Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-68-2015.pdf
PDF · 134.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B4-25P/202/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci starostlivosti o maloletú M. D., O.. XX.XX.XXXX a maloletú X. D., O.. XX.XX.XXXX, bytom E.N., C.. M. Č.. XXXX/X, v konaní zastúpených Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov: matky C.. M.O. D., O.. XX.XX.XXXX, V. E., C.. M. Č.. XXXX/X, právne zast. Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom so sídlom Revúca, Bernolákova č. 151/9 a otca Ľ. D., O.. XX.XX.XXXX, V. V., Š. Č.. XX, právne zast. JUDr. Danou Podhradskou, advokátkou so sídlom Bratislava, Estónska č. 16, v konaní o návrhu otca mal. detí na úpravu styku s mal. deťmi, takto
rozhodol:
Matka je povinná písomne alebo emailom informovať otca maloletých detí vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletých detí, ich školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách, ako aj priebežne mu vopred podávať správy o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, najmä pobyte maloletých detí mimo miesta bydliska na čas dlhší ako 48 hodín a podstatnej závažnej zmene zdravotného stavu dieťaťa.
Otec je povinný v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí a súdu oznámiť poštovú aj emailovú adresu, na ktorú bude matka plniť informačnú povinnosť. Pri zmene niektorej z uvedených adries je otec povinný túto oznámiť súdu a matke maloletých detí do troch dní odkedy k zmene došlo.
Vo zvyšnej časti sa návrh otca zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu na trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. detí sa návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2015 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/284/2012 - 309 zo dňa 01.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/80/2014 - 389 vo výrokoch týkajúcich sa styku otca s mal. deťmi tak, že žiadal, aby bol oprávnený stretávať sa s mal. M. D. okrem sviatkov a prázdnin vždy od 1. dňa v mesiaci vrátane do 15. dňa v mesiaci vrátane, každý utorok a štvrtok od 15:30 do 18:00 hod., každý piatok od 16:00 do 18:00 hod., každú sobotu a nedeľu od 07:00 hod. do 19:00 hod., s mal. X. D. okrem sviatkov a prázdnin od 1. do 15. dňa v mesiaci vrátane kedy si každý utorok prevezme mal. X. v školskom zariadení po skončení vyučovania do nasledujúceho štvrtka 08:00 hod. kedy maloletú odovzdá v školskom zariadení a každý piatok, kedy si prevezme maloletú v školskom zariadení po skončení vyučovania do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. kedy maloletú odovzdá v školskom zariadení. Okrem toho otec žiadal zmeniť rozsudok v časti týkajúcej sa styku s mal. deťmi počas Vianočných sviatkov tak, že sa bude s mal. deťmi stretávať každý nepárny kalendárny rok od 09:00 hod. 23.12. do 18:00 hod. 30.12. a každý párny kalendárny rok od 09.00 hod. 30.12. do 18.00 hod. 06.01. nasledujúci rok, počas Veľkonočných sviatkov
tak, že bude oprávnený sa s mal. deťmi stretávať každý nepárny kalendárny rok od 09:00 hod. vo štvrtok pred Veľkonočnými sviatkami do 18:00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku a počas letných prázdnin tak, že bude oprávnený sa s mal. deťmi stretávať každý kalendárny rok v čase od 09:00 hod. 01.07. do 18:00 hod. 15.07 a v čase od 09.00 hod. 01.08. do 18:00 hod. 15.08.. V časti, kde súd upravil jeho styk s mal. deťmi v období jarných prázdnin a jesenných prázdnin rozsudok zmeniť nežiadal. Ďalej navrhol, aby súd rozhodol
- že matka je povinná v období od 1. dňa v mesiaci vrátane do 15. dňa v mesiaci vrátane, kedy je otec v Revúcej, zabezpečovať starostlivosť o deti prednostne prostredníctvom otca detí,
- že matka je povinná odovzdať mal. deti otcovi riadne pripravené so zabezpečenými všetkými potrebnými vecami na vymedzený čas s otcom,
- že matka je povinná písomne ho informovať vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave, školskom prospechu, mimoškolských aktivitách mal. detí, o dlhodobejšom pobyte mal. detí mimo miesta ich bydliska, o nakladaní s majetkom mal. detí, o osobitných potrebách mal. detí ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa mal. detí a priebežne bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa mal. detí a
- že je povinný založiť na meno maloletej dcéry X. D. účet, v ktoromkoľvek peňažnom ústave SR, jeho pobočke v Revúcej, potrebné identifikačné údaje o tomto účte písomne oznámiť matke maloletej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a matka mal. detí je povinná dať Poštovej banke príkaz na prevod všetkých finančných prostriedkov uložených na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet mal. X. do 15 dní od oznámenia identifikačných údajov účtu. Spolu disponenti s finančnými prostriedkami budú rodičia maloletej spoločne.
V časti, v ktorej žiadal zmeniť jeho styk s mal. deťmi uviedol, že dôvodmi podania návrhu sú rozdiely vo výklade rozsudku matky a otca pokiaľ ide o styk otca s deťmi počas týždňov okrem sviatkov a prázdnin, nevhodná úprava styku pre samotné deti okrem sviatkov a prázdnin, nevhodná úprava styku počas Vianočných sviatkov, nedôvodnosť striedania párnych a nepárnych kalendárnych rokov pre úpravu styku s deťmi počas letných prázdnin, možnosť sprevádzať deti do školy a zo školy a prednostné zabezpečovanie starostlivosti o deti prostredníctvom otca, keď matka starostlivosť nemôže zabezpečiť osobne v období keď je otec v Revúcej. Uviedol, že do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, kedy styk otca s deťmi upravený nebol sa s mal. deťmi stretával v 14 dňových intervaloch, pričom mal. M. k nemu chodila podľa individuálneho dohovoru a X. bola uňho od piatka do utorka, z utorka na stredu spala u matky, zo stredy na štvrtok u otca a zo štvrtka na piatok u matky a takto sa cyklus opakoval. On sprevádzal X. do školy a vyzdvihoval ju zo školy. Po právoplatnosti rozsudku v máji 2015 mu matka odmietla dať M. vo štvrtok 14.05.2015 v čase na to určenom, ale zobrala ju na besiedku. Mal mať M. od 15:30 ale bolo mu umožnené sa s ňou stretnúť až 17:15, kedy program vystúpenia skončil. Otec bol na tom istom programe, mal vedľa seba miesto, ale matka M. za otcom neposlala. V utorok 16.05.2015 ani v nasledujúci štvrtok matka X. nedala otcovi s odôvodnením, že už je tretí týždeň. Uviedol, že X. bol zvyknutá u otca prespávať a keď žiadal matku, aby jej to umožnila, matka to odmietla. Nevyhovela ani prosbe dcéry.
Uviedol, že v dôsledku úpravy styku s mal. M. cez víkendy od 10:00 hod. do 18:00 hod. je maloletej znemožnené zúčastňovať sa jázd na koňoch, ktoré pravidelne navštevovala, pretože jazdy sa začínajú zvyčajne o 07:00 hod., pričom matka nebola ochotná na žiadosť otca a ani na žiadosť mal. M. pustiť dcéru k otcovi skôr, aby ju mohol odviesť na Prednú Horu, kde sú jazdy organizované. Preto žiadal zmeniť stretávanie sa s M. na čas od 07.00 hod. do 19.00 hod., aby sa M. mohla zúčastňovať jázd na koňoch a aby jemu bolo umožnené ju tam odviesť. Uviedol, že mal. X. sa dožaduje, aby uňho cez týždeň prespávala a aby ju mohol odviesť do školy, čo mu umožnené zo strany matky nebolo. Podľa otca v prípade, keď matka nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o deti v tých dňoch kedy je on v Revúcej osobne, mala by najprv osloviť jeho ako otca a riešiť starostlivosť o deti prostredníctvom neho. Uvádzal, že rodičia matky mal. detí na otca vonku na ulici pred deťmi kričia, nadávajú mu, nedovolia mal. deťom aby otcovi prejavili lásku ani bozkom ani pozdravom. Matka nepodporuje rozvíjanie vzťahu mal. detí k druhému rodičovi, nepodporuje záujem detí v slobodnom prejavovaní citov k druhému rodičovi, deti doma nemajú ani jednu fotku otca, aby sa na ňu mohli pozrieť. Matka porušuje rozsudok keď mal. deti odovzdáva na ulici pred domom a nie pred bytom. Nerešpektuje otca ani v oblasti správy majetku detí keď ju požiadal aj písomne, aby peniaze uložené na termínovanom účte v Poštovej banke vložili na nový účet založený priamo na meno detí a z týchto peňazí tak ako doteraz financovali stavebné sporenie detí a životnú poistku mal. M.. Matka drží peniaze detí na svojom účte.
Matka mal. deti na styk otcovi neodovzdáva riadne pripravené so všetkými potrebnými vecami, mal. X., ktorá meria 125 cm dala na víkend kedy bolo mal. dieťa u otca oblečenie na vek 5 - 6 ročného dieťaťa a výšku 114 cm, ktoré bolo úplne nepoužiteľné. Matka otca o deťoch neinformuje, nepovedala mu o očkovaní mal. M. dňa 21.05.2015, neinformovala ho, že mal. M. bude bez dozoru dospelej osoby spať v dňoch 23. - 24.05.2015 mimo miesta svojho bydliska.
Dňa 11.06.2015 predostrel matke návrh dohody úpravy práv a povinností, ktorá lepšie vyhovuje terajším potrebám a záujmom detí, matka však jeho písomný návrh odmietla prevziať a komunikovať o ňom. Otec uviedol, že výchovné prostredie, v ktorom sa mal. deti nachádzajú pre ne nie je vhodné, nakoľko sú v ňom vystavované negatívnym názorom na otca a prezentujú sa im názory, že sa s otcom môžu stretnúť iba v čase keď tak určil súd. Otec s mal. deťmi nemôže osláviť ich narodeniny iba osve, je mu upierané právo pozdraviť svoje deti na ulici v čase keď nemá s deťmi určený styk.
Matka sa k návrhu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu 29.09.2015 a uviedla, že podľa jej názoru styk otca s mal. deťmi ako bol upravený v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/80/2014 - 389 je dostatočne široký a ďalšími požadovanými úpravami otec zrejme sleduje cieľ v budúcnosti sa opätovne dožadovať striedavej osobnej starostlivosti, keďže s týmto návrhom na súde neuspel. Návrh považuje za nedôvodný, nakoľko od poslednej úpravy styku vyššie uvedenými rozsudkami nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane otca mal. detí ani matky a od poslednej úpravy uplynula krátka doba. Z celého návrhu otca vyplýva dojem, ako keby vyhľadával dôvody, aby sa mohol sťažovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej a ako keby vyhľadával dôvody, aby mohol podať návrh na súd. Matka dodržiava rozsudok, ktorým bol styk upravený a otcovi deti v rozsahu tohto rozsudku poskytuje. Skutočnosť, že deti odprevádzajú starí rodičia jej nemôže byť na ťarchu, pričom je to práve otec, ktorý sa snaží vyvolať konflikty so starými rodičmi v čase keď títo deti odprevádzajú do školy a otec ich „náhodou“ stretne. Návrh na uloženie informačnej povinnosti matke mal. detí, pôsobí voči nej šikanózne. Nakoľko sa pomery rodičov ani mal. detí od poslednej úpravy styku v ničom nezmenili a už vôbec nedošlo k ich podstatnej zmene, žiadala návrh na zmenu styku zamietnuť ako nedôvodný.
V podaní doručenom súdu dňa 09.10.2015 otec opakovane podrobne rozoberal dôvody potreby zmeny úpravy styku obdobne ako to urobil v samotnom návrhu na začatie konania. Okrem týchto skutočností uviedol aj, že mal. X. navštevuje od septembra 2015 v utorok a piatok od 15:30 do 17:00 hod. tanečný krúžok. Otec túto aktivitu nenamieta, matka s ním však nekonzultovala čas záujmovej aktivity a ani ho o tom neinformovala. V utorok o 15:30 hod. keď si má mal. X. prebrať pred bytom matky a mal. dieťaťa, má už mal. X. byť na tanečnej. Uviedol, že po úspešnom začatí školského roka sa neskôr prospech mal. X. zhoršil. Otec nemá možnosť sa s dcérou pripravovať na vyučovanie, pretože mu matka neposkytne na obdobie styku s dcérou učebnice. Počas prvého ročníka sa otec s dcérou učieval. Matka otca neinformovala o návšteve špecialistu dňa 01.10.2015, ktorú absolvovala s mal. X., čo sa otec dozvedel iba náhodou. Obe mal. deti sú neustále vystavované prejavom negatívnych názorov rodičov matky mal. detí na otca. Počas stretnutí otca s mal. X., ktorú doprevádza jej starý otec sa starý otec pri otcovi nepristaví a neumožní, aby sa otec s dcérou pozdravil. Matka nemá záujem na rozvíjaní vzťahu detí k otcovi a snaží sa vplyv otca na deti minimalizovať, pričom neberie ohľad na prosby detí ohľadne rozšírenia styku otca s nimi. Podľa otca jeho styk s mal. deťmi nie je dostatočne široký, otec má záujem aktívne sa podieľať na výchove mal. detí a je neprijateľné, aby bol od detí izolovaný priekmi vyvolávanými matkou. Otec nevyhľadáva konflikty, chce sa stretávať s deťmi v rovnakom rozsahu ako matka, podieľať sa na ich výchove, spolu s nimi riešiť problémy a prežívať radosti. Otec nevyhľadáva dôvody, aby sa mohol sťažovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, tie mu dáva samotná matka tým, že vytvára bariéry pre oddeľovanie otca od detí - odsťahovala sa z Bratislavy do Revúcej, na obdobie kedy je otec v Revúcej pravidelne organizuje deťom program tak aby v Revúcej neboli, v čase odovzdávania detí vytvorí situáciu, ktorá deti rozruší a pod.. S otcom nekomunikuje, komunikáciu ponecháva na deti. Tvrdenie, že sa pomery rodičov a mal. detí od poslednej úpravy nezmenili je fráza, jeho návrh reaguje na aktuálnu situáciu detí a navrhuje vhodnejším spôsobom upraviť styk otca s deťmi, aby sa mohli sústrediť na školské povinnosti a voľnočasové aktivity.
Dokazovanie súd vykonal výsluchmi účastníkov konania a listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.04.2014, č.k. 13P/284/2012 - 309, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2015, č.k. 20CoP/80/2014-389, návrhom dohody o úprave výkonu
práv a povinností rodičov k mal. deťom, úradnými záznamami spísanými s otcom mal. detí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca a listami otca adresovanými Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, písomnými vyjadreniami matky k úradným záznamom a listom otca, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca o absolvovaných psychologických konzultáciách na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Revúca, výpismi z účtov v Poštovej banke, VÚB banke a z účtov stavebného sporenia mal. detí, kópiami poštových poukážok na úhradu životnej poistky mal. M., správou ZŠ Hviezdoslavova na mal. X. a správou detskej lekárky mal. detí, ako aj znaleckým posudkom MUDr. Georgíny Hrkovej, č. 63/2013 vypracovaným v konaní 13P/284/2012 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV mal súd preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené. Obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola určená vyživovaciu povinnosť vo výške 130,- € mesačne na maloletú M. a vo výške 110,- € mesačne na maloletú X.. Zároveň bol v rozsudku upravený styk otca s maloletými deťmi a to tak, že otec má právo stretávať sa s mal. M. okrem sviatkov a prázdnin každý prvý a druhý týždeň v mesiaci, vždy od 15:30 hod. do 18:00 hod. v utorok, vždy od 15:30 hod. do 18:00 hod. vo štvrtok, každé prvé dva víkendy v mesiaci od 16:00 hod. do 19:00 hod. v piatok, od 10:00 hod. do 18:00 hod. v sobotu a od 10:00 hod. do 18:00 hod. v nedeľu. S mal. X. je otec oprávnený stretávať sa okrem sviatkov a prázdnin každý prvý a druhý týždeň v mesiaci vždy od 15:30 hod. do 18:00 hod. v utorok, vždy od 15:30 hod. do 18:00 hod. vo štvrtok a každé prvé dva víkendy v mesiaci od 16:00 hod. v piatok do 18:00 hod. v nedeľu. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v čase sviatkov a prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 09:00 hod. 24.12. do 18:00 hod. 26.12., každý párny kalendárny rok od 09:00 hod. 31.12. do 18:00 hod. 06.01.nasledujúci rok, každý párny kalendárny rok od 09:00 hod. v prvý deň polročných prázdnin do 18:00 hod. posledný deň polročných prázdnin, každý nepárny kalendárny rok od 09:00 hod. vo štvrtok pred Veľkonočnými sviatkami do 18:00 hod. Veľkonočný pondelok, každý párny kalendárny rok v sobotu predchádzajúcu začiatku jarných prázdnin do 18:00 hod. nasledujúcej soboty, počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 09:00 hod. 01.07. do 18:00 hod. 15.07. a v čase od 09:00 hod. 15.08. do 18:00 hod. 31.08. a každý nepárny kalendárny rok od 09:00 hod. prvý deň jesenných prázdnin do 18:00 hod. posledný deň jesenných prázdnin. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 04. 2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 03. 2015, č. k. 20CoP 80/2014 - 389, ktorým bol potvrdený. Styk otca s maloletými deťmi bol takýmto spôsobom upravený na tom skutkovom základe, že v čase rozhodovania súdu obe maloleté deti bývali spolu s matkou v Revúcej. Otec mal už v čase rozhodnutia súdu v Revúcej byt, v ktorom sa zdržiaval dva týždne v mesiaci, aby mohol zabezpečovať starostlivosť o deti (otec sa v rozvodovom konaní domáhal zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa tieto pomery rodičov a maloletých detí akokoľvek od pôvodného rozhodnutia súdu zmenili. Zo zhodných výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že maloletá M. už v čase rozvodového konania mala záľubu v jazde na koňoch, ktorú pestovala cez víkendy na Prednej hore. Tomuto koníčku sa venuje aj v súčasnosti. Jazdu na koňoch nerobí pravidelne. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že v čase rozvodového konania rozhodnutia súdu o rozvode a úprave styku maloletá X. navštevovala mimoškolskú aktivitu - výtvarnú, inú mimoškolskú aktivitu nemala. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že v súčasnosti od septembra 2015 maloletá X. pravidelne navštevuje folklórny súbor Lykovček a to vždy v utorok a piatok od 15:30 hod. do 17:00 hod.. Matka v konaní uvádzala, že otec s touto mimoškolskou aktivitou súhlasil. Otec toto potvrdil však s tým, že pôvodne mali byť skúšky súboru v iný čas.
Z pripojených listinných dôkazov - úradných záznamov spísaných na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Revúcej mal súd preukázané, že otec maloletých detí opakovane a to v dňoch 13.05.2015, 19. 05. 2015, 17. 6. 2015, 09. 09. 2015, 30. 09. 2015 a 20. 10. 2015 úradu práce oznamoval, že matka maloletých detí porušuje rozsudok súdu o práve na styk otca s maloletými deťmi, keď mu maloleté deti v čase styku odmietla dať, že matka maloletých detí neumožňuje otcovi stretávať sa s maloletými deťmi nad rámec styku upraveného súdnym rozhodnutím, že nedovolí otcovi odviesť deti do školy a vyzdvihnúť ich zo školy, že neumožňuje otcovi zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti mimo rámca styku upraveného súdnym rozhodnutím v čase, keď ona sama túto zabezpečiť nemôže a radšej túto starostlivosť zabezpečuje prostredníctvom svojich rodičov, nepodporuje vzťah maloletých detí k otcovi. Oznamoval taktiež, že starí rodičia maloletých detí nedovolia maloletým deťom prejaviť otcovi lásku pri náhodných stretnutiach detí v sprievode starých rodičov s otcom a v tomto im bránia. Matka vo vyjadreniach k týmto úradným záznamom skutočnosti uvádzané otcom dementovala, poukazovala na to, že všetky situácie a udalosti opisované otcom maloletých detí sú skreslené a že sa neodohrali tak
ako ich otec opisuje, ako aj uvádzala, že má podozrenie, že otec maloleté deti v jej doprovode alebo keď ich doprevádzajú starí rodičia cestou do a zo školy sleduje, stretnutia s deťmi vyvoláva zámerne a ich priebeh potom prekrúti, čo následne oznamuje úradu práce.
Vo vzťahu k návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke maloletých detí súd nemal jednoznačne preukázané či a v akej miere si matka túto povinnosť plní. Tvrdenia účastníkov boli v tomto smere rozporné, matka súdu nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie ako často a v akom rozsahu otca o maloletých deťoch informuje.
Vo vzťahu k návrhu otca na rozhodnutie vo veci nezhody rodičov ohľadne podstatnej otázky týkajúcej sa správy majetku maloletých detí zo zhodných tvrdení účastníkov,ktoré si osvojil ako aj z výpisov z účtov predložených matkou maloletých detí vyplynulo, že v priebehu manželstva rodičia maloletým deťom nasporili sumu 17.200,- €. Táto suma bola uložená na termínovanom účte v Poštovej banke, a. s.. Rodičia majú ohľadne týchto finančných prostriedkov dohodu, v zmysle ktorej sa výnosy z nich budú používať na úhradu stavebného sporenia maloletých detí. Minulý rok po uplynutí lehoty viazanosti peňažných prostriedkov na účte, matka maloletých detí tieto prostriedky opätovne uložila na termínovanom účte v Poštovej banke, a. s. vedenom na jej meno. K tomuto účtu otec nemá dispozičné právo. Súd mal tiež preukázané, že okrem majetku spočívajúceho v úsporách majú obe maloleté deti uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení, kde sporiteľom na stavebnom sporení mal. M. je matka a sporiteľom na stavebnom sporení mal. X. je otec. V minulosti bolo na stavebné sporenie prispievané rôzne, napríklad aj starými rodičmi maloletých detí. Minulý rok, po ukončení doby viazanosti peňažných prostriedkov maloletých detí v Poštovej banke a. s., matka výnos z nich vo výške 1.580,- € použila na úhradu stavebného sporenia oboch maloletých detí vo výške 790,- € každej. Okrem toho majú maloleté deti aj ďalší majetok, ktorý je investovaný v poistných resp. čisto finančných produktoch. Maloletá M. má uzavretú životnú poistku v U. R. poisťovni, a. s., kde platiteľom poistného je otec. Suma cca 100.000,- Sk, ktorú maloletej M. pri narodení darovala jej stará matka (matka z matkinej strany) je uložená na účte v Slovenskej sporiteľni, a. s. vedenom na meno otca maloletých detí. Podľa vyjadrenia otca má matka maloletých detí k tomuto účtu dispozičné právo. Matka toto potvrdiť nevedela, nakoľko s týmito peniazmi disponuje otec. Uviedla, že ona doteraz nemala a nemá problém s tým, aby s nimi disponoval otec a to aj po rozvode manželstva, pokiaľ budú k sebe korektní a budú sa navzájom o správe týchto financií informovať. Zo zhodných tvrdení rodičov vyplynulo, že rodičia sa navzájom pravidelne informujú o stave a správe finančných prostriedkov na uložených resp. investovaných do týchto jednotlivých finančných produktov.
Otec na pojednávaní uvádzal, že matku maloletých detí nepodozrieva z toho, že by peňažné prostriedky maloletých detí spreneverila alebo ich riadne nespravovala, ide mu len o to, aby aj on ako správca majetku maloletých detí mal možnosť s nimi disponovať. Otec ani na opakované dotazy súdu neuviedol akým spôsobom tak chce robiť, teda akú inú dispozíciu, než ich uloženie a zhodnocovanie na termínovanom účte chce s nimi vykonať. Uviedol však, že z týchto peňazí chcel tento rok zaplatiť poistku maloletej M., pretože vzhľadom na vysoké súdom určené výživné na to nemal dostatok voľných finančných prostriedkov, čo však urobiť nemohol, preto o to musel požiadať matku maloletých detí. Matka uviedla, že tejto žiadosti otca aj vyhovela, poistku M. však nezaplatila z týchto nasporených peňazí, nakoľko sú uložené na termínovanom účte, ale z iných zdrojov.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Otec mal. detí sa domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 01.04.2014, č. k. 13P/284/2012-309 v časti úpravy jeho styku s mal. deťmi. V zmysle citovaného sut. § 163 ods. 2 O. s.p. rozsudky o výchove (ktoré zahŕňajú aj rozsudky o úprave styku rodiča s mal. deťmi) možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatného rozsudku súdu. Podmienkou možnosti zmeny súdneho rozhodnutia o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu je preukázanie, že oproti stavu v čase pôvodného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov. Pritom nie akákoľvek zmena pomerov odôvodňuje a umožňuje súdu v súlade s ust. § 163 ods. 2 O. s. p. zmeniť rozhodnutie súdu o výchove, výžive, pozbavení rodičovských práv a povinností. Musí sa jednať o zmenu podstatnú, pri ktorej sa pomery účastníkov (rodičov a mal. detí) zmenia takým spôsobom, resp. do takej miery, že úprava uskutočnená pôvodným súdnym rozhodnutím už nie je vhodná, pričom jej ďalšiu nevhodnosť možno odvodzovať len a práve od zmeny pomerov, ku ktorej došlo. Zákonom stanovenú možnosť zmeniť rozsudky o výchove, výžive, pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nemožno využívať ako prostriedok zmeny nesprávneho rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia, s ktorým účastník nesúhlasí, obchádzajúc tak alebo nahrádzajúc tým riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Pri zmene rozsudkov o výchove, výžive, pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nemôže súd v novom konaní o úpravu práv a povinností prehodnocovať správnosť pôvodného rozhodnutia. K tomu môže dochádzať striktne len v rámci stanoveného inštančného postupu.
Na základe vykonaného dokazovania súd v predmetnom prípade dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o úprave styku otca s mal. deťmi nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov či už na strane mal. detí alebo na strane rodičov, ktorá by odôvodňovala potrebu a možnosť zmeny právoplatného rozsudku súdu o úprave styku otca s mal. deťmi. Dôvody, od ktorých otec odvíja potrebu zmeny rozsudku súdu spočívajú buď v rozdielnom výklade rozsudku súdu zo strany rodičov mal. detí alebo jednoducho v nesúhlase otca mal. detí s úpravou styku ako bola urobená v poslednom rozhodnutí súdu o ktorej tvrdí, že nie je v záujme mal. detí. Nejednotný výklad rozsudku súdu o styku otca s mal. deťmi, či subjektívny nesúhlas otca s rozhodnutím súdu nie sú dôvody na zmenu právoplatného rozhodnutia súdu o úprave styku. Ak na základe rôzneho výkladu rozsudku dochádza k neplneniu rozhodnutia súdu zo strany matky, možno túto skutočnosť riešiť len v konaní o nútenom výkone rozsudku o výchove mal. detí. Pokiaľ však mali rodičia výkladové nejasnosti ohľadne rozsudku konkrétne slovného spojenia „prvý a druhý týždeň v mesiaci“, kedy sa má uskutočňovať styk otca s maloletými deťmi okrem sviatkov a prázdnin dospeli na súdnom pojednávaní za účasti ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka k výkladovej zhode, že toto slovné spojenie treba vykladať tak, že sa jedná o prvý a druhý „celý“ týždeň, vždy začínajúc pondelkom a končiac nedeľou. V budúcnosti by už teda nemalo medzi rodičmi dochádzať v tomto smere k výkladovým nejasnostiam.
Čo sa týka ostatných otcom mal. detí navrhovaných zmien, tieto sú v zásade založené na nesúhlase, nespokojnosti otca s úpravou styku tak, ako bola uskutočnená v pôvodnom súdnom rozhodnutí, nakoľko má otec za to, že táto úprava nie je v záujme mal. detí. Revízie rozhodnutia súdu prvého stupňa sa otec z tohto dôvodu mohol domáhať podaním riadneho opravného prostriedku, ktorú možnosť otec aj využil. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a toto ako vecne správne potvrdil, v dôsledku čoho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Otec detí v návrhu samom neuviedol žiadnu novú skutočnosť, ktorá by predstavovala takú zmenu pomerov, ktorú má na mysli § 163 ods. 2 O. s. p., ktorá by odôvodňovala a pripúšťala zmenu pôvodného rozhodnutia.
Návštevy koní maloletou M. počas víkendov boli riešené už v konaní pre Okresným súdom Bratislava IV a tieto zohľadniac, súd upravil styk spôsobom uvedeným v rozsudku. Od právoplatného rozhodnutia súdu nedošlo v tomto smere k žiadnej zmene v pomeroch mal. M., preto rozsudok nie je dôvodné meniť.
Súd mal za to, že nie sú dané dôvody ani na zmenu rozsudku v časti styku s maloletou X.. Ani u maloletej X. podľa názoru súdu nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu o styku otca s ňou. Tvrdenia otca, že sa maloletá X. dožaduje prespávania u otca v konaní preukázaná nebola, jednalo sa len o otcove tvrdenia. Aj keby však tomu tak bolo, táto skutočnosť sama o sebe zmenu rozsudku spôsobom ako ju žiada otec neodôvodňuje. Súd v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom samozrejme prihliada aj na názor maloletého dieťaťa, prvoradým kritériom pre rozhodnutie súdu je však najlepší záujem dieťaťa. Tým v súčasnosti je čo najväčšie zastabilizovanie pomerov rodičov a maloletých detí, ktoré boli a stále sú narušené rozpadom manželstva rodičov maloletých detí. Od právoplatnosti rozsudku súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi uplynul len krátky čas - dva a pol mesiaca do podania návrhu na zmenu rozhodnutia a 6 mesiacov do rozhodnutia súdu v danej veci. Počas tohto obdobia maloleté deti nemali dostatočný čas zastabilizovať svoje fungovanie ani podľa režimu pôvodného rozhodnutia súdu, najmä ak je toto neustále narúšané pokračujúcimi konfliktami medzi rodičmi maloletých detí, vyvolávanými (podľa zistenia súdu v tomto konaní) najmä neochotou otca rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu o úprave styku a jeho neustálym domáhaním sa styku s deťmi mimo rámec rozhodnutia. Nie je v záujme maloletých detí, aby si museli v tak krátkom čase zvykať na ďalšiu zmenu ich režimu. V najlepšom záujme maloletých detí je fungovať v stabilnom režime a v stabilných vzťahoch medzi nimi a rodičmi a medzi rodičmi navzájom, čo určite nebude splnené v prípade častých zmien rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom, najmä bez preukázateľnej podstatnej zmeny pomerov, ktorá by zmenu rozhodnutia odôvodňovala.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá X. začala v priebehu konania o zmenu styku navštevovať tanečnú školu (folklórny súbor Lykovček). Skúšky folklórneho súboru v utorok zasahujú do styku otca s maloletou, keďže prebiehajú od 16:00 hod. do 17:00 hod. Zasahovanie skúšok do styku otca s maloletou X. však súd nepovažoval za dôvod na zmenu rozhodnutia súdu o styku z dvoch dôvodov:
Prvým a podstatným je, že vzhľadom na celkový rozsah styku otca s mal. dieťaťom táto skutočnosť nepredstavuje tak významnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku súdu. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec o navštevovaní tanečnej školy mal. X. vedel a s týmto súhlasil. Sám aj na pojednávaní deklaroval, že chce a má záujem rešpektovať mimoškolské aktivity a záujmy mal. detí. Rozsah v akom táto mimoškolská aktivita zasahuje do styku otca s maloletou nie je tak veľký, aby bolo nevyhnutné styk meniť a už vôbec to nie je dôvod na rozširovanie styku počas týždňa spôsobom, ako to žiada otec (od utorka popoludní o štvrtka rána). Otec má rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV široko upravený styk s mal. X. a to nielen počas víkendov v období, keď je v Revúcej, ale aj dve popoludnia počas pracovného týždňa. Preto, aj keď do styku v jeden z týchto dní čiastočne zasiahne mimoškolská aktivita mal. X., ešte vždy má otec k dispozícií na styk s maloletým dieťaťom časť toho popoludnia, druhé popoludnie v týždni (vo štvrtok) a celý víkend. Teda aj pri rešpektovaní mimoškolskej aktivity maloletého dieťaťa je styk otca s maloletým dieťaťom dostačujúci na rozvíjanie vzťahu otca s mal. dieťaťom.
Súd pripomína, že mal. deti boli zverené do starostlivosti matky, nie do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Styk rodiča s dieťaťom nemôže kvantitatívne nahradiť právo jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti. Je nepochybné, že právo na styk rodiča s dieťaťom je právom mal. dieťaťa ako aj právom rodiča. Práve cez styk rodiča s dieťaťom totiž môže dochádzať k výchovnému pôsobeniu rodiča na mal. dieťa jeho priamym osobným príkladom. Hlavným kritériom pri rozhodovaní o úprave styku mal. dieťaťa s rodičom je, podobne ako pri rozhodovaní o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletých detí, záujem maloletého dieťaťa (čl. 3 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa). Základnou premisou je, že je v záujme mal. dieťaťa zachovať čo najširší možný styk a kontakt s tým z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Vychádza z práva mal. dieťaťa na prítomnosť, starostlivosť a výchovu oboch rodičov (čl. 9 Dohovoru OSN o právach dieťaťa). Právo styku by sa malo realizovať tak, aby záujmy rodiča a mal. dieťaťa boli v rovnováhe. V prípadoch ak záujmy mal. dieťaťa nekorešpondujú alebo nie úplne korešpondujú so záujmami rodiča môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť záujem mal. dieťaťa, samozrejme pri zachovaní proporcionality medzi záujmami rodiča a mal. dieťaťa. Jedným z
najhlavnejších záujmov maloletého dieťaťa je žiť, vyrastať v stabilizovaných podmienkach a pomeroch a mať stabilný časový režim, v ktorom bude plniť svoje každodenné povinnosti alebo rozvíjať svoje záujmy, a v ktorom bude mať čas aj na odpočinok. V situácii, keby došlo k zaplneniu každého alebo väčšiny popoludní mal. dieťaťa rôznym programom, došlo by k zúženiu času maloletého dieťaťa, ktorý je určený na relaxáciu a regeneráciu. Ani úprava styku, aj keď sa ňou sanuje osobná prítomnosť druhého rodiča, by nemala viesť v spojení s ďalšími faktormi k preťažovaniu a nadmernému vyčerpávaniu maloletého dieťaťa v čase pracovného týždňa. Aj z tohto dôvodu súd nepristúpil k zmene rozhodnutia o úprave styku otca s mal. X. počas pracovného týždňa.
Otec sa v konaní ďalej domáha, aby súd rozhodol, že matka je povinná v období keď je otec v Revúcej zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti (keď ju nemôže zabezpečiť ona) prednostne prostredníctvom otca. Maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky. Otec je oprávnený a povinný starostlivosť o deti zabezpečovať len v čase určeného styku. Súd nemá oprávnenie zasahovať do práva matky na osobnú starostlivosť o deti takým spôsobom, aby jej diktoval akým spôsobom alebo prostredníctvom koho má túto vykonávať. Je výlučne na rozhodnutí rodiča, ktorému boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, prostredníctvom koho zabezpečí starostlivosť o maloleté deti v čase, keď ju nemôže vykonávať priamo osobne. Naviac treba uviesť, že návrh otca je v tejto časti neurčitý a teda nevykonateľný, nakoľko nie je dostatočne špecifikované kedy by matka mala starostlivosť detí prostredníctvom otca zabezpečovať. Vzhľadom na variabilitu takýchto situácií je zrejmé, že takáto špecifikácia ani nie je možná a teda rozhodnúť o takejto povinnosti spôsobom, aby rozhodnutie bolo vykonateľné možné nie je.
Otec maloletých detí sa okrem zmeny styku domáhal aj rozhodnutia o informačnej povinnosti matky voči nemu, týkajúcej sa maloletých detí. Aj keď v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že matka si svoju informačnú povinnosť voči otcovi neplní, aby v budúcnosti medzi rodičmi nedochádzalo k nejasnostiam a potenciálne konfliktným situáciám ohľadne informačnej povinnosti matky, rozhodol súd, že matka je povinná informovať otca o maloletých deťoch v rozsahu, spôsobom a v časových intervaloch ako je vymedzené vo výroku rozsudku.
V návrhu otec žiadal, aby súd rozhodol aj o povinnosti matky previesť úspory maloletých detí doteraz uložené termínovanom účte v Poštovej banke, a. s. na novozriadený účet na meno maloletej X.. Návrh odôvodnil tým, že nemá dispozičné právo k účtu, na ktorom sú úspory maloletých detí a nemôže tento majetok detí spravovať. Matka s prevedením úspor na novozriadený účet nesúhlasila, nakoľko peňažné prostriedky sú uložené na termínovanom účte, kde sa zhodnocujú. Nevidela dôvod na to, aby finančné prostriedky nemohli byť na účte vednom na jej meno, ale museli by byť na účte maloletej X.. Návrh otca považovala len za jeden zo spôsobov, akým otec chce mať veci týkajúce sa jej a maloletých detí pod kontrolou. Možno konštatovať, že medzi rodičmi existuje ohľadne správy finančných úspor maloletých detí vo výške 17 200 € nezhoda. Keďže v danom prípade ide vzhľadom na výšku úspor o podstatnú vec týkajúcu sa správy majetku maloletých detí, má povinnosť rozhodnúť pri nezhode rodičov súd (§ 35 Zákona o rodine). V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine právo spravovať majetok maloletých detí patrí obom rodičom. Rozvodom manželstva rodičov maloletých detí a zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky sa na práve otca spravovať majetok maloletých detí nič nezmenilo, zostalo zachované v rovnakom rozsahu, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV o rozvode manželstva.
Pre rozhodnutie vo veci nezhody rodičov ohľadne správy finančných úspor maloletých detí je potrebné si ujasniť čo to vlastne správa majetku maloletých detí rodičmi je a ako má vyzerať alebo prebiehať. Podstatou sporu medzi matkou a otcom v danom prípade je, či správa majetku detí obomi rodičmi znamená, že obaja rodičia maloletých detí musia s majetkom maloletých detí disponovať vždy spoločne a musia mať v každom okamihu nevyhnutne reálny dosah a možnosť dispozície s každou časťou majetku maloletých detí, alebo znamená, že rodičia sú oprávnení s majetkom maloletých detí alebo jeho časťami disponovať aj každý samostatne. Zo zmyslu a podstaty práva rodiča spravovať majetok maloletého dieťaťa vyplýva, že každý rodič môže spravovať majetok maloletého dieťa samostatne, môže s ním samostatne nakladať. Ak sa jedná o dispozíciu podstatnú, je potrebný súhlas druhého rodiča. Súhlas však neznamená nevyhnutne spoločnú dispozíciu. Je to obdobné ako pri práve zastupovať maloleté dieťaťa. Každý z rodičov môže zastupovať a konať za maloleté dieťa samostatne. Ak sa jedná
o podstatnú vec, je potrebný súhlas druhého rodiča. To však neznamená, že rodičia musia zastupovať a konať za maloleté dieťa spoločne.
Otec maloletých detí svoj návrh na to, aby peňažné prostriedky maloletých detí boli uložené na nový účet vedený na meno maloletých detí odôvodnil len tým, aby peniaze neboli uložené na účte vedenom na meno matky a aby mal k tomuto účtu dispozičné právo. Z právneho hľadiska je irelevantné, na akom účte (či na meno matky maloletých detí alebo na meno jedného z maloletých detí) sú peňažné prostriedky maloletých detí uložené, vždy sa jedná o majetok maloletých detí a nie majetok matky maloletých detí. Pokiaľ ide o možnosť otca disponovať s týmito prostriedkami, otec neuviedol žiadny iný spôsob, než ako je s peniazmi naložené v súčasnosti, akým by chcel s týmito finančným prostriedkami disponovať. Práve naopak, v priebehu konania na pojednávaní uviedol, že chce aby boli uložené na obdobnom účte ako v súčasnosti. Otec len chce mať k týmto peňažným prostriedkom prístup v podobe dispozičného práva k účtu. Súd zastáva názor, že rušenie termínovaného účtu, na ktorom sú v súčasnosti peňažné prostriedky mal. detí uložené a zhodnocujú sa len z dôvodu, aby boli uložené na účte vedenom na meno jedného z maloletých detí alebo z dôvodu, aby dispozičné právo k tomuto účtu mal aj otec, nie je v záujme maloletých detí. Takéto opatrenie maloletým deťom neprinesie žiadny benefit oproti súčasnému stavu, skôr naopak, so zrušením termínovaného účtu môžu byť spojené poplatky alebo sankcie. Preto súd návrh otca, ktorým žiadal, aby matka previedla úspory detí na nový účet vedený na meno maloletej X., zamietol. Uhrádzanie platieb životného poistenia maloletej M. z týchto prostriedkov súd nepovažoval za konanie viac na prospech maloletých detí, v porovnaní so súčasným stavom, kedy sa tieto peňažné prostriedky nedotknuté zhodnocujú, za situácie, keď rodičia (je pritom irelevantné či matka lebo otec, keďže životná poistka je na meno maloletého dieťaťa) majú k dispozícii voľné peňažné prostriedky na úhradu poistky a teda na jej úhradu nie je nevyhnuté použiť úspory maloletých detí viazané na účte.
Súd podotýka, že otec maloletých detí môže samozrejme aj v súčasnosti disponovať s úsporami maloletých detí, ako aj s ich celým majetkom a keby tak chcel urobiť a matka by s takouto dispozíciou nesúhlasila, môže sa domáhať, aby o tejto nezhode rozhodol súd. Úkony, vykonania ktorých sa otec v návrhu domáha, však žiadnu reálnu dispozíciu s týmito prostriedkami (napr. ich investovanie iným spôsobom alebo ich použitie na iný účel ako v súčasnosti) nepredstavujú. Majú len formálny charakter a reálne nevedú k žiadnej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej zmene majetku maloletých detí. Preto takéto kroky majú podľa názoru súdu skôr šikanózny charakter, než by sa jednalo o snahu reálne konať na prospech maloletých detí.
O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).