Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1003-2013.pdf
PDF · 72.41 KB
Case nature
Subarea
17Er/1003/2013
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: T. U., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom T. Š., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad Senica, Sadová 621, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 390,81 Eur a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 43,91 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa dňa 22.7.2013 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka, poverením vydaným Okresným súdom Galanta, sp. zn. 17Er/1003/2013 zo dňa 15.8.2013, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 390,81 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č.k. 700-0610767813-GC04/13 zo dňa 28.5.2013.
V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 31.10.2014 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že bolo zistené, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Uvedený podnet bol zaslaný oprávnenému na vyjadrenie, ktorý dňa 20.8.2015 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uvádza, že primárnym dôvodom zastavenia exekúcie je smrť povinného, nie jeho nemajetnosť, v zmysle čoho žiada zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) ExP, nie písm. h) ExP.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že povinný zomrel dňa 21.5.2014 a dedičské konanie po ňom vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 17D/96/2014, bolo uznesením zo dňa 7.10.2014 zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 17D/96/2014 zistil, že povinný zomrel dňa 21.5.2014, teda stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Taktiež súd mal preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 7.10.2014 zastavené pre nemajetnosť povinného. V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel po začatí konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného, vzhľadom na to, že súd dedičské konanie zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Súd preto exekúciu v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný. Preto je použitie § 57 ods. 1 písm g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v tomto prípade nesprávne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle citovaných paragrafov, v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, hradí trovy exekúcie oprávnený. Na základe toho súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov nasledovne:
A. Paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhlášky: Minimálna odmena: 33,19 Eur
B. Hotové výdavky v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhlášky: Poštovné: 11,70 Eur
SPOLU trovy exekúcie podľa vyčíslenia exekútora: 44,89 Eur + DPH = 53,87 Eur s DPH
Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur uplatnil v súlade s vyhláškou, na základe čoho mu túto priznal v plnej výške.
V časti hotových výdavkov sa súd nestotožnil so špecifikáciou súdneho exekútora a priznal mu náhradu hotových výdavkov v podobe poštovného iba za 2 doručovania x 1,70 Eur, teda spolu v sume 3,40 Eur, nakoľko ostatné hotové výdavky v podobe poštovného súdny exekútor nepreukázal pripojenými doručenkami opatrenými poštovou pečiatkou. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 8,30 Eur za zasielanie spisu na okresný súd, za vyznačenie právoplatnosti uznesenia, za vrátenie poverenia a za zaslanie konečného vyúčtovania, nakoľko k vynaloženiu uvedených výdavkov doposiaľ nedošlo respektíve súd nemá vykázané doručovanie prostredníctvom pošty, a teda nie je jasné, či k ich vzniku (práve v podobe nákladov na poštovné) aj reálne dôjde. Argumentácia použitá súdnym exekútorom, ktorá spočíva v tvrdení, že doručenie uvedených zásielok stanovuje postup v exekučnom konaní nemôže v žiadnom prípade obstáť, nakoľko doručenie zásielky je možné nielen prostredníctvom pošty, ale napríklad aj počas pracovnej cesty vykonanej súdnym exekútorom v inom exekučnom konaní, počas ktorej môže (ako vyplýva z iných exekučných spisov, tento postup je aj zaužívaný) doručovať písomnosti do rôznych konaní aj na viacero súdov. Opätovne by dochádzalo zo strany účastníka konania, zaviazaného na zaplatenie trov súdnemu exekútorovi, k úhrade takých výdavkov, ktoré reálne nevznikli. Na základe uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,40 Eur.
Na základe uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 36,59 Eur + DPH = 43,91 Eur s DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, a to na podpísanom súde.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.