Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1635-2015.pdf
PDF · 89.46 KB
No categories available
1Er/1635/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T.. Y. X. XX, D. P., pre vymoženie pohľadávky 5 756,27 eura s príslušenstvom, vykonávaného súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Vajnorská 100/A, pod sp. zn. EX 1850/15, takto
rozhodol:
Žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou sa dňa 31.03.2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1850/15 pre vymoženie pohľadávky vo výške 5 756,27 eura s príslušenstvom. Pohľadávka bola priznaná rozhodcovským rozsudkom sp. zn. IA-C/1213/1503 zo dňa 30.04.2014, vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882.
Súdna exekútorka v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou súdu postúpila návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015, vyššie označený exekučný titul, zmluvu o úvere zo dňa 08.07.2010 a obchodné podmienky pre úver.
Dňa 27.07.2015 bol na žiadosť okresného súdu doručený kompletný rozhodcovský spis, z ktorého vzišiel rozhodcovský rozsudok. Súčasťou rozhodcovského spisu sú tiež Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).
Tunajší súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a označený exekučný titul, ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdnej exekútorky nemožno vyhovieť. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca oprávneného (obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s.) uzavrel s povinným dňa 08.07.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 6 300,- eur. Ten sa zaviazal splácať v sedemdesiatich pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,- eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Preskúmaním predložených listín dospel exekučný súd k záveru, že povinný mal v konkrétnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere zo dňa 08.07.2010, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V danom prípade sú zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy dodávateľ (Poštová banka, a.s.), ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný má postavenie spotrebiteľa so zreteľom na to, že je v zmluve označený menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom, teda ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom z obsahu spisového materiálu nevyplynulo, že by zmluvu uzavrel v súvislosti so svojou obchodnou či inou podnikateľskou činnosťou. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri použití všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach (ktoré by eventuálne mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhanie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom (napriek tomu, že je v Občianskom zákonníku pomenovaná), možno ju však označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (tzv. neprijateľné podmienky) na ochranu slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno- právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by prípadné súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4) a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, berúc do úvahy znenie a duch smernice Rady 93/13/ EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, resp. dodávateľov.
Zákonodarca v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaradil medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa čl. 3 bodu 7 zmluvy zo dňa 08.07.2010 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa čl. 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vyššie je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu na ním vybranom rozhodcovskom súde. Veriteľ je ako autor formulárovej podoby spotrebiteľskej zmluvy oprávnený na základe uvedeného ustanovenia predložiť vec na prejednanie a rozhodnutie tomu rozhodcovskému súdu, ktorý si sám jednostranne vybral a určil v predmetnom ustanovení. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, táto bola dodávateľom zakomponovaná do jeho vopred pripravených obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z tohto dôvodu nemožno rozhodcovskú doložku považovať ani za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou podanou u ním zvoleného rozhodcovského súdu. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dodávateľ od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov prostredníctvom ním vopred vybraného rozhodcovského súdu za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. V prípade vopred pripraveného znenia rozhodcovskej doložky v zmluve bez možnosti jej modifikácie vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Súd preto konštatuje, že je nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať civilný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne neželal. Na závere o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani nasledujúce ustanovenie obchodných podmienok, podľa ktorého ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Takýmto dojednaním dodávateľ núti spotrebiteľa k aktívnemu konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzania zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Exekučný súd tak nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie čl. 3 bodu 7 zmluvy v spojení s článkom 10.2.2 obchodných podmienok je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto zmluvného dojednania, na čo súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo).
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je postihnutý vadou materiálnej vykonateľnosti z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská doložka, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Exekučný súd preto žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 prvej a druhej vety OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.