Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_2T-86-2015.pdf
PDF · 90.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaná:
A. P., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom S., t. č. Z. ulica XXX/XX, S.
j e v i n n á , ž e
hoci jej ako matke detí vyplýva v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj z predbežnej otázky stanovenej orgánom činným v trestnom konaní podľa § 7 odsek 1 Tr. poriadku povinnosť prispievať na výživu maloletej A., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 27,13,-€, maloletej O., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 27,13,-€ a maloletej V., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 27,13,-€ od januára 2015 až doposiaľ vždy do 23-tieho dňa v mesiaci vopred k rukám otca X. P., trvale bytom S., P. Q. XXX/XX, ktorému boli deti zverené do osobnej starostlivosti, si takto stanovenú vyživovaciu povinnosť v mieste svojho bydliska ani inde v období od januára 2015 až doposiaľ (jún 2015) neplnila v plnom rozsahu, pričom v sledovanom období od januára 2015 je evidovaná na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60,-€, pričom dňa 04.05.2015 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ilava jej bola znížená dávka v hmotnej núdzi na sumu 42,90,-€ mesačne, zároveň obvinená dňa 18.03.2015 poukázala poštovou poukážkou sumu 15,-€, dňa 23.04.2015 sumu vo výške 10,-€ a dňa 19.05.2015 sumu vo výške 20,-€, 19.06.2015 sumu 15,-€, 18.08.2015 sumu 15,-€ a 18.09.2015 sumu 10,-€ adresátovi: P. X., P. Q. XXX, S., čím jej tak za obdobie od januára 2015 do 15.10.2015 vrátane vznikol dlh na výživnom vo výške 728,90,-€,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a to závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, podľa § 36 písm. j), l) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanej ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uhradila celé dlžné výživné otcovi detí X. P., nar. XX.XX.XXXX vo výške 728,90,-€, pod hrozbou premeny trestu.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná A. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala v podstatných skutočnostiach zhodne s jej výpoveďou v prípravnom konaní. Aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že neplatila výživné tak, ako by mala. Súčasne dodala, že výživné platila tak, ako mohla. Našla si brigádu, a to v trvaní do konca tohto októbra. Súdu predložila k nahliadnutiu aj zmluvu k predmetnej brigáde. Poukázala na zdravotné problémy dcéry Paulíny, s ktorou je potrebné navštevovať lekárov, a to v Bratislave, pričom návštevy lekárov absolvuje dcéra s obžalovanou, lebo otec dcéry si už nemôže vybaviť ani OČR. S dcérou Paulínou bola obžalovaná 3 dni v nemocnici v Bratislave. Poukázala, že vtedy poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 42,90,-€ mesačne. Z dôvodu, že si neodrobila 32 hodín, tak jej dávku odobrali, pričom jej neuznali, že bola s dcérou V. v nemocnici. Obžalovaná je toho názoru, že aj otec detí je povinný chodiť s deťmi k lekárom. Takto sa podľa obžalovanej nedá hľadať zamestnanie na pracovnú zmluvu, iba brigádne a aj to musí byť človek stále na telefóne a v prípade potreby musí ísť do práce. OČR si pri hospitalizácii dcéry nemohla vybaviť, pretože pracuje brigádne, cez agentúru McRoy Support s.r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, a to s miestom výkonu práce na adrese Ilava, Ľ. Štúra 1033/78. Nevedela sa vyjadriť, čo bude ďalej, či jej dajú zmluvu na stálo alebo bude pokračovať brigádne. Zatiaľ za 10 dní odrobila 75 hodín a na účet jej prišla suma 197,33,-€. Peniaze vybrala a kúpila malej dcére čižmy, pančuchy, spodné prádlo a ponožky. Predtým pracovala aj v Kauflande v Ilave, kde dostala výpoveď, pretože povedala, čo si o celej firme myslí, a to že nočné zmeny v trvaní 15 dní v kuse za 25,-€, je zdieraním. Býva u kamaráta. Na bývanie mu neprispieva. Oblečenie a zimné čižmy pre malú dcéru kupovala dobrovoľne, lebo videla, že dieťa chodí v teniskách, pričom je už sychravo. Podotkla, že deťom je potrebné kúpiť aj iné. Dodala, že otec detí jej vo vzťahu k výživnému povedal, že do 15-teho to má čas. Tak mu včera, teda deň pred konaním hlavného pojednávania, poslala 50,-€. Aktuálny dlh na výživnom by mal byť okolo 800,-€.
Svedok X. P. na hlavnom pojednávaní predložil súdu kópie šekov o úhrade výživného obžalovanou v žalovanom období, a to šekov zo dňa 18.03.2015 (úhrada výživného vo výške 15,-€), zo dňa 23.04.2015 (úhrada výživného vo výške 10,-€), zo dňa 19.05.2015 (úhrada výživného vo výške 20,-€), zo dňa 19.06.2015 (úhrada výživného vo výške 15,-€), zo dňa 18.08.2015 (úhrada výživného vo výške 15,-€) a zo dňa 18.09.2015 (úhrada výživného vo výške 10,-€). Dodal, že žiadne iné šeky nemá. Poukázal, že výživné nebolo zvýšené ani znížené. Podľa svedka je o deti riadne postarané.
Následne boli súdom na hlavnom pojednávaní oboznámené nižšie uvedené listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo nasledovné :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/119/2014-40 zo dňa 14.11.2014, právoplatným dňa 19.12.2014 (č.l. 14-16), sa rozviedlo manželstvo obžalovanej a svedka X. P. a súčasne súd schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa okrem iného zaväzuje obžalovaná prispievať na výživu maloletej dcéry A. sumou vo výške 40,-€ mesačne, na výživu maloletej O. sumou vo výške 30,-€ mesačne a na výživu maloletej V. sumou vo výške 30,-€ mesačne, ktoré je obžalovaná povinná prispievať k rukám svedka X. P., otca detí, vždy do 23-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Z rodných listov detí, a to A. P., O. P. a V. P. (č.l. 17-19) vyplynulo, že otcom detí je svedok X. P. a matkou detí je obžalovaná A. P..
Z potvrdení o návšteve školy (č.l. 20-21) vyplynulo, že v školskom roku 2014/2015 bola maloletá A. P. žiačkou V. B triedy a maloletá O. P. bola žiačkou I. A triedy, obe v Základnej škole s materskou školou S..
Z kópii poštových poukážok (č.l. 22-24) vyplynulo, že obžalovaná touto formou uhradila výživné dňa 18.03.2015 (podacie číslo 191) vo výške 15,- €, dňa 23.04.2015 (podacie číslo 108) vo výške 10,-€, dňa 19.05.2015 vo výške 20,-€.
Z výplatného lístku za mesiac marec 2015, vystaveného spoločnosťou FAIDA, s.r.o.(č.l. 25), vyplynulo, že obžalovanej bola vyplatená suma 24,96,-€.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 22.04.2015 (č.l. 26) vyplynulo, že obžalovaná nie je prihlásená do registra poistencov Sociálnej poisťovne, pričom v období od 01/2015 do vypracovania správy (do 22.04.2015) nevyplácala Sociálna poisťovňa obžalovanej žiadne dávky a obžalovaná sa nenachádza ani v evidencii poberateľov dôchodku.
Z odpisu registra trestov (č.l. 64) vyplynulo, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.
Z lustrácie v STA (č.l. 65) vyplynulo, že okrem predmetnej prejednávanej trestnej veci nie je proti obžalovanej v konaní pred súdom vedené žiadne iné trestné konanie.
Z dohody o vykonaní práce zo dňa 18.09.2015, ktorú na hlavnom pojednávaní predložila obžalovaná, vyplynulo, že obžalovaná vykonáva upratovacie práce, a to za odmenu 2,50,-€/hod.
Súd, vzhľadom na vyššie uvedené, po zhodnotení všetkých zadovážených a vykonaných dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaná Eva P. spáchala skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaná usvedčovaná tak výpoveďou svedka X. P. (potvrdil, že obžalovaná neuhrádza výživné v rozsahu súdom schválenej rodičovskej dohody), vyššie uvedenými súdom oboznámenými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti obžalovanej uhrádzať výživné na tri maloleté deti na základe súdom schválenej rodičovskej dohody), ako aj výpoveďou obžalovanej v konaní pred súdom, v ktorej obžalovaná potvrdila existenciu dlhu na výživnom, a teda skutočnosť, že si neplní vyživovaciu povinnosť v rozsahu súdom schválenej rodičovskej dohody pri rozhodovaní o rozvode manželstva obžalovanej a svedka X. P..
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná poberala dávku v hmotnej núdzi, na čo poukázala aj obžalovaná, súd rovnako ako obžaloba predbežne posúdil možnosť obžalovanej uhrádzať výživné a taktiež rovnako ako obžaloba dospel k záveru, že obžalovaná má povinnosť uhrádzať výživné vo výške 27,13,-€ mesačne, t.j. 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, a to za každé nezaopatrené dieťa, spolu tak vo výške 81,39,-€ mesačne za tri deti. Za obdobie od januára 2015 do dňa vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 15.10.2015, teda za desať mesiacov, tak mala obžalovaná uhradiť výživné za tri deti vo výške 813,90,-€. Súd mal z výpovedí svedka Jána P., predložených a oboznámených šekov o úhrade výživného, za preukázané, že obžalovaná v skúmanom období uhradila výživné vo výške 85,-€, a tak v čase vyhlásenia rozsudku ostávalo uhradiť výživné vo výške 728,90,-€. Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo v celom rozsahu ku dňu konania hlavného pojednávania, a teda aj v čase
vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 15.10.2015, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
Obrana obžalovanej, spočívajúca v poukazovaní na nemožnosť nájsť si trvalé zamestnanie, resp. že s dcérou V. absolvovala návštevy lekárov, alebo poukazovaním, že deťom kúpila oblečenie, čižmy, a pod., neobstojí, nakoľko uvádzané skutočnosti nezbavujú obžalovanú povinnosti platiť výživné na tri maloleté deti. Je povinnosťou obžalovanej uhrádzať prednostne výživné, navyše ak mala obžalovaná k dispozícii finančné prostriedky, ako tomu bolo v prípade, keď obžalovaná vypovedala, že jej za brigádu bola vyplatená suma 197,33,-€. Preto je povinnosťou obžalovanej prednostne uhrádzať výživné, nakoľko deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca - svedka X. P., ktorý pozná ich potreby, keďže je s nimi v každodennom kontakte.
Súd na strane obžalovanej nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanej zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovanej to umožňuje. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaná povinná prispôsobiť svoj životný štandard týmto no- vovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objek- tívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb.
Súd preto uznal obžalovanú vinnou zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona za použitia § 138 písm. j) Tr. zákona (spáchaný závažnejším spôsobom, a to na troch osobách, teda troch maloletých deťoch). V čase vyhlásenia rozsudku mal súd aj za použitia posúdenia predbežnej otázky vo vzťahu k určeniu výšky výživného za jedno dieťa za preukázané, že obžalovaná dlhuje na výživnom sumu vo výške 728,90,- €. Obžalovaná ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti. Z objektív- nej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu je nepochybné, že obžalovaná si bola a je vedo- má svojej zákonnej povinnosti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak zo súdom schválenej rodičovskej dohody, prispievať na výživu troch maloletých detí, napriek tomu výživné neplatila, resp. platila v nižšom rozsahu a spoliehala sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví poukázaním najmä na nedostatok finančných prostriedkov. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaná konala vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, na- koľko z konania obžalovanej, ktorá napriek tomu, že o svojej povinnosti vyživovať tri maloleté deti vedela, výživné však neplatila, resp. len čiastočne. Obžalovaná si bola tak vedomá, že svojím konaním môže porušiť zákonom chránený záujem a v prípade porušenia, bola s tým uzrozumená. Preto je súd toho názoru, že obžalovaná svojím konaním porušila Trestným zákonom chránený spoločenský záujem, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku, na osobu obžalovanej, na jej pomery a na možnosť jej nápravy, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude postačujúce obžalovanej uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, keď súd prihliadol jednak na skutočnosť, že obžalovaná v skúmanom období poberala aj dávky v hmotnej núdzi, čiastočne výživne uhrádzala, ako aj na skutočnosť, že neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo výrazný negatívny dopad na deti, keďže svedok Ján P. vypovedal, že o deti bolo aj napriek neuhrádzaniu výživného riadne postarané.
Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal z trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, teda v rozpätí 1 (jeden) rok až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu prihliadol na zistenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, nakoľko jej odpis registra trestov je bez záznamu) a podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala). Po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 1 (jeden) rok. Uložený trest súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Súčasne súd vzhľadom na spáchaný trestný čin uložil obžalovanej primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas uloženej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uhradila celé dlžné výživné otcovi detí - svedkovi X. P. vo výške 728,90,-€, a to pod hrozbou premeny trestu. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.
S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody, spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh obžalovanej na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.