Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6To-9-2015.pdf
PDF · 130.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariana Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2015, v trestnej veci obž. X. W. pre zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/151/13 zo dňa 4. júna 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/151/2013 zo dňa 4. júna 2014 v celom rozsahu a súčasne podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušuje v rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/229/2013 zo dňa 10.12.2013 výroky o vine, treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného X. W., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom E. č. XXX, okr. Q., prechodne bytom bez prihlásenia R. XX, Q.
u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
1/ dňa 07.04.2013 v čase od 21.30 hod. do 08.30 hod. dňa 08.04.2013 spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a to tým spôsobom, že v obci G., okres Q., z komína kotolne, ktorá sa nachádza v areáli základnej školy, nezisteným spôsobom odcudzil 3 ks rádiových prijímačov Nano station M5 za sumu 226,40 eur, čím prerušil telekomunikačnú prevádzku, následkom čoho bolo okolo 300 účastníkov vyradených z telekomunikačnej prevádzky, pričom týmto skutkom spôsobil spoločnosti DaLNet, s.r.o., ul. P. Jilemnického 30, Michalovce, škodu odcudzením vecí v sume 226,40 eur, pričom uvedením do pôvodného stavu vznikla pre túto spoločnosť škoda, ktorá bola následný deň odstránená, vo výške 249,28 eur,
2/ dňa 23.04.2013 v čase od 01.38 hod. do 14.30 hod. dňa 23.04.2013 spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a to tým spôsobom, že v obci G. B., okres Q., zo strechy budovy patriacej spoločnosti Jednota, nezisteným spôsobom odcudzil zo stožiara 4 ks zariadenia rocket M5 za sumu 700,- eur a 2 ks zariadenia Nona Bridge za sumu 120,- eur, čím prerušil telekomunikačnú prevádzku, následkom čoho bolo 50 účastníkov vyradených z telekomunikačnej prevádzky, pričom týmto skutkom spôsobil spoločnosti GeCom, s.r.o., Námestie osloboditeľov 22, Michalovce, krádežou škodu vo výške 820,- eur, pričom uvedením do pôvodného stavu vznikla pre túto spoločnosť škoda, ktorá bola v ten deň odstránená, vo výške 1.536,- eur,
3/ dňa 23.04.2013 v čase od 04.17 hod. do 09.30 hod. dňa 23.04.2013 spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a to tým spôsobom, že v obci G., okres Q., z komína kotolne, ktorá sa nachádza v areáli základnej školy, nezisteným spôsobom odcudzil 1 ks rádiového vysielača Nano Bridge M5, za sumu 75,- eur, čím prerušil telekomunikačnú prevádzku, následkom čoho bolo 300 účastníkov vyradených z telekomunikačnej prevádzky, pričom týmto skutkom spôsobil spoločnosti DALNet, s.r.o., ul. P. Jilemnického 20, Michalovce, škodu odcudzením vecí 75,- eur, pričom uvedením do pôvodného stavu vznikla pre túto spoločnosť škoda, ktorá bola v ten deň odstránená, vo výške 96,- eur,
4/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode, spoločne s už právoplatne odsúdeným Q. H., v čase okolo 16.46 hod. dňa 01.05.2013 vošli do priestorov Vodárenského objektu nad obcou X. nad I., okr. B. nad I., ktoré používala spoločnosť Watel, s.r.o., so sídlom Soľ č. 390, okr. Vranov nad Topľou, na poskytovanie internetových služieb, pričom obaja vyšli na striešku uvedenej budovy, odkiaľ odskrutkovali a odcudzili najmenej 1 ks vysielacej antény NANO Bridge M5, 1 ks sektorovej antény Rocket M5 spolu s 2 ks kotviacich úchytok, čím uvedeným konaním spôsobili pre poškodeného B. H., ako majiteľa spoločnosti Watel s.r.o., škodu krádežou podľa odborného vyčíslenia najmenej vo výške 250,- eur.
t e d a
v bode 1/ až 3/
úmyselne ohrozil prevádzku verejného telekomunikačného zariadenia a takýmto činom spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia,
v bodoch 1/ až 4/
v bodoch 1/ až 3/ sám a v bode 4/ spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil ním malú škodu
t ý m s p á c h a l
v bode 1/ až 3/ pokračovací zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona v bodoch 1/ až 3/ samostatne a v bode 4/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a za to mu
u k l a d á :
Podľa § 286 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1, 3 Tr. zák. ú h r n n ý spoločný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona stanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. u k l a d á povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným B. H., nar. XX.XX.XXXX vo B. nad I., trvale bytom W. č. XXX, okr. B. nad I., DALNEt s.r.o. so sídlom v Michalovciach, Jilemnického 20, IČO: 36 759 210 a GeCom s.r.o., metropolitná optická sieť so sídlom v Michalovciach, Hviezdoslavova 6082/1A, IČO: 36 705 268.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených B. H., nar. XX.XX.XXXX vo B. nad I., trvale bytom W., č. XXX, okr. B. nad I., DALNEt s.r.o. so sídlom v Michalovciach, Jilemnického 20, IČO: 36 759 210 a GeCom s.r.o., metropolitná optická sieť so sídlom v Michalovciach, Hviezdoslavova 6082/1A, IČO: 36 705 268, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/151/13 zo dňa 4. júna 2014 bol obžalovaný X. W. uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim zločinom poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 07.04.2013 v čase od 21.30 hod. do 08.30 hod. dňa 08.04.2013 spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a to tým spôsobom, že v obci G., okres Q., z komína kotolne, ktorá sa nachádza v areáli základnej školy, nezisteným spôsobom odcudzil 3 ks rádiových prijímačov Nano station M5 za sumu 226,40 eur, čím prerušil telekomunikačnú prevádzku, následkom čoho bolo okolo 300 účastníkov vyradených z telekomunikačnej prevádzky, pričom týmto skutkom spôsobil spoločnosti DaLNet, s.r.o., ul. P. Jilemnického 30, Michalovce, škodu odcudzením vecí v sume 226,40 eur, pričom uvedením do pôvodného stavu vznikla pre túto spoločnosť škoda, ktorá bola následný deň odstránená, vo výške 249,28 eur,
2/ dňa 23.04.2013 v čase od 01.38 hod. do 14.30 hod. dňa 23.04.2013 spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a to tým spôsobom, že v obci G. B., okres Q., zo strechy budovy patriacej spoločnosti Jednota, nezisteným spôsobom odcudzil zo stožiara 4 ks zariadenia rocket M5 za sumu 700,- eur a 2 ks zariadenia Nona Bridge za sumu 120,- eur, čím prerušil telekomunikačnú prevádzku, následkom čoho bolo 50 účastníkov vyradených z telekomunikačnej prevádzky, pričom týmto skutkom spôsobil spoločnosti GeCom, s.r.o., Námestie osloboditeľov 22, Michalovce, krádežou škodu vo výške 820,- eur, pričom uvedením do pôvodného stavu vznikla pre túto spoločnosť škoda, ktorá bola v ten deň odstránená, vo výške 1.536,- eur,
3/ dňa 23.04.2013 v čase od 04.17 hod. do 09.30 hod. dňa 23.04.2013 spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a to tým spôsobom, že v obci G., okres Q., z komína kotolne, ktorá sa nachádza v areáli základnej školy, nezisteným spôsobom odcudzil 1 ks rádiového vysielača Nano Bridge M5, za sumu 75,- eur, čím prerušil telekomunikačnú prevádzku, následkom čoho bolo 300 účastníkov vyradených z telekomunikačnej prevádzky, pričom týmto skutkom spôsobil spoločnosti DALNet, s.r.o., ul. P. Jilemnického 20, Michalovce, škodu odcudzením vecí 75,- eur, pričom uvedením do pôvodného stavu vznikla pre túto spoločnosť škoda, ktorá bola v ten deň odstránená, vo výške 96,- eur,
4/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode, spoločne s už právoplatne odsúdeným Q. H., v čase okolo 16.46 hod. dňa 01.05.2013 vošli do priestorov Vodárenského objektu nad obcou X. nad I., okr. B. nad I., ktoré používala spoločnosť Watel, s.r.o., so sídlom Soľ č. 390, okr. Vranov nad Topľou, na poskytovanie internetových služieb, pričom obaja vyšli na striešku uvedenej budovy, odkiaľ odskrutkovali a odcudzili najmenej 1 ks vysielacej antény NANO Bridge M5, 1 ks sektorovej antény Rocket M5 spolu s 2 ks kotviacich úchytok, čím uvedeným konaním spôsobili pre poškodeného B. H., ako majiteľa spoločnosti Watel s.r.o., škodu krádežou podľa odborného vyčíslenia najmenej vo výške 250,- eur.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 286 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, 3 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 Tr. zákona spoločný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 4 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného B. H., nar. XX.XX.XXXX vo B. nad I., trvale bytom W., č. XXX, okr. B. nad I., s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení DALNEt s.r.o. so sídlom v Michalovciach, Jilemnického 20, IČO: 36 759 210 a GeCom s.r.o., metropolitná optická sieť so sídlom v Michalovciach, Hviezdoslavova 6082/1A, IČO: 36 705 268, s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V písomne predložených dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu mimo iného uviedol, že v predmetnej veci nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by ho priamo a bez akýchkoľvek pochybností usviedčal zo spáchania žalovaných skutkov. Poukazuje na konfrontáciu z prípravného konania ods. Q. H. so svedkom V. S., kde odsúdený H. vypovedá, že predmetný skutok spáchal sám. Svedok S. si u neho žiadnu krádež antén neobjednal a volal ho len z dôvodu, že potreboval odviezť a tieto služby poskytoval on v rámci prepravy osôb. Podrobne rozoberá svoju výpoveď z hlavného pojednávania ohľadne skutku. V ďalšej časti odvolania cituje ust. § 2 ods. 4 Tr. poriadku a poukazuje na zásady prezumpcie neviny, in dubio pro reo a zásady náležitého zistenia skutkového stavu a k tomu prislúchajúcu judikatúru. Má za to, že ničím nebolo preukázané to, že skutky spáchal on. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by ho bez akýchkoľvek pochybností usvedčoval zo spáchania skutkov kladených mu v obžalobe za vinu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, alter. ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodiť.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, avšak z iných ako uvádzaných dôvodov.
Okresný súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého ustálil, že skutok zo dňa 01.05.2013 uvedený vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spolu s už odsúdeným Q. H.. Podľa prvostupňového súdu obžalovaného usvedčuje výpoveď spoluobžalovaného H., ktorý spoločne s obžalovaným W. sa podieľal na spáchaní predmetného skutku, výpoveďou poškodeného H. spoločne so svedeckou výpoveďou U., zamestnanca spoločnosti Watel s.r.o., ktorí prichytili obžalovaného W. a H. pri úteku z miesta činu. Je tak bezpochyby preukázané, že obž. W. spolu s už ods. H. odcudzili z rádiotelekomunikačného zariadenia umiestneného v priestoroch vodárenského objektu v obci X. nad I. jednotlivé súčasti tohto zariadenia zabezpečujúce prenos dátových, telekomunikačných, ako aj internetových služieb. Súd prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania ustálil aj výšku škody, pretože sa nepodarilo preukázať, že by poškodenému H. boli odcudzené všetky súčasti jeho rádiotelekomunikačného zariadenia, ktorých opis bol uvedený v skutkovej vete obžaloby a z toho dôvodu upravil aj skutok. Prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a keďže odcudzením vysielacích antén spôsobil aj poruchu prevádzky telekomunikačného zariadenia naplnil aj skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. V ďalšom okresný súd rozoberá rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T 229/2013 zo dňa 10.12.2013 a to z pohľadu § 41 ods. 3 Tr. zákona, pričom vyhodnotil, že sa jedná o pokračovaciu trestnú činnosť, a preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutkov uvedených v bode 1/ až 4/ rozsudku a konanie obžalovaného posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim zločinom poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a uložil tomu odpovedajúci trest.
V prieskumnom konaní krajský súd zistil, že na obžalovaného X. W. a Q. H. bola na okresnom súde dňa 15.8.2013 podaná obžaloba pre skutok právne kvalifikovaný u obž. W. ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode v čase okolo 16.46 hod. dňa 01.05.2013 vošli do priestorov Vodárenského objektu nad obcou X. nad I., okr. B. nad I., ktoré používala spoločnosť Watel, s.r.o., so sídlom W.. XXX, okr. B. nad I., na poskytovanie internetových služieb, pričom obaja vyšli na striešku uvedenej budovy, odkiaľ odskrutkovali a odcudzili 5 ks vysielacej antény NANO Bridge M5, 2 ks sektorových antén Rocket M5 spolu s 2 ks antén, 2 ks záložných zdrojov s monitorovaním, 2 ks batérií k záložným zdrojom, čím uvedeným konaním spôsobili pre poškodeného B. H., ako majiteľa spoločnosti Watel s.r.o., škodu krádežou podľa odborného vyčíslenia najmenej vo výške 2600,- eur, obvinený Q. H.
sa skutku dopustil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce č. k. 1T 53/13 zo dňa 13.03.2013 za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2013.
Dňa 16.8.2013 vydal okresný súd pod sp. zn. 12T 151/2013 trestný rozkaz, ktorým obžalovaných uznal za vinných a uložil im tam uvedené tresty. Obž. X. W. si ho prevzal dňa 26.8.2013 a na druhý deň voči nemu podal odpor. Vo vzťahu k Q. H. tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 2.9.2013.
V dôsledku podania odporu obž. X. W. vykonal prvostupňový súd viacero hlavných pojednávaní, na ktorých vypočul obžalovaného, ktorý v celom rozsahu popieral spáchanie skutku a v kritický deň robil len šoféra ods. H., pritom s krádežou nemá nič spoločné. Súčasne bol obžalovaný upozornený na možnosť zmeny právnej kvalifikácie s tým, že jeho trestný čin bude možné posudzovať aj ako trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Poškodený B. H. pri svojom výsluchu uvádzal skutočnosti ohľadne zistenia poruchy jeho rádiotelekomunikačného zariadenia, príchod na miesto činu, ako aj okolnosti zadržania obž. X. W. a ods. Q. H. a nájdenia vysielacích antén v aute, ktoré riadil obžalovaný W.. Taktiež uviedol, že z dôvodu odcudzenia antén nemalo asi 400 až 600 užívateľov prístup k internetovým a telefonickým službám po dobu niekoľkých hodín. Aj svedok I. U. popisoval okolnosti krádeže uvádzaných zariadení a zadržania podozrivých. Svedok, už odsúdený, Q. H., pri svojej výpovedi podrobne popísal ako došlo k odcudzeniu predmetných antén s tým, že bol to práve obž. W., ktorý ho na túto trestnú činnosť nahovoril, že si takto môžu zarobiť 100,- eur. Z ohliadky motorového vozidla, ktoré riadil obžalovaný, je zrejmé, že v kufri auta boli zaistené 1 ks vysielacej antény NANO Bridge M5, 1 ks sektorovej antény Rocket M5 spolu s 2 ks kotviacich úchytok. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je z trestnej činnosti obž. X. W. usvedčovaný najmä výpoveďou už ods. Q. H., pošk. H., ako aj zaistenými anténami v motorovom vozidle.
Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného.
Krajský súd ale po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutku č. 4/ zistil, že okresný súd aj napriek správnemu procesnému postupu, t.j. upozorneniu na možnosť zmeny právnej kvalifikácie tohto skutku a vykonaniu dokazovania vo vzťahu ku všetkým obligatórnym náležitostiam do úvahy prichádzajúcej právnej kvalifikácie konania obžalovaného, skutok upravil len vo vzťahu ku spôsobenej škode, bez adekvátnej reflexie a doplneniu ohľadne skutkových zistení ku pokračujúcemu zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe a judikatúry trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje Trestný zákon uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa skutok prejavuje vo vonkajšom svete, definuje predovšetkým objektívna stránka skutkovej podstaty, ktorá je tvorená súhrnom znakov charakterizujúcich konanie a následok vrátane kauzálneho vzťahu medzi nimi. Pokiaľ ide o výrok o vine, treba pamätať, že súd vždy rozhoduje o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, alebo v návrhu na dohodu o vine a treste, čo ale neznamená, že súd nemôže žalovaný skutok upraviť v súlade s výsledkami ním vykonaného dokazovania, samozrejme za súčasného dodržania totožnosti skutku Táto skutočnosť vedie k požiadavke konkretizácie skutku, ktorého sa výrok o vine týka, tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom a poskytol dostatok údajov pre záver o zachovaní totožnosti skutku. Ktoré skutočnosti sú z hľadiska totožnosti skutku rozhodujúce, závisí od povahy skutku.
Skutok je pojem trestného práva procesného i hmotného. Treba však rozlišovať medzi skutkom a trestným činom. Kým skutok - ako pojem procesnoprávny je chápaný ako udalosť vo vonkajšom svete vyvolaná činom (aktivitou) človeka, trestný čin - ako pojem hmotnoprávny je súhrnom skutočností, ktoré vyčerpávajú znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu a podmieňujú trestnú zodpovednosť.
Pojem "skutok" ako pojem procesného práva je v rozhodnutiach orgánov v trestnom konaní obsiahnutý, resp. vyjadrený popisom udalosti, o ktorej sa rozhoduje. Trestný poriadok teda pod týmto pojmom rozumie len okolnosti skutkové (a nie aj ich právne posúdenie). Za jeden skutok sa považujú také prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú pre následok v trestnom konaní relevantné, kauzálne, pokiaľ sú
spôsobené zavinene. To znamená, že jednotlivé následky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona spájajú čiastkové akty páchateľa k nim smerujúce v jeden celok - skutok (a zároveň ich oddeľujú od iných jeho skutkov). Jednotu skutku možno teda vyjadriť aj tak, že dva alebo viac trestných činov má sčasti spoločné konanie.
Naproti tomu totožnosť skutku znamená jeho zhodnosť, identitu. Vyžaduje skúmanie, či sa trestné konanie týka tej istej udalosti vo vonkajšom svete, toho istého skutkového deja. Preto musí byť skutok, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný, presne označený s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. To ale neznamená, že musí ísť od začatia trestného stíhania až do jeho skončenia o naprostú zhodu popisu udalosti, o ktorej sa rozhoduje, t.j. že v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe a v rozsudku sa skutkový dej musí úplne rovnako popisovať, lebo vykonávaním dôkazov v priebehu trestného stíhania, teda aktivitou orgánov činných v trestnom konaní a súdu, získané poznatky o skutočnosti sa môžu zmeniť. Niektoré údaje uvedené v uznesení o vznesení obvinenia alebo v obžalobe môžu vo vzájomnom porovnávaní a v porovnávaní s rozsudkom odpadnúť, niektoré môžu pribudnúť a iné sa môžu upresniť. Skutok, ktorý je predmetom trestného konania, prejednáva súd v celej šírke. Môže preto prihliadať aj na zmeny skutkového stavu, ku ktorým došlo pri prejednávaní veci pred súdom, a to bez ohľadu na to, či postavenie obvineného zlepšujú alebo zhoršujú.
Je preto celkom prirodzené, že skutková veta (popis skutku) nie je vždy totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že skutok musí byť popísaný tak, aby zodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Okresný súd totiž síce pozmenil skutkovú vetu v bode 4/ napadnutého rozsudku oproti obžalobe, spresnil však len množstvo a druh odcudzených vysielacích antén, v súlade s výsledkami vykonaných dôkazov, a tým aj výšku škody. Skutok ale bolo potrebné upraviť v súlade s uskutočneným dokazovaním a to najmä vo vzťahu k objektívnej stráne zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, t.j. v úmyselnom ohrození a spôsobení poruchy niektorého z taxatívne vymenovaných všeobecne prospešných zariadení, pokiaľ chcel prvostupňový súd obžalovaného uznať za vinného aj z tohto trestného činu. Vôbec však zo skutkovej vety v bode 4/ nevyplýva, že by odcudzením v rozsudku špecifikovaných vysielacích antén došlo aj k prerušeniu resp. poruche telekomunikačnej prevádzky, následkom čoho bolo 400 až 600 účastníkov vyradených z telekomunikačnej prevádzky, čo je mimochodom zrejmé z výpovede pošk. H., tak ako to vyžaduje uvádzaná skutková podstata trestného činu.
Je potrebné tiež zdôrazniť, že podoba skutku uvedená vo výroku rozsudku (správnosť kvalifikácie ktorej sa preskúmava) sa nemôže považovať za doplnenú obsahom odôvodnenia rozsudku a odvolací súd musí pri svojom kvalifikačnom prieskume vychádzať výlučne zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku, keďže odvolanie bolo podané výlučne len zo strany obžalovaného a prípadné doplnenie popisu skutku o vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti objektívnej stránky zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona by bolo jednoznačne v jeho neprospech, ako aj v rozpore zo zásadou zákazu zmeny k horšiemu vyjadrenú v ust. § 322 ods. 3 Tr. por.
Odvolací súd ale k tomu zároveň dodáva, že aj v dôsledku odvolania podaného oprávnenou osobou - obžalovaným výlučne vo svoj prospech, je možné upraviť skutok, ale len vtedy, keď nedochádza súčasne aj k zmene právnej kvalifikácie jeho konania a má za to, že zákaz zmeny k horšiemu vyjadrený v ust. § 322 ods. 3 Tr. por. by nebránilo krajskému súdu v tom, aby z podnetu odvolania podaného v prospech obžalovaného by doplnil vo výroku rozsudku popis rozhodujúcich skutkových zistení tak, aby v ňom boli obsiahnuté také skutočnosti, ktoré vyjadrujú zákonom požadované znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorým by bol obžalovaný uznaný za vinného rozsudkom prvostupňového súdu a ktoré mal tento súd síce za preukázané, avšak ich výslovne neuviedol vo výrokovej časti rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ by sa v takýchto prípadoch doplnenie popisu skutku neprejavilo v sprísnenej právnej kvalifikácii protiprávneho konania, zväčšeniu rozsahu a závažnosti následku a podobne, potom by sa
tým nijako nezhoršuje postavenie obžalovaného. Za zmenu rozhodnutia v neprospech obžalovaného je totiž v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Tr. poriadku nutné považovať každú zmenu v ktoromkoľvek výroku, pokiaľ zhoršuje situáciu obžalovaného a priamo sa ho dotýka a môže sa prejaviť v skutkových zisteniach, v právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia a podobne. Pokiaľ použitá právna kvalifikácia prichádza do úvahy, avšak popis skutkových okolností, ktoré ju odôvodňujú, nie je dostatočne výstižný a presný, nič nebráni v ich doplnení a upresnení tak, aby všetky zákonné znaky trestného činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného, popísaný skutok vyjadroval. Takéto doplnenie rozhodných skutkových okolností samo o sebe žiadnym spôsobom nezhoršuje postavenie obžalovaného, pokiaľ sa ním nemení rozsah ani závažnosť trestnej činnosti, nesprísňuje právna kvalifikácia ani uložený trest, čo však nenastalo v tomto prípade, pretože by došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného z dôvodu posúdenia skutku podľa závažnejšieho trestného činu, a to aj napriek tomu, že nevykazuje jeho zákonné znaky.
Vzhľadom ku skutočnosti, že popis skutkových okolností v bode 4/ napadnutého rozsudku neobsahuje obligatórne znaky zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, zrušil krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na podklade vykonaného dokazovania rozhodol sám.
Vo vzťahu k výroku o vine pri skutkoch uvedených pod bodmi 1/ až 3/, odvolací súd poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.12.2013 pod sp. zn. 4T/229/2013 bola schválená dohoda o vine a treste, ktorou bol obžalovaný X. W. uznaný za vinného zo spáchania viacnásobného zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a to zo skutkov tam bližšie uvedených. Správne poukazuje okresný súd, že obžalovaný sa skutku uvedenom v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou dopustil ako pokračovacieho trestného činu v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák., podľa ktorého za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol skutočnosti a úvahy, ktorými sa spravoval pri tomto svojom postupe. Nadriadený súd sa s týmto odôvodnením súdu prvého stupňa stotožnil a z dôvodu neopakovania už raz uvedených skutočnosti preto v tejto časti na neho odkazuje.
Ohľadne výroku o vine v bode 4/ rozsudku, vzhľadom na vyššie konštatované pochybenie okresného súdu ohľadne absencie skutkových okolností vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného aj ako zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, odvolací súd uznal na základe hore rozvedených dôkazov obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v napadnutom rozhodnutí, pričom jeho konanie právne kvalifikoval iba ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
S poukazom na rozvedené skutočnosti bolo preto následne konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikované v bode 1/ až 3/ ako pokračovací zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona v bodoch 1/ až 3/ samostatne a v bode 4/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože obž. X. W. v bodoch 1/ až 3/ sám a v bode 4/ spoločným konaním si prisvojil cudziu vec - rádiotelekomunikačné zariadenia tým, že sa ich zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čím v dôsledku takéhoto konania došlo v bode 1/ až 3/ k úmyselnému ohrozeniu prevádzky verejného telekomunikačného zariadenia - vysielacích antén a takýmto činom spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, čím boli účastníci vyradení z telekomunikačnej prevádzky.
Pri úvahách o druhu a výške trestu odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu. Podľa odpisu z registra bol obžalovaný v minulosti viac krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť. Obž. X. W. bol aj niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom naposledy vykonával trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7T 2/08 zo dňa 27.03.2008, z
ktorého bol podmienečne prepustený dňa 2.12.2008 so skúšobnou dobou na 30 mesiacov, pričom sa osvedčil. Z trestného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/229/2013 vyplýva, že dňa 10.12.2013 bola schválená dohoda o vine a treste, ktorou bol obžalovaný X. W. uznaný za vinného zo spáchania viacnásobného zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov so skúšobnou dobou probačného dohľadu na 36 mesiacov. Obžalovaný bol v minulosti viackrát postihovaný aj za priestupky (najmä na úseku cestnej premávky), ale len raz za priestupok proti majetku, pričom sa jednalo taktiež o odcudzenie internetovej antény dňa 10.4.2013, teda v rozhodnom období, čo tiež malo byť posúdené ako súčasť pokračovacieho trestného činu, avšak z dôvodu zákazu opätovného potrestania za to isté, nebolo možné toto pochybenie napraviť. Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, keďže sa tam nezdržiava, pričom jeho správanie nebolo prejednávané komisiou pre verejný poriadok.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcii.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa ods. 2 vyššie citovaného paragrafu páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa ods. 4 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno odložiť iba výkon trestu odňatia slobody vo výmere neprevyšujúcej dva, resp. tri roky za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, alebo ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa. Podmienky môžu byť splnené aj súčasne. Spoločným znakom je, že súd nepovažuje výkon trestu za nevyhnutný. Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd síce musí prihliadnuť na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. To znamená, že podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona.
V kontexte uvedeného krajský súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na tú skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 4T/229/2013 bol obžalovanému ukladaný podmienečný trest odňatia slobody, pričom krajský súd ho v tomto konaní uznával za vinného len z jedného čiastkového útoku pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky, bolo by pre obžalovaného, vzhľadom na tieto okolnosti prípadu, neprimerane prísne ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody. V súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Krajský súd po zvážení všetkých týchto skutočností vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby za najprísnejší trestný čin (na 4 až 8 rokov) by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Vezmúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uložil obžalovanému X. W. podľa § 286 ods. 2 Tr. zákona za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého bol podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia maximálnej skúšobnej doby, t.j. na 5 rokov, čo v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti prípadu a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného mu bola v skúšobnej dobe uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe škodu poškodeným.
Odvolací súd zároveň zopakoval výroky, ktorým boli poškodení v súlade s § 288 ods. 1 Tr. por. odkázaní s ich nárokmi na občianske súdne konania osvojujúc si argumentáciu uvádzanú v napadnutom rozhodnutí.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené úvahy a právny názor, ktorým sa riadil pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia a z dôvodu ich opätovného neopakovania v celom rozsahu na ne odkazuje. V predmetnom konaní bolo možné na základe vykonaných dôkazov spoľahlivo vysloviť záver o vine obžalovaného a právnej kvalifikácii jeho konania. Taktiež odsúdený H. na hlavnom pojednávaní vysvetlil, prečo v prípravnom konaní vypovedal pri konfrontácii, že predmetný skutok spáchal sám. Záverom je potrebné snáď len dodať, že vo vzťahu ku skutkom uvedeným pod bodmi 1/ až 3/ rozsudku bola v inom konaní schválená dohoda o vine a treste, teda obžalovaný sa k nim v plnom rozsahu priznal a k opätovnému uznávaniu viny a ukladaniu trestu došlo len na základe nevyhnutnosti ukladania spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.