Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-48-2015.pdf
PDF · 87.51 KB
Case nature
Subarea
9CoE/48/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnému: N. B., bytom XXX XX F. XXX, štátna občianka SR, o vymoženie 204,92 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er 474/2013-19 zo dňa 22.9.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX 8890/13.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený predložil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. K návrhu na vykonanie exekúcie predložil, na výzvu súdu, aj zmluvu uzatvorenú 21.10.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného (ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a fotokópiu dohody o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenú dňa 9.1.2009 medzi oprávneným a povinným. Uvedená dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach (v ktorej povinný uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh vyplývajúci z vyššie uvedenej zmluvy a zaviazal sa na jeho úhradu v splátkach), ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, na ktorej základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcovského súdu, bola uzavretá dňa 9.1.2009. S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Podľa názoru exekučného súdu takto formulovaná zmluvná podmienka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, je neprijateľnou podmienkou a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za absolútne neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011. Oprávnený nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, rovnako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom vyjadriť svoj súhlas resp. nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka splynula spolu s ďalšími ustanoveniami Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Rovnako čl. 4 Smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo dodávateľa. Je teda na dodávateľovi (oprávnenej) preukázať
exekučnému súdu, že spotrebiteľ (povinný) mohol odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo pre neho nepriaznivý následok spočívajúci v neposkytnutí peňažných prostriedkov od dodávateľa. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýka súdu, že v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázal na nesprávny preklad rozhodnutia ASTURCOM, z ktorého vychádzajú exekučné súdy pri svojom rozhodovaní. V slovenskom práve je výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na tento účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/, a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu vedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z uvedeného vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Tvrdí, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním na ustanovenie Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 q/ tejto Smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Interpretácia súdov vychádza z nesprávneho prekladu. V tomto kontexte potom nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, je preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu je právne významné to, že rozhodcovská doložka v preskúmavanej veci, dojednaná medzi oprávneným a povinnou N. B., nebola individuálne dohodnutá, pričom jej dojednanie má za dôsledok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech povinnej.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom vznikol dňa 21.10.2005 a mal formu zmluvy o vydaní/aktivácii kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. splátkovom úvere. Oprávnený k exekučnému titulu doložil aj Dohodu
o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 9.1.2009, podpísanú povinnou N. B., v ktorej sa oprávnený a povinná v bode 5. dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Táto rozhodcovská doložka bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Rozhodcovská doložka bola uzatvorená medzi uvedenými účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o úvere, po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia.
Individuálne dojednanie zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby z takéhoto návrhu veriteľa „bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 1/2012 z 31.1.2013).
V tejto súvislosti možno odkázať na uznesenie Súdneho dvora EÚ č. S-342/13 zo dňa 3.4.2014, podľa ktorého pri určovaní, či zmluvná podmienka, ktorá priznáva výlučnú právomoc na rozhodovanie všetkých sporov rozhodcovskému súdu, má byť považovaná za nekalú s ohľadom na okolnosti uzavretia zmluvy. V rámci tohto posúdenia musí súd zohľadniť skutočnosť, že oznámenie všeobecných informácií o rozdieloch medzi rozhodcovským konaním a bežným súdnym konaním spotrebiteľovi pred uzatvorením dotknutej zmluvy, nemôže samo o sebe vylúčiť nekalý charakter tejto zmluvnej podmienky.
Tieto podmienky v preskúmavanej veci splnené neboli. Oprávnený svoje dôkazné bremeno na preukázanie ich splnenia ku dňu 9.1.2009 neuniesol (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Zásadnou vadou rozhodcovskej doložky je chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.
Z rozhodcovskej doložky dojednanej v čl. 5 Dohody zo dňa 9.1.2009 nevyplýva, že by dlžník bol zo strany veriteľa osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto zmluvy. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Nepreukázanie poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku zo dňa 9.1.2009, ktorá založila alternatívnu právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú. V dôsledku toho je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť. Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe účinnosť zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, ako to doposiaľ požadovali súdy.
V posudzovanej veci rozhodcovská doložka zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho konania s rozhodcovským konaním.
Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.
V odôvodnení svojho rozhodnutia musí súd záver o zjavnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán konkretizovať tak, ktoré práva a povinnosti dlžníka podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sú pre neho zjavne nevýhodné v porovnaní s právami a povinnosťami zaručenými Občianskym súdnym poriadkom. Neprimeranosť (nekalosť) zmluvnej podmienky sa pritom posudzuje s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo inej zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.7.2011), ktorým došlo k zapracovaniu článku 4 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, ktorú sú povinné súdy Slovenskej republiky aplikovať pri výklade spotrebiteľských sporov od 1.5.2004. Znamená to, že aj v prípade, že by v preskúmavanej veci išlo o nároky zo spotrebiteľského právneho vzťahu, nemožno urobiť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky len z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou zrejmou potrebou.
Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danom prípade rozhodcovská doložka neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky v Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 9.1.2009 spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej N. B..
Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia právomoci exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti a v súvislosti s ďalšími odvolacími dôvodmi poukazuje odvolací súd na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prejednávajúce túto problematiku. Tak v uznesení č.k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou, nebránia ust. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2012 Z.z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.