Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-376-2015.pdf
PDF · 89.87 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/376/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou Naďou Pethöovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: Q. E., F.. XX.XX.XXXX, T. F. XX/XX, XXX XX J., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou pre konanie E.. U. E., W. Z. J. C. J., o zaplatenie 1152,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 31Ro/611/2014 - 49 zo dňa 15.04.2014 sa ruší.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 152,55 EUR s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1152,55 EUR od 31.08.2013 do zaplatenia, do troch dní.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 69,00 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 249,74 EUR, do troch dní k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.03.2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1152,55 Eur s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy od 31.08.2013 do zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.11.2012 motorovým vozidlom H., L.: G. XXXCZ, ktorého vlastníkom a držiteľom je odporca, v dôsledku dopravnej nehody bola spôsobená vecná škoda na motorovom vozidle O., L.: J. XXXCP, ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť Transports Padrosa, s.r.o. (poškodený).
Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhovateľ podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. poskytol dňa 19.06.2013 z poistného garančného fondu plnenie poškodenému vo výške 822,55 Eur a 330 Eur.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi právo na náhradu poistného plnenia podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. a to výzvou zo dňa 30.07.2013, ktorý však svoj dlh voči navrhovateľovi dobrovoľne neuhradil, a to ani čiastočne.
Navrhovateľ splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že odporca nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol navrhovateľovi voči odporcovi oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil.
Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 31Ro/611/2014 - 49 zo dňa 15.04.2014, ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcu, pričom iná adresa sa súdu ani vykonaným šetrením nepodarila zistiť.
Podľa § 173 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
S poukazom sa vyššie citované zákonné ustanovenia a vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk odporcu, súd platobný rozkaz zrušil.
Nakoľko sa súdu šetrením nepodarilo pobyt žalovaného zistiť, bola mu ustanovená v zmysle § 29 O.s.p. opatrovníčka pre konanie E.. U. E.Á., W. Z. J. C. J..
Na pojednávanie, ktoré sa konalo na tunajšom súde dňa 15.10.2015 sa nedostavil navrhovateľ ani jeho právny zástupca, ktorý faxom zo dňa 14.10.2015 súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Nedostavila sa opatrovníčka, ktorá predvolanie prevzala 10.08.2015 a do vyvolania veci svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu - Správa o nehode zo dňa 05.11.2012, Hlásenie škodovej udalosti „Poistenie podnikov a organizácií“ zo dňa 12.12.2012, Výpočet výšky škody, Výpočtový list, Faktúra č. XXXXXXXXXX, Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti zo dňa 18.03.2013, Likvidačný protokol zo dňa 18.03.2013, Regresná náhrada poistného plnenia zo dňa 18.03.2013, Likvidačná správa I., Výpis z bankového účtu navrhovateľa, výzva na náhradu poistného plnenia zo dňa 30.07.2013, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený, pričom súd zistil, že dňa 05.11.2012 bola motorovým vozidlom H., L.: G. XXXCZ, ktorého vlastníkom a držiteľom je odporca, v dôsledku dopravnej nehody spôsobená vecná škoda na motorovom vozidle O., L.: J. XXXCP, ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť Transports Padrosa, s.r.o. (poškodený).
V čase dopravnej nehody nebolo na uvedené motorové vozidlo zn. H. uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Poškodenému vyplatil navrhovateľ spôsobenú škodu vo výške 822,55 Eur a 330,00 Eur z účtu č. 1573246256/0200 dňa 19.06.2013.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 veta prvá cit. zák. Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/ a b/, na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 430 ods. 1 OZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 OZ je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti.
Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Subjektom tejto zodpovednosti môže byť však aj osoba odlišná od osôb uvedených v § 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430. Aj pre prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásada vyjadrená v § 420 ods. 2 OZ, podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. To znamená, že vodič prevádzateľa dopravného prostriedku spravidla nebude zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, použil v rámci svojej činnosti pre prevádzateľa. Samostatne by bol voči poškodenému zodpovedný len vtedy, keď by bola splnená podmienka ustanovená v § 430, t.j. v prípade, keď namiesto alebo okrem prevádzateľa zodpovedá aj iná osoba.
Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky.
Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzateľ, ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzateľa. U prevádzateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako pojem vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastníka totožný), pretože okrem vlastníka zahrňuje aj inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Prevádzateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo alebo iný dopravný prostriedok, ostáva prevádzateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Vodič motorového vozidla nie je prevádzateľom a za škodu podľa § 427 a nasl. zodpovedá len vtedy, keď sú u neho splnené podmienky ustanovené v § 430.
Na základe uvedeného za spôsobenú škodu je zodpovedný prevádzateľ vozidla, t.j. v danom prípade odporca.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľ má právo na úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase).
Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie.
Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením.
Keďže odporca riadne nesplnil svoj dlh voči navrhovateľovi a dostal sa tak do omeškania, súd vyhovel návrhu a rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu v plnej výške a zároveň priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
Ku dňu omeškania odporcu so splatením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 31.08.2013, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,5 % p.a., čo o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,5 % p.a..
Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne v časti istiny a v časti úrokov z omeškania, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že navrhovateľovi ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania proti odporcovi, a to v celkovej výške 318,74 Eur, pričom trovy konania pozostávajú jednak zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 69,00 Eur a jednak z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, každý po 73,69 Eur (pokus o zmier, prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vypracovanie návrhu na začatie konania, ), + režijný paušál 2 x 7,81 Eur + režijný paušál 1x 8,04 Eur+ 20 % DPH, t.j. spolu 249,74 Eur podľa ust. § 10 ods. 1 a 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
- namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.