Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3T-65-2015.pdf
PDF · 72.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/65/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 15.10.2015 samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou takto
rozhodol:
Obžalovaný
Q. P. , nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom B., prechodne bytom B. nad M., B. N. M. XXX/X,
je vinný, že
hoci ako otec ml. N. P., nar. XX.XX.XXXX, je povinný v zmysle § 62 a násl. Zákona o rodine ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5C/404/2000 zo dňa 20.11.2001, právoplatným dňa 08.01.2002 povinný prispievať na výživu svojej dcéry N. sumou 26,56 € (800,00 Sk) mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám P. P., bytom C., X.. B. XXXX/X, pričom si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní od mesiaca jún 2012 až doposiaľ (vrátane mesiaca november 2015), čím mu vznikol dlh na riadnom výživnom v celkovej výške najmenej 1.088,56 €, hoci bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.11.2014 č. k. 1T/127/2014-40, právoplatným dňa 27.02.2015,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a § 36 písmeno l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Q. P. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku. Pred vyhlásením uviedol, že si je vedomý, že dlžné výživné od mesiaca jún 2012 doposiaľ, vrátane mesiaca november 2015, prestavuje sumu vo výške 1.088,96 Eur. Na všetky otázky v zmysle § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku obžalovaný odpovedal „áno“. Po vyjadrení prokurátora súd následne prijal vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny a súčasne vyslovil, že vykoná len dokazovanie súvisiace s otázkou uloženia trestu.
Matka dieťaťa P. P. na hlavnom pojednávaní potvrdila výšku dlžného výživného za mesiace od mesiaca jún 2012 až doposiaľ, vrátane mesiaca november 2015, vo výške 1.088,96 Eur.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T 127/2014 zo dňa 26.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.02.2015 súd zistil, že menovaný bol týmto trestným rozkazom právoplatne odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zaplatil popri bežnom výživnom zameškané výživné. Je zrejmé, že sa žalovaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Zo správy obce Svinná vyplýva, že menovaný sa v obci dlhodobo nezdržiava a nemajú o ňom žiadne informácie. Z odpisu z Registra trestov vyplýva, že menovaný bol odsúdený vyššie uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T 127/2014 zo dňa 26.11.2014, čo sa týka predchádzajúceho odsúdenia, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR nemá v evidencii žiadny záznam o priestupku. Pri výmere trestu súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného, na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaného.
Preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a na nezistenie žiadnych priťažujúcich okolností na strane obžalovaného, po „úprave“ základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v najprísnejšom odseku stíhaného trestného činu, t.j. podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona (od 1 do 5 rokov) s poukazom na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona, mohol súd obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v takto „upravenej“ trestnej sadzbe vo výmere od 1 roka do 3 rokov 8 mesiacov. S poukazom na ustanovenia § 49 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona súd nemohol obžalovanému opätovne uložiť podmienečný trest odňatia slobody, príp. podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, nakoľko obžalovaný stíhaný úmyselný trestný čin v predmetnej trestnej veci spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia pre totožnú trestnú činnosť v trestnej veci pod sp. zn. 1T 127/2014. Vzhľadom na okolnosti prípadu, keď obžalovaný opätovne neplnil po svojom podmienečnom odsúdení (t.j. ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody neviedla k jeho náprave a vedeniu riadneho života na slobode bez páchania ďalšej trestnej činnosti) vyživovaciu povinnosť, a na pomery obžalovaného, mal súd za to, že tomuto je potrebné uložiť iba trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, a to na dolnej hranici „upravenej“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody, a preto mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, s poukazom na zistenú neúčelnosť uloženia iného druhu trestu vzhľadom na už uvedené skutočnosti.
Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ho súd podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď obžalovaný nebol nikdy v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný či iný trestný čin.
S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody, spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh na výživnom nemá z hľadiska trestnoprávneho povahu škody. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.