Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/170/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: ATO, s.r.o., so sídlom Štrková 1001/42, 010 01 Žilina, IČO: 36 661 996, právne zastúpený: + ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, Sokolovská 100/94, 186 00 Praha 8 - Karlín, Česká republika, IČO: 02 894 742, organizačná zložka pre Slovenskú republiku so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 255 480, proti odporcovi: Ján Gancár, ml. - AUTOPREPRAVCA, s miestom podnikania Škultétyho 1, 010 01 Žilina, IČO: 34 710 965, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o zaplatenie 4.796,23 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.796,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počítané zo sumy 4.796,23 eur od 27.02.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti žalobný návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 30.05.2013 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi zaplatenia ceny diela v sume žalovanej istiny 4.796,23 eur spolu s úrokom z omeškania vymedzeným jeho výškou, základom a dobou omeškania na tom skutkovom základe, že dňa 25.01.2013 odporca dopravil do priestorov navrhovateľa slúžiacich na diagnostiku a opravu motorových vozidiel svoje motorové vozidlo IVECO, EČV: N.-XXX-T., pričom svoju návštevu odôvodnil klepaním motora. Po jeho rozobratí bola zistená vada - spadnutý ventil, ktorý mal za následok poškodenie motora. Následným vykonaním prehliadky a diagnostiky vád zamestnanec navrhovateľa ocenil predpokladanú opravu motora, s ktorou odporca v celom rozsahu súhlasil. Na základe objednávky a jej akceptáciou zo strany navrhovateľa došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o dielo a k vzniku vzájomného záväzkovo-právneho vzťahu. Jeho obsahom bola povinnosť navrhovateľa vykonať opravu motorového vozidla a na strane odporcu zaplatiť dohodnutú cenu opravy. Navrhovateľ vykonal všetky opravy v rozsahu dohodnutom a špecifikovanom objednávkou odporcu č. XX/XXXX, ako aj vo faktúre č. 201300111, čím si splnil svoj záväzok voči odporcovi a následne cenu opravy vyúčtoval odporcovi vystavenou faktúrou na sumu 4.796,23 eur s DPH s určenou lehotou splatnosti na deň 08.02.2013. Odporca v lehote splatnosti dlžnú sumu neuhradil, pričom svoje námietky adresoval navrhovateľovi listom dňa 18.02.2013 označeným ako „Odvolanie sa voči faktúre“, v ktorej odporca uviedol, že nesúhlasí s faktúrou z dôvodu, že navrhovateľ zanedbal kontrolu ventilu, a preto zodpovedá za vzniknuté poškodenie vozidla. Navrhovateľ namietol písomne odporcovi, že odporca pri predložení motorového vozidla nereklamoval predchádzajúce údržby v servise navrhovateľa, riadne si objednal opravu závady motora a až po vykonaní opravy vozidla a jeho riadnom prevzatí odporca začal spochybňovať dôvodnosť vystavenej faktúry. Napriek predžalobnej výzve na zaplatenie dlhu zo dňa 13.05.2013 a pokusu o zmier odporca dlžnú sumu ku dňu podania žaloby nezaplatil. Prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odporca oznámil navrhovateľovi listom dňa 20.05.2013, že dlh uplatňovaný žalobcom v návrhu neuznáva, nakoľko oprava bola uskutočnená v dôsledku zavinenia navrhovateľa. S poukazom na obsah zákonných ustanovení , , vety prvej a , Nariadenia vlády SR č. a navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie dlžnej istiny s úrokmi z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, vrátane trov konania.

S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu vyjadrenie k pokusu o zmier zo dňa 20.05.2013, predžalobnú výzvu zo dňa 13.05.2013, odvolanie sa voči faktúre odporcu zo dňa 18.02.2013, odpoveď na odvolanie zo dňa 22.02.2013, v návrhu označenú faktúru na sumu 4.796,23 eur, objednávku č. XX/XXXX.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. -26 zo dňa 30.07.2013 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu odporca odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona. V podanom odpore odporca potvrdil skutočnosť, že do priestorov navrhovateľa dňa 25.01.2013 (odporcom nesprávne uvedený dátum 21.05.2013) pristavil svoje motorové vozidlo IVECO, EČV: N.-XXX-T. v dôsledku poruchy vozidla spočívajúcej v klepaní motora počas jeho jazdy a žiadal odstránenie tejto vady. Navrhovateľ diagnostikoval pôvod tejto vady a po rozobraní motora zistil ako závadu spadnutý ventil, čo malo za následok poškodenie motora. Vozidlo preberal do opravy zamestnanec navrhovateľa pán W., s ktorým odporca ako so zástupcom navrhovateľa prejednával a riešil opravu vozidla. Po zistení a vyjadrení tohto zamestnanca, že príčinou poškodenia motora bol spadnutý ventil, odporca poukázal na pochybenie autoservisu pri údržbe vozidla dňa 25.09.2012, nakoľko pri tejto servisnej prehliadke nebola vykonaná kontrola ventilov. Vychádzajúc z tejto skutočnosti odporca reklamoval prostredníctvom pána W. vzniknutú vadu s tým, že ide o zavinenie navrhovateľa, čo priznal aj pán W. s odôvodnením, že na tento úkon, a to kontroly ventilov, sa dňa 25.09.2012 pravdepodobne zabudlo. Odporca preto trval na odstránení vzniknutej vady, čo bolo možné len kompletnou opravou motora. K naceneniu hodnoty opravy odporca nemal a nemá výhrady, nakoľko šlo o ocenenie z hľadiska kalkulácie opravy a účtovnej evidencie navrhovateľa. Pri odstránení vady - poruchy motora odporca žiadal aj o výmenu snímača spalín, čo však nesúviselo s vadou motora. Keď bola odporcovi pri prevzatí vozidla predložená faktúra na žalovanú istinu, pričom v tejto sume bola zahrnutá aj oprava motora, s takouto faktúrou odporca nesúhlasil, čo vyplynulo aj z listu odporcu zo dňa 18.02.2013, adresovaného navrhovateľovi, kedy žiadal o storno faktúry. Odporca uviedol, že pri pristavení vozidla do opravy dňa 25.01.2013 žiadal o opravu vozidla v dôsledku klepania motora bez toho, že by odporcovi bola známa príčina tejto vady. Až po vykonaní diagnostiky prejavujúcej sa poruchy odporca reklamoval u navrhovateľa nedostatok predchádzajúcej kontroly, nakoľko nebola vykonaná potrebná kontrola ventilov, za ktorú zodpovedá navrhovateľ. Odporca tvrdil, že pri servisnej prehliadke dňa 25.09.2012 špecifikoval navrhovateľovi typ servisnej prehliadky a okrem výmeny olejov a filtrov požadoval vykonanie údržby vozidla v rozsahu predtlače M1, M2, M3 a M4, ktorú sú autorizované servisné opravárenské firmy povinné dodržiavať podľa záväzného plánu údržby. Podľa počtu ubehnutých kilometrov na predmetnom vozidle bola týmto plánom určená servisná prehliadka typu M4 ako úkon údržby, medzi ktorým je zahrnutá kontrola a zoradenie vôle zdvihátok ventilov. Pri pristavení vozidla na túto servisnú prehliadku vozidlo preberal pán W. podľa dielenského listu typ M4, v ktorom je zahrnutá aj kontrola ventilov. Spoločne s pánom W. odporca prešiel všetky úkony údržby tak, ako je uvedené v dielenskom liste, ktorý bol jediným podkladom, z ktorého odporca vychádzal pri vykonaní tejto údržby. Prítomnosť znalca na diagnostikovanie prejavujúcej sa poruchy pri prevzatí vodidla do opravy nepovažoval odporca za potrebnú, nakoľko o záveroch servisnej organizácie nemal odporca žiadne pochybnosti. Navrhovateľovi však nič nebránilo v tom, aby nechal závadu znalecky posúdiť už v čase opravy vozidla, k čomu však nedošlo. Odporca má za to, že nevykonaním potrebnej údržby vozidla pri servisnej prehliadke dňa 25.09.2012 došlo k poškodeniu motorového vozidla, za ktoré zodpovedá navrhovateľ v dôsledku nedostatočnej údržby vozidla. Takýmto konaním vznikla odporcovi škoda spočívajúca v hodnote vykonanej opravy, a preto fakturovaná cena opravy v časti výmeny motora je neopodstatnená a voči tejto časti pohľadávky odporca započítava svoju pohľadávku z titulu vzniknutej škody. Odporca preto žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania.

V písomnom vyjadrení navrhovateľa k podanému odporu zo dňa 27.09.2013 navrhovateľ namietol, že zo strany odporcu k žiadnemu právnemu úkonu, ktorým by si odporca u navrhovateľa uplatnil nárok zo zodpovednosti za vady, nikdy nedošlo. Po skončení záručnej doby vozidla sa opravy a údržba na motorovom vozidle realizuje výlučne len na základe objednávky klienta - majiteľa motorového vozidla. Odporca si u navrhovateľa riadne objednal opravu motora, a to odhliadnúc od skutočností, na základe ktorých došlo k jeho poškodeniu. Uvedené potvrdil objednávkou č. XX/XXXX. Odporca s prihliadnutím na všetky okolnosti a už skôr vykonané opravy musel vedieť, že po uplynutí záručnej doby sa oprava motorového vozidla uskutočňuje len na základe výslovnej objednávky a takto potvrdená objednávka a jej ocenenie bolo vykonané za účelom zistenia a odsúhlasenia ceny diela. Navrhovateľ poprel, že by existovala príčinná súvislosť medzi nedostatočne vykonanou údržbou a poškodením motora. V prípade, ak by došlo k vzniku škody spôsobnej navrhovateľom, odporca si mal uplatnil svoje nároky zo zodpovednosti za vady u navrhovateľa, avšak k žiadnemu takémuto právnemu úkonu nedošlo. Odporca na jednej strane popiera uplatnenú pohľadávku navrhovateľa na zaplatenie ceny diela a na druhej strane túto pohľadávku kvalifikuje ako započítania schopnú, t. j. existentnú voči svojej údajnej pohľadávke na náhradu škody. Navrhovateľ trvá na tom, že na základe objednávky odporcu a jej akceptáciou navrhovateľom došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o dielo a k vzniku vzájomného záväzkovo-právneho vzťahu, obsahom ktorého bola povinnosť navrhovateľa vykonať dohodnutú opravu motorového vozidla podľa výslovnej požiadavky odporcu a na strane odporcu povinnosť zaplatiť za vykonanú opravu dohodnutú cenu riadne a včas vykonaného diela. Navrhovateľ vykonal na motorovom vozidle všetky opravy v rozsahu dohodnutom a špecifikovanom v objednávke č. XX/XXXX a vo faktúre, čím splnil svoj záväzok voči odporcovi. Žiadal preto návrhu vyhovieť a zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky s jej príslušenstvom titulom zaplatenia ceny diela.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov, výsluchom svedkov P. W., P. F., P. F., C. U. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu na začatie konania a písomného vyjadrenia k podanému odporu. Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že v prípade opravy vozidla v septembri roku 2012 sa jednalo o pozáručnú opravu, ktorej rozsah určuje výlučne zákazník a servis vykonáva opravu len v rozsahu objednávky. V takom prípade je výlučne na zákazníkovi, aby presne špecifikoval rozsah požadovanej opravy vozidla. Na vykonanú opravu bola navrhovateľom vystavená podrobná faktúra, ktorá vymedzuje rozsah prác a dodávok materiálu, ktoré navrhovateľ na opravu použil, a preto odporcovi musel byť zrejmý presný rozsah prác, ktoré sa pri vykonávanej oprave realizovali. Faktúru vždy kontroluje zákazník pred tým, ako ju prevezme. Odporca v tomto prípade faktúru prevzal a bez akýchkoľvek námietok cenu opravy zaplatil. Opravu vozidla v mesiaci február 2013 odporca objednal u navrhovateľa po tom, čo telefonicky kontaktoval navrhovateľa s oznámením poruchy na vozidle, ktorej dôvod navrhovateľ diagnostikoval po tom, čo vozidlo prišlo po vlastnej osi do servisu navrhovateľa. Po demontáži motora bol navrhovateľom zistený spadnutý jeden ventil, ktorý následne poškodil piest motora. Rozsah predpokladanej opravy bol následne odkonzultovaný a odsúhlasený odporcom. Vzhľadom na poškodenie hlavy motora navrhovateľ nevedel presne označiť cenu opravy s tým, že opravu motora navrhovateľ zabezpečuje prostredníctvom inej firmy. Po dokončení opravy odporca spolu s vodičom osobe vozidlo prevzal a následne po odchode vozidla z opravovne odporca riešil s navrhovateľom otázku zaplatenia ceny opravy. Odporca vtedy odmietol navrhovateľovi zaplatiť faktúru s odôvodnením, že chyba nastala pri predchádzajúcej servisnej oprave vozidla v auguste roku 2012. Navrhovateľ sa bránil tým, že pri tejto kontrole boli vykonané len úkony požadované odporcom. Napriek tomu, že odporca bol vyrozumený o priebežných zisteniach navrhovateľa v súvislosti s diagnostikovaním prejavujúcej sa vady, žiadne reklamačné nároky voči navrhovateľovi a námietky neuplatňoval. Navrhovateľ tak neriešil opravu ako reklamáciu s prizvaním súdneho znalca, ktorý by sa podrobnejšie vyjadril k príčinám závady. Navrhovateľ nie je oficiálnym autorizovaným záručným servisom spoločnosti IVECO, avšak na základe blokovej výnimky je oprávnený vykonávať servisné kontroly aj v rámci záruky. Po uplynutí záručnej doby postupuje podľa servisného plánu údržby vozidiel IVECO len v rozsahu objednávok zákazníkov. Cena opravy je priebežne so zákazníkmi konzultovaná, ako aj ďalší postup pri oprave vozidla, pričom spornou faktúrou navrhovateľ vyúčtoval cenu diela podľa rozsahu vykonaných prác a materiálov, ktoré boli na opravu vozidla použité.

Odporca tvrdil, že v mesiaci september 2012 žiadal navrhovateľa o vykonanie servisnej prehliadky podľa servisného plánu spoločnosti IVECO, s čím navrhovateľ súhlasil a vytlačil odporcovi doklad, kde boli jednotlivé položky, ktoré mali byť vykonané, zaznamenané, a ktoré navrhovateľ odporcovi bližšie vysvetlil. Objednávkou z mesiaca september 2012 odporca nedisponoval, avšak mal faktúru, ktorá obsahuje jednotlivé položky opráv vykonaných navrhovateľom. Odporca potvrdil, že až súvislosti s otvorením motora vozidla v januári 2013 bol zistený spadnutý jeden ventil a prerazený piest. Následne po vykonaných konzultáciách odporca zistil, že v prípade riadne vykonanej prehliadky s kontrolou nastavení ventilov, by k poškodeniu motora nemohlo dôjsť. Zistenú okolnosť odporca navrhovateľovi namietal odvolávajúc sa na prehliadku vozidla vykonanú v septembri roku 2012 a s dopytom na rozsah poistenia navrhovateľa. Odporca namietol vady vykonanej opravy v septembri roku 2012, avšak celá záležitosť bola s navrhovateľom riešená ústne. Pri týchto rokovaniach boli spravidla prítomní len navrhovateľ konajúci konateľom pánom W. a odporca. Dôvodnosť fakturácie odporca namietal a voči jej zaplateniu sa bránil.

S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve.

Podľa § 536 ods. 2 Obch.z., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Primárne súd posudzoval otázku, či medzi účastníkmi konania bol založený záväzkovo-právny vzťah z titulu zmluvy o dielo podľa a nasledovné alebo uplatnenie nároku z titulu vadného plnenia podľa s použitím ustanovenia , t. j. uplatnenie vady opravou veci. Zmluva zásadne vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatím návrhu, a to za predpokladu, že návrh na uzavretie zmluvy a jeho prijatie zodpovedá náležitostiam vyžadovaným zákonom a skutočnej vôli konajúcich osôb. Právotvorným účinkom je zmluvný konsenzus, od ktorého sa odvíjajú ďalšie práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Obsah zmluvy potom určujú práva a povinnosti jej účastníkov, a preto o tom, aký bude obsah konkrétnej zmluvy rozhoduje vôľa účastníkov zmluvy. Zákonná úprava pripúšťa, aby účastníci menili obsah zmluvy, pričom súd je oprávnený obsah zmluvy len vyložiť, pokiaľ je obsah zmluvy medzi účastníkmi sporný. Z ustanovenia vyplýva účastníkom zmluvného vzťahu povinnosť formulovať zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby sa tak predišlo možným sporom. Pri zisťovaní výkladu obsahu zmluvy súd posudzoval správanie sa účastníkov zmluvy pred jej uzavretím a počas negociačného procesu, pričom súd predmetom dokazovania učinil posúdenie úmyslu konajúcich osôb, prejav vôle účastníkov a následné správanie sa strán postupom podľa , a to najmä z pohľadu posúdenia obsahu právneho úkonu a jeho podradenia pod príslušnú právnu normu.

Z vykonaných dôkazov (výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka P. F.) súd zistil, že navrhovateľ v súvislosti so zistenou poruchou na motorovom vozidle prejavujúcou sa klepaním motora objednal si u navrhovateľa diagnostiku predmetnej poruchy a jej opravu. V čase, keď návrh zmluvy (ofertu) adresoval navrhovateľovi, odporca nemal a nemohol mať vedomosť o príčinách prejavujúcej sa vady a okolnostiach, ktoré poruchu spôsobili. V uvedenom štádiu kontraktačného procesu nemožno postup odporcu objektívne posúdiť ako uplatnenie nárokov z titulu vadného plnenia, ak príčina prejavujúcej sa poruchy na vozidle odporcovi nebola známa. Navrhovateľ akceptoval objednávku odporcu, pristúpil k vykonaniu opravy, a to v dvoch fázach, v prvej fáze pozostávajúcej z diagnostikovania prejavujúcej sa vady a následne vykonanej opravy vozidla. Zákonná úprava obsiahnutá v pre zmluvu o dielo podľa a nasledovné nevyžaduje pre uzavretie zmluvy písomnú formu, pričom ako podstatné časti zmluvy zákon vymedzuje dohodu o predmete plnenia a dohodu o cene. Už zo samotnej povahy diela bolo zrejmé, že potrebný rozsah vykonávanej opravy bol určovaný priebežne počas trvania záväzkovo-právneho vzťahu v súvislosti s diagnostikou poruchy motorového vozidla a v súlade s požiadavkami odporcu na rozsah vykonávanej opravy. Pojem dielo zákonná úprava vymedzuje v ustanovení , medzi ktoré zahŕňa údržbu určitej veci a vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov však nevyplynulo, že by odporca v súvislosti s požiadavkou na vykonanie opravy vozidla požadoval opravu ako zodpovednostný nárok z titulu vadného plnenia, pričom tento záveru súdu korešponduje s tvrdením odporcu, ktorý v rámci záverečného prednesu uviedol, že mu bola zrejmá odplatnosť zmluvy, avšak predpokladal, že navrhovateľ zohľadní pri vyúčtovaní ceny diela svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. Napriek tomu, že opravou veci sa spravidla rozumie činnosť, ktorou sa odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia, v kontexte vyššie uvedených skutočností súd posúdil obsah záväzkovo- právneho vzťahu ako práva a povinnosti účastníkov zo zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu v súlade s objednávkou odporcu vykonať opravu motorového vozidla v odporcom požadovanom rozsahu. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy je dohoda o cene diela, pričom táto zákonná požiadavka v zmysle ustanovenia je splnená aj vtedy, ak zmluvné strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene. Napriek tomu, že odporca poprel, že by medzi účastníkmi bola riešená otázka ceny vykonávanej opravy, súčasne potvrdil, že vychádzal z odplatnosti dohodnutého diela , pričom právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 07.02.2014 výslovne potvrdil, že výšku fakturácie odporca nespochybňuje, avšak túto považuje za škodu na vozidle, ktorá bola spôsobená navrhovateľom. Na základe uvedeného súd posúdil, že medzi účastníkmi došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo podľa a nasledovné s jeho podstatnými náležitosťami vymedzenými zákonom.

Napriek tomu, že odporca sa v konaní voči žalovanej pohľadávke bránil započítaním svojej pohľadávky z titulu náhrady škody voči pohľadávke navrhovateľa a súčasne dôvodnosť žalovanej pohľadávky namietal z iných dôvodov , v procesnej rovine súd posúdil takto formulovanú námietku odporcu ako obranu voči žalovanej pohľadávke, nakoľko jej nezohľadnenie by vyvolalo len ďalší súdny spor účastníkov o náhradu škody.

Z vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že odporca objednal vykonanie opravy dňa 25.01.2013, pričom k vykonaniu opravy a odovzdaniu vozidla podľa obsahu faktúry 201300111 došlo dňa 12.02.2013. Faktúra obsahuje špecifikáciu predmetu plnenia, súpis prác a dodávok podľa druhu, množstva, jednotkovej ceny a celkovej fakturovanej sumy 4.796,23 eur s uvedeným dátumom splatnosti 08.02.2013. Navrhovateľom vystavenú faktúru odporca opatril poznámkou, že prevzal faktúru a s touto nesúhlasí (č. l. 14 - 15). Pri ustálení okamihu splatnosti ceny vykonávanej opravy súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 25.09.2015, ktorý k splatnosti vykonanej opravy uviedol, že pri uvedení dátumu splatnosti na faktúre 201300111 došlo k zrejmej nesprávnosti, keď uvedený dátum nezohľadňuje obchodnú zvyklosť, podľa ktorej sa termín splatnosti viaže na lehotu 14 dní od vystavenia faktúry. S ohľadom na dátum dodania služby dňa 12.02.2013 mal byť podľa tvrdenia odporcu správne uvedený termín splatnosti dňa 26.02.2013.

S prihliadnutím na výpoveď odporcu ako účastníka konania súd ustálil, že k omeškaniu odporcu mohlo dôjsť až dňa 27.02.2013, t. j. dňom nasledujúcim po dni lehoty splatnosti žalovanej faktúry a vo väzbe na uvedenú splatnosť aj k vzniku nároku na úroky z omeškania pre nezaplatenie ceny diela.

Ťažisko obrany odporcu voči žalovanej pohľadávke teda spočívalo v tvrdení, že vadným vykonaním opravy motorového vozidla v septembri 2012 vznikla odporcovi škoda na motorovom vozidle vo výške zodpovedajúcej nákladom odporcu potrebným na odstránenie následkov poškodenia motorového vozidla. Súd preto podrobil dokazovaniu skutočnosti rozhodné pre posúdenie vzniku nároku odporcu na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti na strane navrhovateľa vykonať opravu vozidla riadne, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou a samotnú škodu.

Navrhovateľ sa od začiatku konania bránil tým, že rozsah opravy a prehliadky motorového vozidla v septembri roku 2012 bol určený objednávkou odporcu, ktorá nezahŕňala kontrolu ventilov, čo vyplývalo aj z predmetu fakturácie, ktorá je obsahom listinného dôkazu na č. l. 53 - faktúra č. 201200688. Podľa tvrdení navrhovateľa boli jednotlivé položky fakturácie s odporcom prekonzultované a odporcom fakturovaná cena diela zaplatená.

Odporca sa v konaní bránil tvrdením, že v rámci opravy vozidla dňa 25.09.2012 s poukazom na rozsah nabehnutých kilometrov a plán servisnej údržby motorového vozidla, odporca požadoval od navrhovateľa vykonanie servisnej kontroly v rozsahu označenom M4 podľa plánu družby, ktorý je obsahom listinného dôkazu na č. l. 65 - 66. Navrhovateľ tvrdenia odporcu k rozsahu požadovanej opravy v septembri 2012 poprel. Poukázal na obsah faktúry, v ktorej boli jednotlivé položky fakturované v súlade s objednávkou odporcu. Uviedol, že v danom prípade išlo o bežnú kontrolu vozidla, ktorá spočívala predovšetkým vo vizuálnej kontrole podvozku vozidla a kontrole ďalších bežných častí. Uviedol, že odporca zo servisnej knižky, ktorú má k vozidlu k dispozícii, mal možnosť skontrolovať jednotlivé úkony, ktoré boli navrhovateľom na vozidle vykonané a následne fakturované, avšak žiadne námietky k rozsahu vykonávanej opravy vozidla navrhovateľovi neadresoval.

Výpoveď odporcu potvrdil svedok P. W. - vodič odporcu, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že za účelom vykonania servisnej prehliadky M4 prišiel v objednaný deň spolu s odporcom do servisu navrhovateľa, kde odporca v prítomnosti svedka prijímaciemu technikovi oznámil požiadavku na prehliadku M4. Meno prijímacieho technika svedok nevedel bližšie označiť. Po skončení opravy vodič vozidlo prevzal a na vozidle odišiel. K otázke vystavenia zákazkového listu sa svedok nevedel vyjadriť.

Vzhľadom na kumulatívne stanovené podmienky vzniku nároku na náhradu škody sa súd súčasne zaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou (tzv. kauzálny nexus). V priebehu súdneho konania navrhovateľ predložil do obsahu spisového materiálu znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom G.. U. N., F.. zo dňa 03.04.2014, ktorú listinu súd v procese dokazovania hodnotil ako listinný dôkaz vzhľadom na jeho predloženie stranou sporu. Úlohou znalca bolo zistenie príčiny poškodenia motora, posúdenie otázky, či príčinou poruchy bola zle vykonaná oprava alebo zanedbaná údržba, a či je technicky možné zistiť takúto poruchu pri technickej prehliadke pri nastavovaní ventilových vôlí. Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že príčinou poškodenia motora bolo prasknutie ventilovej pružiny v dôsledku únavového lomu, ktoré malo za následok uvoľnenie poistky na drieku ventila a následne uvoľnenie ventila. Po stretu piesta s ventilom došlo k ohnutiu ventila a neskôr k úplnému jeho odlomeniu, ktorý následným pohybom v spaľovacom priestore a v dôsledku nárazov na čelo piestu a hlavu valcov tieto deformoval, pričom celý proces bol sprevádzaný klepotavým zvukom motora. Znalec vylúčil ako príčinu poruchy zle vykonanú opravu alebo zanedbanú údržbu. Uviedol, že za predpokladu, že by bolo odmontované ventilové veko, boli by vidieť ventilové pružiny s vahadlami a zdvíhacími tyčkami. Takúto operáciu je potrebné vykonať pri nastavovaní ventilových vôlí. Z technického hľadiska je nemožné predpokladať únavový lom vinutej ventilovej pružiny a vizuálne zistenie tejto vady. Z uvedeného vyvodil záver, že bez ohľadu na nastavenie ventilovej vôle, táto okolnosť nemá príčinnú súvislosť so vznikom poruchy zlomením vinutej ventilovej pružiny. Zásadne vylúčil, že by bolo technicky možné zistiť takúto poruchu pri vizuálnej technickej prehliadke a pri nastavovaní ventilových vôlí.

Odporca namietol závery navrhovateľom predloženého znaleckého posudku, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že diely motora, ktoré znalec posudzoval, pochádzali z predmetného motorového vozidla odporcu. Odporca namietol objektivitu znaleckého posudku s poukazom na skutočnosť, že znalec vychádzal zo skutkových tvrdení účastníkov na súdnom pojednávaní dňa 07.02.2014, s predpokladaným prihliadnutím na záujem navrhovateľa v súdnom konaní, čomu prispôsobil aj výsledok znaleckého dokazovania. Odporca teda namietol správnosť a opodstatnenosť záverov znalca v znaleckom posudku a opakovane zdôraznil, že príčinu poškodenia motora odporca zistil až z obsahu predloženého znaleckého posudku. Do okamihu jeho vypracovania táto príčina odporcovi oznámená nebola. Odporca naďalej zotrvával na svojom tvrdení, že príčinou poškodenia bola zanedbaná oprava vozidla dňa 25.09.2012. Z informácií, ktoré odporca získal v spoločnosti IVECO, zistil, že k prasknutiu ventilovej pružiny spravidla nedochádza, pričom tieto pružiny sú dimenzované na používanie vo väčšom rozsahu. Svoje pochybnosti o objektívnosti záverov znaleckého posudku oprel odporca aj o skutočnosť, že k vypracovaniu znaleckého posudku došlo v lehote 3 dní od jeho zadania. Odporca navrhoval v konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdom za účelom preukázania rozhodných skutočností. Súčasne však uviedol pochybnosť o možnosti identifikovať náhradné diely, ktoré mali byť znalcom posudzované ako náhradné diely z motora vozidla aj s prihliadnutím na dobu, po ktorú mali byť tieto náhradné diely v dispozícii navrhovateľa.

Pokiaľ ide o medzi účastníkmi sporné tvrdenie o existencii záruky za vykonávanú opravu a jej rozsah, súd poukazuje na ustanovenie a nasledovné , podľa ktorého vymedzuje pojem záruku ako záväzok predávajúceho, že dodaný tovar (poskytnuté plnenie) bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak obvyklý účel, alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. Na platnosť záručného záväzku sa však vyžaduje písomná forma a určenie záručnej lehoty, ktorá v posudzovanom prípade nebola v konaní preukázaná. Napriek rozdielnym vyhláseniam účastníkov konania nie je možné v danom prípade posudzovať objektívnu zodpovednosť zo záruky, ktorá medzi účastníkmi nebola platne dojednaná.

Na otázku, či náhradné diely, ktoré boli predmetom znaleckého posúdenia, pochádzali z poškodeného motorového vozidla odporcu, súd vypočul navrhovateľom označeného svedka C. U., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil okolnosť, že náhradné diely motorového vozidla odporcu boli uskladnené u navrhovateľa od okamihu vykonania opravy až po vypracovanie znaleckého posudku s tým, že na základe požiadavky navrhovateľa miesto ich uloženia svedok navrhovateľovi označil.

Výpoveďou svedka P. F. súd zistil, že svedok v postavení podnikateľa vykonával na základe požiadavky navrhovateľa opravu motora v rozsahu vyplývajúcom zo zákazkového listu č. XX/XXXX s termínom dokončenia prác dňa 07.02.2013, pričom cenu vykonanej opravy navrhovateľ zaplatil v celkovej sume 640,83 eur na základe pokladničného dokladu zo dňa 07.02.2013 (č. l. 98). Svedok vo svojej svedeckej výpovedi označil ako príčinu poruchy motorového vozidla prasknutú pružinu ventila a súčasne jednoznačne potvrdil, že nastavenie ventilov nemá vplyv na prasknutie pružín, ktoré je ovplyvnené kvalitou použitého materiálu. Uviedol, že k prasknutiu pružín dochádza v častých prípadoch, v dôsledku čoho následne vzniká porucha na motore. Svedok vylúčil, že by bolo možné identifikovať totožnosť pružiny z fotodokumentácie vo vzťahu k opravovanému motorovému vozidlu a vo všeobecnosti identifikovať demontované (sporné) časti motorového vozidla vo väzbe na konkrétne motorové vozidlo.

Svedok C. U. popísal okolnosti vykonávanej opravy motorového vozidla vo februári 2013. Uviedol, že rozsah opravy vozidla prejednával odporca v kancelárii navrhovateľa v neprítomnosti svedka. Ako automechanik, ktorému bola oprava poškodeného vozidla pridelená, svedok konzultoval rozsah vykonávanej opravy priamo s odporcom a navrhoval spôsob vykonania opravy, ktorý bol odporcom akceptovaný. Vymenené súčiastky na poškodenom motorovom vozidle po vybratí nových súčiastok z ich obalov vložil do týchto obalov a odporcovi umožnil vymenené náhradné diely si u navrhovateľa prevziať. S vymenenými súčiastkami, ktoré ostali u navrhovateľa, sa ďalej nenakladalo až do okamihu vzniku sporu. Pri ohliadke vecí znalcom svedok nebol prítomný a na požiadavku konateľa navrhovateľa tomuto uviedol miesto, kde sa predmetné veci nachádzajú. Svedok potvrdil, že v čase, kedy sa otvárali ventily, bol odporca prítomný pri vykonávaní opravy. Otvorenie ventilov sa pri bežných servisných prehliadkach nevykonáva, nakoľko ide o úkon technicky a finančne zložitý. Hlava motora sa spravidla otvára vtedy, pokiaľ motor signalizuje určitú poruchu. K okolnostiam vykonávanej servisnej kontroly motorového vozidla v mesiaci september 2012 si vzhľadom na odstup času svedok nepamätal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobou uplatnenej pohľadávky z titulu zaplatenia ceny diela. Odporca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok predpokladu zodpovednosti navrhovateľa za odporcovi vzniknutú škodu na motorovom vozidle odporcu, a to kauzálny nexus, t.j. vzťah príčiny následku medzi porušením právnej povinnosti na strane navrhovateľa vykonať servisnú kontrolu vozidla v rozsahu M4 a vzniknutou škodou ako jednej z kumulatívne stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu. Odporcovi tak vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu diela uplatnenú navrhovateľom vystavenou faktúrou v lehote splatnosti ceny diela, ktorú súd ustálil vzhľadom na zaužívanú obchodnú prax účastníkov a nesporné tvrdenie odporcu v lehote 14 dní od vykonania opravy motorového vozidla, t. j. dňom 26.02.2013. Pokiaľ odporca v lehote splatnosti cenu diela nezaplatil, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti, t. j. od 27.02.2013 do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá. Pokiaľ odporca v rámci záverečného prednesu k veci žiadal zohľadniť skutočnosť, že v čase vzniku sporu navrhovateľ nevedel presne identifikovať príčinu prejavujúcej sa poruchy na motorovom vozidle, pričom medzi účastníkmi bola riešená otázka, či ide o vadu vyplývajúcu zo záruky z opravy veci, odporca mal právne možnosti, ako vylúčiť vznik svojho omeškania v prípade, ak mal za spornú existenciu svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi. Odporca má za to, že vznik sporu zavinil navrhovateľ, nakoľko tento nepreukázal právne relevantným spôsobom príčinu poškodenia motorového vozidla, ktorú uviedol až znalec v znaleckom posudku v priebehu súdneho konania. Pokiaľ by navrhovateľ riadne preukázal, že príčina poruchy nespočíva v nedostatočnej servisnej prehliadke vozidla, nedošlo by k vzniku sporu alebo vec by bola riešená mimosúdnym spôsobom. Namietané okolnosti odporca žiadal zohľadniť pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania a náhrade trov konania.

Predostreté námietky odporcom súd hodnotil v širších súvislostiach, s ohľadom na zvolený postup odporcu pri uplatnení si zodpovednostných nárokov a náhrady škody. Napriek tomu, že odporca mylne vychádzal z predpokladu existujúcej záruky na vykonanú opravu motorového vozidla uskutočnenú v mesiaci september roku 2012 a jej rozsahu, vo väzbe na predloženú faktúru, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu servisného úkonu, a ktorá obsahuje špecifikáciu poskytnutého plnenia a jeho cenu, odporca rozsah vykonanej opravy nenamietol a nároky z titulu vadného plnenia si voči navrhovateľovi neuplatnil.. Po diagnostikovaní prejavujúcej sa vady na motorovom vozidle odporca preukázateľne navrhovateľovi adresoval požiadavku na vykonanie opravy vozidla s vedomím odplatnosti tohto úkonu, a to bez toho, že by preukázateľne uplatnil voči navrhovateľovi akékoľvek zodpovednostné nároky, a že by žiadal presné určenie ceny alebo spôsobu učenia ceny vykonávanej opravy. Až následne po vykonaní opravy a prevzatí motorového vozidla namietol fakturovanú cenu diela a to opätovne bez toho, že by učinil akékoľvek opatrenia pre objektivizáciu svojich domnelých nárokov z titulu náhrady škody, t. j. na preukázanie porušenia právnej povinnosti navrhovateľa, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a samotnou škodou.

Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že na strane odporcu došlo k porušeniu povinnosti zaplatiť navrhovateľovi riadne a včas cenu poskytnutého plnenia z titulu zmluvy o dielo vyúčtovanej faktúrou č. 201300111 zo dňa 12.2.2013, čím vzniklo omeškanie odporcu s úhradou peňažného záväzku a v nadväznosti na vznik omeškania ku vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania ako objektívnej zodpovednosti za porušenie povinnosti splniť peňažný záväzok bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie na strane dlžníka. Okrem úrokov z omeškania navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa .

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi z titulu zaplatenia ceny diela žalovanú istinu 4.796,23 eur spolu s úrokom z omeškania určeným podľa s použitím § 3 Nariadenia vlády SR č. , t. j. vo výške 8,75% ročne počítané zo sumy 4.796,23 eur od 27.02.2013 do zaplatenia a v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 09.02.2013 do 26.02.2013 súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. Súčasne súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa s použitím Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávanú ustanovenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania si súd vyhradil právo rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.