Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/868/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcov X. L.. L. L., N. S. O. D. N., N. Č.. XX, V. X. O. L., N. S. O. D. N., N. Č.. XX, zastúpení JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovaným X. O. D., N. S. G., H. XX, V. X. W. D., N. S. G., H. XX, zastúpení JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova č.4, o určenie, že žalovaný v druhom rade nie je vlastníkom bytu a trvanie právneho vzťahu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.2.2014 č.k. -341 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcov zaviazal nahradiť žalovanej na trovách konania sumu 390,44 eura a žalovanému v sume 390,44 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobcov na určenie, že žalobca v 2. rade nie je vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúci sa v G., D. X.. H. Č.. XX, S. N. W. Z.. Č.. XXX, alternatívne určenia, že darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX je neplatná a zároveň určenia, že ich právny vzťah so žalovanou v 1. rade založený kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hore uvedenému bytu trvá.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právny predchodca žalovanej v 1. rade G. O. uzatvoril s nimi dňa XX.X.XXXX kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol prevod bytu č. XX, nachádzajúci sa S. G., D. X.. H. Č.. XX, v bytovom dome súp. č. XXX. Tento následne dňa XX.X.XXXX Správe katastra doručil odstúpenie od predmetnej zmluvy zároveň so žiadosťou o nepovolenie vkladu a to s odôvodnením, že zmluvu uzatvoril pod psychickým nátlakom na základe nepravdivých informácií. Následne právny predchodca žalovanej uzatvoril so žalovaným v 2. rade darovaciu zmluvu dňa X.X.XXXX predmetom ktorej bol hore uvedený sporný byt. Na základe uvedenej darovacej zmluvy sporný byt nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný v 2. rade.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalobcovia nenadobudli vlastníctvo k spornému bytu a ich vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. V časti konania týkajúcich sa určenia, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom sporného bytu, alternatívne určenia, že darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX je neplatná vykonal dokazovanie a zaoberal sa v

prvom rade otázkou, či žalobcovia majú na takomto určení naliehavý právny záujem. Súd nezistil dôvody prečo by mala byť darovacia zmluva neplatná v súlade s ust. . Bol toho názoru, že pôvodný žalovaný nemal žiadnym spôsobom obmedzené svoje vlastnícke právo ani disponovanie s ním k prevádzanému bytu a ani vedené konanie ho týmto spôsobom neobmedzilo. Konanie podľa jeho názoru pôvodného žalovaného nemožno hodnotiť v rozpore s dobrými mravmi ani na existujúce dlžoby vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade. Vo vzťahu k určeniu, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom nehnuteľnosti súd uviedol, že negatívne určujúci výrok nemôže zlepšiť právne postavenie žalobcov, ktorí svoje vlastnícke právo nepreukazujú tzv. nadobúdacím titulom a doposiaľ neboli zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti v evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Z uvedeného mal súd za to, že žalobcovia na danom určení nemajú naliehavý právny záujem podľa ust. . Za nedostatok naliehavosti právneho záujmu považoval aj požadovaný určovací petit, že ich právny vzťah na základe kúpnej zmluvy doposiaľ trvá, pretože ako vlastník sporného bytu je vedený žalovaný v 2. rade a na právnom postavení žalobcov by sa ani prípadným určením, že právny vzťah trvá nič nezmenilo a preto súd aj v tejto časti žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedol, že v konaní navrhli, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, aby súd určil, že G. O. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti - sporného bytu. Uvedený petit podľa názoru žalobcov by viedol k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu. Súd však rozhodol tak, že zmenu návrhu nepripustil. Z tohto dôvodu bolo jedinou právnou možnosťou ochrany ich práv negatívne určenie vlastníckeho práva. Ak súd rozhodol tak, že nemajú na danom určení naliehavý právny záujem, takýmto konaním im bola odopretá akákoľvek možnosť domáhať sa ochrany svojich práv z existujúceho záväzku právneho vzťahu. Odôvodnenie nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení, že právny vzťah z kúpnej zmluvy trvá s odôvodnením, že takýmto určením by sa na ich právnom postavení nič nezmenilo je vzhľadom na vyššie uvádzané absolútne nesprávnym a súdnu ochranu odmietajúcim názorom súdu. Pokiaľ súd vyslovil, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a vyslovil zároveň, že právny vzťah medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX trvá budú môcť pristúpiť k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a odstráni sa tak stav právna neistota v ich zákonných právach. Ďalej vyslovili svoj nesúhlas s tvrdeniami súdu, že nezistil žiaden dôvod pre ktorý by mala byť napádaná darovacia zmluva neplatná. Podľa ich názoru opätovný prevod bytu je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sú toho názoru, že uvedené konanie na základe ktorého došlo k opätovnému prevodu vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti je hrubo v rozpore s dobrými mravmi a darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Pôvodný žalovaný G. O. jednoznačne nespochybniteľne vedel o prebiehajúcom konaní, aj o svojom záväzku previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcov. Žalovaný v 2. rade žil v jednom byte so svojím Z. P. G. O. a podľa jeho výpovede sa o neho pred jeho smrťou staral. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 2. rade bol nespochybniteľne oboznámený s celou situáciou. Žalovaní sledovali jediný cieľ a to poškodiť žalobcov na ich právach. Uvedený právny úkon je neplatný aj z dôvodu, že svojím obsahom, resp. účelom odporuje zákonu, resp. ho obchádza. Kúpnou zmluvou sa zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkovo právny vzťah, ktorého účelom je prevod vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho. Ako kupujúci zaplatili G. O. dohodnutú kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi tejto zmluvy dojednané čím si splnili svoju povinnosť zo vzniknutého záväzkového vzťahu. Na strane druhej G. O. zmaril konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva. V konaní bolo jednoznačne ustálené, že G. O. nemal oprávnenie odstúpiť od predmetnej kúpno-predajnej zmluvy. Z uvedených dôvodov preto navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť.

Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval ust. vyhl. č. z dôvodu, že v uvedenej veci nedošlo k spojeniu vecí na spoločné konanie a preto nemalo byť ustanovenie použité. Taktiež poukázala na skutočnosť, že súd nesprávne aplikoval ust. z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a preto pri rozhodovaní o trovách konania mal správne aplikovať ust. .

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné a odvolanie žalobkyne vo vzťahu k výroku o trovách konania je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje ( )..

K odvolaniu žalobcov je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že na požadovaných určovacích výrokoch ohľadom určenia, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom sporných nehnuteľností a určenia, že právny vzťah medzi nimi a žalovanou v 1. rade trvá majú naliehavý právny záujem.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právnym záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby ( ), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

Súd prvého stupňa z uvedených hľadísk sa zaoberal skutočnosťou, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom sporného bytu a v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil a konkretizoval skutočnosť, že žalovaní na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem v súlade s vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu v rozhodnutí 2M podľa ktorého rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaný nie je vlastníkom sporného bytu nemôže zlepšiť jeho právne postavenie, nakoľko títo nepreukázali, že vlastnícke právo k spornému bytu nadobudli a teda, že sú vlastníkmi tohto bytu. Rovnako náležite vysvetlil aj nedostatok naliehavosti právneho záujmu žalobcov na určení trvania právneho vzťahu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom sporného bytu a samotné určenie, že právny vzťah medzi nimi a žalovanou trvá by nezmenilo nič na ich právnom postavení.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcami uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne vo vzťahu k trovám konania. Rozhodnutie o trovách konania považuje odvolací súd za nepreskúmateľné a to v tom, prečo súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. vyhl. č. upravujúceho priznávanie náhrady trov konania pri spojení dvoch alebo viacerých vecí. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé k spojeniu akých vecí došlo.

Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie o trovách konania podľa , ako nepreskúmateľné zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o nároku žalobcov na náhradu trov konania a v dôvodoch rozhodnutia náležite objasniť použitie ust. vyhl. č. a vyporiada sa aj s námietkami žalobkyne v odvolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.