Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-290-2015.pdf
PDF · 73.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/290/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. I. XX o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 632,88 Eur, vedenej pod sp. zn. EX 235/2000 súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, náhradníkom súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 12, 036 01 Martin, o odvolaní oprávneného proti Uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 0Er/784/2000-63 zo dňa 25. júna 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
F. Okresného súdu Zvolen č. k. 0Er/784/2000-63 zo dňa 25. júna 2015 vo výroku, ktorým exekúciu zastavil p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 0Er/784/2000-63 zo dňa 25. júna 2015 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,42 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe oznámenia Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica zo dňa 07. novembra 2003 zistil, že povinný T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I. XX, podnikajúci pod IČOm 22715461, dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 24D/777/2003 a bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Nakoľko povinný v priebehu exekučného konania zomrel, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., a to bez právnych nástupcov, pričom bolo zistené, že majetok poručiteľa nepostačuje ani na úhradu trov konania, súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku zastavil. Súd preto podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný súd aplikoval na toto exekučné konanie ustanovenia exekučného poriadku, ktoré v čase začatia tohto exekučného konania neboli účinné. Z toho dôvodu nebolo možné na ich základe zastaviť túto exekúciu a uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje svojho priznaného práva núteným výkonom uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2008. Zároveň namietal, že Slovenská konsolidačná, a.s. nemôže byť účastníkom predmetného exekučného konania. Namietal, že Okresný súd Zvolen vydal dňa 06. júna 2011 uznesenie č.k. 0 Er 784/2000-49, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. na Slovenskú konsolidačnú, a.s.. Keďže povinný dňa 19. júna 2003 zomrel bez právneho zástupcu, nemohlo byť uznesenie o zmene účastníka konania povinnému nikdy doručené, a teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Exekučný súd mal po zistení, že povinný zomrel bez právneho nástupcu, zastaviť exekučné konanie bez ďalšieho. Zároveň namietal výpočet trov exekúcie. Žiadal napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 24. marca 2000 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 04. apríla 2000 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5611 007413 zo dňa 06. apríla 2000. Dňa 19. apríla 2010 bol exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zmenu účastníkov exekučného konania, v ktorom Slovenská konsolidačná podaním zo dňa 26. novembra 2009, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30. novembra 2009 uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30. júna 2005 uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava a spoločnosťou VERITEĽ, a.s., Bratislava, IČO: 35 859 881, bola pohľadávka voči povinnému postúpená na spoločnosť VERITEĽ, a.s.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30. decembra 2005 uzavretej medzi spoločnosťou VERITEĽ, a.s. a A. konsolidačnou, a.s., Bratislava bola pohľadávka voči povinnému postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s.. Uviedla, že s účinnosťou od 17. marca 2006 prešli práva k vymáhanej pohľadávke, jej príslušenstva a všetky práva s ňou spojené na Slovenskú konsolidačnú a.s.. Vzhľadom na túto skutočnosť v zmysle § 37 ods. 3 a 4 Exekučné poriadku oznámila Slovenská konsolidačná a.s. zmenu v osobe oprávneného a sama navrhla, aby v ďalšom konaní bolo pokračované na mieste oprávneného so Slovenskou konsolidačnou a.s.. Exekučný súd uznesením č.k. 0Er 784/2000-33 zo dňa 07. mája 2010 exekúciu zastavil z dôvodu úmrtia povinného, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre neexistenciu majetku, teda povinnosť neprešla na inú osobu.. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/33/2010- 47 zo dňa 26. októbra 2010 napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom zaviazal exekučný súd na rozhodnutie o zmene v osobe oprávneného. Následne exekučný súd uznesením č.k. 0Er/784/2000-49 zo dňa 06. júna 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX. marca 2013 pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného tak, že z konania vystúpil oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Zvolen, IČO 35 937 874, so sídlom Zvolen, Ľ. Medveckého 4, a do konania na jeho miesto vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21. Následne exekučný súd napadnutím uznesením č.k. 0Er/784/2000-63 zo dňa 25. júna 2015 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Povinný zomrel dňa 19.06.2003 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 24D/777/2003 zastavené pre nemajetnosť povinného podľa § 175h ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či je smrť povinnej osoby v exekučnom konaní dôvodom na zastavenie exekúcie a kto má v prípade, že povinný zomrel nemajetný, nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V uvedenom uznesení uviedol: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).“ Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľné aj v predmetnej veci. Povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Neexistujú preto žiadni právni nástupcovia, ktorí by prevzali zodpovednosť za dlhy poručiteľa a s ktorými by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolacia námietka oprávneného ktorou namietal, že nie je účastníkom tohto konania považuje odvolací súd za nedôvodnú. Z exekučného spisu vyplýva, že uznesenie o pripustení zmeny účastníkov konania
bolo doručené Slovenskej konsolidačnej a.s. dňa 17. júna 2011, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Zvolen dňa 15. júna 2011, súdnemu exekútorovi dňa 17. júna 2011 a dedičom M.. M. C., nar. XX.XX.XXXX.XX/XX-XX, XXX XX O. K. 1 dňa 18. januára 2012 (doručenka čl. 56 spisu) a P. O., Rozkvet č. 2616/38, 017 01 Považská Bystrica dňa 25. februára 2013 (doručenka čl. 57 spisu). Oprávnený nevyužil možnosť podať proti uzneseniu exekučného súdu o zmene oprávneného odvolanie, v dôsledku čoho uznesenie, ktorým exekučný súd pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného nadobudlo právoplatnosť. Navyše odvolací súd uvádza, že z prechodných a záverečných ustanovení § 235 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase rozhodovania exekučného súdu) vyplýva, že exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekúcie, ktoré boli začaté do 26. júla 2001, kedy bol zákon vyhlásený v Zbierke zákonov, sa už dokončia podľa novelizovaného znenia bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konania, resp. vykonávanie exekúcie nachádza, a preto exekučný súd správne aplikoval na uvedený prípad ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. februára 2002. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie vo výroku, ktorým exekúciu zastavil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.