Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cpr-23-2020.pdf
PDF · 72.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/23/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II, v spore žalobcu: Z.. N. E., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX E., Č. XXX/XX, zast. JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanému v 1. rade: U. T. B..K.., N. F., P.: XX XXX XXX, K. K. C.Č. X, E., zast. PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Karlovo náměstí 671/24, 11000 Praha 1, Česká republika, konajúca prostredníctvom PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35884703, v 2. rade Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.6.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 39.600, eur ako aj nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 28.6.2017 obdržal od zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre ním tvrdené závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 10.6.2017 o 23:40:56 a dňa 11.6.2017 v čase 05:32:10. 05:38:44, 05:39:32 opakovane postupoval v rozpore so základnými požiadavkami všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov zamestnávateľa, keďže údajne nereagoval na telefonické hovory Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby, čím narušil systém nepretržitej kontroly, riadenia a koordinácie síl a prostriedkov záchrannej zdravotnej služby. Žalobca zároveň uviedol, že v zákonom stanovenej lehote podal na Okresný súd Košice II žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a žiadal, aby súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Konanie sa vedie na Okresnom súde Košice II, pod sp.zn. 42Cpr/74/2017 a nie je doposiaľ právoplatne skončené, nakoľko proti rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal žalovaný odvolanie, o ktorom nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté.
2. Uznesením zo dňa 1.3.2021, č.k. 41Cpr/23/2020-174 súd konanie vedené pod sp.zn. 41Cpr/23/2020 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II, pod sp.zn. 42Cpr/74/2017 v spore žalobcu Z.. N. E. proti žalovanému spoločnosti U. záchranná a.s. v likvidácii, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
3. N. v registri súdnych spisov súd zistil, že rozsudkom z XX.X.XXXX, č.k. XXCpr/XX/XXXX- XXX tunajší súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamietol v celom rozsahu, priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho) v plnom rozsahu, pričom žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 3CoPr/7/2021 zo dňa 17.2.2022 potvrdil rozsudok 42Cpr/74/2017-270 a zaviazal žalobcu
nahradiť žalovanému v prvom rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu a nepriznal žalovanému v druhom rade náhradu trov konania. Obidva rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 13.4.2022.
4. Žalobca podaním zo dňa 5.8.2022 oznámil súdu, že berie späť žalobu voči žalovaným v celom rozsahu a konanie navrhuje zastaviť a nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania s použitím ust. § 257 C.s.p. Späťvzatie žaloby o náhradu mzdy zdôvodnil skutočnosťou, že v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 42Cpr/74/2017 nebol úspešný, pričom žalobu podával v čase, kedy ešte nevedel výsledok konania sp.zn. 42Cpr/74/2017. Žalobu o náhradu mzdy žalobca podával z dôvodu nebezpečenstva uplynutia trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynie bez ohľadu na úspech, resp. neúspech určovacej žaloby. Žalobca mal za to, že nezavinil výsledok tohto konania, t.j. zastavenie konania. Žalobca uvedené skutočnosti považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých pripadá do úvahy aplikácia ust. § 257 C.s.p. t.j. nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu.
5. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p., a je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa ust. § 145 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa ust. 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa ust. § 146 ods. 2 C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Keďže v uvedenom spore došlo k účinnému späťvzatiu žaloby žalobcom v celom rozsahu pred začatím samotného pojednávania, súd nevyzval žalovaných na súhlas so späťvzatím žaloby (avšak späťvzatie žaloby im zaslal na vedomie).
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa ust. § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pred samotným rozhodnutím o náhrade trov zastaveného sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať, či a ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania žaloby, a to z čisto procesného hľadiska. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Nie je pritom vylúčené aby súd súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže vzniknúť skôr než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Takéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť (do skončenia pracovného pomeru právo zamestnanca na prideľovanie a vykonávanie práce a tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa vyplýva z obsahu pracovnoprávneho vzťahu). Uvedené oznámenie môže zamestnanec urobiť, ak má mať význam z hľadiska § 61 ods. 1 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. V zmysle § 262 ods. 1 Zákonníka práce právo na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda
stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle § 263 ods. 1 Zákonníka práce na uplatnenie tohto nároku. 10. Keďže v tomto prípade bola žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vedená na tunajšom súde pod sp. zn.42Cpr/74/2017 zamietnutá v celom rozsahu, odpadol dôvod na strane žalobcu trvať na žalobe o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (ktorú vzhľadom na plynutie premlčacej lehoty bol žalobca nútený podať), a preto bolo na mieste, aby z jeho strany došlo k späťvzatiu žaloby o náhradu mzdy. Zamietnutie žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je objektívnym dôvodom pre späťvzatie žaloby a zastavenie konania, keďže v prípade trvania na žalobe by táto bola ako nedôvodná v celom rozsahu zamietnutá. Na základe uvedeného mal súd za to že táto skutočnosť je dôvodom na aplikáciu ust. § 257 C.s.p., a teda pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane. Preto súd vyslovil, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v zmysle ust. § 357 písm. a) C.s.p., na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).