Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-95-2015.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému E. L., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XXX, o zaplatenie 512,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu do výšky 512,- eur s príslušenstvom zamieta.
Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal zaplatenia 512,- eur, úrokov z omeškania a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program Magio Sat Komplet spolu so zariadením / MT Magio box + príslušenstvo v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Slovak Telekom a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, teda predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Slovak Telekom oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému.
Na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, hoci predvolanie na pojednávanie im bolo doručené riadne a včas. Preto súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalovanú sumu neuznáva a ani ju nemá z čoho zaplatiť, pretože poberá len invalidný dôchodok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a to žalobou zo dňa 10.02.2015, zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, jednotlivými faktúrami, oznámením o odstúpení od zmluvy o poskytovaní verejných služieb pevnej siete a zistil tento skutkový stav.
Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s., uzatvoril so žalovaným dňa 29.12.2011 zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ. Na základe zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytovať žalovanému elektronické služby a prenechať mu do užívania koncové zariadenia, za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť dohodnutú cenu a nájomné podľa platného Cenníka. Účastníci zmluvného vzťahu si dohodli aj zmluvnú pokutu. Dňa 20.11.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola predmetná pohľadávka postúpená na žalobcu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.12.2013 oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Právny predchodca žalobcu a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky a právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému, a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalovaný je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom).
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Z oznámenia o odstúpení zo dňa 04.05.2012 adresovaného žalovanému vyplýva, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy podľa § 44 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z.z. z dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené účastníkovi.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V prejednávanej veci mal súd za to, že odstúpením od zmluvy právnym predchodcom žalobcu, účinky ktorého nastali dňa 31.05.2012, v súlade s ust. § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluva zanikla týmto dňom. Právny predchodca žalobcu plnil na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol - zmluva zanikla, a preto mal právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie ak rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, nemohol premlčané právo žalobcovi priznať. Splatnosť jednotlivých faktúr nastala dňa 17.02.2012, 17.03.2012,
17.04.2012, 18.05.2012, 18.06.2012. Dňom nasledujúcim po ich splatnosti mohol žalobca resp. jeho právny predchodca svoje právo uplatniť na súde, pričom žaloba bola podaná až dňa 17.02.2015. Keďže premlčacia lehota v prípade vydania bezdôvodného obohatenia je dvojročná, uplatňovaná pohľadávka v tomto konaní je premlčaná. Premlčané právo nemohol súd s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. žalobcovi priznať. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
Okrem už uvedeného, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd uvádza, že táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Zmluvná pokuta uvedená v zmluve vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k prípadnému porušeniu povinnosti žalovaného došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú zmluvnú pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením. Spotrebiteľ je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež zhodnotiť ako neprijateľné.
Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).