Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-267-2015.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Subarea
7CoP/267/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. T. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom D. práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach na návrh otca T. S. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v T. na V. ul. č. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Petrom Beluščákom advokátom so sídlom v Košiciach na Jantárovej ul. č. 30 za účasti matky W. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. na V. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 46 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 31.8.2015 č.k. 21P 131/2015-6 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne upravil styk otca s maloletým T. S. každú stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v stanovenom čase v mieste aktuálneho bydliska matky a následne maloletého po skončení styku v stanovenom čase odovzdá matke v mieste jej aktuálneho bydliska späť. Matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovených termínoch.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne matka z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. e/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Namietala, že súd prvého stupňa vychádzal z nepravdivo popísaného skutkového stavu bez toho, aby bol otcom dieťaťa tvrdený opis skutkového stavu súdom aspoň čiastočne preverený resp. zo strany otca maloletého dieťaťa preukázaný. Uviedla, že dieťa pochádza z ich partnerského vzťahu, ktorý je rozvrátený po dobu dlhšie ako 7 mesiacov. Dôvodom rozvratu partnerského vzťahu a odchodu otca z ich spoločnej domácnosti bola skutočnosť, že dlhodobo, takmer od narodenia dieťaťa nejavil záujem o spolužitie a najmä o výchovu a zabezpečenie starostlivosti o ich spoločného syna. Neplnil si dobrovoľne rodičovské povinnosti a nerealizoval ani výkon rodičovských práv. Otec sa o dieťa nikdy osobne nestaral, nepodieľal sa na starostlivosti oň žiadnym spôsobom, nepomáhal jej pri kúpaní dieťaťa, uspávaní, starostlivosti o dieťa v čase jeho choroby, nepodieľal sa žiadnym spôsobom na chode spoločnej domácnosti. V období prvých mesiacov veku života maloletý trpel silnými kolikami, no ani v uvedenom období ju otec dieťaťa nepodporil a nebol jej nápomocný pri starostlivosti o chod domácnosti. Otec trávil od rána do neskorých večerných hodín čas mimo spoločnej domácnosti, napriek tomu, že v tom čase nebol zamestnaný. Nereagoval ani na jej telefonáty v čase, keď bol maloletý chorý a potrebovala, aby jej pomohol banálnou kúpou liekov. Nikdy s dieťaťom netrávil čas hraním, nebol s dieťaťom u lekára, nepomohol jej pri obliekaní a pod. Uvedené bolo pre ňu neprijateľné a nepochopiteľné, preto ho neustále vyzývala na zmenu správania a doslova ho prosila o prejavenie záujmu o ich syna nevyhnutného na začatie vytvárania citovej väzby medzi nimi. Až následne sa dozvedela, že príčinou jeho absolútneho nezáujmu o spoločné
dieťa bol dlhodobo trvajúci milenecký pomer s inou ženou. Z dôvodu tohto správania sa otca na jej žiadosť opustil spoločnú domácnosť vo februári tohto roku. Ani potom otec neprejavil žiaden záujem o stretnutie s dieťaťom, ani raz dieťa nenavštívil, nepokúsil sa o stretnutie, nekontaktoval ju, neplnil si ani vyživovaciu povinnosť, nedomáhal sa svojich rodičovských práv prostredníctvom súdu a neinformoval sa o zdravotnom stave dieťaťa u ošetrujúcej lekárky. Jeho tvrdenia o snahe vidieť dieťa sú nepravdivé a zavádzajúce o čom svedčí aj skutočnosť, že na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Otec býva t.č. niekoľko desiatok metrov od bydliska dieťaťa, avšak ani raz sa k dieťaťu neprihovoril, resp. nepriblížil, hoci sa pravidelne náhodne stretávajú na ulici. V dôsledku správania sa otca je ich dieťa výrazne citovo naviazané na ňu, keďže mu od narodenia nepretržite zabezpečuje celodennú starostlivosť a stará sa o uspokojovanie jeho všetkých potrieb, keďže otec sa až do podania trestného oznámenia o neplnení vyživovacej povinnosti o dieťa nestaral. Citová väzba dieťaťa na ňu je o to výraznejšia, že dieťa bolo dojčené do dovŕšenia jedného roka. Dieťa na otca nie je absolútne zvyknuté, nepozná ho, neakceptuje, nevníma ho ako svojho otca. Má dôvodné pochybnosti o schopnosti otca zabezpečiť starostlivosť o dieťa, keďže v minulosti mal vážne psychické problémy a preto má dôvodné obavy z jeho správania k maloletému dieťaťu. Otec nemá vytvorené vhodné podmienky pre maloleté dieťa, pretože nie je vlastníkom ani nájomcom žiadnej nehnuteľnosti, v ktorej by malo dieťa vytvorené vhodné podmienky. Nepozná potreby dieťaťa a jeho zdravotný stav, stravovacie návyky, obmedzenia v stravovaní, spánkový a uspávací režim, nakoľko sa o tieto záležitosti nikdy nezaujímal. Otec je držiteľom poľovnej zbrane, ktorú nedrží uschovanú v súlade s platnou legislatívou, o čom urobila hlásenie na príslušnom OO PZ. Dovoľuje si tvrdiť, že súčasný záujem o maloletého vyvolala až jeho súčasná partnerka, ktorá nemôže mať vlastné deti a týmto spôsobom si kompenzuje túžbu po nich. Vyjadrila názor, že predbežný styk otca bez jej prítomnosti je v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa a mohol by výrazne negatívne ovplyvniť jeho zdravý psychický vývoj do budúcna. Vzhľadom na závažnosť situácie je nevyhnutné, aby sa k otázke styku otca s dieťaťom vyjadril detský psychológ po dôslednom prešetrení pomerov, nakoľko má dôvodné obavy, že realizáciou súdom určeného styku bude zdravý vývoj dieťaťa ohrozený. Otázku, čo je v záujme dieťaťa nie je možné v danom prípade posúdiť v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia len na základe nepreukázaných tvrdených otca dieťaťa bez dôkladne vykonaného dokazovania. Zásadne sa nemôže stotožniť so záverom súdu, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že sa maloletý nebude stretávať s otcom pravidelne a v dostatočnej miere, čím môže dôjsť k vzájomnému odcudzeniu. Vzhľadom na už popísaný stav, teda správanie sa otca sa citová väzba medzi nimi nevytvorila. K odvolaniu pripojila oznámenie OO PZ Košice Dargovských hrdinov v Košiciach z 31.8.2015, že na základe jej oznámenia bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý si neplní povinný voči maloletému T. S..
Matka prostredníctvom právnej zástupkyne doručila konajúcemu súdu 16.9.2015 podanie označené ako doplnenie odvolania, v ktorom uviedla, že otec si napriek nariadenému predbežnému opatreniu maloletého 13.9.2015 neprevzal v mieste jej bydliska. Nerešpektovanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia svedčí o skutočnom záujme otca o maloletého.
Následne matka prostredníctvom právnej zástupkyne doručila 21.9.2015 konajúcemu súdu podanie označené ako doplnenie odvolania, v ktorom uviedla, že otcovi maloletého bolo vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy ako vyplýva z predloženého oznámenia OO PZ zo 14.9.2015, ktoré v prílohe predložila.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právneho zástupcu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Popiera tvrdenia matky, že neprejavoval záujem o osobný styk s dieťaťom. Aj napriek nariadenému predbežnému opatreniu mu do dnešného dňa ani raz neumožnila styk, napriek jeho snahe stretnúť sa s dieťaťom v termínoch, v ktorých ho na to oprávňuje predbežné opatrenie. Ako dôkaz o tom predkladá sms komunikáciu s matkou, v ktorej sa domáha stretnutia s dieťaťom v časoch určených predbežným opatrením. Uvedená komunikácia preukazuje jednak jeho záujem o osobný styk s dieťaťom ako aj jeho ochotu zabezpečiť pre syna všetko potrebné, čo od neho matka požadovala. Komunikácia odráža odmietavý postoj matky k jeho styku s dieťaťom a jej absolútnu neochotu takýto styk umožniť. Pokiaľ ide styk 13.9.2015 bola to druhá nedeľa v mesiaci, čiže párna. Domáhal sa, aby mu matka uviedla, kedy mu umožní styk s dieťaťom v zmysle jej výkladu párnej a nepárnej nedele, ale ani tak mu styk so synom nebol umožnený. Domnieva sa, že predbežné opatrenie je jediným spôsobom ako zabrániť, aby došlo medzi ním a dieťaťom k trvalému odcudzeniu z dôvodu, že matka nie je ochotná umožniť styk s dieťaťom. Zároveň poukazuje na to, že predbežné
opatrenie má len dočasný charakter a vydáva sa len na základe tvrdených skutočností uvedených v návrhu. Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia v tejto veci je už samotná skutočnosť, že otec a matka dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a je nevyhnutné, aby otec mohol realizovať svoje právo podieľať sa na výchove dieťaťa do rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ matka spochybňuje jeho schopnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa, žiadny konkrétny a preukázateľný dôvod pre takéto pochybnosti v odvolaní neuviedla. Nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce, že si svoje rodičovské práva od narodenia dobrovoľne neplnil. Jej tvrdenia sú vo všeobecnej rovine bez konkrétnych prípadov a dôkazov ich preukazujúcich. Pokiaľ ide o trestné oznámenie z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti uviedol, že od odchodu zo spoločnej domácnosti dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a dôkazy preukazujúce túto skutočnosť predložil orgánom prešetrujúcim trestné oznámenie matky. V prílohe predložil sms komunikáciu medzi ním a matkou dieťaťa od 9.9.2015.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť, z čoho vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu predbežného opatrenia v súlade s článkom 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článkom 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, ale predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu prítomnosťou, či príkladom, ktorá je ako je všeobecne známe tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Navyše ustanovenia O.s.p. zmierňujú tvrdosť úpravy vo vzťahu k nariaďovaniu predbežných opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keďže navrhovateľ nemusí preukazovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ak sa domáha úpravy rodičovských práv a povinností nakoľko tu postačuje osvedčenie nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov v záujme dieťaťa.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa na vytvorení citovej väzby k obom rodičom. Otec maloletého dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť potreby upraviť jeho styk s dieťaťom, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku otca s dieťaťom, v dôsledku čoho je otec vylúčený z akéhokoľvek styku s dieťaťom čo je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým, nakoľko dlhodobejšia absencia otca pri výchove dieťaťa môže so zreteľom na jeho vek spôsobiť úplné odcudzenie, preto je nariadenie predbežného opatrenia dôvodné a v záujme maloletého. Zároveň je potrebné dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku otca s maloletým. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom a frekvenciou styku otca s dieťaťom, ktorý zodpovedá charakteru dočasnosti a primeranosti inštitútu predbežného opatrenia a tiež osobitostiam rodinných vzťahov medzi rodičmi, veku dieťaťa, ktoré v tomto útlom veku potrebuje častejší kontakt s rodičom, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti počas kratších časových úsekov. Styk otca s dieťaťom raz v týždni respektíve v nepárnom týždni dva krát v rozsahu dvoch hodín nemôže v žiadnom prípade ohrozovať silnú citovú väzbu dieťaťa na matku, čím nie je daná ani nevyhnutnosť prítomnosti matky pri realizácii stretnutí otca s dieťaťom a nevyžaduje si ani špeciálnu potrebu skúmania bytových alebo iných podmienok či zručností otca postarať sa o maloleté dieťa. Navyše matka svoje tvrdenia o nevhodných pomeroch otca, ale ani o nezáujme otca o zabezpečovanie starostlivosti o dieťa ničím nepreukázala, pričom otec jej tvrdenia vyvrátil predloženou sms komunikáciou medzi rodičmi a samotná skutočnosť, že matka podala trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nemôže byť dôvodom pre obmedzenie styku otca s dieťaťom a porušenie práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Nakoľko ide len o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a tvrdeniami matky v odvolaní, nakoľko tieto majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, ktorými sa bude konajúci súd zaoberať v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletým, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.