Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-14Cb/39/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu X.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Marekom Glembom, advokátom so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, IČO 42 353 963, proti žalovanému MEGAWASTE SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Hliny 1412, 017 07 Považská Bystrica, IČO 36 265 144, zastúpenému spoločnosťou LEGAL POINT s.r.o. so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO 47 253 495, o uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvy takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uzatvoriť so žalobcom celkom štyri zmluvy o prevode podielu (viď č.l. 389). Žalobca tvrdil, že:

- ako prevádzajúci, žalovaný v druhom rade ako spoločnosť a X.. W. D. ako nadobúdateľ, uzatvorili dňa 8.11.2016 v Považskej Bystrici trojstrannú Rámcovú zmluvu o spolupráci pri spoločnom postupe pri vysporiadaní vzájomných záväzkov zmluvných strán (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo vysporiadanie vzájomných nárokov jej účastníkov spojených s prevodom obchodného podielu žalobcu v žalovanom v druhom rade na nadobúdateľa čiže žalovaného v prvom rade. Presné pomenovanie jednotlivých úkonov je uvedené v čl. II zmluvy, kde medzi tieto patrí: (i) prevod obchodného podielu v žalovanom z prevodcu na nadobúdateľa, kde tento je riešený osobitnou zmluvou a k jeho dokonaniu došlo k momentu podania tejto žaloby, ďalej (ii) vysporiadanie pohľadávok a záväzkov žalobcu voči spoločnosti, ktorý sa riešil Zmluvou o pôžičke z dňa 8.11.2016 uzatvorenou medzi žalovaným a žalobcom (ďalej len „zmluva o pôžičke“) a Uznaním záväzku, vo vzťahu k vysporiadaniu podľa tohto bodu v súčasnosti prebieha na tunajšom súde súdny spor pod sp.zn. , ďalej (iii) prevod Srbského projektu výstavby bioplynových staníc formou prevodu podielov v srbských obchodných spoločnostiach zo žalovaného na žalobcu za cenu rovnajúca sa podielu na základnom imaní, pričom sa jedná o spoločnosti BGS ALFA DOO, BGS BETA DOO, BGS GAMA DOO a BGS DELTA DOO - všetky pôvodne so sídlom Bacska ulica 3, Bac, Srbská republika, neskôr SREMSKA Kamenica, ul. Vojvode Putnika br.79, Srbská republika, momentálne so sídlom Futoška 57, 21000 Novi sad, Srbská republika, kde k prevodu do dnešného dňa nedošlo a teda v tejto časti ostala do dnešného dňa zmluva nesplnená (ďalej len „prevod Srbského projektu“ a „srbské spoločnosti“). Štatutárom srbských spoločností je pán X.. K. A..

- prevod srbských spoločností bol schválený aj na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 12.12.2016 v sídle žalovaného, kde v bode V. zápisnice z VZ žalovaného sa schvaľuje prevod Srbského projektu na žalobcu, pre pochopenie celej situácie je nutné zdôrazniť, že bez odplaty. Za povšimnutie stojí, že pokiaľ šlo o prevod obchodného podielu žalobcu a p. J. na žalovanom v druhom rade v prospech žalovaného v prvom rade, schvaľovala sa na VZ aj konkrétna zmluva o prevode obchodného podielu ako je táto založená v spise, avšak, pri prevode Srbského projektu toto absentuje. Inými slovami, neboli dojednané/schválené žiadne iné podmienky ako v č. II bod 1.3 zmluvy.

- následne, nakoľko srbský projekt je financovaný z úveru od EBRD (European Bank for Reconstruction and Development), kde obchodné podiely spoločníkov (aj žalovaného v druhom rade, sú založené v prospech EBRD), bolo nutné požiadať o jej súhlas so zmenou spoločníkov, k čomu došlo listom konateľa p. K. A. adresovaným EBRD zo dňa 11.10.2017, kde v prvom odseku sa jasne uvádza, že sa žiada o súhlas so zmenou „ownership“ to jest vlastníctva „instead“ žalovaného v druhom rade má nastúpiť žalobca. Súhlas so zmenou bol zo strany EBRD udelený dňa 27.11.2017, pričom v bode 5. listu EBRD súhlasí so zmenou ako bola uvedená v liste p. Diana zo dňa 11.10.2017, t.j. zo žalovaného v druhom rade na žalobcu. V bode 1 potom uvádza, o akú úverovú zmluvu ide a kto sú jej účastníci a v akej pozícii v tejto úverovej zmluve vystupujú.

- skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom obchodných podielov v srbských spoločnostiach BGS Alfa BP d.o.o., BGS Beta BP d.o.o., BGS Gama BP d.o.o. a BGS Delta BP d.o.o. vyplýva z výpisov zo Srbského obchodného registra, zmluvy, zmluvy o pôžičke ako aj z Výročnej správy za rok 2016, 2017,2018,2019 žalovaného kde o tejto skutočnosti účtuje v ostatnom dlhodobom finančnom majetku na strane 11 (resp. strana 12 pre rok 2017, resp. strana 12 pre rok 2018, resp. strana 12 pre rok 2019) k výročnej správe priložených poznámok k účtovnej závierke (ďalej len „obchodné podiely“ resp. „srbské spoločnosti“)

- v zmluve v čl. II. bod 1.3 sa zmluvné strany zaviazali, že prevod srbského Projektu zrealizujú podľa požiadaviek obchodného partnera v Srbsku podľa bližšie neurčených zmlúv podľa srbského práva. Toto je nutné vykladať tak, že nakoľko ide o podnikanie slovenských občanov/subjektov v Srbsku, ktorí, rovnako ako jednotlivé spoločnosti, tam sú zastúpení v konaniach advokátom (Dr. Brkliac, Novi Sad), tento pripraví zmluvy o prevode obchodného podielu na podpis v slovensko - srbskej jazykovej verzii tak aby boli komfortné so srbským právom a tieto doručí štatutár srbských spoločností na schválenie a následne na podpis spoločníkom.Je nutné uviesť, že srbský partner t.j. srbské spoločnosti prostredníctvom X.. A., štatutára, doručil už 20.12.2017 mail, s draftom dokumentácie vo vzťahu spoločnosti BGS Alfa BP d.o.o. s tým, že po jeho odsúhlasení malo dôjsť k vypracovaniu aj ostatných zmlúv k ostatným spoločnostiam, nakoľko mali byť identické, meniť sa mali len definície srbských spoločností a s tým súvisiace náležitosti, a k ich podpisu a k prevodom srbských spoločností na žalobcu (uvedený postup vyplýva z textu e-mailu). Žalovaný však do dnes v tejto veci nekoná a text zmluvy, teda vlastne všetkých zmlúv neschválil, nekomentoval - odignoroval.

- dňa 29.1.2018 žalovaný prevzal výzvu z dňa 25.1.2018, ktorou žalobca vyzýva žalovaného na plnenie záväzku zo zmluvy spočívajúceho v prevode Srbského projektu v lehote 14 dní od doručenia výzvy. Žalovaný do dnešného dňa neplnil.

- dôsledku nekonania žalovaného a za účelom vyriešenia situácie sa dňa 16.4.2019 v Banskej Bystrici konalo VZ všetkých, resp. každej zo spoločností srbského projektu za účasti všetkých spoločníkov. Po jeho konaní mala byť odkomunikovaná čo do presného textu zápisnica z jednotlivých VZ srbských spoločností, z ktorej vyplývajú práve požiadavky srbského partnera k prevodu srbských spoločností - je nutné podotknúť, že spoločníci sa vzdali predkupného práva, bolo dohodnuté, že budú doručené zmluvy o prevode obchodných podielov za podiel na základnom imaní tej-ktorej srbskej spoločnosti v súlade s čl. II bod 1.3 zmluvy, bol udelený súhlas EBRD. Zápisnica len deklaruje právne úkony, ktoré boli urobené na VZ, resp. aj predtým.

- z priloženého e-mailu, potom vyplýva, že srbský partner žiadal o schválenie textu aby pripravil zápisnice z VZ aj vo vzťahu k ostatným srbským spoločnostiam, k čomu dodnes nedošlo a zápisnica z tohto VZ nie je podpísaná vo vzťahu k žiadnej spoločnosti, pretože sa nepodarilo odsúhlasiť jej presný text so žalovaným v druhom rade

- žalovaný je v omeškaní so splnením svojho záväzku prevodu Srbského projektu zo zmluvy

- napriek záväzku poskytovať súčinnosť uvedenému v zmluve v čl. III bod 2, do dnes žalovaný neposkytol v tomto súčinnosť srbskému partnerovi a teda je v omeškaní aj s plnením tohto ustanovenia zmluvy

- dňa 22.11.2019 bola doručená žalovanému opätovná výzva na plnenie, kde zároveň nakoľko podľa informácií žalobcu, ktorý je spoločníkom AGRO ENERGY D.O.O., ktorá je tiež dlžníkom na úverovej zmluve voči EBRD (jedná sa o piatu spoločnosť popri srbských spoločnostiach) a pochopiteľne teda o projekte má všetky informácie, vyzval žalobca žalovaného v druhom rade aby upustil od konania, ktoré

znehodnocuje srbský projekt, pretože v tom čase hrozilo, že bude EBRD zaradený medzi problémové úvery a hrozilo mu predčasné zosplatnenie úveru bankou a výkon záložných práv. Podľa vtedy získaných informácií, ostatní spoločníci (t.j. mimo žalovaného žalovaného) v tom čase poskytli dodatočné plnenie na sanáciu omeškania so splátkami EBRD a tým dočasne oddialili predčasnú splatnosť úveru.

- odpoveďou žalovaného nebolo plnenie podľa zmluvy, uznesenia valného zhromaždenia a súhlasu EBRD ale ponuka na odpredaj obchodných podielov na žalobcu zo žalovaného za kúpnu cenu 1,776 milióna EUR. Udialo sa tak listom z 28.11.2019, kde som toho názoru, že plnenie, ktoré si vymieňuje žalovaný v tomto liste nemá oporu v zmluvných dojednaniach medzi žalobcom a žalovanými. V žiadnom dokumente sa neuvádza, že by žalovaný mal za prevod obchodného podielu nárok na odplatu. Žalovaný v uvedenom liste jasne uvádza, že nemá kapitál ani vôľu dofinancovať srbský projekt a že vie, že tomuto hrozí zaradenie medzi problémové úvery a s tým spojené dôsledky (default).

- v súčasnosti je Srbský projekt v tzv. defaulte, to jest je tam omeškanie so splátkami a teda bol EBRD ako financujúcou bankou zaradený medzi problémové úvery, zatiaľ nie je vyhlásená predčasná splatnosť úveru a realizácia záložných práv banky na obchodné podiely vykonaná, ale je to jedna z možností ako banka môže postupovať (č.l. 5).

2. Žalobca ako dôkaz predložil list EBRD z 27.11.2017, e-maily, list adresovaný EBRD z 11.10.2017, zápisnicu z MVZ, výzvy z 25.1.2018 a 22.11.2019, uznesenie úradu špeciálnej prokuratúry, zmluvu o pôžičke, listiny „P??e?e“, výpisy zo srbského obchodného registra, účtovné závierky žalovaného, „Poznámky“ k účtovným závierkam, výročné správy žalovaného, rámcovú zmluvu z 8.11.2016, uznanie záväzku, zmluvu o pôžičke, zmluvu o prevode obchodného podielu, zmluvu o budúcej zmluve, list EBRD z 8.10.2020 a navrhol výsluch p. D., žalobcu, J. a A..

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalovaný ako dôkaz predložil „detaily pohybu“, listy z 28.11.2019 a 9.12.2019 a rozhodnutia o dodatočnom vklade.

7. Súd považuje za preukázané, že žalobca ako prevádzajúci uzatvoril s X.. W. D. ako nadobúdateľom a so žalovaným ako spoločnosťou dňa 8.11.2016 „Rámcovú zmluvu o spolupráci pri spoločnom postupe pri vysporiadaní vzájomných záväzkov zmluvných strán“, ktorou sa strany dohodli, že strany budú spolupracovať s tým, že spolupráca bude viesť okrem iného aj k prevodu srbského projektu výstavby bioplynových staníc na prevodcu s tým, že prevod srbského projektu výstavby bioplynových staníc žalovaného na žalobcu bude realizovaný prostredníctvom zmlúv podľa požiadaviek obchodného partnera v Srbsku podľa srbského právneho systému a s tým, že žalovaný má podiel 45% spoločnosti BGS Alfa, 55% spoločnosti BGS Beta, 35% spoločnosti BGS Gama a 45% spoločnosti BGS Delta (č.l. 287). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako budúci prevodca uzatvoril s X.. W. D. ako budúcim nadobúdateľom dňa 8.11.2016 „Zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu“, ktorou sa strany dohodli, že prevodca odpredá nadobúdateľovi svoj obchodný podiel v žalovanom za 16 596 € (č.l. 293). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako prevádzajúci uzatvoril s X.. W. D. ako nadobúdateľom dňa 12.12.2016 „Zmluvu o prevode obchodného podielu“, ktorou žalobca previedol 25% účasť na obchodnom imaní žalovaného na X.. D. s tým, že X.. D. sa zaviazal uhradiť žalobcovi dohodnutú cenu 16 596 € (č.l. 291). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 8.11.2016 vyhlásil, že žalobcovi dlží z titulu vkladov účtovaných na účte 365 sumu 280 450,01 €, titulom úrokov z vkladov spoločníka sumu 6 842,21 € a titulom nevyplateného zisku z roku 2014 sumu 13 431,28 € a že slobodne a vážne uznáva svoj záväzok voči veriteľovi. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril dňa 8.11.2016 so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný požičal žalobcovi 160 000 € s tým, že strany sa dohodli na tom, že požičaných 160 000 € žalovaný poukáže na účty spoločností BGS Beta (80 000 €) a BGS Gama (80 000 €). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný mal v roku 2016 umiestnený v spoločnosti BGS ALFA dlhodobý finančný majetok v sume 225 000 €, v spoločnosti BGS Beta dlhodobý finančný majetok v

sume 713 000 €, v spoločnosti BGS Gama dlhodobý finančný majetok v sume 613 000 € a v spoločnosti BGS Delta dlhodobý finančný majetok v sume 225 000 € (č.l. 171pv) .

8. Súd považuje za preukázané aj to, že mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného zo dňa 12.12.2016 o.i. schválilo zámer previesť aktivity a svoje majetkové účasti v súvislosti s investíciou a projektami v Srbsku na X.. I.. Súd považuje za preukázané aj to, že K. A. listom zo dňa 11.10.2017 oznámil Európskej banke pre obnovu a rozvoj, že spoločnosti BGS ALFA/BETA/GAMA/DELTA plánujú zmeniť ich vlastnícku štruktúru tak, že namiesto spoločníka MEGAWASTE do vlastníckej štruktúry vstúpi C. I. s tým, aby mu banka oznámila svoje prípadné požiadavky alebo podmienky súvisiace s takouto zmenou vlastníckej štruktúry (č.l. 134pv). Súd považuje za preukázané aj to, že Európska banka pre obnovu a rozvoj dňa 27.11.2017 oznámila spoločnosti BGS GAMA RD, že ďakuje za oznámenie o zmene vlastníctva a že so zmenou vlastníctva súhlasí (č.l. 130). Súd považuje za preukázané aj to, že K. A. dňa 20.12.2017 žalovanému zaslal návrh zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaného v spoločnosti BGS Alfa BP na C. I. (č.l. 147). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný bol ku dňu 4.4.2018 spoločníkom spoločnosti BGS Alfa BP d.o.o. s tým, že jeho obchodný podiel bol 45%. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný bol ku dňu 4.4.2018 spoločníkom spoločnosti BGS Beta BP d.o.o. s tým, že jeho obchodný podiel bol 55%. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný bol ku dňu 4.4.2018 spoločníkom spoločnosti BGS Gama BP d.o.o. s tým, že jeho obchodný podiel bol 35%. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný bol ku dňu 4.4.2018 spoločníkom spoločnosti BGS Delta BP d.o.o. s tým, že jeho obchodný podiel bol 45%. Súd považuje za preukázané aj to, že K. H. dňa 28.6.2019 zaslal žalovanému upravenú zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti BGS Gama s tým, aby si to pozrel a potvrdil, či to môže ísť na podpis. Súd považuje za preukázané aj to, že zhromaždenie spoločnosti BGS ALFA dňa 6.8.2020 určilo, že žalovaný má vykonať dodatočnú platbu vo výške 45 000 €. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 10.8.2020 zaplatil spoločnosti BGS ALFA sumu 45 000 €. Súd považuje za preukázané aj to, že zhromaždenie spoločnosti BGS BETA dňa 6.8.2020 určilo, že žalovaný má vykonať dodatočnú platbu vo výške 45 000 €. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 10.8.2020 zaplatil spoločnosti BGS BETA sumu 45 000 €. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 9.12.2019 ponúkol žalobcovi, že na neho prevedie obchodné podiely za nominálne sumy - ale iba v prípade, ak žalobca uspokojí pohľadávky žalovaného voči srbským spoločnostiam prevodom sumy 1 776 000 € na účet žalovaného (č.l. 35). Súd považuje za preukázané aj to, že K. A. dňa 17.8.2020 informoval strany o.i. o tom, že 10.8.2020 sa začalo obdobie, kedy sa uskladňuje siláž a ostatné zložky biomasy, potrebné na výrobu elektrickej energie. Dňa 13.8. sa konal konferenčný hovor so zástupcami Európskej banky pre obnovu a rozvoj, v rámci ktorého rozhovoru boli zástupcovia banky informovaní o prevádzkovej situácii projektu. Zo strany banky bola poskytnutá informácia, že projekt bol odstúpený na oddelenie Corporate recovery, ktoré bude vykonávať dohľad nad projektom a jeho prevádzkou. Z technického hľadiska je projekt vo fáze defaultu a v krajnom prípade hrozí zosplatnenie úveru. Na odvrátenie defaultu je potrebné doplatiť splátku splatnú dňa 12.5.2020, pripraviť konsolidovanú účtovnú závierku a spracovať cash-flow projekciu. Banka bude tiež trvať na vytvorení rezervného fondu. K. A. strany informoval aj o tom, že že dňa 13.8. boli na účty spoločností BGS Alfa/Beta pripísané vklady od žalovaného v úhrnnej sume 90 000 € a že S. V. potvrdil svoju ponuku na odkúpenie 45 % podielu v projekte za 1 125 000 € a že S. V. potvrdil informáciu o platnosti ponuky na odkúpenie 45% podielu v projekte od spoločnosti MEGAWASTE SLOVAKIA a C. I. za 1 125 000 €, z čoho by 175 000 € bolo použitých na zaplatenie splátky a 200 000 € na stabilizáciu projektu. Zvyšných 750 000 € by bolo prevedených na účet súčasných majiteľov bioplynových staníc (č.l. 138pv). Súd považuje za preukázané aj to, že Európska banka pre obnovu a rozvoj dňa 8.10.2020 oznámila spoločnostiam BGS ALFA/BETA/GAMA/DELTA, že z ich strany nebol splnený záväzok vo výške 90 410,93 € (č.l. 296). Súd považuje za preukázané aj to, že ku dňu 9.5.2022 bola majiteľom obchodných podielov 45% v spoločnosti BGS Alfa BP d.o.o., 55% v spoločnosti BGS Beta BP d.o.o., 35% v spoločnosti BGS Gama BP d.o.o. a 45% v spoločnosti BGS Delta BP d.o.o. spoločnosť CLINTON s.r.o. (č.l. 405).

9. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca ako dlžník uzatvoril dňa 12.12.2016 s X.. J. ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal žalobcovi 150 000 € (č.l. 148). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný mal v roku 2017 umiestnený v spoločnosti BGS ALFA dlhodobý finančný majetok v sume 225 000 €, v spoločnosti BGS Beta dlhodobý finančný majetok v sume 713 000 €, v spoločnosti BGS Gama dlhodobý finančný majetok v sume 613 000 € a v spoločnosti BGS Delta dlhodobý finančný majetok v sume 225 000 € (č.l. 186pv). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný mal v roku 2018 umiestnený v spoločnosti BGS ALFA dlhodobý finančný majetok v sume 225 000 €, v spoločnosti BGS Beta dlhodobý finančný majetok v sume 713 000 €, v spoločnosti BGS Gama dlhodobý finančný majetok v sume 613 000 € a v spoločnosti BGS Delta dlhodobý finančný majetok v sume 225 000 € (č.l. 201pv). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný mal v roku 2019 umiestnený v spoločnosti BGS ALFA dlhodobý finančný majetok v sume 225 000 €, v spoločnosti BGS Beta dlhodobý finančný majetok v sume 713 000 €, v spoločnosti BGS Gama dlhodobý finančný majetok v sume 613 000 € a v spoločnosti BGS Delta dlhodobý finančný majetok v sume 225 000 € (č.l. 216pv). Súd považuje ( výsluchom W. D. ) za preukázané aj to, že v druhom polroku 2016 sa so žalobcom rozhodli ukončiť ich vzájomné podnikanie formou dohody. Čo vedeli v tom čase definovať ako podmienky ich rozchodu, definovali v rámcovej zmluve zo dňa 08.11.. Následne na valnom zhromaždení 12.12.2016 schválili zmluvu o prevode obchodného podielu medzi žalobcom ako FO na neho ako FO. Celková dohodnutá suma vysporiadania bola 350.000 €, pričom sa skladala z rôznych častí. Časť peňazí bola zaplatená spoločnosťou, časť svedkom a časť peňazí bola na pokyn žalobcu prevedená do srbských spoločností BETA a GAMA. Pokiaľ ide o srbské projekty, spoločnosť MEGAWASTE SLOVAKIA kúpila obchodné podiely v týchto 4 spoločnostiach za 900 € v každej, pričom však okrem zaplatenia menovitej hodnoty týchto obchodných podielov bolo povinnosťou MEGAWAST-u investovať 1,7 mil. € do týchto spoločností, čo MEGAWASTE aj skutočne urobil s tým, že tieto vklady boli uhrádzané ako vklady do spoločností mimo základného imania. MEGAWASTE od žalobcu žiada 1 000 000 € tým titulom, že MEGAWASTE do týchto srbských spoločností investoval ešte vyššiu sumu, konkrétne 1,76 mil. €. Pri rokovaniach so žalobcom vysvitlo, že jeden z problémov vyplýva z odlišného chápania toho, čo je nominálna cena obchodného podielu, keď žalovaní za nominálnu cenu obchodného podielu považujú nielen vklady do základného imania, ale aj všetky ostatné ďalšie vklady do srbských spoločností. V čase podpisu rámcovej zmluvy bola známa výška sumy, ktorú by mal žalobca zaplatiť žalovanému ( t. j. 1 000 000 € ), ale bolo treba ešte vyrokovať dátumy splátok a to, akým konkrétnym spôsobom ( či ručením alebo inak ). Pojmu nominálna hodnota svedok rozumie tak, že ide o sumu, ktorá zahŕňa aj dodatočné vklady. Súd považuje ( výsluchom žalobcu ) za preukázané aj to, že v čase podpísania trojstrannej dohody skutočne bolo dohodnuté, že v priebehu 10 rokov zaplatí žalovanému 1 000 000 €, pričom nejasné bolo, ako bude vyzerať záruka, že žalovanému tento 1 mil. € splatí. Otázka tejto záruky mala byť pritom doriešená do momentu, keď EBRD udelí súhlas na prevod podielov na jeho osobu( viď č. l. 376 ) . Súd považuje ( výsluchom svedka J. ) za preukázané aj to, že bolo dohodnuté, že žalobca z dividend zaplatí žalovanému 1 000 000 €. ( viď č. l. 395 ) . Súd považuje ( výsluchom svedka A. ) za preukázané aj to, že svedok nebol prítomný pri rokovaniach žalobcu s X.. D., ale že obaja títo páni ho požiadali, aby od EBRD vyžiadal súhlas so zmenou spoločníka v srbských spoločnostiach ( viď č. l. 395 ).

10. Súd vykonal dôkazy uvedené v odseku 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.

11. Podľa , zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

12. Na úvod tejto časti odôvodnenia sa žiada uviesť, že pokiaľ je v podaní „Uplatnenie ďalšieho nároku v konaní“ (č.l. 3) ako žalovaný označený aj X.. W. D., z petitu je zrejmé, že v skutočnosti rozsudkom má byť uložená povinnosť iba spoločnosti MEGAWASTE SLOVAKIA. Žaloba bola teda nezrozumiteľná (vzhľadom na rozpor označenia strán so žalobným petitom), a súd preto žalobcu vyzval na jej doplnenie (č.l. 22). Pretože žalobca následne žalobu opravil tak, že žalovaným je iba MEGAWASTE SLOVAKIA (č.l. 38), je jasné, že X.. D. v konaní sp.zn. nemá postavenie žalovaného.

13. V súvislosti s tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha toho, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť vôľu smerujúcu k uzatvoreniu 4 zmlúv o prevode obchodného podielu, je potrebné uviesť, že so základnej zásady nielen obchodného, ale celého súkromného práva - zásady zmluvnej slobody vyplýva, že ani súd nemôže niekoho (žalovaného) donútiť, aby s inou osobou (žalobcom) uzatvoril takú zmluvu, ktorú uzatvoriť nechce. V tomto kontexte potom treba vykladať aj tak, že toto ustanovenie nedáva súdu možnosť prinúť kohokoľvek uzatvoriť akúkoľvek zmluvu, ale že toto ustanovenie je iba procesným rámcom aplikovateľným v prípadoch, keď hmotnoprávny predpis ( t. j. nie súd ) prelamuje zásadu zmluvnej slobody. Hmotné právo takto umožňuje nahradiť vôľu osoby v prípade: a) odopretia súhlasu prenajímateľa s výmenou bytu podľa b) odopretia súhlasu prenajímateľa s prenechaním bytu do podnájmu podľa c) porušenia predkupného práva podľa d) podľa e) zmluvy o budúcej zmluve podľa f) dohody strán na tom, že chýbajúci obsah zmluvy má určiť súd (viď ) h) nesplnenia záväzku zaviazanej strany uzatvoriť realizačnú zmluvu (viď a ).

14. Pretože nárok na nahradenie vôle smerujúcej k uzatvoreniu zmlúv o prevode obchodného podielu nevyplýva ani z , ani z , ani a ani a pretože postup podľa je možný iba v prípade nepodstatných častí zmluvy ( čo však zjavne nie je tento prípad, nakoľko podľa tvrdení žalovaného je hodnota obchodných podielov 1,7 mil. € ), súd skúmal, či strany uzatvorili zmluvu, ktorú by bolo možné posúdiť ako zmluvu o budúcej zmluve. Hoci „Rámcová zmluva o spolupráci pri spoločnom postupe pri vysporiadaní vzájomných záväzkov zmluvných strán“ ( č. l. 287 ) okrem iného definuje aj určitý cieľ, ktorý by mala nastať ( až ) v budúcnosti ( týmto cieľom je pritom to, aby došlo k prevodu srbského projektu výstavby bioplynových staníc na prevodcu ), predmetná rámcová zmluva je v tejto časti - t. j časti zmluvy o budúcej zmluve neplatná. Pokiaľ totiž ide o zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, z vyplýva, že táto okrem toho, že musí mať písomnú formu a že aspoň všeobecným spôsobom musí určiť aj predmet plnenia ( čo „Rámcovú zmluvu o spolupráci...“ spĺňa ), táto musí určiť aj lehotu, do kedy musí byť uzatvorená realizačná zmluva. Pretože toto určenie lehoty uzatvorenia realizačnej zmluvy v „Rámcovej zmluve...“ chýba, táto zmluva o budúcej zmluve je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť „Rámcovej zmluvy“ ako zmluvy o budúcej zmluve potom ale neexistuje žiadna právne záväzná povinnosť žalovaného uzatvoriť také zmluvy, ktorých uzatvorenia sa žalobca domáha a súd preto žalobu zamietol.

15. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že podiely v srbských spoločnostiach mali predstavovať akýsi „doplatok“ k sume 350 000 €, žiada sa uviesť, že z vyplýva, že spoločník má pri zániku jeho účasti v spoločnosti právo na tzv. vyrovnací podiel. Ak by teda čisté obchodné imanie žalovaného ku koncu roka 2016 bolo 2 593 284 € ( viď účtovná závierka žalovaného na č. l. 236pv ), teoretický vyrovnací podiel žalobcu by predstavoval 648 321 € ( 25 % za čistého obchodného imania ). S prihliadnutím na zásadu „práva patria bdelým“ a na to, že žalobca nebol bdelý pri dojednávaní „Rámcovej zmluvy...“, v dôsledku čoho sú tie časti rámcovej zmluvy, ktoré by mohli byť zmluvou o budúcej zmluve, neplatné, nemožno vylúčiť, že žalovaný získa sumu nižšiu, než by mu spravodlivo patrila. Inak povedané

- to, že žalobcovi by prípadne spravodlivo mala patriť vyššia suma než 350 000 €, ešte nezakladá jeho nárok na to, aby mu žalovaný musel previesť obchodný podiely.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania, a to v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach ( ).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.