Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-175-2014.pdf
PDF · 107.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/175/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej Bobák, Bollová a spol., s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému G., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 332,88 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 102,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 28. 6. 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na náhrade trov konania 67,52 eur k rukám zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 30. 7. 2014 domáhala na žalovanom zaplatenia 332,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy za dobu od 28. 6. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu dôvodila tvrdeniami, že so žalovaným uzavrela zmluvu č. A6813972, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe tejto zmluvy vypožičala žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať ňou poskytované telekomunikačné služby. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo XXXX XXX XXX. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu služieb poskytnutých mu v období od 2/2013 - 4/2013 vo výške 102,88 eur.
Žalobou sa okrem zaplatenia tejto ceny za poskytnuté služby domáha titulom nároku na náhradu škody zaplatenia aj sumy 230 eur. Škoda v tejto výške jej vznikla v súvislosti s odpredaním mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia Huawei MediaPAd 7 Lite žalovanému a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (249 eur) a jeho akciovou cenou (19 eur). Škodu jej žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom dodatku k zmluve sa zaviazal používať jej služby a platiť za ne po dobu viazanosti, pričom následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Náhrady škody sa domáha v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011, ktorým súd dohodnutú výšku zmluvnej pokuty za mobilný telefón označil za neprijateľnú podmienku a § 53a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku ustanovenia dodatku k zmluve, ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo, dal do súladu so zákonom a s týmto súdnym rozhodnutím
Žalobou sa domáha na žalovanom aj zaplatenia úrokov z omeškania v súlade so všeobecnými podmienkami (článok 11, bod 11.14) počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku z 13. 6. 2013, tzn. od 28. 6. 2013.
V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalobu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk 16. 2. 2015, sa k žalobe nevyjadril.
Podaním doručeným súdu 21. 8. 2014 vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828. Zástupca tohto vedľajšieho účastníka v podaní doručenom súdu 26. 5. 2015 uviedol, že združenie vstupuje iba do konania o zaplatenie náhrady škody vo výške 230 eur s tým že žalobu v tejto časti žiada zamietnuť. Argumentoval, že žalobkyňa si v tejto časti uplatňuje opäť iba paušalizovanú náhradu škody, teda len modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, lebo opäť by žiadnym spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by bola stále tá istá. Neprijateľnú podmienku nie je možné modifikovať. K tomu sa už vyjadrila početná judikatúra Súdneho dvora EÚ. Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telefónov predaných žalovanému na základe riadnych kúpnych zmlúv nemôže predstavovať žiadnu škodu.
Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) bez nariadenia pojednávania.
Oboznámením listinných dôkazov v spise súd zistil nasledujúce skutočnosti, na základe ktorých prijal nasledujúce právne závery:
Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“ č. A6813972 zo 16. 2. 2013 (ďalej zmluva) súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom zmluvu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o elektronických komunikáciách). Podľa dojednania zmluvných strán neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosťou Orange Slovensko , a.s., (ďalej všeobecné podmienky) a cenník služieb tejto obchodnej spoločnosti. Zmluvou sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému potrebné pripojenie k verejnej sieti a poskytovať mu príslušné služby. Za tým účelom mu vypožičala SIM kartu s účastníckym číslom XXXX XXX XXX. . Žalovaný sa zaviazal platiť žalobkyni za zriadenie pripojenia a poskytovanie dohodnutých služieb cenu podľa platného cenníka žalobkyne na základe faktúr v lehote splatnosti a spôsobom dojednaným v zmluve.
Žalovaný v konaní neučinil sporným a vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nezaplatil cenu za verejné elektronické komunikačné služby poskytnuté mu žalobkyňou v období 2/2013 - 4/2013 vyúčtované mu podľa platného cenníka faktúrami nasledovne:
- faktúrou č. 5197073106, vystavenou 26. 2. 2013, splatnou 12. 3. 2013, znejúcou na sumu 41,18 eur,
- faktúrou č. 5200715033, vystavenou 26. 3. 2013, splatnou 9. 4. 2013, znejúcou na sumu 35,90 eur,
- faktúrou č. 5204372839, vystavenou 26. 4. 2013, splatnou 10. 5. 2013, znejúcou na sumu 35,80 eur.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 44 ods. 1 zákon o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať:
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
V prejednávanej veci súd vychádzajúc z uvedeného skutkového a právneho stavu veci prijal záver, že nárok žalobkyne na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby má svoju oporu v zmluve uzavretej so žalovaným 16. 2. 2013 podľa zákona o elektronických komunikáciách.
Žalovanému tak uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z tohto titulu (tzv. hovorné) sumu 102,88 eur, ktorá vyplýva z listinných dôkazov v spise.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 230 eur, pri posudzovaní tohto nároku súd vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu), podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku tejto všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti subjektu za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie, pričom pre vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky tieto predpoklady.
Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom môže vzniknúť z porušenia zmluvných ako aj iných záväzkových povinností (zmluvná zodpovednosť alebo záväzková zodpovednosť). Môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť).
Pokiaľ ide o 1. predpoklad - protiprávny úkon žalovaného, zo skutkového vymedzenia nároku v žalobe vyplýva, že žalobkyňa sa náhrady škody v danej veci domáha na základe tvrdenia, že žalovaný porušil základnú zmluvnú povinnosť dojednanú v dodatku k zmluve o pripojení, a to povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s ňou po dojednanú dobu.
Porušenie takejto zmluvnej povinnosti žalovaným však žalobkyňa v konaní nepreukázala.
Oboznámením listiny „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6813972“ (ďalej dodatok k zmluve) zo 16. 2. 2013 súd zistil, že žalobkyňa súčasne s uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavrela so žalovaným aj zmluvu, na základe ktorej predala žalovanému telekomunikačné zariadenie (tablet) zn. Huawei MediaPad 7 Lite, ktorého bežná maloobchodná cena podľa dodatku bola 249 eur, za zľavnenú cenu 19 eur, a to za podmienok dohodnutých v dodatku. Žalovaný sa v dodatku (okrem iného) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s ňou podľa zmluvy v znení dodatku (čl. 2.3). Pre prípad porušenia (okrem iných) aj tejto povinnosti, strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 230 eur.
Vznik, dobu trvania a spôsob ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní verejných služieb vrátane jej dodatku upravujú všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o pripojení. Podľa článku 2. bod 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom.
Podľa článku 4. bod 4.1 všeobecných podmienok zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa článku 4 body 4.2 všeobecných podmienok obidve zmluvné strany sú oprávnené ukončiť písomnou dohodu platnosť zmluvy k obojstranne dohodnutému a potvrdenému dátumu, ak zmluva alebo jej dodatok nestanovujú inak.
Podľa článku 4 bodu 4.5 všeobecných podmienok odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení.
Podľa článku 4 bodu 4.7 všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy písomnou výpoveďou, ak nemôže poskytovať služby v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania Služby.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohodu sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci žalobkyňa, ktorá okrem vykonania dôkazov ňou v žalobe označených nenavrhla vykonať iné dôkazy, nepreukázala, že by záväzkový vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou skončil niektorým zo spôsobov, ktorý si sama upravila vo všeobecných podmienkach. Žalobkyňa v konaní netvrdila a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by účastníci boli uzavreli dohodu o ukončení zmluvy, prípadne zmluvný vzťah ukončili odstúpením od zmluvy alebo jej výpoveďou. Vzhľadom na písomnú formu zmluvy, ktorú si žalobkyňa sama vyhradila vo všeobecných podmienkach, na platné ukončenie tejto zmluvy akýmkoľvek z uvedených spôsobov bola potrebná písomná forma. Súd preto prijal záver, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný svoj záväzok zotrvať v právnom vzťahu založenom zmluvou o pripojení 24 mesiacov porušil. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa deaktivovala SIM kartu žalovaného, nakoľko podľa všeobecných podmienok strany ako spôsob ukončenia zmluvy nedojednali deaktiváciu SIM - karty.
Pokiaľ ide o 2. predpoklad - vznik samotnej škody, podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Pojem „škoda“ Občiansky zákonník nedefinuje. Všeobecne sa škoda chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Žalobkyňa v prejednávanej veci tvrdí, že škoda jej vznikla ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia odpredaného žalovanému. Súd sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka, že cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia medzi účastníkmi a cenou, za ktorú sa telekomunikačné zariadenie predáva na trhu nepredstavuje majetkovú škodu a ani ušlý zisk. Tento rozdiel je výsledkom zmluvného dojednania medzi účastníkmi, nie následkom protiprávneho úkonu žalovaného. Žalobkyňa sa dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodla ponúknuť na trh tablet za cenu 19 eur, teda za cenu nižšiu ako bola jeho bežná maloobchodná cena. Zaplatením tejto zmluvnej ceny sa tablet dostal do vlastníctva žalovaného (žalobkyňa netvrdila, že by žalovaný túto sumu nezaplatil). Žalobkyni preto nemohla vzniknúť na tomto zariadení škoda, keďže už nebola jeho vlastníkom , a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobkyni z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve nie je upravená.
Súd dáva do pozornosti, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje žalobou, bolo možné dosiahnuť riadnym legitímnym spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Žalobkyňa pôvodné zmluvné dojednanie nemôže jednostranne reparovať len preto, že sa nesplnili jej očakávania v rámci obchodnej politiky.
S vyššie uvedenými závermi je spojený aj záver o nesplnení 3. predpokladu pre vznik škody, a to príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobkyne by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným.
Súd preto žalobu v časti , v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti plnenia žalovanému zo spôsobenej škody ako nedôvodnú zamietol, vrátane nároku na jej príslušenstvo (úrokov z omeškania).
Súd sa stotožňuje aj s ďalšou argumentáciou vedľajšieho účastníka, a to, že žalobkyňa v tejto časti iba zmenila pôvodne uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na nárok na náhradu škody. Žalobkyňa túto zmenu žaloby odôvodňuje snahou predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody s poukazom na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 91/2011, ktorým súd dohodnutú výšku zmluvnej pokuty za mobilný telefón označil za neprijateľnú podmienku a § 53a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je povinný zdržať sa používania takejto podmienky.
Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody preto nie je ničím iným iba snahou žalobkyne o sofistikované priznanie rovnakého majetkového prospechu ako z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Tu súd dáva do pozornosti, že súd má povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods. smernice Rady ES 93/13 o nekalých spotrebiteľských podmienkach). Súdy dojednanie žalobkyne o zmluvnej pokute judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (okrem rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 aj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 136/2010, rozsudok sp. zn. 2Co 137/2010 a pod.), pričom ako dôvod neprijateľnosti považovali nemennosť zmluvnej pokuty bez ohľadu na čas porušenia záväzku, čo umožňovalo žalobkyni čo aj v posledný mesiac doby viazanosti dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku viazanosti.
Súdny dvor EÚ judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol). Vyslovil, že tým sa sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky. Zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej podmienky na náhradu škody sa vo svojich dôsledkoch nijako nezmení spoločnosťou neželateľný výsledok, nakoľko sledovaná konštrukcia náhrady škody prichádza teoreticky do úvahy aj za porušenia povinnosti spotrebiteľa v posledný mesiac lehoty viazanosti. Z tohto pohľadu sa oproti dôsledkom neprijateľnej zmluvnej pokuty nijako nemení stav, pred ktorým súd má spotrebiteľa chrániť.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. Z. účinnom od 1. 1. 2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením požadovaného peňažného záväzku žalovaným vo výške 8,50 % ročne od 28. 6. 2013 do zaplatenia, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v písomnom pokuse o pokonávku, ktorý bol žalovanému doručený 13. 6. 2013. Súd jej priznal úroky z omeškania so zaplatením priznanej istiny vo výške 102,88 eur počnúc týmto dňom, ktorý nepredchádza dňom splatnosti jednotlivých faktúr, v požadovanej výške, ktorá neodporuje predpisom občianskeho práva.
O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v konaní). Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného predstavuje 31 % : 69%. Po odpočítaní neúspechu žalovaného žalovanému tak prislúcha právo na náhradu trov konania vo výške 38 %. Keďže predpokladom priznania náhrady trov je riadne uplatnenie nároku v konaní a žalovaný si nárok na náhradu trov tohto konania neuplatnil, súd žalovanému žiadnu náhradu nepriznal.
Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania iba ohľadne nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 230 eur, si nárok na náhradu trov konania uplatnil podaním doručeným súdu 26. 5. 2015. Týmto podaním požiadal o náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil na sumu 67,52 eur. Súd vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, priznal požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia. Vychádzal pritom z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, podľa ktorej vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu pozostávajúcu z odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci - rok 2014, písomné vyjadrenie k žalobe z 26. 5. 2015) pri hodnote jedného úkonu 19,92 eur a 1 x režijný paušál 8,04 eur a 1 x režijný paušál 8,39 eur vrátane 20 % DPH.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).