Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13C-533-2012.pdf
PDF · 92.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/533/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175 € a nemajetkovej ujmy v sume 885,12 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 9 Er 346/2004 tým, že súd o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol až po 502 dňoch ( teda oneskorene, pretože § 44 ods. 8 Exekučného poriadku ustanovuje súdu povinnosť rozhodnúť o takomto návrhu do 30 dní ), pričom navrhovateľ počas tejto doby vynaložil hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť nesústredenej činnosti exekučného súdu ( výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 €, výdavky na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom v sume 50 € a výdavky na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s kontrolou a urgovaním stavu exekučného konania v sume 15 € a tiež si uplatnil nemajetkovú ujmu a to ako primeranú náhradu z dôvodu, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež riziko insolventnosti povinného, pričom tvrdil, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný a žiada ho zamietnuť, pretože nie je jasný titul na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta neskoré rozhodnutie súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora, na druhej strane namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, pričom neuvádza aké kroky na ich odstránenie sám podnikol, napriek výzve odporcu navrhovateľ ani len neoznámil ( nie to že by ich bol preukázal ), či využil možnosť podať sťažnosť u príslušného predsedu súdu ( príp. ústavnú sťažnosť ) voči nečinnosti exekučného súdu, pretože iba predsedovi príslušného súdu alebo ústavnému súdu prináleží hodnotiť, či k prieťahom došlo. Uviedol, že návrh považuje za
predčasný, pretože bol podaný skôr, než uplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktoré prerokovanie je zákonnou podmienkou podania takéhoto návrhu na súde, pričom napriek snahe odporcu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť a zmaril tým možnosť predbežne nárok prerokovať. Odporca taktiež uviedol, že nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky za porušenie sťažovateľovho práva, pretože rozhodujú všetky okolnosti danej veci ( I. ÚS 16/02 ), najmä keď navrhovateľ zanedbal svoju povinnosť podľa § 415 OZ a neurobil nič, aby vzniku prípadnej škody zabránil, pričom treba tiež poukázať na § 44 ods. 8, 9 ExP, podľa ktorého pôvodne poverený súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora, preto nemohlo dôjsť ku žiadnej škode v spojení s prípadným neskorším rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora. Ďalej odporca uviedol, že vychádzať z existencie prieťahov v konaní ( ako to robí navrhovateľ ) možno až vtedy, ak tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti účastníka alebo inom rozhodnutí príslušného orgánu, ku ktorému však ani nemohlo dôjsť, pretože navrhovateľ si v tomto smere nesplnil ani len svoju povinnosť tvrdenia. Dodal, že vyčíslenie materiálnej a nemajetkovej ujmy považuje len za hypotetické, pretože navrhovateľ ho ( najmä s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ) nijakým spôsobom nepreukázal, navyše ich paušalizuje a taktiež poukázal na to, že nemajetková ujma sa priznáva iba tam, kde samotné konštatovanie porušenia práva nie je primeraným zadosťučinením, pričom sa prihliada najmä na osobu poškodeného, závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, namietal škodu čo do jej základu i výšky a tiež príčinnú súvislosť medzi jej prípadným vznikom a postupom exekučného súdu.
Nakoniec odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľ na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o škode dozvedel, teda právo sa premlčalo 3 roky po uplynutí 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora.
Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil iba odporca a uviedol, že súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti a súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 9 Er 346/2004 súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 7.6.2004 podaním žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučnom súde ( Okresnom súde Komárno ), povereinei na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 14.7.2004, žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora bola na exekučnom súde podaná dňa 22.11.2010, pričom exekučný súd o nej rozhodol uznesením dňa 3.4.2012 a pričom zároveň súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pričom ešte predtým vyzval na súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, ktorý na výzvu súdu dňa 23.2.2011 predložil vyčíslenie trov exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie a nevyhovení návrhu na zmenu exekútora podal oprávnený odvolanie, na základe ktorého o veci rozhodoval odvolací súd a ten rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.11.2013.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/03 Zb. ( účinnom do 31.12.2012 ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda ( § 9 ods. 2 ).
Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Zb. ( účinnom do 31.12.2012 ) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. ( účinnom do 31.12.2012 ) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ( účinnom do 31.12.2012 ) právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 44 ods. 8, 9 ExP ( v znení platnom ku dňu podania žiadosti oprávneného , t.j. 25.5.2009 ) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 415 ods. 1 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( zák. č. 23/1991 Zb. ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( § 3 ods. 2 ). I keď zákon explicitne nedefinuje pojem " nesprávny úradný postup ", za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil, že návrh nie je dôvodný a je treba ho zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov:
Je nesporne preukázané ( z exekučného spisu 9 Er 346/2004 ), že exekučné konanie začalo dňa 7.6.2004 podaním žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučnom súde ( Okresnom súde Komárno ), povereinei na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 14.7.2004, žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora bola na exekučnom súde podaná dňa 22.11.2010, pričom exekučný súd o nej rozhodol uznesením dňa 3.4.2012 a pričom zároveň súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pričom ešte predtým vyzval na súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, ktorý na výzvu súdu dňa 23.2.2011 predložil vyčíslenie trov exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie a nevyhovení návrhu na zmenu exekútora podal oprávnený odvolanie, na základe ktorého o veci rozhodoval odvolací súd a ten rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.11.2013.
Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ( ani sa o to nepokúsil ) ani len samotný vznik hotových výdavkov, ktoré mu mali v súvislosti s uvedenou exekučnou vecou vzniknúť ( ktorých náhrady ako majetkovej škody sa domáhal ), nie je zrejmé o aké jeho výdavky malo ísť a je navyše neprípustné, aby si takéto náklady uplatňoval paušálne ( pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ v tisíckach obdobných žalôb uplatňuje rovnaké paušálne náklady bez ich bližšieho preukázania a zdôvodnenia ), teda bez toho, aby v každom jednotlivom prípade preukázal, že mu takéto náklady vôbec vznikli a následne to, že by neboli vznikli nebyť prípadnej oneskorenej činnosti exekučného súdu.
Navrhovateľ samotný ( ako oprávnený v exekučnej veci ) neurobil žiadne úkony smerujúce k tomu, aby predišiel vzniku prípadnej škody ( § 415 ods. 1 OZ ), keď pred podaním tohto návrhu na náhradu škody na súde nepodal žiadnu sťažnosť na postup alebo prieťahy exekučného súdu či už u predsedu exekučného súdu alebo na Ústavnom súde SR, preto nielenže nemožno konštatovať, že by bolo došlo k akýmkoľvek prieťahom v konaní, ale tiež možno konštatovať, že ak by bolo došlo ku škode samotnej ( čo sa nepreukázalo ), navrhovateľ neurobil nič pre to, aby jej vzniku bol zabránil.
Je nesporné, že do doby, kým exekučný súd nerozhodne o zmene exekútora, koná v exekúcii stále exekútor pôvodný ( § 44 ods. 9 ExP ). Táto okolnosť vylučuje, aby bolo mohlo dôjsť ku škodám na strane oprávneného v smere rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolventnosti povinného, ktoré by boli spôsobené nečinnosťou súdu. Je preto zrejmé, že ani prípadným oneskoreným rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora nemohlo dôjsť ku žiadnej škode na strane oprávneného ( navrhovateľa ) a to ani k majetkovej, ani k nemajetkovej škode. Účelovým je tvrdenie navrhovateľa o tom, že "neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať" v prípade, keď takéto zásahy sa ani len nesnaží preukázať. V tomto prípade bola exekúcia navyše vyhlásená za neprípustnú a zastavená a preto súd konštatuje, že to bol navrhovateľ, kto začatím neprípustnej exekúcie zavinil, že ju bolo nutné zastaviť a sám si spôsobil trovy i prípadné ( v konaní nepreukázané ) škody.
Súd tiež poukazuje na to, že s poukazom na vyššie uvedené sa súdu nejaví ako primerané žiadať zadosťučinenie v peniazoch ( aj keby ku škode bolo došlo ), pretože nedošlo k žiadnemu takému zásahu do práv navrhovateľa ( a najmä nie jeho konateľov, či spoločníkov ), ktoré by bolo treba odškodniť v peniazoch.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, platia taktiež závery súdu uvedené vyššie.
Z týchto dôvodov súd konštatuje, že napriek tomu, že exekučný súd o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora doručenej mu dňa 22.11.2010 rozhodol napriek zákonnej 30 lehote až 3.4.2012 ) nie je návrh navrhovateľa dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by mu takýmto spôsobom bola spôsobená
akákoľvek škoda ( nebola neboli naplnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu. Je nesporné, že do doby, kým exekučný súd nerozhodne o zmene exekútora, koná v exekúcii stále exekútor pôvodný ( § 44 ods. 9 ExP ). Táto okolnosť vylučuje, aby bolo mohlo dôjsť ku škodám na strane oprávneného v smere rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolventnosti povinného, ktoré by boli spôsobené nečinnosťou súdu. Je preto zrejmé, že ani prípadným oneskoreným rozhodnutím exekučného súdu o zmene exekútora nemohlo dôjsť ku žiadnej škode na strane oprávneného ( navrhovateľa ) a to ani k majetkovej, ani k nemajetkovej škode. Podanie návrhu na zmenu exekútora nezbavuje exekútora pôvodného povinnosti riadne a so všetkou starostlivosťou viesť exekúciu až do doby rozhodnutia exekučného súdu o jeho zmene a to samozrejme aj za rovnakej súčinnosti a nákladoch oprávneného, aké by vynaložil na túto exekúciu aj po zmene exekútora. Táto skutočnosť preto vylučuje vznik akejkoľvek majetkovej škody ( ktorú navyše navrhovateľ nepreukázal ).
Taktiež návrh navrhovateľa o zaplatenie nemajetkovej ujmy je nedôvodný a súd ho zamietol, pretože jeho tvrdenia o " neskorom ukončení procedúry zmeny súdneho exekútora, ktorým nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež riziko insolventnosti povinného a neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať " neboli ani nijako preukázané a navrhovateľ sa ich ani preukázať nesnažil ( nenavrhol v tomto smere žiadne dôkazy ) a javia sa súdu ako účelové. Navyše s poukazom na skutočnosť, že exekúcia bola začatá na základe exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica, ktorej súlad so zákonom exekučný súd oprávnene podľa § 44 ods. 2 ExP skúmal a vyhodnotil, že nie sú splnené zákonné podmienky na vykonanie exekúcie na jej základe, súd konštatuje, že pokiaľ by aj bola navrhovateľovi v uvedenom exekučnom konaní vznikla akákoľvek škoda, príp. trovy, zodpovedá za ne sám, pretože začatie exekúcie na základe nezákonného exekučného titulu spôsobil práve on.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.