Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-445-2015.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/445/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: B. M., G.. XX.XX.XXXX, B. K. XXX, A., o zaplatenie 327,21 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200,- eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 18.04.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh žalobcu do výšky 127,21 eur s príslušenstvom z a m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 4,33 eur a trovy právneho zástupcu žalobcu vo výške 17,77 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 17.08.2015 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 327,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 327,21 eur od 18.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 17.03.2014 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 17.04.2014. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur. RPMN uvedená v zmluve skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, keďže jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi dlh v lehote kratšej ako tri mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzval
žalovaného na úhradu záväzku, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v súlade s článkom IV bodu 5 rámcovej zmluvy. Celková dlžná suma tak predstavuje 327,21 eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 5,25 % ročne zo sumy 327,21 eur od 18.04.2014 do zaplatenia.
Na pojednávanie nariadené na deň 15.10.2015 sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 18.09.2015 ospravedlnil svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal v tejto veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 24.07.2015 spolu s jej prílohami, a to rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 10.03.2014, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.03.2014, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými upomienkami, a s obsahom v spise ďalších pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 10.03.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa 17.03.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. Bodu 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas formou elektronickej pošty kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný. Na základe takto uzavretej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu 262,21 eur, ktorá bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov vo výške 62,21 eur, a to v lehote do 17.04.2014. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaný sumu poskytnutého úveru žalobcovi nevrátil v lehote splatnosti, a preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 266/2005 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno c) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona č. 266/2005 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa ustanovenia § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej prostredníctvom diaľkovej komunikácie tak, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bodu 3 rámcovej zmluvy. Žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Na základe takto uzavretých zmlúv žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Táto suma bola žalovanému poukázaná na ním uvedený účet, čo vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z účtu. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti z týchto zmlúv a žalobcovi nevrátil sumu poskytnutého úveru riadne a včas, t.j. v lehote splatnosti do 17.04.2014, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 200 eur, ktorý mal žalovaný vrátiť do jedného mesiaca spolu s odplatou vo výške 62,21 eur. Predmetná úverová zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Súd sa v tomto smere
nestotožnil s názorom žalobcu, že výšku odplaty za poskytnutie úveru si žalovaný zvolil sám, pretože výška odplaty sa odvíjala od výšky úveru a doby jeho splatnosti, preto pri konkrétnej sume úveru poskytnutého úveru a konkrétnej dobe jeho splatnosti bola výška odplaty určená žalobcom, a preto žalovaný ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijal alebo ju mohol ako celok odmietnuť.
Odplata za poskytnutie úveru v percentuálnom vyjadrení predstavuje 31,10 % na obdobie jedného mesiaca. Táto odplata však v prepočte na rok predstavuje 373,26 %. Je teda zrejmé, že dohodnutá odplata je jednak v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého je pri úvere poskytnutom na obdobie kratšie ako tri mesiace najvyššia prípustná výška odplaty 30% ročne, avšak zároveň dohodnutú odplatu vo výške 31,10 % za poskytnutie úveru na obdobie jedného mesiaca súd považuje za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi, ako i neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže takáto odplata je mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období.
V rámci dokazovania súd zistil, že žalobca trvá aj na priznaní nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 65,- eur. Tento uplatnený nárok žalobcu však predstavuje také navýšenie poskytnutého úveru, ktoré súd hodnotí ako neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku. Za poplatkami v sumách 15, 10, 10 a 30,- eur je skryté úročenie úveru, pretože skutočné náklady na vymáhanie dlhu nemôžu byť v uvedených výškach, aj keď ich žalobca konkretizoval ako súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Súd preto obsah ustanovenia čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také sú preto neplatné. Žalovaný ako klient žalobcu nemohol obsah rámcovej zmluvy ani zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nijako ovplyvniť, bol v pozícii slabšej zmluvnej strany a súd ho ako spotrebiteľa musí ex offo chrániť pred praktikami veriteľa tak, ako mu to ukladá európska legislatíva. Preto aj v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nesporné, že žalovaný sa so splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, a preto žalobca má právo i na zaplatenie úroku z omeškania. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej zákonnej výške iba zo sumy poskytnutého úveru, s ktorej vrátením bol žalovaný v omeškaní, t.j. úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200 eur od 18.04.2014 do zaplatenia.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 200 eur od 18.04.2014 do zaplatenia, a preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. V prejednávanej veci mal žalobca úspech čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenie 200,- eur (61,12 %), čo je súčasne neúspechom žalovaného. Žalobca bol vo veci úspešnejší a patrí mu náhrada trov konania po odpočítaní úspechu žalovaného od jeho úspechu, a to v rozsahu 22,24 % z celkových trov konania, ktoré by mu patrili pri plnom úspechu. Tie predstavuje zaplatený súdny poplatok vo výške 19,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 79,90 eur (dva úkony právnej služby 2 x 24,90 eur, 2 x režijný paušál 2 x 8,39 eur + 20 % DPH). Súd preto priznal sumu 4,33 eur ako pomernú časť trov za zaplatený poplatok a sumu 17,77 eur ako pomernú časť trov právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.