Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cbi-22-2015.pdf
PDF · 105.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Mgr. Peter Arendacký, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, správca úpadcu M.I. Stav, spol. s r.o., so sídlom Pezinská 2336, 903 01 Senec, IČO: 36 610 640, zast.: JUDr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: R.. D. Z., U. Ľ. A. XXXX/X, XXX XX Y., Q.. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, zast.: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenová 4, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 46 606 122, o odporovateľnosť právneho úkonu,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.08.2015 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným, predmetom ktorej bol prevod motorového vozidla TOYOTA Yaris 1.0 5 D, EČV:Y., za kúpnu cenu 3.600 eur, je v konkurze vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 2 K 19/2014, voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 3.400 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Úpadca a žalovaný uzavreli v roku 2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod motorového vozidla TOYOTA Yaris 1.0 5 D, EČV:Y., za kúpnu cenu 3.600 eur. Uvedená kúpna cena bola žalovaným uhradená v hotovosti dňa 11.02.2013. Skutočná hodnota vozidla v rozhodnom čase bola 7.000 eur, teda dvojnásobne vyššia ako bola dohodnutá a zaplatená kúpna cena. Predmetnú kúpnu zmluvu možno považovať za právny úkon bez primeraného protiplnenia. Žalovaný, ktorý je spriaznenou osobou úpadcu, keďže ide o manželku konateľa úpadcu, tak získal prospech vo výške 3.400 eur.
2. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 05.02.2016, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ustanovení ZoKR na právny úkon, ktorý je predmetom návrhu, pretože tento právny úkon nie je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia a naviac, nie sú v danom prípade splnené ani základné podmienky odporovateľnosti tohto úkonu zakotvené v ďalších ustanoveniach ZoKR. Žalobca nepreukázal, že skutočná hodnota motorového vozidla, ktoré je predmetom odporovaného právneho úkonu, je podstatne vyššia než za akú bolo toto žalovanému odpredané. Prehľad vozidiel nič nepreukazuje, pretože ponúkaná cena motorových vozidiel neznamená, že za ponúkanú cenu sa tieto vozidlá aj skutočne predajú a teda že sa jedná o ich trhovú hodnotu. Nejedná sa ani o totožné vozidlá z pohľadu ich typu, veku, opotrebovanosti, technického stavu, najazdených km a pod. Skutočnú hodnotu predmetu právneho úkonu správca úpadcu zákonným spôsobom nezistil (oceňovanie majetku). Plnenie vo výške 3.600 eur bolo primerané a plne zodpovedalo jeho trhovej cene. Žalobca
nepreukázal, že skutočná hodnota motorového vozidla, ktorá je predmetom odporovaného právneho úkonu, je podstatne vyššia než za akú bolo toto žalovanému odpredané. Žalovaný upozornil na § 57 ods. 4 ZoKR s tým, že žalobca nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov nijakým spôsobom. Ohľadom výšky majetku úpadcu v čase vykonania napadnutého právneho úkonu, prípadne po jeho vykonaní žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti a jeho výšku ani nijakým spôsobom nepreukázal. Dlžník mal v čase vykonania napadnutého právneho úkonu a aj v čase po ňom, dostatok majetku na to, aby uspokojil všetkých svojich veriteľov so splatnými pohľadávkami. Konkurzných veriteľov nemohol uspokojiť, pretože k 13.02.2013 ich pohľadávky ešte ani neexistovali. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov.
3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 11.08.2017 upozornil k námietke vhodnosti dôkazu výpisom z ponuky predaja ojazdených vozidiel, že ide o štandardný postup, súdmi akceptovaný a samotný žalovaný neuviedol jediný dôvod, ktorý by mohol spochybniť vhodnosť takéhoto dôkazu. Žalovaný len všeobecne namietal, že vozidlá v ponukách a vozidlo, ktoré bolo predmetom odporovaného právneho úkonu nie sú totožné, nijako však nešpecifikoval konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by tomu nasvedčovali, nepredložil dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali a najmä neuviedol, aký vplyv mohli mať konkrétne rozdiely na cenu vozidla. Ak by sa totiž preukázalo, že predmetné vozidlo sa podstatne odlišuje od vozidiel uvedených v ponukách, výsledkom tohto rozdielu by mohla byť naopak vyššia predajná cena vozidla. V súvislosti s otázkou primeranosti ceny, navrhol žalobca nariadiť znalecké dokazovanie. Žalobca skonštatoval, že ku dňu 13.02.2013 existovali pohľadávky veriteľov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vo výške 531,81 eur titulom neodvedených preddavkov na poistnom za 02/2013, pohľadávka spoločnosti Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 612,84 eur titulom neuhradeného poistného za obdobie 12/2012, ako aj pohľadávky spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 473,03 eur titulom neuhradeného poistného a úrokov z neho za 10/2012-1/2013.
4. Žalobca doplnil dňa 16.09.2022 svoje vyjadrenie tak, že došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktoré vzhľadom na majetok patriaci do konkurznej podstaty, resp. doterajší výťažok z jeho speňažovania, budú uspokojované iba v minimálnej miere, ako to vyplýva z priloženého prehľadu majetku a výťažku jeho speňaženia. Ďalej upozornil, že žalovaný je spriaznenou osobou, a preto príčinnú súvislosť medzi odporovaným právnym úkonom a úpadkom úpadcu, resp. vykonanie odporovaného úkonu počas úpadku, nie je potrebné preukazovať. Pokiaľ ide o splnenie podmienky podľa § 58 ods. 3 ZoKR, trojročná lehota je zachovaná.
5. Na pojednávaní konanom dňa 21.10.2022 súd zamietol návrh žalobcu na znalecké dokazovanie, keďže súd dospel k záveru, že vykonávanie takéhoto dôkazu nie je hospodárne s ohľadom na tú skutočnosť, že súd predovšetkým skúma všeobecné podmienky odporovateľnosti konania, a to v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR.
6. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, ako napr. s výpisom z obchodného registra úpadcu, s oznámením ORPZ v Senci, ODI, s evidenčnou kartou vozidla, s faktúrou č. 10130003, s likvidačným listom OF10130003, s prehľadom inzerátov, so zoznamom pohľadávky, s prehľadom majetku a výťažku jeho speňaženia, ako aj písomnými a ústnymi prejavmi strán konania.
7. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
8. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
9. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
10. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
11. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
12. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
15. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
16. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného ku dňa vyhlásenia konkurzu dňa 06.08.2014 (ďalej len „ZoKR“ - účinný do 31.12.2014) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
20. Podľa § 9 ods. 1 ZoKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
21. Podľa § 23 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
22. Podľa § 199 odsek 9 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
23. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
24. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
25. Podľa § 57 ods. 3 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
26. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
27. Podľa § 58 ods. 1 ZoKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
28. Podľa § 58 ods. 2 ZoKR právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
29. Podľa § 58 ods. 3 ZoKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
30. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
31. Podľa § 62 ods. 5 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
32. Predmetom samotnej žaloby je posúdenie účinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 13.02.2013, predmetom ktorej bol prevod motorového vozidla TOYOTA Yaris 1.0 5 D, EČV:Y., za kúpnu cenu 3.600 eur.
33. Medzi stranami sporu nie je sporné a z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K 19/2014 zo dňa 30.07.2014, je zrejmé, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M.I.Stav, spol. s.r.o., pričom za správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 06.08.2014 a posledným dňom lehoty na odporovanie právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 2 ZKR bol deň 06.08.2015. Žalobca podal na súde žalobu dňa 06.08.2015 a tak je možné konštatovať, že bola dodržaná zákonom stanovená lehota na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu.
34. Medzi stranami nebolo sporné, že úpadca ako predávajúci uzatvoril dňa 12.02.2013 kúpnu zmluvu so žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod motorového vozidla za sumu 3.600 eur. Sporným nie je, že D. Z. je manželkou konateľa úpadcu.
35. Medzi stranami je sporné, či predmetným uzatvorením kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu veriteľov v prebiehajúcom konkurze na majetok úpadcu v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR, keď žalovaný namietal, že tento základný predpoklad žalobca nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno. V tomto smere rozporoval, že úpadca mal v čase predmetného úkonu dostatok majetku, aby uspokojil všetkých svojich veriteľov so splatnými pohľadávkami. Ďalej žalovaný namietal preukázanie predpokladov skutkovej podstaty, a to že ide o odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia. V tejto súvislosti žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal, že kúpna cena v sume 3.600 eur nie je obvyklou trhovou cenou.
36. Súd pri skúmaní základných podmienok úspešnej odporovateľnej žaloby konštatuje, že žaloba bola v prejednávanej veci podaná správcom úpadcu v zmysle § 57 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 5 ZoKR. Pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorá s úpadcom odporovateľné právne úkony dohodol, vyplýva z § 62 ods. 1 ZoKR. Zároveň pre uplatnenie práva odporovať sporným právnym úkonom bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR.
37. Súd pristúpi k skúmaniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajúcim z § 57 ZoKR bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená. Správca úpadcu v postavení žalobcu je vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 58 ZoKR, ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti, je v zmysle § 57 ods. 1 ZoKR preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa jeho majetku a zároveň preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, pokiaľ správca odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nakoľko v tomto prípade sa v zmysle § 58 ods. 2 ZoKR, predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, pokiaľ sa nepreukáže opak; v žiadnom z uvedených prípadov sa však nepredpokladá ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR, ktoré je v každom prípade povinný tvrdiť a preukazovať v konaní žalobca. Z § 57 ZoKR pritom vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t. j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. keď nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.
38. V prejednávanej veci žalobca náležite nesplnil povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZoKR. Pokiaľ ide o preukázanie existencie právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka v zmysle § 57 ods. 1 ZoKR, žalobca v konaní predložil kúpnu zmluvu. Zo strany žalobcu však nebola v konaní náležite splnená povinnosť tvrdenia a nadväzne ani nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu ďalšieho všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR. Žalobca vo svojich vyjadreniach konštatoval existenciu veriteľov (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s., Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s.), ktorí budú ukrátení, avšak v tomto smere už nedoplnil stav majetku úpadcu v čase vykonania odporovateľného úkonu pre posúdenie tej skutočnosti, či vôbec mohlo dôjsť k ukráteniu týchto veriteľov, resp. či neexistoval majetok úpadcu postačujúci na úhradu pohľadávok týchto veriteľov. Aj v prípade predloženia prihlášok veriteľov, tieto automaticky nepreukazujú úpadok dlžníka v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, tvrdenia žalobcu nesmerovali k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. V rámci skutkových tvrdení, odôvodňujúcich naplnenie podmienky ukrátenia, žalobca len v stručnosti poukazoval na to, že majetok zaradený do súpisu konkurznej podstaty nestačí na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok. Otázku ukrátenia veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZoKR nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, a následne po uskutočnení odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase ich uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov, a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu v konaní
o odporovacej žalobe tvrdiť a preukázať, že práve v dôsledku odporovaných právnych úkonov na majetok dlžníka k momentu ich účinnosti sa majetok zmenšil takým spôsobom, že už nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky následne prihlásili v konkurze na majetok úpadcu. Ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZoKR nemožno ustáliť len na základe porovnania hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v konkurze. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť a že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka.
39. Žalobca v konaní musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si ju v konkurznom konaní prihlásil. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne je možné odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou, resp. nie je možné byť úspešný v súvislosti s takto podanou žalobou vo vyvolanom súdnom spore. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa.
40. Súd tak vzhľadom na nepreukázanie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZoKR žalobu v celom rozsahu zamietol, z ktorého dôvodu ďalej nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti v zmysle uplatneného odporovacieho práva podľa § 58 ZoKR.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, keďže tento bol v plnom rozsahu úspešný.
44. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).