Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Er-946-2012.pdf
PDF · 67.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/946/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti povinnému: Q. B., N.. XX. XX. XXXX, C. A. Š. XXXX/XX, XXX XX B., Š. Y.Č. B., na vymoženie úroku z omeškania, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 404/2012, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie úroku z omeškania, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/86/2007-50 zo dňa 07. 08. 2007.
Poverením č. 5601 * 086568 zo dňa 04. 04. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 404/2012.
Podaním doručeným súdu dňa 30. 04. 2013 oznámil právny zástupca oprávneného - Mgr. Pavol Karman, advokát, so sídlom Veľká okružná 26A, 010 01 Žilina, že ukončuje právne zastupovanie obchodnej spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008 v súdnych konaniach vo veci vymáhania pohľadávok za dodávky elektrickej energie v segmente Maloodberatelia - obyvateľstvo.
Súdny exekútor dňa 13. 10. 2015 postúpil tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie predmetnej exekúcie. Súdu zároveň oznámil, že trovy exekúcie si neuplatňuje. Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie EX 404/2012 na základe Oznámenia o stave exekúcie zo dňa 16. 09. 2015, v ktorom súdny exekútor relevantne preukázal nemajetnosť povinného. Oprávnený dáva návrh na zastavenie exekúcie výlučne v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uvedený dôvod zastavenia exekúcie, t. j. nemajetnosť povinného, oprávnený žiada uviesť do rozhodnutia o zastavení exekúcie, nielen odkaz na dispozičné oprávnenie oprávneného. Oprávnený nesúhlasí s posúdením tohto podania len ako dispozície oprávneného zastaviť exekučné konanie.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Súd považoval za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 08. 02. 2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca (oprávnený) v návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Naopak nie je porušením zásady ne ultra petitum, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady "iura novit curia" - "súd pozná právo" (viď k tomu aj Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, vydavateľstvo C. H. Beck, 1. vydanie 2009, str. 399, 413, t. j. účastník konania nemá oprávnenie súdu určiť, podľa akého ustanovenia bude súd postupovať pri zastavení exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného zo dňa 28. 09. 2015 exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma.
Podľa § 196 prvej vety Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor podaním zo dňa 13. 10. 2015 súdu oznámil, že trovy exekúcie si neuplatňuje. Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená na návrh oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.