Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-241-2015.pdf
PDF · 87.1 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/241/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka C.. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., O. XX a otec B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., E. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou E. & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sliezska 9, na návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 01.10.2015, tunajšiemu súdu doručeným dňa 05.10.2015, sa otec domáhal zmeny úpravy styku s maloletým P. J., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v roku od stredy od 15:00 do štvrtka do 08:00 hod. a každý párny víkend od piatku od 12:00 do pondelka do 08:00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl každého kalendárneho roku, počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod. a od 01.01. do 06.01., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 17:00 hod. do 01.01. do 17:00 hod. každý kalendárny rok, počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok, počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok, počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok. Taktiež sa domáhal zníženia výživného pre maloletého na sumu 100,- € mesačne.
Zároveň sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, na základe ktorého by bol otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v roku v utorok a štvrtok od 15:00 do 19:00 hod. a každý párny víkend od piatku od 12:00 do nedele do 19:00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl počas prvých dvoch týždňov a v mesiaci august počas prvých dvoch týždňov, počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 17:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod a od 01.01. do 06.01., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 17:00 hod. do 01.01. do 17:00 hod. každý kalendárny rok, počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok, počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok, počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok, eventuálne podľa posúdenia súdom každý týždeň v roku v utorok a štvrtok od 15:00 do 19:00 hod. a každý párny víkend od piatku od 12:00 do nedele do 19:00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl počas prvých dvoch týždňov a v mesiaci august počas prvých dvoch týždňov. Miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa bude predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a v prípade jeho neprítomnosti v predškolskom zariadení a v dňoch prázdnin a sviatkov bydlisko matky. Vec je vedená pod spisovou značkou 20P 238/2015.
V návrhu otec uviedol, že rozsudkom súdu bol upravený jeho styk s maloletým len každý druhý víkend. V zmysle toho je so synom počas kalendárneho mesiaca 4 alebo 6 dní, podľa počtu víkendov v mesiaci. Zároveň má možnosť byť so synom 1 týždeň počas letných prázdnin. Maloletý má X rokov, je zdravý, vyspelý, dobre si rozumie s otcom a na styk sa teší. Obaja majú veľmi dobrý vzájomný vzťah. Súčasná úprava styku je v rozpore so záujmami dieťaťa a je aj obmedzujúca výkon rodičovských práv. Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému plní. Matka otcovi v prípade nemožnosti realizovania styku má problém poskytnúť náhradný termín. V auguste 2015 chcel otec zobrať syna do Q., s čím matka súhlasila. Dva dni pred vycestovaním dostal maloletý črevné potieže, následkom čoho ho matka na už zaplatenú dovolenku nepustila, preto odcestoval sám. Náhradný termín neposkytla s tým, že otec mohol po odznení zdravotných problémov ostať s maloletým v J.. Matka súhlasila so stykom až posledný augustový víkend podľa súdneho rozhodnutia, tak nevidel syna vyše troch týždňov. Maloletý už vie vysloviť svoj názor, chce byť s otcom viac, čo však matka neumožňuje. Otec má vytvorené dobé podmienky na styk so synom, býva s priateľkou v rodinnom dome jej matky, kde má dieťa vlastnú izbu s hračkami a potrebnými vecami. Matka syna na styk riadne nepripravuje. Otec mu nakúpil oblečenie a veci, ktoré nosí a používa počas víkendu u neho, rád by sa s ním pripravoval na vyučovanie, keď onedlho nastúpi na povinnú školskú dochádzku. Súčasná úprava styku je vhodná len na to, že dieťa na otca nezabudne, otec však nemá možnosť pozitívne zasahovať do jeho vývoja a budovať ich spoločný vzťah. Často sa stáva, že P. nechce po strávenom víkende s otcom ísť k matke, robí scény, plače, kŕčovito sa otca drží a vyčíta mu, že je s ním málo. Matka však nástojí na prísnom dodržiavaní rozsudku bez možnosti zmeniť čas príchodu alebo odchodu čo i len o 15 minút alebo poskytnúť náhradný termín.
Tunajší súd uznesením zo dňa 07.10.2015, č.k. 20P 238/2015-21, vylúčil časť návrhu otca týkajúcu sa nariadenia predbežného opatrenia na samostatné konanie, ktoré vedie pod spisovou značkou 20P 241/2015.
Vo veci samej súd doteraz nerozhodol.
K návrhu bola pripojená kópia poučenia Okresného súdu Bratislava II o procesných právach v konaní vedenom pod sp. zn. 58Cpr/1/2015, rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 12.01.2015, záznamu o úraze zo dňa 12.09.2014 a znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou.
Súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 02.04.2014, č.k. 22P 414/2012-335, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. na sumu XXX.- eur mesačne od 01.09.2013, návrh otca na zníženie výživného zamietol a upravil styk otca s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatka 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. a v každom kalendárnom roku: dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod. a od 1.8. 9.00 hod. nepretržite do 7.8. 18.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme v mieste bydliska matky, kde ho následne aj odovzdá. Matke súd uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nesledujúce.
Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.).
Uvedené zákonné ustanovenie obsahuje len príkladný výpočet predbežných opatrení, čo nevylučuje, aby ich podoba bola rozmanitejšia, a to v závislosti od konkrétnych okolností.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
Cieľom predbežných opatrení je provizórna dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím o veci samej právne (nie faktické) pomery účastníkov.
Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Každé rozhodnutie súdu teda aj predbežné opatrenie musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP).
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa.
V konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, ale pri rozhodovaní vychádza len z okolností uvedených v návrhu.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia splnené neboli, preto návrh otca zamietol. Otec sa svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha rozšírenia terajšej úpravy jeho styku s maloletým poukazujúc na skutočnosť, že súčasná úprava styku je vhodná len na to, aby dieťa na otca nezabudlo, rozsah styku je obmedzený, nedostatočný, maloletý chce byť s otcom v širšom rozsahu, čo je aj želaním otca. Otec takto má veľmi obmedzenú možnosť vplývať na výchovu syna, budovať ich vzájomný spoločný vzťah, keď matka mu neumožňuje širší styk so synom, striktne dodržiava rozhodnutie súdu, ktorým bol styk upravený. Z návrhu teda vyplýva, že jeho styk s maloletým sa realizuje, i keď nie v rozsahu, aký si otec želá. Osvedčené je, že nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia vzťahu otca a dieťaťa, nehrozí odcudzenie dieťaťa s otcom. Súd dáva do pozornosti, že predbežné opatrenie nie je nástrojom na riešenie nezhôd rodičov týkajúcich sa styku otca s dieťaťom. Predbežným opatrením sa upravuje styk rodiča s dieťaťom len v obmedzenom rozsahu v prípade, že má osvedčené, že otec nemá možnosť stýkať sa s ním, že hrozí odcudzenie dieťaťa a tohto rodiča, pretože akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Súd zdôrazňuje, že konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletého a apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, aby nadradili záujmy maloletého dieťaťa nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomili si základnú potrebu dieťaťa, korelujúcu s jeho právom na starostlivosť obidvoch rodičov. Rodičom odporúča, aby sa pokúsili v otázkach úpravy styku otca a dieťaťa dospieť (i s možnosťou spoločného využitia odbornej pomoci, nečakajúc zásah zo strany súdu) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovní. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Dieťa na plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti potrebuje lásku a porozumenie. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Je nevyhnutné v záujme maloletej a jej zdravého duševného vývoja redukovať vystavovanie maloletého záťažovým situáciám.
Súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia dokazovanie nevykonáva. Vo veci samej vedenej na tunajšom súde vykoná potrebné rozsiahle dokazovanie, v prípade potreby i znalecké dokazovanie, s cieľom zistiť či a v akom rozsahu je potrebné upraviť styk otca s maloletým, a to vzhľadom na vek dieťaťa, jeho denný režim, miesto bydlísk rodičov ako aj na prípadné pracovné povinnosti rodičov, prípadne ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd bude tiež zisťovať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, majetkové pomery jeho rodičov, ich možnosti a schopnosti, a až na základe dokazovaním zistených skutočností rozhodne o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého. Súdom načrtnuté dokazovanie presahuje rámec predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.