Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/196/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu SG Consulta s.r.o., Banícka 17/4, Spišská Nová Ves, IČO: 36198536, práv. zast.: JUDr. Marcelom Mašanom, advokátom so sídlom v Poprade, Hviezdoslavova 2, proti žalovaným: v 1. rade: Bane Spišská Nová Ves, š.p. v likvidácii, Štefánikovo námestie 4, Spišská Nová Ves, IČO: 31705405, práv. zast.: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s. r. o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkeho 8, IČO: 47 233 419, v 2. rade: HP Real, s. r. o., so sídlom Bratislava, Hattalova 12, IČO: 35 735 261, práv. zast.: Advokátska kancelária Gritters spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Jakubovo nám. 19, IČO: 36 856 941, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 5.722,37 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade.

Náhradu trov konania žalovanému v 2. rade súd nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností, a to parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 2304 m2 a parc.č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 3137 m2, vedených na LV č. XXX v k.ú. P.. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.2000 sa uskutočnila dražba nehnuteľností - Hala I. súp.č. XXX, stojaca na parc.č. XXXX a na parc.č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P., ktorej vlastníkom bol žalovaný. Žalobca vydražil nehnuteľnosti za vyvolávaciu cenu 3.582.000,- Sk vrátane parciel č. XXXX Q. XXXX/X. Vyvolávaciu cenu žalobca plnil započítaním pohľadávky od pôvodného veriteľa KG invest s.r.o., čo bolo predmetom konania na tunajšom súde sp.zn. . Na základe predmetného rozsudku bolo určené vlastníctvo k hale I. a následne bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Tento zápis bol v roku 2007 opravený a pozemky boli vynechané, čo bolo podľa názoru žalobcu nezákonné, pretože predmetom dražby boli aj pozemky, nielen hala I.. Pôvodný návrh na zápis do katastra nehnuteľností dával pôvodne len žalovaný (t. č. v 1. rade), ktorý neskôr spochybnil, že predmetom dražby boli aj pozemky.

Tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k. - 233 zo dňa 06. 04. 2009 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému ( v súčasnosti žalovaný v 1.rade ) náhradu trov konania. Proti rozsudku bolo podané odvolanie žalobcom, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. - 300 zo dňa 20. 05. 2010 zmenil rozsudok tak, že určil, že žalobca je vlastníkom parciel C.-R. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2304 m2, C.-R. Č.. XXXX/X - ostatnej plochy vo výmere 2393 m2, C.-R. Č.. XXXX/XX - ostatnej plochy vo výmere 93 m2 a C.-R. Č.. XXXX/ XX - ostatnej plochy vo výmere 651 m2. V štádiu odvolacieho konania, odvolací súd pripustil zámenu

účastníkov konania tak, že namiesto doterajšieho žalovaného Bane Spišská Nová Vec, š. p., v likvidácii, ohľadom parcely č. XXXX/X, k. ú. P., vstúpila do konania obchodná spoločnosť HP - REAL, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Hattalova 12. Súčasne uznesením č. k. - 275 zo dňa 22. 03. 2010 pripustil aj zmenu žaloby na určenie, že žalobca je vlastníkom parciel C.-R. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2304 m2, C.-R. Č.. XXXX/X - ostatnej plochy vo výmere 2393 m2, C.-R. Č.. XXXX/ XX - ostatnej plochy vo výmere 93 m2 a C.-R. Č.. XXXX/XX - ostatnej plochy vo výmere 651 m2.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, podali žalovaní v 1. a 2. rade dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý uznesením č. k. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplynulo, že v dovolacom konaní nevyšla najavo existencia procesnej vady. Dovolací súd konštatoval, že z dovtedy vykonaného dokazovania vyplynulo, že bola vykonaná len dražba haly bez sporných parciel a z toho dôvodu bolo úlohou odvolacieho súdu v prípade, že dospeje k záveru, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery, vykonať ďalšie dôkazy potrebné na odstránenie rozporov, a to riadne zistenie skutkového stavu vypočutím svedkov, likvidátora žalovaného, pôvodného aj súčasného, licitátorku a T.. M., prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. - 370 zo dňa 10. 09. 2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplynulo, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie listinami v zmysle ust. (ďalej len „“), a za tejto situácie sa dopustil nesprávneho procesného postupu v rámci zisťovania skutkového stavu. Práve z dôvodov uvedeného pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bolo opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku a vykonať dokazovanie navrhnuté účastníkmi, v súlade s úlohami, ktoré uložil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu.

V intenciách uznesenia odvolacieho súdu, súd zopakoval dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením listinných dôkazov, a to listinných dôkazov od obdobia pokračovania súdu prvého stupňa v konaní, pretože právni zástupcovia účastníkov konania súdu vyslovene oznámili, že obsah jednotlivých listín spisu č. k. , ako aj č. k. im bol a je známy a nežiadali oboznámenie listín prečítaním.

Žalobca trval na podanej žalobe a na určení vlastníckeho práva s tým, že predmetom dražby boli aj pozemky, aj keď neboli úplne presne identifikované pre účely dražby. Bolo praxou žalovaného, že nie vždy bol dostatočne identifikovaný nehnuteľný predmet dražby. Zrejme z toho dôvodu likvidátor neuviedol všetky identifikačné údaje nehnuteľností, ale len základ, a to aj pre uverejnenie v inzerátoch. Žalobca poukázal na znalecký posudok vyhotovený T.. B. Z. zo dňa 7.10.1998, pre účely prevodu nehnuteľností, ktorý určil cenu vrátane pozemkov vo výške 3.579.204,- Sk, pričom z tejto sumy cena výrobnej haly bola určená vo výške 3.264.624,- Sk. Na základe tohto znaleckého posudku bola zrejme stanovená aj vyvolávacia cena, ktorá bola ale vyššia, pravdepodobne navýšená o náklady dražby. Žalovaný až po vykonaní dražby v neskoršom období začal spochybňovať právo žalobcu na pozemky a to i napriek tomu, že sám dával návrh na zápis nehnuteľností do katastra. Všetko bolo v poriadku, kým sa nezmenil likvidátor žalobcu, od nástupu nového likvidátora je spochybňované vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom. V prípade žalobcu je nepravdepodobné, že by nekúpil spolu s halou aj pozemky, na ktorých stála, zvlášť keď tieto pozemky boli majetkovoprávne vysporiadané. Žalobca si pred vstupom do dražby spravidla preveroval predmet dražby. Bolo to aj v tomto prípade. V konkrétnom prípade konateľ žalobcu sa pred uvedenou dražbou oboznámil so znaleckým posudkom a rovnako aj s tým, čo bude predmetom dražby. Bol informovaný, že predmetom sú aj pozemky zahrnuté v znaleckom posudku. Potvrdil, že podpisoval dve zápisnice o verejnej dražbe v deň verejnej dražby s tým, že mu bolo vysvetlené, že chybou licitátora bola vyhotovená nesprávne zápisnica o verejnej dražbe. Jedna zápisnica obsahovala len halu a druhá zápisnica halu aj pozemky. Uviedol, že mu bola s dosť veľkým časovým odstupom predložená aj tretia zápisnica o verejnej dražbe, ktorú už nepodpísal. Pripustil, že v konaní sa domáhal len určenia vlastníckeho práva k hale I., pozabudol zahrnúť do žaloby aj pozemky. Neskôr chcel upraviť petit žaloby, ale v tom čase sa už veci skomplikovali, pretože časť jedného z pozemkov bola odpredaná. Na svoje tvrdenie žalobca predložil zápisnicu o verejnej dražbe zo dňa 12.12.2000, potvrdenie o vydražení, z ktorého vyplynulo, že predmetom verejnej dražby boli aj pozemky parc.č. XXXX o výmere 2304 m2 a parc.č. XXXX/X o výmere 3137 m2.

Žalovaný v 1. rade namietal dôvodnosť žaloby, pretože v tomto prípade nešlo o žiaden omyl žalobcu v prípade draženia nehnuteľností, ale v čase dražby nemal úmysel dražiť aj pozemky. Podľa názoru žalovaného, nehnuteľnosti, pre účely dražby, boli vždy dostatočne identifikované a zmenou likvidátora sa nemohli vniesť do predmetu dražby žiadne nejasnosti. Práve naopak, nový likvidátor postupoval pri realizácii verejných dražieb a následných zápisov v zmysle zákona o štátnom podniku. Žalovaný uviedol, že z verejnej dražby zo dňa 12.12.2000 existovali dve zápisnice o verejnej dražbe a dve potvrdenia o vydražení s tým istým dátumom, pričom predmet dražby v týchto zápisniciach bol iný. Jedna zápisnica obsahovala predmet dražby len halu I., súp.č. XXX stojacu na pozemkoch parc.č. XXXX a XXXX/X a druhá zápisnica a potvrdenie o vydražení už obsahovali aj pozemky. Zo všetkých predložených dokladov súvisiacich s vyhlásením verejnej dražby a s jej konaním jednoznačne vyplynulo, že v oznámeniach jednotlivým ministerstvám a v inzerátoch boli dostatočne identifikované nehnuteľnosti, pričom predmetom dražby bola len hala I. za vyvolávaciu cenu, za ktorú bola aj v dražbe odpredaná. Nie je žiadnou neobvyklou praxou, pokiaľ sa predáva budova bez pozemku alebo pozemok bez budovy a nebolo to v rozpore ani so žiadnym právnym predpisom. Práve existencia uvedených dvoch zápisníc vzbudila dôvodné pochybnosti o pravosti jednej z nich. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Okresného súdu v Rožňave, č.k. - 97 zo dňa 13.2.2006 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 151 zo dňa 8.4.2008, kde predmetom vykonávaného dokazovania bol aj posudzovaný rozsah dražby zo dňa 12.12.2000. Aj z týchto dvoch rozhodnutí je zrejmé, že pozemky neboli súčasťou odpredaja v rámci dražby zo dňa 12.12.2000. Prehlásenie likvidátora o omyle pri spisovaní zápisnice licitátorkou sa žalovanému v 1. rade javilo ako nepresvedčivé a zrejme vyhotovené na požiadavku žalobcu. Žalovaný zvažoval aj možnosť, že v danom prípade, pokiaľ existovali rôzne zápisnice o tom istom priebehu dražby, mohlo by sa jednať aj o relatívnu neplatnosť takéhoto úkonu. Poukázal aj na skutočnosť, že len pri predaji haly I., súp. č. XXX, boli splnené všetky zákonnom stanovené predpoklady a pokiaľ by žalobca zotrvával na svojom tvrdení, že súčasťou dražby bol aj pozemok, takýto postoj by bol v rozpore s transparentnosťou dražieb a možnej účasti na dražbách, kedy by sa mal dodatočne dozvedieť dražobník, že predmetom dražby nebola len hala, ale aj pozemok.

Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov, že argument žalobcu ohľadom ceny stanovenej znaleckým posudkom a vyvolávacej ceny neobstojí. Zmyslom inštitútu dražby je totiž dosiahnuť najvyššiu cenu a teda vyvolávacia cena predmetu dražby je spravidla vyššia ako cena stanovená Znaleckým posudkom. K existencii dvoch zápisníc o dražbe zo dňa 12. 12. 2000 poukázal na určité rozpory v tom zmysle, že žalobca údajne zápisnicu reklamoval hneď v totožný deň jej vyhotovenia a napriek tomu, keď podával návrh na začatie konania vo veci č. k. , po 4 rokoch, nedomáhal sa určenia vlastníctva aj k pozemkom, ale len k hale I., súp. č. XXX. Aj v uvedenom konaní bola predložená zápisnica o verejnej dražbe, ako aj potvrdenie o vydražení, ktoré však súviseli len s halou I.. V časti parc. č. XXXX/X o výmere 446 m2 prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde Rožňava pod č. k. , kde sa žalobca, totožný ako v tomto konaní, domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi predávajúcim - Bane Spišská Nová Ves, š. p., v likvidácii a obchodnou spoločnosťou Vertikal - Solid, s. r. o. Súd uvedenú žalobu zamietol, rozsudok potvrdil Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. zo dňa 08. 04. 2008. Aj v rozsudku krajského súdu bolo konštatované, že predmetom dražby konanej dňa 12. 12. 2000 bola len hala I., súp. č. XXX, a nie aj pozemky. Žalovaný zdôraznil, že podľa ust. , a o štátnom podniku (účinného v čase konania dražby), vyplýva povinnosť likvidátorovi oznámiť termín konania dražby zakladateľovi a ministerstvu, publikovať oznámenie o dražbe v dennej tlači celoštátne distribuovanej. Táto povinnosť bola splnená len vo vzťahu k dražbe haly I., nebola však splnená v prípade tvrdenej dražby aj s pozemkami.

Žalobca pre prípad namietanej relatívnej neplatnosti úkonu uviedol, že žalovaný sa nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti, pretože práve svojim konaním prispel k takémuto stavu, keďže zaviedol určitú nesprávnu prax neúplného označovania nehnuteľností.

Svedkyňa M. C. pôvodne vypočutá v konaní prvostupňového súdu uviedla, že bola licitátorkou vždy pri dražbách, ktoré organizovali Bane. Podklady pre dražbu a licitáciu dostala asi 15 minút pred dražbou, prezrela si dokumenty. Pri dražbe vždy pri nej sedel likvidátor a ďalší pracovník, ktorý oznámil osoby, ktoré dražili. Tento informoval likvidátora aj licitátorku, že dražba sa môže začať. Svedkyňa pôsobila ako externá licitátorka na dohodu. Podľa jej poznatkov sa pri čítaní údajov na počiatku dražby v prípade nehnuteľností vždy uvádzalo parcelné číslo, katastrálne územie a vyvolávacia cena. Dražilo sa rôznym spôsobom, niekde sa dražili len pozemky, niekde stavby. Nezaznamenala, že by sa musela budova dražiť vždy s pozemkom. Vzhľadom k časovému odstupu, a to aj po nahliadnutí do

zápisníc o verejnej dražbe zo dňa 12.12.2000, si nevedela spomenúť na dôvod pre vyhotovovanie dvoch zápisníc z jednej dražby. Spravidla, keď sa skončila dražba, resp. všetky dražby v ten deň, pripravil pracovník zápisnice zo všetkých dražieb, porozkladal ich a ona tieto zápisnice aj s likvidátorom podpisovala. Likvidátor prvý, za ním svedkyňa a potom vydražiteľ. Pri podpisovaní zápisnice nikto neupozorňoval na nejaké pochybenie. Po podpísaní zápisníc z dražby odišla, zápisnice nečítala. Zodpovedný bol likvidátor a preto sa domnievala, že pokiaľ podpísal on, je to v poriadku. Potvrdila, že obidva podpisy na zápisnici o verejnej dražbe sú jej, rozhodne pri ich podpisovaní nikto na ňu nevyvíjal žiaden nátlak. V čase, keď pôsobil ako likvidátor T.. C., pracovníkom, ktorý pripravoval podklady do dražby, bol T.. M.. Nemala poznatky o existencii tretej zápisnice z tej istej dražby. Pri opakovanom výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu Spišská Nová Ves potvrdila skutočnosti, ktoré vyplynuli z jej pôvodnej výpovede.

Zo svedeckej výpovede T.. V. C. v konaní č. k. vyplynulo, že pôsobil ako likvidátor žalovaného v čase podanej dražby. Mal poznatky o tom, že z dražby zo dňa 12.12.2000 sa spisovali dve zápisnice, pretože podával aj určité prehlásenie. Uviedol, že niekedy v období minulého roka (pozn. sudcu, svedok bol vypočutý dňa 06. 04. 2009) sa dostavil za ním T.. U. A., dohodli si stretnutie, kde ho uvedený pán informoval o tom, že sú určité problémy okolo dražby a stručne mu popísal o čo sa jedná. Spomínal si na to, že poukazoval na znalecký posudok, ktorý obsahoval aj ocenenie pozemkov, aj haly I.. Svedok prehlásenie spísal na základe toho, čo uviedol p. A., pretože nemal k dispozícii žiadne dokumenty a jeho vysvetlenie sa mu zdalo logické. Keďže s ním aj v minulosti riadne komunikoval, svedok sa domnieval, že urobí dobrú vec a veci pomôže. Svedok po oboznámení sa s obsahom prehlásenia v založenom spise uviedol, že prehlásenie nie je šťastne formulované a je jeho chybou, že to takto podpísal. Nevedel konkrétne vysvetliť, prečo boli spísané dve zápisnice z dražby, nepamätal sa na konkrétne okolnosti, vzhľadom na väčšie množstvo dražieb, ktoré organizoval a množstvo materiálov, ktoré súviseli s prípravou dražieb. Pred pripravovanou dražbou vždy posielal na ministerstvá hlásenia. Pokiaľ spätne neprišlo avízo, že niečo nie je v poriadku, podával návrh na vklad do katastra. Predkladané oznámenia ministerstvám v prípade nehnuteľností vždy označoval parcelným číslom, katastrálnym územím a súpisným číslom budovy, ak ho mala. Podľa jeho skúseností z dražieb dražilo sa v prípade nehnuteľností rôzne, buď stavby s pozemkami, alebo osobitne. Svedok prichádzal do styku so žalobcom pravidelne, pretože sa zúčastňoval viacerých dražieb. Potvrdil, že návrh na vklad do katastra podpisoval on, nevedel sa už vyjadriť k tomu, či bol vklad zrealizovaný. Nebolo nič neobvyklé, že vklad bol zrealizovaný aj s niekoľkoročným odstupom. V čase, keď pôsobil ako likvidátor u žalovaného, nedostal žiadne oznámenie o nezrealizovaní vkladu, ale mal vedomosti o tom, že prebiehali nejaké súdne konania. Potvrdil svoje podpisy na oboch zápisniciach o verejnej dražbe, aj na potvrdeniach o vydražení. Rozhodne zamietol možnosť, že by mal licitátor podiel na možnom pochybení. Licitátora kontroloval on a licitátor len prečítal podklady, ktoré boli pripravené. Pripustil, že bolo jeho chybou, že podpísal zápisnice aj potvrdenia.

Súd svedka opakovane vypočul na základe pokynu odvolacieho súdu. Ten v podstate potvrdil svoju predchádzajúcu výpoveď. S odstupom času sa nevedel vyjadriť k dvom zápisniciam z jednej dražby, pamätal si, že podpisoval nejaké prehlásenie. Pred dražbou sa odsúhlasovali podmienky s Ministerstvom hospodárstva SR a vyhláška bola daná do médií, rovnako aj ponukový list. Sudkyňa umožnila svedkovia oboznámiť sa s jeho výpoveďou zo dňa 09. 04. 2009. Svedok sa stotožnil so svojou výpoveďou v danom období. Nevedel presne uviesť, kedy podával návrh na zápis do katastra nehnuteľností po vykonanej dražbe, či to bolo po zaplatení ceny. Nepamätal sa na to, akým spôsobom mohla byť cena zaplatená. Rovnako sa nepamätal na vrátenie listiny zo Správy katastra nehnuteľností. Likvidátorom bol do roku 2003. K dražobnej ceny uviedol, že si nespomína na nejaké úpravy v cene, kde by stanovoval cenu vyššiu, ale pripustil, že v práve likvidátora bolo možné cenu určiť. Z akých dôvodov bola určená cena 3. 582.00,- Sk, teda vyššia ako vyplývala zo znaleckého posudku T.. Z., nevedel uviesť. Skonštatoval len, že všetky záznamy o dražbe boli predkladané v tom čase na obidve ministerstvá a cena musela byť v poriadku. V opačnom prípade by ministerstvo vykonalo finančnú kontrolu, pokiaľ by sa zistili nejaké pochybenia. Potvrdil, že návrh na zápis do katastra nehnuteľností zo dňa 24. 06. 2002 po nahliadnutí do spisu, podpisoval on osobe a z textu uvedeného návrhu, do ktorého nahliadol, uviedol, že zápis sa týkal len haly I.. Trval na tom, že v prípade dražby postupoval v súlade s dražobným poriadkom a počas celého obdobia pôsobenia ako likvidátor neboli v tomto prípade u neho zaznamenané žiadne nedostatky, ani pri kontrolách. K znaleckému posudku T.. Z. uviedol, že nie je možné vylúčiť, že posudok bol vypracovaný aj pre nehnuteľnosti, ktorých dražba sa nevykonávala v jeden deň.

Svedok T.. M. M. uviedol, že bol zamestnaný v spoločnosti Bane Spišská Nová Ves v roku 2000 ako technik a bol evidovaný ako zástupca likvidátora. Pri dražbách sa museli riadiť všetci Zákonom o štátnom majetku v likvidácii, pričom rozhodovalo o tom aj Ministerstvo hospodárstva SR. Výber nehnuteľností určených na dražbu, bol odsúhlasený ministerstvom, ktoré malo právo vykonať kontrolu, zúčastniť sa na dražbe a prípadne aj dražbu zastaviť. Na konkrétnu dražbu v roku 2000 sa svedok už nevedel rozpamätať, pretože v tom období bolo realizované veľké množstvo dražieb, za pomerne krátky čas. Aj on komunikoval so záujemcami, ktorí mali právo nahliadnuť do listín a oboznámiť sa so stavom nehnuteľností. Potvrdil, že prichádzal do kontaktu s p. T. A., pretože sa často zúčastňoval dražieb. O ktoré konkrétne nehnuteľnosti sa malo pri dražbe jednať, nevedel uviesť. Znalecký posudok bol podstatný pre dražbu a pre stanovenie ceny. Oboznámenie sa so znaleckým posudkom mohol vykonávať aj svedok, avšak na pokyn likvidátora, ktorý svedka kontroloval. Vyvolávacia cena mohla byť navýšená likvidátorom, aj ministerstvom, svedok nemohol svojvoľne cenu navyšovať. Z praxe mu bolo známe, že veľakrát bola cena zvýšená. Podľa skúseností svedka, sa mnohokrát predávala budova bez pozemku.

Žalobca navrhol konfrontáciu medzi svedkom T.. M. a T.. C., z ktorej vyplynulo, že vyvolávacia cena vždy vychádzala zo znaleckého posudku, mohla byť zvýšená, o čom rozhodoval likvidátor. Obaja svedkovia pripustili možné navýšenie o prípadné náklady. Svedok C. si nespomínal, že by zvyšoval vyvolávaciu cenu. Obaja potvrdili, že zápisnicu spolu so zapisovateľkou vyhotovoval T.. M. a všetko vzájomne obaja svedkovia konzultovali. K existencii dvoch zápisníc z jednej dražby, sa nevedeli vyjadriť.

Zo svedeckej výpovede T.. K. Š. bolo zistené, že svedok mal vedomosti o predmete konania, keďže v určitom období pôsobil ako likvidátor žalovaného v 1. rade (pozn. sudcu: svedok bol likvidátorom v čase od 20. 12. 2006 do 31. 08. 2008). Mal vedomosti o tom, že sa začal súdny spor. V súvislosti s dražbou areálu poveril p. O. P., aby zistil pozemnoknižný stav na Katastrálnom úrade v Rožňave. ten ho informoval, že údaje, ktoré boli k dispozícii baniam, sú rozporné s údajmi v katastri. To bol dôvod, prečo sa svedok o to začal zaujímať a zabezpečil si všetky podklady týkajúce sa tejto dražby. Po ich naštudovaní a odkonzultovaní na Ministerstve hospodárstva SR, zistil, že došlo k omylu v zápise v katastri, pretože ministerstvo potvrdilo, že predmetom dražby nebol pozemok. Z toho dôvodu svedok vypísal žiadosť na kataster na odstránenie tejto chyby, ku ktorej pripojil všetky podklady súvisiace s dražbou. Na základe tejto žiadosti sa vrátil pozemok do vlastníctva Baní. V určitom časovom predstihu svedok vyzval žalobcu, predtým ako boli dané pozemky do dražby, či si uplatňuje predkupné právo. Bola tam určená lehota na vyjadrenie, v ktorej žalobca neprejavil záujem o odkúpenie nehnuteľnosti. Následne bola vykonaná dražba pozemkov.

Z pripojených listinných dôkazov bolo zistené, že dňa 12.12.2000 boli spísané tri zápisnice o verejnej dražbe, z toho dve zápisnice boli podpísané likvidátorom, licitátorkou a vydražiteľom. Jedna z týchto zápisníc obsahovala predmet dražby, halu I., súp.č. XXX stojacu na parc.č. XXXX Q. XXXX/X C..Ú.. P. a druhá zápisnica z toho istého dňa obsahovala v časti predmetu dražby halu I., súp.č. XXX stojacu na parc.č. XXXX Q. XXXX/X C..Ú.. P. a pozemky parc.č. XXXX Q. XXXX/X. Ostatné údaje obsahovali totožný záznam o organizátorovi dražby - Bane Spišská Nová Ves, š.p. v likvidácii, o osobe licitátora, o vyvolávacej a kúpnej cene, ako aj o mene a sídle vydražiteľa- v danom prípade žalobcu. Vyvolávacia a kúpna cena boli zaznamenané vo výške 3.582.000,- Sk.

K obom zápisniciam boli vyhotovené i potvrdenia o vydražení, podpísané likvidátorom, T.. V. C., predložené vo fotokópiách. Tieto potvrdenia obsahovali v časti záznamu o vydražení tie isté záznamy ako boli v zápisniciach, to znamená jedno potvrdenie sa vzťahovalo len na halu I., súp.č. XXX a druhé potvrdenie zahŕňalo už aj pozemky p.č. XXXX Q. XXXX.

Okrem týchto dvoch zápisníc bola v konaní predložená aj tretia zápisnica o verejnej dražbe, kde boli tiež zahrnuté sporné pozemky, avšak v inej výmere v prípade parc.č. XXXX/X. Uvedená zápisnica o verejnej dražbe nebola podpísaná vydražiteľom, len likvidátorom a licitátorkou.

Súčasťou listinných dôkazov bolo prehlásenie, z ktorého vyplynulo, že likvidátor T.. V. C. prehlásil, že predmetom dražby boli aj pozemky, nielen hala I., čo vyplynulo z toho, že vyvolávacia cena bola určená na základe znaleckého posudku, ktorý oceňoval aj pozemky. Z obsahu prehlásenia ďalej vyplynulo, že pri vyhotovovaní zápisnice o dražbe bola vykonaná oprava zápisnice z dôvodov zjavnej chyby licitátora a z toho dôvodu, že pozemky neboli zahrnuté do zápisnice.

Z pôvodného vyjadrenia Správy katastra v Rožňave , založeného v spise č. k. vyplynulo, že nedisponujú podkladmi, ktoré boli súčasťou verejnej dražby dňa 12.12.2000. Pri riešení problému súvisiaceho s LV č. XXX C..Ú.. P., správa katastra posúdila delimitačný protokol zo dňa 7.2.1996, vedený pod pol. č. 170/1996. Z tohto delimitačného protokolu vyplynulo, že stavby odchádzajú do vlastníctva firmy Bane Spišská Nová Ves a pozemky zostávajú vo vlastníctve firmy Želba, Spišská Nová Ves. Hala I. súp.č. XXX, nachádzajúca sa na LV č. XXXX, je vo vlastníctve SG Consulta s.r.o., na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp.zn. . Správa katastra na základe výzvy súdu zistila nesúlad stavu originálu LV č. XXXX a jeho elektronickej formy, keďže stavba je v origináli vedená na dvoch parcelách tak, ako to vyplýva z rozsudku , ale v elektronickej forme je stavba vedená iba na jednej parcele a to na parc.č.XXXX. Správa katastra tento nesúlad nevie odstrániť, pretože z archivovaných geometrických plánov vyplýva, že na parc.č. XXXX/X žiadna stavba zakreslená nie je.

Návrh na zápis vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností zo dňa 24.6.2002 obsahoval návrh na zápis vydražených nehnuteľností na základe zápisnice o vydražení firmou SG Consulta, pričom ako vydražené nehnuteľnosti boli uvedené k.ú. P., hala I. ( Viatuk - D - III.) súp.č. XXX, stojaca na parc.č. XXXX zastavaná plocha o výmere 2304 m2 a parc.č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 3137 m2 podľa GP č. 17130964-16/2001 zo dňa 11.2.2001, zapísané v LV č. XXX. Z obsahu návrhu vyplynulo, že likvidátor navrhol na základe uvedeného návrhu zápis vlastníckeho práva v prospech vydražiteľa. Je nutné konštatovať, že návrh na zápis do katastra nehnuteľností záznamom bol doručený Správe katastra dňa 08. 07. 2000, čo vyplýva z pečiatky Správy katastra Rožňava, pričom z obsahu tohto návrhu je zrejmé, že boli vydražené nehnuteľnosti v k. ú. P., hala I., súp.č. XXX, stojaca na parc. XXXX Q. XXXX/X.

Dňa 05. 08. 2002 bola vrátená listina na opravu a doplnenie, s poukazom na to, že predmet dražby bol nedostatočne a neúplne uvedený. Z obsahu tejto listiny vyplynulo, že dôvodom jej vrátenia bola skutočnosť, že Správa katastra trvala na presne uvedenom katastrálnom území, čísle listu vlastníctva, pri stavbách na súpisnom čísle, na čísle parcely, na ktorej stavba stojí a ak sa draží pozemok, tak okrem parcelného čísla, je potrebné uvádzať presnú výmeru parcely podľa katastra nehnuteľností a druhu pozemku.

Z vyžiadanej správy od Okresného úradu Rožňava, Katastrálny odbor v konaní č. k. , zo dňa 12. 03. 2014 bolo zistené, že pôvodný zápis na LV č. XXX k. ú. P. bol vykonaný na základe žiadosti Z195/1993 - položka výkazu zmien 476/93. V zmysle rozsudku č. k. , právoplatného dňom 31. 12. 2005, bol urobený prevod na LV č. XXXX k. ú. P.. Dňa 29. 07. 2010 bol správe katastra doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. - 300, na základe ktorého boli na LV č. XXXX k. ú. P. zapísané parc. registra „R.-C. Č.. XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX.

Súd na návrh účastníkov konania požiadal katastrálny odbor o zapožičanie spisu, týkajúceho sa sporných nehnuteľností, ich zápisu. Zo spisu vyplynulo, že súčasťou spisu bol delimitačný protokol zo dňa 02. 10. 1995. V zmysle protokolu pozemky, ktoré boli ku dňu delimitácie vo vlastníctve Železorudných baní, š. p., Spišská Nová Ves a nie sú vedené v súpise nehnuteľností prechádzajúcich do š. p. Želba, prechádzajú delimitáciou do š. p. Bane Spišská Nová Ves. Sporné nehnuteľnosti takto prešli na žalovaného v 1. rade. Súčasťou spisu bol právoplatný rozsudok Krajského súdu, ktorým bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu č. k. - 233, ďalej právoplatný rozsudok tunajšieho súdu č. k. zo dňa 24. 11. 2005, ktorým bolo určené, že žalobca je vlastníkom haly I. A.. Č.. XXX (bez pozemkov). V uvedenom spise sa nachádzal návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predložený žalovaným v 1. rade, vzťahujúci sa k vydraženým nehnuteľnostiam k. ú. P., parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX Q. XXXX/X. Nehnuteľnosti v zmysle uvedeného návrhu vydražila dňa 12. 03. 2008 spoločnosť HP - REAL s. r. o. Návrh bol podávaný T.. K. Š., ktorý pôsobil v tom období ako likvidátor. Súčasťou uvedeného spisu je aj žiadosť o zápis obmedzujúcej podmienky a opravy chyby na LV č. XXXX k. ú. P. zo dňa 11. 07. 2007, o ktorý požiadal žalovaný v 1. rade z dôvodu, že bol mylne vykonaný zápis pozemkov C. - R. Č.. XXXX/X Q. XXXX C.. Ú.. P., na uvedenom liste vlastníctva, do vlastníctva spoločnosti SG Consulta, s. r. o., Spišská Nová Ves. S poukazom na rozsudok súdu č. k. zo dňa 24. 11. 2005, uvedené pozemky nemali byť zapísané na predmetom LV. Žalovaný v 1. rade žiadal o okamžitý zápis obmedzujúcej poznámky na uvedenom LV a tiež opravu chyby.

Podľa LV č. XXXX k.ú. P.Ž. vyplynulo, že ako výlučný vlastník haly I. súp.č. XXX na parc.č. XXXX je vedený žalobca.

Z výpisu z LV č. XXX k.ú. P. (ku dňu 04. 03. 2010) vyplynulo, že v tom období bol vlastníkom parc. č. XXXX o výmere 2304 m2 - zastavané plochy a nádvoria, č. XXXX/XX o výmere 93 m2 - ostatné plochy, č. XXXX/XX o výmere 651 m2 - ostatné plochy, žalovaný v 1. rade.

Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. P., z parciel registra „C „ č. XXXX/X o výmere 2393 m2 - ostatné plochy, bolo zistené, že výlučným vlastníkom je HP Real s. r. o, Bratislava, Hattalova 12, žalovaný v 2. rade. Titulom nadobudnutia bola zápisnica o verejnej dražbe zo dňa 12. 03. 2008.

Do spisu bol ako listinný dôkaz založený znalecký posudok T.. Z., č. 206/1998 zo dňa 07. 10. 1998. Súčasťou znaleckého posudku bolo ohodnocovanie jednak haly I., ale aj pozemkov vedených na LV č. XXX parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Hala bola ocenená vo výške 3.264.624,- Sk a pozemky boli ohodnotené spolu vo výške 314.580,- Sk, spolu cena podľa znaleckého posudku, haly a pozemkov, predstavovala sumu 3.579.204,- Sk. Podľa tvrdenia žalobcu, predmetom dražby mala byť hala, ale aj pozemky č. XXXX Q. XXXX/X. Cena pozemkov, ktoré mali byť predmetom dražby, predstavovala spolu sumu 295.665,- Sk. Spolu s halou bola cena vo výške 3.560.289,- Sk.

Vzhľadom na tvrdenia žalobcu, v zmysle ktorých vychádzajúc práve z vyvolávacej ceny mala byť predmetom dražby hala I. a pozemky, súd konštatuje, že v danom prípade je nesporné v zmysle Dražobného poriadku pre dražbu vecí štátnych podnikov v likvidácii, ktorý tvorí prílohu o štátnom podniku, z čl. II. ods. 1, že organizátorom dražby je likvidátor štátneho podniku v likvidácii alebo ním poverená fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je výkon dražieb. Likvidátor riadi prípravu, priebeh a realizáciu výsledkov dražby v súlade s platnými predpismi a s týmto dražobným poriadkom. Podľa odseku 2 uvedeného článku písm. d.) je vyvolávacou cenou cena určená znaleckým posudkom. V tomto je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu. Pokiaľ by však bolo vychádzané striktne z tejto vyvolávacej ceny, nemohol ani sám žalobca dospieť k presvedčeniu, že súčasťou dražby dňa 12. 12. 2000 museli byť aj pozemky, pretože boli súčasťou znaleckého posudku. Súd už vyššie uviedol, že vyvolávacia cena nezodpovedala ani cene haly I., ani cene pozemkov, ktoré mali byť súčasťou dražby. Z toho dôvodu nie je možné jednoznačne vyvodiť, že vyvolávacia cena zahŕňala v sebe aj cenu pozemkov, zvlášť keď v znaleckom posudku bolo ohodnotených viacero pozemkov, nielen sporné pozemky. V zmysle uvedeného likvidátor zodpovedá za riadny priebeh a aj prípravu dražby a v tej súvislosti aj za určenie vyvolávacej ceny. Cena bola oznámená obom ministerstvám, ktoré mali k dispozícii podklady, teda mali možnosť náležite posúdiť, či vyvolávacia cena je v súlade aj kritériami dražby a to aj s poukazom na ust. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. V zmysle odseku 1 uvedeného ustanovenia pri likvidácii podnikov uvedených v okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Nesúlad vyvolávacej ceny haly podľa znaleckého posudku nie je dôkazom toho, že predmetom dražby boli aj sporné pozemky.

Z ďalších listinných dôkazov, z objednávky inzerátu o verejnej dražby v Národnej obrode zo dňa 22.11.2000, z Oznámenia konania verejnej dražby žalovaného Ministerstvu hospodárstva SR a Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 22.11.2000 bolo zistené, že predmetom ohlásenej dražby mala byť hala I. A..Č.. XXX, k.ú. P., za vyvolávaciu cena 3.582.000,- Sk. V oznámení pre ministerstvá bol predmet dražby označený: k.ú. P. - hala I. A..Č.. XXX, stojaca na parcele XXXX Q. XXXX/X, vyvolávacia cena 3.582.000,- Sk. Tieto doklady sa týkali dražby konanej dňa 12.12.2000. Rovnaké údaje ako pre ministerstvo boli obsiahnuté aj vo vyhlásenej dražbe dňa 12.12.2000. Všetky uvedené listiny predkladal a podpisoval T.. V. C., likvidátor. Aj inzercia obsiahnutá v tlači, pripojená do spisu, identifikovala draženú nehnuteľnosť pre dražbu dňa 12.12.2000, ako halu I. A..Č.. XXX, a to za totožnú vyvolávaciu cenu ako v predchádzajúcich listinných dôkazoch.

Z doplňujúcej správy Ministerstva zo dňa 06. 03. 2014 vyplynulo, že v archívnych spisoch Ministerstva hospodárstva SR sa nenachádzajú doklady o tom, že by ministerstvo vykonalo kontrolu priebehu dražby zo dňa 12. 12. 2000. Tiež sa nenachádzali doklady, ktoré by preukazovali existenciu dvoch zápisníc o dražbe konanej dňa 12. 12. 2000. Na základe oznámenia o dražbe zo dňa 22. 11. 2000 predloženého na Ministerstvo hospodárstva SR a na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR, predmetom dražby mala byť hala I. A.. Č.. XXX, stojaca na parc. č. XXXX Q. XXXX/X, s vyvolávacou cenou 3.582.000,- Sk, so zdôraznením, že išlo o dražbu bez pozemkov. K uvedenej správe

bolo pripojené oznámenie konania verejnej dražby doručované aj Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 22. 11. 2000. Oznámenie bolo podpísané likvidátorom, T.. V. C..

Oboznámením sa so spisom č. k. súd zistil, že v tejto veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy proti žalovanému a proti spoločnosti Vertikal- Solid s.r.o. Rožňava - Baňa s tým, že poukazoval práve na výsledky dražby zo dňa 12.12.2000 a poukazoval aj na to, že v uvedenej dražbe vydražil aj pozemky vedené na LV č. XXX k.ú. P.. Z toho titulu sa domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej previedol žalovaný BANE Spišská Nová Ves, š.p. v likvidácii na spoločnosť Vertikal časť parc. č. XXXX/X. Žaloba bola zamietnutá rozsudkom č. k. - 97 zo dňa 13.2.2006, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Košiciach č. k. - 151 zo dňa 8.4.2008. V uvedenom spise bol pripojený spis č. k. zo dňa 24.11.2005, z ktorého vyplynulo, že v danej veci bolo právoplatne rozhodnuté dňom 31.12.2005 tak, že bolo určené, že žalobca SG Consulta s.r.o. je vlastníkom len nehnuteľnosti - haly I. A..Č.. XXX, nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX Q. XXXX/ X, zapísaných na LV č. XXX k.ú. P.. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že podkladom pre uvedené rozhodnutia boli okrem iných listinných dôkazov, aj výsledky dražby zo dňa 12.12.2000, organizovanej žalovaným v jeho priestoroch.

Žalobca navrhol, aby bol zabezpečený originál zápisnice o dražbe zo dňa 12. 12. 2000 aj s prijímacou pečiatkou správy, kde sa vyskytujú už aj pozemky. Jediná originálna zápisnica o verejnej dražbe konanej dňa 12. 12. 2000 však bola založená do spisu č. k. , vedeného na tunajšom súde, na č. l. 61. Z tejto zápisnice vyplynulo, že predmetom dražby bola nehnuteľnosť v k. ú. P. - I. I., A.. Č.. XXX, stojaca na parcele č. XXXX Q. XXXX/X. Originálna zápisnica je opatrená podpismi licitátora, likvidátora a vydražiteľa. Nachádza sa tu aj pečiatka Správy katastra Rožňava, nie však uvedený dátum zápisu do katastra nehnuteľností. K zápisnici bolo pripojené aj potvrdenie o vydražení toho istého predmetu dražby podpísané likvidátorom žalovaného - Bane Spišská Nová Ves, kde sa tiež nachádza pečiatka Správy katastra Rožňava, avšak bez zápisu do katastra nehnuteľností. Pokiaľ žalobca disponoval originálom tejto zápisnice, nič mu nebránilo túto zápisnicu predložiť na pojednávaní, keďže originálna zápisnica nebola súčasťou spisu poskytnutého katastrálnym odborom súdu pre účely konania, ale bola poskytnutá vydražiteľovi v zmysle čl. IV. ods. 14 Dražobného poriadku.

Podľa čl. II. ods. 2 Dražobného poriadku pre dražbu vecí štátnych podnikov v likvidácii v zmysle v znení neskorších predpisov, likvidátor vydá ku každej dražbe osobitné o vyhlásení dražby (ďalej len „“), ktoré obsahuje najmä a) názov a sídlo štátneho podniku v likvidácii, ktorý má majetok v správe, b) špecifikáciu nehnuteľného majetku s uvedením identifikačných údajov z katastra nehnuteľností a prípadných záväzkov, ktoré viaznu na nehnuteľnostiach (vecné bremená), c) súpis hnuteľného majetku, d) vyvolávaciu cenu určenú znaleckým posudkom, e) miesto, dátum a čas konania dražby, f) výšku dražobnej zábezpeky, miesto a spôsob jej zloženia, g) podmienky, za ktorých môže záujemca vykonať obhliadku draženého majetku a nahliadnuť do majetkovoprávnej dokumentácie a do dražobného poriadku, h) osoby oprávnené dražiť, ch) lehotu na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením pod následkom prepadnutia dražobnej zábezpeky. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, sa musí zverejniť najneskôr 14 dní pred dňom konania dražby v dennej tlači distribuovanej celoštátne. V rovnakej lehote musí o dražbe informovať zakladateľa a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Podľa čl. IV. ods. 14 uvedeného Dražobného poriadku, o výsledku dražby spíše likvidátor zápisnicu, v ktorej sa uvedie deň a miesto konania dražby, vydražený majetok, meno a adresa vydražiteľa, vyvolávacia cena, vydražená cena a výška dražobnej zábezpeky zložená vydražiteľom. V zápisnici sa uvedie suma, ktorú je vydražiteľ povinný doplatiť k dražobnej zábezpeke na určený bankový účet, a lehota na zaplatenie. Zápisnica ďalej musí obsahovať zoznam vydraženého majetku, v prípade nehnuteľného majetku musí obsahovať údaje potrebné na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Zápisnicu podpíše likvidátor, licitátor a vydražiteľ. Originál zápisnice prevezme vydražiteľ, kópiu zápisnice s originálnymi podpismi uschováva likvidátor.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci konania sa zúčastnili verejnej dražby dňa 12.12.2000, v priestoroch žalovaného v A. G. Z.. Z uvedenej dražby boli vyhotovené dve zápisnice o verejnej dražbe, ktoré boli opatrené podpismi likvidátora, licitátorky a vydražiteľa. Predmet dražby zachytený v týchto zápisniciach sa odlišoval, pretože jedna zápisnica obsahovala len budovu a jej lokalizáciu na parc.č. XXXX Q. XXXX/X, druhá zápisnica však už obsahovala záznam aj o pozemkoch, ktoré mali byť tiež predmetom dražby a ktoré už boli osobitne identifikované podľa záznamu na LV č. XXX. Tretiu zápisnicu o uvedenej verejnej dražbe zo dňa 12.12.2000 súd považuje za neplatnú listinu, vzhľadom k tomu, že jej obsah nezodpovedal dražobnému poriadku, zápisnica nebola podpísaná vydražiteľom. V ďalšom dokazovaní sa súd zaoberal obsahom zápisníc, ktoré boli podpísané všetkými osobami v zmysle dražobného poriadku.

Vzhľadom na rôzny obsah zápisníc, súd vypočul okrem účastníkov konania k obsahu týchto zápisníc opakovane likvidátora T.. V. C., licitátorku M. C., ďalších svedkov, T.. T. M., T.. K. Š.. Z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že uvedené osoby, s výnimkou T.. K. Š., boli účastné dražby dňa 12. 12. 2000. Nevedeli sa vyjadriť k existencii dvoch zápisníc s rôznym predmetom dražby. Z týchto listín je však preukázané, že obe zápisnice boli podpísané likvidátorom, vydražiteľom a licitátorkou. Už samotný fakt, že z jednej dražby boli vyhotovené dve zápisnice s rozdielnym predmetom dražby, vyvoláva značné pochybnosti. Vzhľadom k danej situácii súd vychádzal z ďalších vykonaných dôkazov, aby zistil, ktorá zápisnica spĺňala predpoklady v zmysle Zákona o štátnom podniku a Dražobného poriadku. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že jedine zápisnica z dražby dňa 12. 12. 2000, predmetom ktorej bola dražba haly I., A.. Č.. XXX, spĺňa zákonom predpísané predpoklady, pretože len táto zápisnica , bola totožná s obsahom oznámení odoslaných obom vyššie uvedeným ministerstvám, bola v súlade aj s textom objednávky inzerátu v Národnej obrode zo dňa 22. 11. 2000 a rovnako v súlade s oznámením o konaní verejnej dražby v štátnom podniku žalovaného. Tieto skutočnosti, bez akýchkoľvek pochybností vyplynuli aj z ďalšej správy poskytnutej Ministerstvom hospodárstva SR, ktoré oznámilo, že predmetom dražby dňa 12. 12. 2000 bola jedine hala I. A.. Č.. XXX bez pozemkov. Prehlásenie likvidátora, ktorým potvrdil, že došlo k chybe licitátorky pri dražení a v dôsledku toho musela byť vyhotovená aj druhá zápisnica o dražbe dňa 12. 12. 2000, súd hodnotí ako irelevantné aj s poukazom na výpoveď T.. C., ktorý uviedol, že prehlásenie podpísal na požiadanie žalobcu a nepresvedčil sa, či údaje v tomto prehlásení zodpovedajú skutočnému stavu.

Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka T.. N. U., súčasného likvidátora, na základe návrhu účastníkov konania, ktorí sa zhodli na tom, že výsluch T.. N. U. by nebol v danom prípade účelný, pretože o predmetnej záležitosti by mohol mať len sprostredkované informácie, keďže v tom období u žalovaného v 1. rade nepôsobil.

Súd nevykonal dôkaz ani nariadením znaleckého posudku, za účelom posúdenia obdobia vystavenia zápisnice o dražbe zo dňa 12. 12. 2000, kde boli obsiahnuté pozemky, už aj s poukazom na to, že je nadbytočné vykonanie takéhoto dôkazu, keďže z celkovo vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetom dražby z uvedeného dňa bola len hala I., A.. Č.. XXX. Naviac je potrebné uviesť, že je otázne, a to aj podľa názoru účastníkov konania, či by bolo možné vôbec určiť znaleckým posudkom vek listiny a obdobie podpisu tejto listiny, vzhľadom na krátky časový rozptyl, vychádzajúc z pôvodnej výpovede T.. C..

Žalovaný v 1. rade sa na základe dokazovania vo veci samej pôvodne dovolával relatívnej neplatnosti verejnej dražby zo dňa 12.12.2000, s poukazom na existenciu viacerých zápisníc o tej istej dražbe.

Podľa ust. , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Z daného ustanovenia vyplýva, že v prípade relatívnej neplatnosti je potrebné sa jej dovolať, pričom z práva dovolania sa neplatnosti je vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný. Žaloba na určenie neplatnosti úkonu vyžaduje preukázanie

naliehavého právneho záujmu. Súd konštatuje, že síce boli vyhotovené viaceré zápisnice o verejnej dražbe z uvedeného dňa, avšak z originálu, ktorý bol predložený k nahliadnutiu počas konania, nepochybne vyplýva, že predmetom dražby neboli pozemky, ale len hala I. a z toho dôvodu nie je možné dovolať sa relatívnej neplatnosti všetkých zápisníc a tiež samotnej dražby. Je potrebné zdôrazniť, že zápisnice o verejnej dražbe vyhotovoval likvidátor žalovaného a nie žalobca. Pokiaľ sa teda podieľal sám na vyhotovovaní takýchto zápisníc, nemôže sa žalovaný v 1. rade dovolávať relatívnej neplatnosti týchto úkonov. Naviac súd konštatuje, že nie je daný ani naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti, pretože vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby už boli ustálené vyššie uvedenými rozhodnutiami súdu.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a z toho dôvodu ju zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že priznal náhradu trov účelne vynaložených úspešnému žalovanému v 1. rade, ktoré si vyčíslil v celkovej sume 7.876,05 Eur, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 7.677,05 Eur a z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 199,- Eur za podané dovolanie.

Náhradu trov právneho zastúpenia si uplatnil právny zástupca žalovaného v 1. rade úkony právnej pomoci, a to za:

- prevzatie a príprava zastúpenia za rok 2008,

- účasť na pojednávaní dňa 16. 07. 2008,

- 2 x účasť na pojednávaní dňa 03. 09. 2008,

- účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2008,

- adresy svedka zo dňa 09. 09. 2008,

- účasť na výsluchu svedka zo dňa 28. 01. 2009 na Okresnom súde Spišská Nová Ves,

- 2 x účasť na pojednávaní dňa 06. 04. 2009,

- vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 07. 04. 2009,

- účasť na pojednávaní dňa 18. 02. 2010,

- účasť na pojednávaní dňa 20. 05. 2010,

- dovolanie proti rozsudku zo dňa 13. 08. 2010,

- zo dňa 28. 04. 2014,

- účasť na výsluchu svedkyne dňa 26. 08. 2014 na Okresnom súde Spišská Nová Ves,

- účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2014,

- 2 x účasť na pojednávaní dňa 25. 03. 2015,

- stanovisko zo dňa 24. 09. 2015,

- účasť na pojednávaní dňa 14. 10. 2015.

Hodnotu úkonu žalovaný v 1. rade vyčíslil vychádzajúc z hodnoty predmetu konania vyčíslenej v znaleckom posudku vo výške 314.580,- Sk (10.442,14 Eur).

Súd v danom prípade pri výpočte náhrady trov vychádzal zo sumy 9.814,28 Eur (ktorá zodpovedá cene sporných pozemkov 295.665,- Sk (podľa znaleckého posudku), riadiac sa vysloveným právnym nálezom Ústavného súdu SR z 18. 03. 2015 sp. zn. - 28, z ktorého vyplynulo, že pokiaľ je vec, ktorá je predmetom súdneho sporu, oceniteľná peniazmi, táto suma sa považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj pre prípad určenia vlastníckeho práva. Podľa výpočtu súdu, tarifná hodnota za jeden úkon zo sumy, je v zmysle ust. Vyhl. č. , v sume 253,84 Eur.

Súd priznal žalovanému v 1. rade úkony právnej pomoci, a to za:

- prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 253,84 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 16. 07. 2008, ktoré bolo odročené, v 1 tarifnej odmeny, t. j. vo výške 63,46 Eur, podľa ust. § 14 ods. 5 účinnej vyhlášky,

- účasť na pojednávaní dňa 03. 09. 2008, ktoré presahovalo dve hodiny, tzn. vo výške 507,68 Eur (2 x 253,84 Eur), podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d.) účinnej vyhlášky,

- účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2008 vo výške 253,84 Eur,

- účasť na výsluchu na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 28. 01. 2009 vo výške 253,84 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 06. 04. 2009, ktoré presahovalo dve hodiny, tzn. vo výške 507,68 Eur (2 x 253,84 Eur), podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d.) účinnej vyhlášky,

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07. 04. 2009 vo výške 253,84 Eur,

- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. 02. 2010 vo výške 253,84 Eur,

- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. 05. 2010 vo výške 253,84 Eur,

- dovolanie zo dňa 13. 08. 2010 vo výške 253,84 Eur,

- účasť na výsluchu svedka na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 26. 08. 2014 vo výške 253,84 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 25. 03. 2015, ktoré presahovalo dve hodiny, tzn. vo výške 507,68 Eur (2 x 253,84 Eur), podľa ust. §13a ods. 1 písm. d.) účinnej vyhlášky,

- účasť na pojednávaní dňa 14. 10. 2015 vo výške 253,84 Eur.

Spolu za 16 úkonov právnej pomoci v zmysle horeuvedenej vyhlášky predstavovala tarifná odmena sumu 3.871,06 Eur.

Súd nepriznal úkon právnej pomoci, a to adresy svedka zo dňa 09. 09. 2008, s poukazom na to, že podľa názoru súdu nejde o účelne vynaložené trovy, pretože vzhľadom na predmet konania, mal žalovaný v 1. rade mať k dispozícii mená a adresy osôb, ktoré sa podieľali na vykonávaní dražby, zvlášť pokiaľ licitátorka bola vo zmluvnom vzťahu so žalovaným v 1. rade a teda ten mal mať k dispozícii všetky jej údaje.

Súd rovnako nepriznal ani úkon právnej pomoci, a to zo dňa 28. 04. 2014, kde jednou vetou žalovaný v 1. rade oznámil, že trvá na výsluchu svedkyne C., ktorý však bol navrhnutý skôr. Súd vychádza z toho, že uvedený úkon bolo možné vykonať bez zbytočných nákladov elektronickým oznámením na mailovú adresu súdu, ktorá bola účastníkom známa, keďže súd komunikoval s právnymi zástupcami prostredníctvom elektronickej pošty.

Rovnako nebol priznaný úkon, a to účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2014, pretože na tomto pojednávaní sa nezúčastnil žalovaný v 1. rade ani jeho právny zástupca.

Ku každému úkonu bol priznaný režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, podľa obdobia, kedy bol úkon vykonaný, tzn. v danom prípade za štyri úkony právnej pomoci vykonanej v roku 2008, režijný paušál predstavoval výšku 6,31 Eur, spolu za 4 úkony 25,24 Eur, za tri úkony vykonané v roku 2009 bol priznaný režijný paušál vo výške 20,85 Eur (6,95 Eur x 3), za tri úkony vykonané v roku 2010 bol priznaný režijný paušál vo výške 21,73 (7,21 x 3), za jeden úkon vykonaný v roku 2014 bol priznaný režijný paušál vo výške 8,04, za dva úkony vykonané v roku 2015 bol priznaný režijný paušál vo výške 16,78 Eur (8,39 x 2). Spolu režijný paušál za 16 úkonov 92,64 Eur.

Keďže právny zástupca žalovaného v 1. rade preukázal, že je platiteľom DPH, 20 % DPH zo sumy 3.963,70 Eur, súd priznal vo výške 792,74 Eur.

Spolu odmena a režijný paušál vrátane DPH predstavovala výšku 4.756,44 Eur.

Žalovaný v 1. rade si uplatnil cestovné za účasť na pojednávaní, vykonané osobným motorovým vozidlom značky KIA SORENTO, ev.č. A. XXX K. ( pričom zohľadnil obdobie dispozície žalovaného s vozidlom) zo A.A. G. Z. V. P. a späť. Počet najazdených kilometrov 128 km. Cestovné bolo priznané nasledovne:

- cestovné zo dňa 16. 07. 2008 za jazdu zo A. G. Z. V. P. a späť na pojednávanie vo výške 35,64 Eur ( 0,183 Eur/km x 128 km +1,24 Eur cena PHM x 1,28 km x 7,7 litrov spotreby/100 km ),

- cestovné zo dňa 03. 09. 2008 za jazdu zo A. G. Z. V. P. a späť na pojednávanie vo výške 37,61 Eur ( 0,183 Eur/km x 128 km +1,44 Eur cena PHM x 1,28 km x 7,7 litrov spotreby/100 km ),

- cestovné dňa 15.10.2008 za jazdu zo A. G. Z. V. P. a späť na pojednávanie vo výške 36,63 Eur ( 0,183 €/km x 128 km +1,34 Eur cena PHM x 1,28 km x 7,7 litrov spotreby/100 km ),

- cestovné dňa 06.04.2009 za jazdu zo A. G. Z. V. P. a späť na pojednávanie vo výške 32,83 Eur ( 0,183 €/km x 128 km +1,05 Eur cena PHM x 1,28 km x 7,7 litrov spotreby/100 km ).

Cestovné za obdobie od roku 2014 si uplatnil žalovaný za cesty vykonané osobným motorovým vozidlom značky BMV ev.č. A. XXX K. ( pričom zohľadnil obdobie dispozície žalovaného s vozidlom podľa osvedčenia) nasledovne:

- za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. 02. 2010 za cestu vykonanú zo A. G. Z. V. C. a späť, 150 km, si žalovaný v 1. rade vyčíslil vo výške 41,70 Eur, pričom uviedol len

cenu paliva, nie spotrebu, ktorú nebolo možné vyčítať ani z nečitateľného osvedčenia, ktoré pripojil. Je vecou žalovaného predložiť podklady pre výpočet cestovného tak, aby súd vedel posúdiť správnosť vyčíslených trov. Z toho dôvodu súd priznal len cestovné vypočítané z dostupných dokladov v sume 27,45 Eur (0,183 €/km x 150 km),

- cestovné dňa 20. 05. 2010 za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach za cestu vykonanú zo A. G. Z. V. C. a späť, 150 km, vo výške 27,45 Eur, z dôvodov uvedených vyššie,

- cestovné zo dňa 25. 03. 2015 za jazdu zo A. G. Z. V. P. a späť na pojednávanie vo výške 27,45 Eur, z dôvodov uvedených vyššie,

- cestovné zo dňa 14. 10. 2015 za jazdu zo A. G. Z. V. P. a späť na pojednávanie vo výške 27,45 Eur, z dôvodov uvedených vyššie.

Cestovné spolu predstavovalo sumu 252,51 Eur.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade si tiež vyčíslil náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach v dňoch 16. 07. 2008, 03. 09. 2008 a 15. 10. 2008, a to v rozsahu 4 polhodín za jednu obojstranne vykonanú cestu zo A. G. Z. V. P. a späť, pričom strata času predstavovala 1/60 výpočtového základu (ust. § 15 písm. b.) v spojitosti s ust. § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky), sumu 10,52 Eur (317,- Sk), tzn. spolu strata času 126,24 Eur (spolu 12 polhodín x 10,52 Eur).

Za účasť na pojednávaní dňa 06. 04. 2009 v rozsahu 4 polhodín za jednu obojstranne vykonanú cestu zo A. G. Z. V. P. a späť, pričom strata času predstavovala 1/60 výpočtového základu (ust. § 15 písm. b.) v spojitosti s ust. § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky), sumu 11,59 Eur, tzn. spolu strata času 46,36 Eur (spolu 4 polhodiny x 11,59 Eur).

Za účasť na pojednávaniach v dňoch 18. 02. 2010 a 20. 05. 2010, a to v rozsahu 6 polhodín za jednu obojstranne vykonanú cestu zo A.A. G. Z. V. C. a späť, pričom strata času predstavovala 1/60 výpočtového základu (ust. § 15 písm. b.) v spojitosti s ust. § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky), sumu 12,02 Eur, tzn. spolu strata času 144,24 Eur (spolu 12 polhodín x 12,02 Eur).

Za účasť na pojednávaniach v dňoch 25. 03. 2015 a 14. 10. 2015, a to v rozsahu 4 polhodín za jednu obojstranne vykonanú cestu zo A.A. G. Z. V. P. a späť, pričom strata času predstavovala 1/60 výpočtového základu (ust. § 15 písm. b.) v spojitosti s ust. § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky), sumu 13,98 Eur, tzn. spolu strata času 111,84 Eur (spolu 8 polhodín x 13,98 Eur).

Celkovú náhradu za stratu času súd priznal vo výške 428,68 Eur, spolu s DPH 514,42 Eur.

Celková náhrada trov konania vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku, ktorú súd priznal žalovanému v 1. rade, predstavovala výšku 5.722,37 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade v zmysle ust.

Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd vo výroku vyhláseného rozsudku priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému v 2. rade, výška ktorých mala byť vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, na základe vyčíslenia trov žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu oznámil elektronicky, že si nevyčíslil trovy právneho zastúpenia. Z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému v 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.