto dôvodu je zriadenie vecného bremena medzi účastníkmi konania v uvedenej veci neprípustné.

Proti predmetnému rozhodnutiu navrhovatelia v rade 1/ - 4/ v zákonom stanovenej lehote podali opravný prostriedok. Navrhovatelia v opravnom prostriedku poukazovali na to, že v podmienkach Slovenskej republiky je spoluvlastníctvo vymedzené ako forma ideálneho spoluvlastníctva, pričom miera účasti podielového spoluvlastníka je určená podielom. Teória ako i prax ponímajú podiel spoluvlastníka ako ideálny podiel - mieru účasti, ktorou sa spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach k veci. Podiel teda nepredstavuje reálne vydelenú časť veci.

Zo samotného rozhodnutia nevyplýva, z čoho okresný úrad vyvodzuje nemožnosť zriadenia vecného bremena v prospech spoluvlastníka. V tejto časti je rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni vecnému preskúmaniu

zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sa podľa judikatúry správnych súdov sa považujú prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a čo viedlo k vydaniu daného rozhodnutia. Zdôraznil, že hoci je rozhodnutie nepreskúmateľné, domnieva sa, že úvahy, o ktoré oprel správny orgán svoje rozhodnutie, vychádzajú z katastrálneho bulletinu č. 5/2002, z ktorého vyplýva, že z teórie občianskeho práva jednoznačne vyplýva, že jedna a tá istá osoba nemôže byť zároveň vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa má zriadiť vecné bremeno a oprávneným z vecného bremena, pretože dochádza k splynutiu práv a povinností v jednej osobe. Z uvedeného dôvodu vecné bremeno nemôže ani vzniknúť. Uvedený názor bol však prekonaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. . Vzhľadom na pluralitu subjektov pri vlastníckom práve (pri povinnosti, ktorá bude uložená viacerým subjektom) a individuálny charakter oprávnenia z vecného bremena je zrejmé, že v danom prípade k splynutiu nedochádza. K splynutiu by došlo len v prípade úplnej totožnosti subjektov na strane povinný osôb - došlo by k zániku plurality spoluvlastníctva. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj postup odporcu, ktorý mu predchádzal v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľov v rade 1/ - 4/ a mal za to, že opravný prostriedok navrhovateľov v rade 1/ - 4/ je dôvodný, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu zrušiť pri aplikácii , a to pre nedostatok dôvodov, resp. nezrozumiteľnosť rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

Podľa ( ďalej len katastrálny zákon ) v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Podľa § 22 ods. 2 Katastrálneho zákona na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Podľa zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní ( ), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len „účastník konania“).

Podľa § 30 ods. 2 zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 4 zákona rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje

a) názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade,

b) číslo vkladu,

c) označenie účastníkov konania,

d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka,

e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade,

f) deň, keď nastali právne účinky vkladu,

g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila,

h) odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu.

Podľa § 31 ods. 5 zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 7 zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 4 zákona poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

Podľa § 47 ods. 5 zákona v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

Je nepochybné a vyplýva to aj z Katastrálneho zákona ( ), že aj na konanie podľa , t. j. na katastrálne konanie sa vzťahuje . T. j. aj rozhodnutie odporcu podľa ust. o zamietnutí návrhu na vklad musí spĺňať náležitosti uvedené v - 5 Správneho poriadku - . Rozhodnutie odporcu v danom prípade, jeho odôvodnenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť rozhodnutia s tým, že súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie je odôvodnené len tým, že zriadenie vecného bremena medzi účastníkmi konania je neprípustné, keď podielový spoluvlastník parcely č. 115/5 nemôže byť aj oprávnený aj povinný z vecného bremena. Odôvodnenie nespĺňa náležitosti, ktoré sú vymedzené v Správneho poriadku.

Odôvodnenie je obsahovou náležitosťou rozhodnutia a plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinnosti (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Nezrozumiteľnosťou rozhodnutia sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, že aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z nedostatkov dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

V danom prípade z rozhodnutia odporcu, jeho odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, z akých úvah pri svojom rozhodovaní vychádzal, nie je zrejmé ani právne posúdenie veci, v odôvodnení rozhodnutia chýba aj citácia relevantných ustanovení zákona, podľa ktorých správny orgán rozhodol. Nie je zrejmé, na základe akého konkrétneho ustanovenia právneho predpisu odporca odvodzuje neprípustnosť zriadenia vecného bremena. Z týchto dôvodov súd považuje rozhodnutie odporcu za nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, resp. jeho nezrozumiteľnosť a rozhodnutie preto zrušil podľa .

V ďalšom konaní odporca svoje rozhodnutie riadne zdôvodní, uvedie podľa akého ustanovenia konkrétneho právneho predpisu postupoval, aj so zohľadnením námietok navrhovateľov v rade 1/ - 4/ uvedených v odvolaní.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii za použitia . Navrhovatelia boli úspešní účastníci konania, preto majú právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnili prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom osobne na tunajšom súde dňa 16.10.2015, t.j. v zákonnej lehote, v celkovej výške 262,51 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 64,53 Eur,

2. odvolanie vo výške 64,53 Eur,

3. účasť na pojednávaní dňa 16.10.2015 vo výške 64,53 Eur; ďalej z režijného paušálu 3 x 8,39 Eur a 20 % DPH zo základu 218,76 Eur v sume 43,75 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom navrhovateľov a priznal navrhovateľom náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „“) je výpočtovým základom na účely tejto priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.

Podľa je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v katastrálnej veci, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd vychádzal z vyčíslenia advokátom, nakoľko v zmysle môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu.

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 27.02.2015 v súlade s vo výške 64, Eur,

2. opravný prostriedok zo dňa 02.03.2015 v súlade s vo výške 64, Eur,

3. účasť na konaní pred súdom dňa 16.10.2015 v súlade vo výške 64, Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 193, Eur.

B/ Podľa možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s a priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2015 (3 x 8, Eur); režijný paušál spolu 25,17 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s DPH (20 %) vo výške 43, Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného dňa 30.04.2014 pre identifikačné číslo SK2023523579, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane od 01.05.2014.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 262,51 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.