Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_3T-39-2015.pdf
PDF · 91.57 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/39/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Farkaša, PhD. a prísediacich S. K. F. O. Z. v trestnej veci obžalovaného Jaroslava Goneka pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 15.10.2015
rozhodol:
T.: V. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XXXXX/XX, Z.
j e v i n n ý, ž e:
v presne nezistenom čase, pravdepodobne od roku 2009 až do 20.30 hod. dňa 13.10.2014 v Bratislave na N. U. Č.. XXXXX/XX, na druhom poschodí, v byte fyzicky a psychicky týral svoju W. O. Q., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, N. XXXXX/XX, a to tým spôsobom, že jej opakovane vulgárne nadával, opakovane sa jej vyhrážal, a to aj s nožom v ruke, že zabije ju a celú jej rodinu, neustále vyvolával hádky ohľadom financií, vyčítal jej rôzne výdavky, bránil jej, aby sa stretávala so známymi, v čase keď bola poškodená nezamestnaná, ponižoval ju a urážal, že je neschopná nájsť si prácu, ďalej v presne nezistenom čase dňa 02.08.2012 ju fyzicky napadol, a to takým spôsobom, že ju chytil odzadu a začal ju škrtiť, pričom prestal až na naliehanie dcér, tiež ju niekoľkokrát fyzicky napadol, a to aj tak, že ju prehodil cez gauč, následne v čase okolo 20.30 hod. dňa 13.10.2014 jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije, čím takto neakceptovateľným zaobchádzaním, ponižovaním, pohŕdaním, fyzickými a verbálnymi útokmi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu ohrozoval bezpečnosť, duševné zdravie a telesnú integritu poškodenej O. Q.,
t e d a
- týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),
č í m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zak.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. 2 Tr. zak. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 4 ods. 4 Tr. por. k trestu odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon ú trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. sa mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom znalca X. N., prečítaním výpovedí svedkýň Š., L., R. M. F. W. Z. z prípravného konania, oboznámením sa s výpoveďou svedkyne O. Q., O. Q., W. Q., obžalovaného, znaleckým posudkom W.. Ľ. V. ohľadom osoby obžalovaného a poškodenej a znaleckými posudkami L.. X. N. ohľadom dcér obžalovaného, t.j. W. F. O. Q. a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný V. Q. v prípravnom konaní uviedol, že keď ho zobrali do väzby bol z toho v šoku, nakoľko sa v uvedenej situácii nikdy nenachádzal. Bolo pravdou, že s manželkou nemal harmonický a ani intímny vzťah a preto sa chceli rozviesť a dochádzalo medzi nimi k hádkam. Tiež mu nadávala, na verejnosti ho ponižovala. Uvedené ťažko znášal a preto si aj vypil, avšak nie v takej miere, ako uviedla manželka, nakoľko do roboty chodil pravidelne a s jeho prácou boli vždy spokojní. Keď sa s manželkou pohádali, aj dva týždne sa spolu nerozprávali, nechodili spolu do spoločnosti a manželka ho vylúčila zo spoločného života. Počas hádok sa fyzicky naťahovali, avšak nikdy nemali zranenia. Nebolo pravdou, že by sa jej vyhrážal nožom. Tiež uviedol, že od manželky dostal prvú facku on, keď bola tehotná s ich druhou dcérou. Hádky s manželkou nemali takú intenzitu ako uviedla. Boli to viac menej hádky rozhádaných manželov.
Znalec L.. X. N. uviedol, že u poškodenej sú významné črty pasivity a závislosti, pričom so záťažou sa vysporiadala mechanizmami potláčaním a popieraním. Dlhodobé zotrvanie v tomto stave sa prejavilo zvýšenou úzkosťou, strachom, zlosťou. U dcéry obžalovaného, O. Q. znalec uviedol, že u nej nenachádza výrazné znaky pasivity a závislosti. Bola u nej vidteľná emočná utlmenosť a odstup. Na jednej strane k obžalovanému pociťuje emocionálne emócie a na strane druhej prežívala negatívne emócie, pričom ako zdroj konfliktov vníma otca. Vývoj v danom prostredí ju poznačil, ide hlavne o sklony k hľadaniu bezpečného prostredia. U. W. Q., druhej dcéry obžalovaného, znalec konštatoval zvýšenú mieru neurotizmu. Obe deti vyrastali v prostredí, ktoré bolo pre ne záťažou, čo prispievalo k ich obranných schopností. Neboli u nich zistené posttraumatické príznaky.
Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami svedkov a s listinnými dôkazmi, najmä znaleckými posudkami, ktoré sú súčasťou spisu sp.zn. XT/XX/XXXX.
Poškodená, O. Q., manželka obžalovaného uviedla vo svojej výpovedi, že prvý náznak agresivity manžela si všimla po dvoch rokoch manželstva. Vtedy chcela očistiť zemiaky, na čo manžel reagoval tak, že ju chytil za ruku a povedal, že to spraví. Aj keď bol po nočnej a dcéra plakala, tak vybuchol, že on nevie spať. Keď hľadala prácu po materskej, kričal na ňu, že si nevie nájsť prácu preto, lebo ona je debil. Po šiestich rokoch manželstva začal piť a byť dosť agresívny. Agresivita sa prejavovala v tom, že vybuchol a začal nadávať a kričať. Keď bývali na N. ulici v Bratislave, útoky zo strany obžalovaného boli agresívnejšie, pričom hádky boli stále intenzívnejšie. Vždy jej vyčítal, že má frajerov, že niečo nie vie spraviť, že je neschopná, ponižoval ju. Od roku 2012 sa jej častejšie vyhrážal zabitím. Keď išla na políciu, tak sa vytiahlo nožík a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Lekársku pomoc nikdy nevyhľadala, pretože nemala viditeľné zranenia. O uvedených skutočnostiach vedeli jej sestry, ako i sestra obžalovaného. Pomoc psychológa nikdy nevyhľadala s tým, že mala za to, že psychické problémy nemá. Psychické týranie zo strany manžela popísala ponižovaním, urážkami, podceňovaním, krikom a nadávkami.
Svedkyňa W. Q. v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný je jej otec. Odkedy si pamätá, jej rodičia sa hádali, pričom otec na mamu kričal rôzne nadávky. Prvú facku mama dostala, keď bývali na M. ulici v Bratislave. Ďalší útok, ktorý si pamätala bol asi pred šiestimi rokmi, kedy otec chytil matku pod krk a začal ju škrtiť. Mamu tiež často ponižoval. Nepamätala si, či otec držal v ruke nejaký predmet, keď sa matke vyhrážal. Týranie jej matky zo strany otca je hlavne psychické týranie, ktoré sa prejavuje v tom, že je utlačená, aby sa o seba nestarala. Mama, t.j. poškodená, podala trestné oznámenie až po dlhšom čase, t.j. až po tom, ako otec , t.j. obžalovaný začal opätovne napádať matku. Od roku 2009 bol častejšie opitý. Už sa nevedeli ani rozprávať, z hocijakej debaty sa vyvinula hádka. Buď sa hádali o peniazoch alebo otec na mamu žiarlil. Pri hádkach jej nadával. Zakazoval jej stýkať sa s kamarátkami. Fyzicky napadol otec matku asi tri krát. Raz ju škrtil, potom jej dal facku. Zranenia na svojej matke nevidela. Matka sa otcovi nevyhrážala, skôr mu hovorila, že sa s ním rozvedie. Otec udrel aj svedkyňu a jej sestru, a to tak, že jej dal facku alebo za uši keď bola menšia, ako sa aj vyhrážal. Bála sa vyhrážok od otca a bránila sa
buď že sa schovala pod stôl a to najmä keď bola mladšia, neskôr sa ho snažila ukľudniť a naposledy zavolala políciu. Čo sa týkalo vzťahu k rodičom uviedla, že ich má oboch rada, avšak sa nechce vrátiť k otcovi. Svedkyňa pri hádkach rodičov v rukách otca žiadny predmet nevidela.
Svedkyňa O. Q. uviedla, že si pamätá, že jej rodičia sa hádali vždy. Prvý útok otca voči matke bol asi keď mala 12 rokov, vtedy matka dostala facku. Keď otec išiel biť matku, so sestrou na neho kričali, aby ju nebil. Tiež sa jej vyhrážal, že ju zabije, ponižoval ju, že je hlúpa. Pamätala si, že keď sa raz po hádkach mama rozhodla, že ide podať trestné oznámenie, otec išiel za ňou a od mamy vedela, že sa jej vyhrážal nožom, aby nešla na políciu. Svedkyňa si pamätala, že prvý útok otca proti nej bol asi keď mala 6 rokov. Neskôr, stalo sa to keď boli v Č. u deda, ju otec opaskom buchol po chrbte. K lekárovi nikdy nešla ani ona, ani sestra s matkou, pretože nemali viditeľné zranenia. Nevedela uviesť koľkokrát otec matku napadol, ale tieto útoky sa stávali intenzívnejšie. Matku týral takým spôsobom, že ju ponižoval, fyzické útoky pretrpela. Nevšimla si, že by mala matka nejaké psychické problémy, napriek všetkému funduje normálne.
Svedkyňa W. N. vo výsluchu v rámci prípravného konania uviedla, že poškodená O. Q. je jej kolegyňa z práce a pozná ju už 12 rokov. Že má poškodená problémy doma sa svedkyňa dozvedela začiatkom leta 2014. Vtedy jej poškodená povedala, že jej manžel pije a fyzicky ju napáda. B. Q. nepoznala, ale keď bola u nich doma na návšteve, mala zvláštny pocit a vládla tam zvláštna, dusná atmosféra. Zranenia si na poškodenej nevšimla. Fyzické úroky poškodená nespomínala, skôr hovorila o psychických útokoch. Tiež sa od poškodenej dozvedela, že ju manžel podozrieval z nevery, keď bol opitý. Od poškodenej sa dozvedela, že dôvodom podania trestného oznámenia na manžela bola skutočnosť, že jej deti povedali, že odídu.
Svedkyňa E. Š. využila svoje právo podľa § 130 Tr. por. a nevypovedala, nakoľko obžalovaný bol jej brat.
Svedkyňa L. L. uviedla, že W. Q., t.j. dcéra obžalovaného, je jej spolužiačka. Povedala jej, že keď je jej otec opitý, je agresívnejší. Raz ju W. požiadala, aby zavolala políciu, nakoľko sa im vyhrážal, že ich zabije. Osobu obžalovaného nevedela charakterizovať, nakoľko ho videla len raz.
Svedkyňa Iveta Schwabiková, ktorá je sestrou poškodenej uviedla, že nikdy nebola svedkom úrokov obžalovaného proti jej sestre, a ani na nej nevidela žiadne fyzické stopy, t.j. zranenia. Nevedela sa vyjadriť, aký vzťah je medzi jej sestrou a obžalovaným a poukázala na to, že je to ich súkromná záležitosť.
Svedkyňa W. Z., sestra poškodenej, uviedla, že o manželstve poškodenej a obžalovaného vie málo, nakoľko nebýva v Bratislave. Nebola svedkom žiadnych vyhrážok a ani úrokov obžalovaného proti jej sestre. Málokedy sa jej sestra sťažovala. Pamätala si, že jej raz pri telefonickom rozhovore povedala, že obžalovaný škrtil poškodenú. Aj keď prišla poškodená na východ, vždy prišla s obžalovaným a že majú problémy nebolo medzi nimi poznať. Poškodená jej povedala, že obžalovaný pije. K povahovým vlastnostiam obžalovaného sa nevedela vyjadriť.
Znalec W.. Ľ. V. z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, odpovedal na otázky súdu, že obžalovaný je dlhodobým konzumentom alkoholu. V súčasnosti ešte nejde o syndróm závislosti od alkoholu. Agresívne správanie obžalovaného je ovplyvnené alkoholovým opojením. Obžalovaný netrpel vážnym duševným ochorením, ktoré by malo vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
V znaleckom posudku Č.. XX/XXXX znalca L.. W.. X. N., B.. z odboru psychológia boli odpovede týkajúce sa osobnosti poškodenej O. Q.. Poškodená dokáže správne vnímať prežité skutočnosti a dokáže ich správne reprodukovať. Schopnosť čeliť fyzickému násiliu je daná bilanciou jej fyzických schopností a schopnosťou vstúpiť do fyzickej interakcie. Táto je znížená vzhľadom k rysom pasivity a závislosti. Tiež je znížená jej schopnosť čeliť psychickému násiliu. Rozhodnutie zmeniť daný stav súviselo s dospievaním dozrievaním jej dcér, ako zdroja odporu a možnej náhrady stabilizačného prvku v podobe manžela. Konanie manžela pociťovala ako ťažké príkorie. Konaním obžalovaného jej bolo spôsobené psychické a občasné fyzické utrpenie. Uvedené sa u nej prejavovalo akútnou reakciou na stres, strachom, zvýšenou úzkosťou, prehlbovaním pasivity. U poškodenej možno sledovať zvýšený strach, ostražitosť, zvýšenú vzťahovačnú senzitivitu. Poškodená nevykazovala znaky vážnej duševnej poruchy. Znalec X. N. sa v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX zaoberal osobnosťou O. Q., dcéry obžalovaného. Uviedol, že O. Q. dokáže správne vnímať prežité skutočnosti a správne ich reprodukovať, prítomnosť
vážnej duševnej poruchy je veľmi nízka. Jej schopnosť čeliť fyzickému a psychickému násiliu je primeraná. Konanie obžalovaného pociťovala so znakmi zvýšenej úzkosti, obáv z neistoty, pocitmi strachu zo správania otca, obavami o matku. Tieto negatívne emócie zasahovali kvalitu života v detstve a dospievaní. Avšak uvedené neovplyvnilo významnejším spôsobom jej psychiku. Neboli u nej nájdené znaky posttraumatickej stresovej poruchy. V znaleckom posudku Č.. XX/XXXX E. U. T. W. Q., druhej dcéry obžalovaného, zistil náchylnosť na psychickú nepohodu, menší zmysel pre realitu, zníženú sebadôveru. Dokáže správne vnímať prežité skutočnosti, dokáže ich správne reprodukovať, prítomnosť vážnej duševnej poruchy je veľmi nízka. Schopnosť čeliť fyzickému a psychickému násiliu je mierne znížená. Konanie obžalovaného pociťovala s pocitmi dyskomfortu so znakmi stavov zvýšenej úzkosti, obáv z neistoty, pocitmi strachu, obavami o matku, ako príkorie. Neboli u nej nájdené znaky posttraumatickej stresovej poruchy.
Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v obžalobe. Súd neuveril obhajobe obžalovaného, že v danom prípade išlo o bežné hádky rozhádaných manželov a to s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania ako i výpovede svedkov. Súd mal v konaní preukázané, že obžalovaný pil alkohol, pričom pod vplyvom alkoholu sa stával agresívnejší. Bolo tiež preukázané, že obžalovaný nielen poškodenú, manželku, fyzicky napadol, ale aj svoje dcéry, svedkyne W. F. O. Q.. Čo sa týkalo týrania zo strany obžalovaného, v konaní bolo nesporne preukázané, že sa jednalo najmä o psychické týranie, ktoré pozostávalo z ponižovania poškodenej osoby, ako i vyhrážania, vyvolávania strachu a stresu. Vzhľadom k uvedenému mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené v obžalobe, že ho spáchal obžalovaný.
Súd sa ďalej oboznámil s odpisom registra trestov pričom zistil, že V. Q. nemá záznam v registri trestov a v systéme AVÍZO, taktiež sa nedopustil priestupku. S poškodenou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu Č.. X na N. U. XX O. Z.. Zamestnávateľ obžalovaného v pracovnom posudku uviedol, že obžalovaný pracuje svedomito, nebolo mu vystavené žiadne porušenie pracovnej disciplíny a nebol disciplinárne a ani eticky riešený. Patrí medzi spoľahlivých operátor s pracovnými skúsenosťami. Na pracovnú zmenu chodil odpočinutý a bez zjavných známok použitia alkoholu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Účelom trestu uloženého páchateľovi trestnej činnosti je zabezpečiť ochranu spoločnosti tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom je súčasne vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaný O. Z. svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 2 písm. d) Tr. Zák., za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere sedem až pätnásť rokov.
V prospech obžalovaného O. Z. je poľahčujúcou okolnosťou skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 ods. 1 písm. l/ Tr. zak.). S prevahou poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného súd upravil hranicu trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zak. tak, že sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Po takto upravenej trestnej sadzbe možno obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov až dvanásť rokov a 4 mesiace.
Súd ďalej s poukazom na ustanovenie § 39 odsek 1 Tr. zák. pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, t.j. pod hranicu sedem (7) rokov. K uvedenému záveru súd dospel s poukazom na osobu páchateľa, t.j. obžalovaného, ktorý pred spáchaním skutku viedol riadny život. Taktiež je z vyjadrenia zamestnávateľa obžalovaného zrejmé, že si plní pracovné povinnosti a je svedomitý. Zo samotného výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že bol v šoku, keď bol vo väzbe. Zo znaleckého posudku znalca W.. Ľ. V., ohľadom osoby obžalovaného vyplynulo, že agresívne prejavy obžalovaného boli ovplyvnené alkoholovým opojením, pričom u neho neboli prítomné
známky depravácie osobnosti a v kritickom čase netrpel vážnym duševným ochorením. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že použitie trestnej sadzby vo výmere sedem rokov až dvanásť rokov a štyri mesiace by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a pre nápravu páchateľa postačí aj trest kratšieho trvania a preto súd uložil obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov.
Zároveň s poukazom na ustanovenie § 4 odsek 4 Tr. por. ako i § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zák. súd podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, nakoľko združenie E. S. B. M. F..M.. po prerokovaní v kolektíve na zasadnutí členov odborovej organizácie rozhodlo o prevzatí záruky za nápravu obžalovaného V. Q. a to s poukazom na jeho členstvo v odborovej organizácii ako u vzhľadom na to, že je vynikajúci pracovník a sú u neho naplnené predpoklady, aby sa pôsobením kolektívu napravil.
O ochrannom protialkoholickom liečení obžalovaného ambulantnou formou súd rozhodol v súlade s ustanovením § 73 odsek 2 písm. c) a d) Tr. zák. ako i s poukazom na výsledok znaleckého dokazovania znalcom W.. Ľ. V., ktorý odporučil ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. V Bratislave, dňa 15. októbra 2015