Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tv/1/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci proti obžalovanému des. O. M. pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

C.. O. M. A. L. O. J. B. U. U. I. B. P. L. S. narodený XX.XX.XXXX R. E., trvale bytom J., J. ulica číslo XXXX/X,

sa podľa písmeno b/

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 02.03.2015, č. k. -53, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 27.10.2011 v presne nezistenom čase doručil Generálnemu štábu ozbrojených síl SR na Kutuzovovej ulici č. 8 v Bratislave na účely správneho konania overenú fotokópiu sfalšovaného vysvedčenia o maturitnej skúške O. M. na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Námestove, o ktorého nepravosti musel mať obvinený vedomosť,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 03.03.2015 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 02.03.2015, sp. zn. -53 na obvineného C.. O. M., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa písmeno b) , že sa cíti nevinný a následne využil svoje právo a odmietol vypovedať, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov D.. O. P., O.. L. H. I. D. U., čítaním listinných dôkazov podľa , a to rozhodnutia

náčelníka GŠ OS SR zo dňa 14.11.2011, č. k.: ŠbPO-147/2-71/2011, vyjadrenia obvineného zo dňa 21.10.2011, vysvedčenia o maturitnej skúške obvineného (fotokópia, overená fotokópia), vzoru vysvedčenia, výsledného hodnotenia praktickej časti MS, odborného dotazníka vojaka armády SR, služobného posudku, záznamu o odmenách a trestoch, záznamu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych trestoch, záznamu neprítomnosti prof. R., záznamu o dovolenkách, správy o povesti, správy útvaru VP BA, odpovedi MŠ SR, žiadosti GŠ OS SR, vyjadrenia obvineného, listu na č. l. 167, informačnej správy pre náčelníka GŠ OS SR, správy o povesti OÚ Martin, výsledku lustrácie v evidencii MS SR, odpisu registra trestov zo dňa 12.3.2015, výsledku lustrácie v evidencii GP SR zo dňa 02.06.2015, potvrdenia zo dňa 13.10.2015, výkazu práce za 9/2005 a 10/2005.

Obžalovaný des. O. M. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

Svedok D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na prelome jar -leto 2011 dostali od brigádneho generála D. (náčelník centra pre riadenie operácii GŠ) informáciu vo forme informačnej správy, kde ich upozornil na skutok, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný. V tom čase bol obžalovaný asi na misii a pravdepodobne mu zrušili vysielací personálny rozkaz a asi aj rozhodnutie o povýšení do hodnosti čatára. Obžalovaný bol upovedomený, že začínajú správne konanie, pričom komunikovali aj s pánom riaditeľom učilišťa za účelom doplnenia dôkazov. Ten im zaslal jednak vysvedčenie obžalovaného a iné dokumenty vzťahujúce sa k štúdiu obžalovaného. Došlo k viacnásobnej komunikácii s týmto pánom riaditeľom, kedy im aj uviedol, prečo sa domnieva, že štúdium obžalovaného na ich učilišti nie je v súlade so skutočnosťou, resp. že k štúdiu nedošlo. Podľa jeho názoru u nich neštudoval. Na základe týchto dokladov vypracoval podanie na vojenskú políciu, aby začali vo veci konať. Domnievali sa tiež, že obžalovaný získal majetkový prospech. Od riaditeľa H. im okrem vysvedčenia boli zaslané triedna kniha, zoznam maturujúcich študentov a informácia od pána riaditeľa, že podpis predchádzajúceho riaditeľa na vysvedčení je jednoznačne nepravý. Ku skutku malo dôjsť pri ohlasovaní personálnych zmien v roku 2005, na vojenskom útvare kde pôsobil obžalovaný. Keď začali správne konanie, oslovili písomne obžalovaného, aby sa k veci vyjadril. Pre objektívne posúdenie veci ho pozvali na výsluch na štáb, aby mohol nahliadnuť do spisu, ale obžalovaný sa ospravedlnil. Následne sa po začatí správneho konania dodatočne vyjadril, pričom súčasťou jeho vyjadrenia bola overená fotokópia vysvedčenia a do posledného momentu trval na tom, že ide o legitímny doklad. K upresneniu svedok uviedol, že po tom, čo ho pozvali, aby sa osobne k veci vyjadril, mu bolo zaslané písomne oznámenie o začatí správneho konania s tým, že sa môže k veci písomne vyjadriť, čo obžalovaný aj urobil a súčasťou tohto vyjadrenia bola uvedená overená fotokópia vysvedčenia s tým, že na 100% obžalovaný uviedol, že trvá na pravosti tohto vysvedčenia.

Svedok O.. L. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2004 a 2005 zastával funkciu riaditeľa školy pán E. (bol riaditeľom učilišťa približne od roku 1984), on bol zástupcom riaditeľa pre praktické vyučovanie. S maturitnými skúškami nemal nič spoločné. Na tomto vysvedčení nebolo ani uvedené praktické vyučovanie. Dostali žiadosť o vyjadrenie sa k tomuto vysvedčeniu a o predloženie relevantných dokumentov. V protokole o maturitnej skúške z roku 2004/2005 meno obžalovaného nebolo uvedené. Podľa jeho názoru podpis Ing. E. nebol jeho. Jeho podpis bol totiž nezameniteľný a ťažko napodobiteľný. Takisto pečiatka nachádzajúca sa na maturitnom vysvedčení sa v danom v roku nepoužívala. Daná pečiatka, t. j. pečiatka na uvedenom vysvedčení, sa používala predtým. Pečiatky sa totiž menia podľa predpisov a odvtedy sa už asi 4 krát pečiatky zmenili. Staré pečiatky sa ukladajú do archívu resp. do trezoru. K týmto pečiatkam má prístup správca registratúry na škole a riaditeľ školy. Svedok následne uviedol, že pokiaľ si spomína, mal tieto pečiatky u seba v trezore bývalý riaditeľ pán E.. Nikdy nevidel tieto pečiatky voľne položené alebo na mieste, kde by k nim mal niekto prístup. Svedok si nespomínal, žeby dochádzalo k nejakej kontrole alebo preverovaniu skutočností ohľadne straty alebo odcudzenia starých pečiatok. Podľa jeho skúseností je možné pečiatku bez akýchkoľvek problémov vyrobiť len na základe odtlačku pečiatky bez toho, aby bola k tomu potrebná samotná pečiatka. Ďalej svedok vypovedal, že v danom čase bola v zásade iba denná forma štúdia. Existovala aj večerná forma, táto však neprebiehala v danom období rokov 2004 - 2005. Existovalo ešte štúdium jednotlivých predmetov, a to aj v období rokov 2004 - 2005. Takéto štúdium znamenalo, že študent sa mohol prihlásiť na konkrétnu skúšku z konkrétneho predmetu. V tomto prípade ale študentov evidovali a zaznamenávali. Svedok sa nevedel vyjadriť, či za pôsobenia bývalého riaditeľa bolo takéto štúdium spoplatnené, pričom pripustil takúto možnosť. Štúdium počas niektorých dní alebo cez víkendy neexistovalo a neexistuje. Študent mohol dostať jedno vysvedčenie v danom odbore, pokiaľ urobil skúšku aj z 20 skúšok, mohol dostať aj 20 vysvedčení. V takomto prípade sa ale na vysvedčení uvádzalo

štúdium jednotlivých učebných predmetov. Na základe takýchto vysvedčení bolo možné pristúpiť k vykonaniu maturitnej skúšky. Povinnosť zaznamenať študentov do protokolu o vykonaní maturitnej skúšky mal každý člen komisie. Každý tento člen bol poverený kontrolovať protokol. Zodpovednosť za tento protokol mal jednak triedny učiteľ, predseda komisie a riaditeľ školy. Po oboznámení sa s konkrétnym vysvedčením o maturitnej skúške svedok uviedol, že ani jeden podpis nepozná, vie sa vyjadriť len k podpisu riaditeľa školy, ktorý je určite iný ako jeho skutočný podpis. Takisto podpis triedneho učiteľa pripomína podpis pána B.I.Č., avšak iba vzhľadom na jednotlivé písmená v tomto podpise. Aj tento podpis podľa svedka nezodpovedá skutočnému podpisu pána B.Z.B.. Vystavovanie maturitných vysvedčení resp. ich vypisovanie mal na starosti triedny učiteľ, avšak maturitné vysvedčenie išlo vždy na kontrolu a podpis riaditeľovi a predsedovi komisie. Následne svedok uviedol, že v jednom období bývalý riaditeľ pán E. uviedol, že mu z kancelárie ukradli trezor, a toto na 100% nahlásil polícii, ale nič sa nezistilo. Malo zmiznúť len pár dokumentov a pečiatky, išlo o obdobie spred roka 2004 2005. S ponukou vykonania maturitnej skúšky prostredníctvom nejakých letákov sa svedok nestretol. Svedok tiež poukázal na to, že určite pred rokom 2004 - 2005, možno okolo roku 2000, mu bývalý riaditeľ Ing. E. uviedol, že bolo podozrenie ohľadne maturitného vysvedčenia údajne vydané ich učilišťom v tom smere, že je falošné. Malo ísť o osobu bývajúcu v Košiciach. Pokiaľ ide o samotné učilište, toto malo vrátnicu s vrátnikom a jeho úlohou bolo aj kontrolovať osoby vstupujúce do budovy, avšak vzhľadom na to, že tam bola jedáleň, kde sa stravovali aj cudzí ľudia, je možné, že táto kontrola nebola vykonávaná dostatočne. Po skončení pracovnej doby je vrátnik povinný oznámiť aj príchod zamestnanca. Do budovy sa dá ísť cez štyri brány, avšak po pracovnej dobe sa všetky zamykajú. Čo platilo aj v tom období. Svedok sa nevedel vyjadriť, či v prípade, ak by s bývalým riaditeľom išla do budov cudzia osoba, či by sa tieto osoby zapísali.

Svedok D. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho kolega z armády. To, či navštevoval štúdium na SOU v Námestove nevedel ani potvrdiť ani vyvrátiť. Podľa jeho názoru, ak by vysvedčenie bolo nepravé, tak by ho obžalovaný neprezval. On maturitnú skúšku absolvoval, vysvedčenie mu bolo vystavené, priebeh štúdia si už vzhľadom na odstup času nepamätal. Maturitné vysvedčenie mu vystavil asi riaditeľ, avšak túto skutočnosť nevedel potvrdiť, nakoľko sa mu nepreukázal dokladom totožnosti. Nevedel tiež uviesť, kde mu uvedené vysvedčenie bolo odovzdané. Čo sa týka dĺžky štúdia, bolo to asi dva roky a prebiehalo v Námestove. Pripustil, že sa s niekým bavil o možnosti vykonania štúdia, avšak či to bol obžalovaný, potvrdiť nevedel. Na štúdium dochádzal po dohovore s riaditeľom, nie však každý deň a štúdium prebiehalo v areáli školy. Maturitnú skúšku zložil pravdepodobne v roku 2005. Ďalej svedok uviedol, že obžalovaného asi raz do Námestova viezol, avšak nie do školy. Pri samotnom štúdiu sa s ním nestretol. On sám maturitné vysvedčenie považoval za pravé, avšak teraz je na „vážkach“, vzhľadom na to, čo sa deje v tejto trestnej veci. Keby bol v čase vystavenia vysvedčenia v pochybnostiach, tak ho neprevezme. Svedok sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, že jeho meno nie je uvedené vo výslednom hodnotení praktickej časti maturitnej skúšky. Keby to vedel, tak do školy nechodí. Taktiež na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť, či uvedené štúdium bolo spoplatnené , resp. či zaň platil. O tomto štúdiu sa pravdepodobne dozvedel z letáku, na ktorom bolo uvedené telefónne číslo. Pokiaľ ide o uvedený leták a z neho vplývajúcej možnosti štúdia, rozprával sa o tom tom s niekým, konkrétne túto osobu však uviesť nevedel. Predmetom rozhovoru bola asi skutočnosť, že má ísť o možnosť štúdia. Svoje maturitné vysvedčenie nikdy nepoužil. Štúdium bolo individuálne, iný študent s ním štúdiu nebol. Svedok si nespomínal, či pri stretnutiach boli okrem riaditeľa prítomní aj iní pedagógovia alebo iní zástupcovia školy a ani to, či na ich stretnutiach bola nejaká výučba. V tomto smere svedok nevedel vysvetliť rozpor v tejto časti svojej výpovede na hlavnom pojednávaní so skutočnosťami uvedenými v zápisnici o jeho výpovedi z prípravného konania.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy, je potrebné v danej trestnej veci potrebné poukázať predovšetkým na vyjadrenie obvineného zo dňa 21.10.2011, v ktorom uvádza, že mu boli zo strany Generálneho štábu OS SR doručené tri dokument s tým, aby sa k nim v lehote 8 dní vyjadril. Ďalej okrem iného v tomto vyjadrení uvádzal, že maturitné vysvedčenie nefalšoval a má ho v originálnom vyhotovení. Nie sú mu známe okolnosti, prečo nové vedenie školy uvádza, že nebol ich študentom. Nebolo jeho povinnosťou viesť evidenciu o študentoch. Snažil sa s kontaktovať s bývalým riaditeľom školy ohľadne daných skutočností, ale sa dozvedel, že zomrel. Ako prílohu k tomuto vyjadreniu doložil overenú fotokópiu maturitného vysvedčenia.

Súčasťou spisu je vzor vysvedčenia o maturitnej skúške používaného v období roku 2005 a výsledné hodnotenie praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky SOU strojárskeho v Námestove so zoznamom študentov, medzi ktorými meno obvineného, ako ani svedka D. U. uvedené nie je.

Z osobného dotazníka vojaka armády SR vzťahujúceho sa k obvinenému des. O. M. okrem iného vyplýva, že dňa 01.05.2010 bol povýšený do vojenskej hodnosti čatár.

Z potvrdenia spoločnosti Deris zo dňa 13.10.2015 vyplýva, že pečiatky vyrába na požiadanie zákazníka výlučne iba po predložení dokladov, ktoré preukazujú príslušnosť zákazníka k spoločnosti, pre ktoré má byť pečiatka vyrobená.

Z výkazu práce predloženého obžalovaným je zrejmé, že v deň, kedy malo dôjsť k vydaniu vysvedčenia si obžalovaný vzal náhradné voľno.

Súd vykonané dôkazy získané zákonným spôsobom vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá , pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému v danej trestnej veci kladený za vinu, nie je trestným činom.

Predovšetkým je potrebné v stručnosti poukázať na to, že v závere skutkovej vety obžaloby sa popisuje konanie obžalovaného, ktoré nezodpovedá skutkovej podstate prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa , pričom následne sa tento skutok podraďuje pod tú alternatívnu formu konania danej skutkovej podstaty, ktorá spočíva v „použití falšovanej úradnej listiny ako pravej“. Časť popisu skutku vyjadreného slovným spojením „ pričom ho predložil v úmysle, aby bolo považovaného za pravé“ by podľa názoru súdu bolo potrebné v danom prípade vypustiť nielen v prípade oslobodzujúceho rozsudku, ale aj v prípade, ak by súd dospel k záveru o vine obžalovaného. Popis skutku musí totiž nepochybne presne zodpovedať tej (prípadne aj alternatívnej) forme konania uvedeného v príslušnej skutkovej podstate, ktoré táto upravuje.

Odhliadnuc od tej časti skutkovej vety, ktorú súd vypustil, zodpovedá popis skutku takému konaniu, v zmysle ktorého ide o použitie falšovanej listiny ako pravej (druhá alinea ).

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že použitie falšovanej verejnej listiny ako pravej znamená jej použitie k rovnakému účelu, k akému slúži práva verejná listina. V danom prípade obžalovaný predložil overenú fotokópiu vysvedčenia (ktoré má byť sfalšované) v správnom konaní ako prílohu svojho vyjadrenia, na ktoré bol správnym orgánom vyzvaný, resp. na ktoré mu bola daná lehota 8 dní. V kontexte jeho vyjadrenia, že maturitné vysvedčenie nefalšoval a má ho v originálnom vyhotovení, je zrejmé, že uvedenú overenú fotokópiu predkladal na podporu svojich tvrdení v správnom konaní. Takémuto účelu pravá verejná listina neslúži a z tohto dôvodu nemôže predloženie overenej fotokópie falšovaného vysvedčenia v správnom konaní napĺňať objektívnu stránku tohto trestného činu (prečinu podľa ).

V prejednávanej trestnej veci však v nijakom smere nemožno mať za preukázanú predovšetkým subjektívnu stránku trestného činu - prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa v podobe priameho alebo nepriameho úmyslu, a to v kontexte konania upraveného v druhej alinei.

Obžalovaný des. O. M. evidentne naozaj musel mať vedomosť o tom, že maturitné vysvedčenie, ktorým disponuje, má byť falošné. Informáciu o tejto skutočnosti musel získať minimálne z prebiehajúceho správneho konania, resp. už z výsledku trestného konania (odloženie veci), na ktoré obžalovaný vo svojom vyjadrení sám poukázal. Takáto vedomosť o falšovanej úradnej listine však ešte sama osobe nemôže zakladať existenciu subjektívnej stránky súdeného prečinu. Ako už bolo uvedené, obžalovaný evidentne overenú fotokópiu svojho maturitného vysvedčenia predložil za účelom podpory svojich tvrdení v správnom konaní, nie v úmysle, aby s predložením takéhoto vysvedčenia založil alebo osvedčil existenciu takých práv, resp. aby s predložením takéhoto vysvedčenia dosiahol nejaký právny stav, ktorý je s jeho predložením spojený (účel, na ktorý slúži verejná listina). Výsledok správneho konania totiž

nebol závislý od toho, či obžalovaný overenú fotokópiu svojho maturitného vysvedčenia predloží alebo nie a tento výsledok obžalovaný takýmto spôsobom ani ovplyvniť nemohol, keďže evidentne správny orgán už minimálne overenou fotokópiou daného vysvedčenia disponoval (inak by správne konanie ani neprebiehalo), čo okrem iného vyplýva aj z výpovede svedka Kalinu. Podstatnou skutočnosťou pre výsledok správneho konania bolo, či ide o pravé alebo falošné vysvedčenie, na čo obžalovaný už v nijakom smere v správnom konaní dosah nemal. Ak teda obžalovaný predložil v správnom konaní vysvedčenie (jeho overenú fotokópiu) za účelom podpory svojich tvrdení, nemožno na tomto základe založiť existenciu subjektívnej stránky v podobe úmyselného zavinenia. Pri tomto trestnom čine je aj subjektívna stránka naviazaná na účel, za ktorým sa falošná verejná listina predkladá (ten istý účel, na ktorý slúži verejná listina pravá) a na tento sa aj musí vzťahovať. V danom prípade tomu tak nebolo a iná skutočnosť, ktorá by takýto záver vylučovala, nebola v tomto trestnom konaní produkovaná. V súhrne to možno vyjadriť tak, že je neakceptovateľné, aby subjekt, ktorý sa dozvie o tom, že jeho vysvedčenie alebo aj iná verejná listina je falšovaná a na tomto základe prebieha nejaké konanie spojené s dokazovaním, ktorého je účastníkom, následne takúto listinu do konania predloží v rámci svojho vyjadrenia alebo obrany, aby takáto okolnosť zakladala existenciu subjektívnej stránky prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa .

V predmetnej trestnej veci sa nepodarilo preukázať ani to, že obžalovaný už v minulosti, resp. v čase, kedy mu bola udelená hodnosť „čatár“ vedel o tom, že jeho vysvedčenie je falošné, resp. že by nejakým spôsobom participoval na jeho falšovaní. Tu je namieste poznamenať, že je potrebné rozlišovať medzi skutočnosťami, ktoré viedli k vydaniu vysvedčenia a tým, či vysvedčenie je pravé alebo falošné. V kontexte prejednávanej trestnej veci to znamená, že ak by vysvedčenie bolo vydané na to oprávneným orgánom aj v prípade, že k štúdiu nedošlo, alebo štúdium neprebiehalo v súlade so zákonom, nebolo by možné takúto listinu považovať iba na tomto základe za falošnú. Inak povedané, to, že vysvedčenie bolo vydané aj napriek tomu, že nezodpovedalo skutočnému štúdiu, by eventuálne mohlo zakladať úplne iný trestný čin s úplne iným popisom skutku. Ak by teda aj obžalovaný vedel, že jeho štúdium je len fiktívne, ešte to neznamená, že vedel aj to, že aj vysvedčenie, ktoré mu bolo vystavené, je falošné (že nie je podpísané riaditeľom školy, resp. že podpisy na ňom nie sú pravé, že na ňom je nesprávna pečiatka, že vzor vysvedčenia nezodpovedá skutočnosti a pod.). Pritom reálne možno odôvodnene usudzovať aj na to, či sám obžalovaný nebol len „obeťou“ konania iných osôb, ktoré si nelegálnym spôsobom zabezpečovali finančné prostriedky vydávajúc sa za zástupcov školy zabezpečujúcich a umožňujúcich štúdium vedúcim k vydaniu maturitného vysvedčenia (takéto konanie iných osôb by podľa skúseností súdu nebolo niečím neobvyklým). Uvedená alternatíva nebola v nijakom smere presvedčivo vyvrátená a v tomto ohľade je nevyhnutné poukázať na to, že pokiaľ v rámci vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia prichádza do úvahy k záveru o vine (s poukazom na vyššie uvedené v danej trestnej veci iba hypoteticky) aj alternatívny záver o nevine, je potrebné sa prikloniť k alternatíve pre obžalovaného priaznivejšej v zmysle zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného). Tu súd poukazuje na výpoveď svedka Pitáka, ktorý uviedol, že v minulosti malo podľa bývalého riaditeľa dôjsť k odcudzeniu trezora, kde sa nachádzali aj pečiatky, pričom rovnako v minulosti tu bolo podozrenie o falšovaní vysvedčenia údajne vydaného daným učilišťom. K tomu pristupuje výpoveď svedka U., ku ktorej je síce možné mať viaceré výhrady z hľadiska jej hodnovernosti, avšak nie v tom smere, resp. v tej časti, ktorá sa týka jeho štúdia na danom učilišti v podstate obdobným spôsobom, ako to malo byť u obžalovaného, pričom aj tomuto svedkovi malo byť vystavené maturitné vysvedčenie. Skutočnosti uvádzané svedkom H. ohľadne formy štúdia a platieb za štúdium v období štúdia, ktoré mal absolvovať, ako aj skutočnosť, že meno obžalovaného nie je uvedené na zozname študentov vo výslednom hodnotení praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky SOU strojárskeho v Námestove, sami osebe nie sú spôsobilé založiť vinu obžalovaného, keďže možno logicky pripustiť, že obžalovaný tieto skutočnosti nemohol ovplyvniť alebo mať o nich vedomosť. Rozpor vo výpovedi obžalovaného a svedka Halušku ohľadne toho, či boli spolužiakmi alebo nie, nebol odstránený a vzhľadom na výpovede svedka U. (aj v rámci procesnej situácie v prípravnom konaní po odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania) by presvedčivo odstránený byť nemohol ani v ďalšom priebehu konania, čo však v kontexte vykonaného dokazovania nemôže zakladať záver o vine obžalovaného. V konečnom dôsledku možno pochybnosť o vine obžalovaného odôvodnene zakladať aj na tom, že v čase, kedy malo byť vydané vysvedčenie, si obžalovaný vzal náhradné voľno, čo svedčí v jeho prospech, nakoľko nebola vyvrátená skutočnosť, že by si náhradné voľno vzal práve z dôvodu prevzatia vysvedčenia, čo by v prípade, že by mal vedomosť o jeho falšovaní, resp. jeho vydaní na to neoprávnenou osobou (orgánom), evidentne urobiť nemusel.

Odhliadnuc od uvedeného, súd ešte poznamenáva, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali dôsledne aj pri skúmaní, či uvedené maturitné vysvedčenie je skutočne (bez najmenších pochybností) falošné a v podstate vychádzali iba z výpovede svedka H. a ním zaslaných dokumentov, čo podľa názoru súdu ešte so 100 % -ou istotou nemusí znamenať, že uvedené vysvedčenie je falošné. Táto skutočnosť je však vzhľadom na vyššie uvedené už nepodstatnou pre rozhodnutie v danej trestnej veci (nakoľko aj preukázateľne falošná verejná listiny by nemohla zakladať vinu obžalovaného), preto súd nepovažuje za potrebné túto otázku bližšie rozvádzať.

K odmietnutiu dôkazu výsluchom svedka B. navrhovaného zo strany prokurátora súd v stručnosti udáva, že táto by nebola spôsobila privodiť iný záver než ten, ku ktorému súd dospel, nakoľko skutočnosti, ktoré by vyplynuli z jeho výpovede, možno zistiť z iných vykonaných dôkazov. Okrem toho, ak by aj menovaný svedok výslovne uviedol, že vysvedčenie je falošné, podpisy na ňom nie sú pravé a nemá vedomosť o štúdiu obžalovaného na ich učilišti, stále by to nemohlo ovplyvniť úvahy súdu, ktorými sa spravoval by hodnotení dôkazov tak, ako to už bolo uvedené a ich opätovné rozoberanie by bolo len ich opakovaním.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd mohol rozhodnúť iba tak, že obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ oslobodil, pretože skutok nie je trestným číinom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvo-lanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súro-denci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvola-nie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v .