Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-38-2015.pdf
PDF · 135.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. F., X.. X.X.XXXX, B. F., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov matka: A.. H. G., X.. X.X.XXXX, L. Č. C. XXXX/X, F. a otec : A.. K. F., X.. X.X.XXXX, L. K. XX, F., za účasti plnoletého Samuela Kurucza, nar. 5.7.1997 v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletého R. F., X.. X.X.XXXX vo výške 130 Eur mesačne od 1.1.2015 od budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám.
V prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného z a m i e t a.
Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2015 do 31.10.2015 vo výške 1.000 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť plnoletému R. F., X.. X.X.XXXX do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Mal. B. F., X.. XX.X.XXXX z v e r u j e do starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. F., X.. XX.X.XXXX sumu 100 Eur mesačne od 1.10.2015 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. B. F., X.. XX.X.XXXX každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý rok počas letných prázdnin v mesiaci august od 1.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod.
Matka maloleté dieťa riadne pripraví a o d o v z d á otcovi v stanovený deň a hodinu pred bydliskom a otec dieťa vráti v stanovený deň a hodinu matke v mieste jej bydliska.
Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/258/2010 zo dňa 11.12.2013.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 4.3.2015 žiadala, aby zveril maloleté deti R. F., X.. X.X.XXXX a mal. B. F., X.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. R. sumou 170 Eur mesačne a mal. B. sumou 170 Eur mesačne od 1.11.2014 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí. Úpravu styku otca s maloletými deťmi určiť nežiadala.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 17.4.2015. S návrhom matky nesúhlasil.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 29.6.2015 navrhol zveriť mal. R., X.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Názor mal. B. bol jednoznačne v tom, že prejavila vôľu realizovať striedavú osobnú starostlivosť v týždňovom intervale. Uvedené prianie maloletej ponechal kolízny opatrovník na zváženie súdu, či je v záujme dieťaťa, výšku vyživovacej povinnosti určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na príjmové a majetkové schopnosti, možnosti povinného rodiča. Styk navrhol neupraviť.
Posledná úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/258/2010 zo dňa 11.12.2013 tak, že mal. R. F. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v rozsahu dvoch týždňov u matky a dvoch týždňov u otca, mal. B. F., nar. XX.X.XXXX bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v rozsahu troch týždňov u matky a jedného týždňa u otca. Súčasne bolo upravené stretávanie sa otca s deťmi počas letných prázdnin. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. R. sumou 30 Eur mesačne od 1.1.2014 do budúcna a na výživu mal. B. sumou 40 Eur mesačne od 1.1.2014 do budúcna.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2014.
V čase poslednej úpravy matka pracovala ako asistentka vo Y. U. s priemerným čistým mesačným zárobkom 660 Eur až 700 Eur. Matka platila za bývanie mesačne 180 Eur nájomné a 36 Eur inkasné poplatky. Otec v čase poslednej úpravy od 5.8.2013 pracoval v spoločnosti H. C.ko nákupca a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 1.120,50 Eur. Okrem toho mal živnosť v odbore mimoškolskej vzdelávacej činnosti, pričom príjem nemal. Nechodil na služobné cesty v tých týždňoch kedy mal deti u seba. Otec platil za nájomné 140 Eur, 19 Eur inkasné poplatky, 19 Eur plyn spolu 178 Eur mesačne.
Z výpovede matky súd zistil, že v októbri 2014 prišiel R. domov s tým, že chce bývať u nej. Vo vzťahu k starostlivosti o deti došlo k zásadnej zmene pomerov u otca spôsobený skutočnosťami a to najmä zmenou osobného stavu uzatvorením nového manželstva v septembri 2014 a v dôsledku toho aj zmenou miesta jeho pobytu. Už pred svadbou žil otec detí so svojou manželkou u jej rodičov v rodinnom dome v Š.. Nebýva u svojej matky na K. N. Y. F.Š.. V novom bydlisku nie sú vytvorené podmienky preto, aby tam bývalo počas súdom určenej starostlivosti ktorékoľvek z detí a už vôbec nie obe deti spoločne. Podľa jej vedomostí deti nemajú v dome zariadenú ani jednu spoločnú detskú izbu. Deti nemajú k novej manželke otca vytvorený vzťah a zrejme ani neexistuje vôľa vytvoriť ho, keďže počas vzťahu, ktorý predchádzal k uzavretiu manželstva k tomu nedošlo. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že syn R. na otcovej svadbe nevydržal a odišiel z nej sám ešte skôr ako začali podávať prvé jedlo a dcéra plakala. Ďalšou závažnou skutočnosťou, ktorá zasahuje do vzťahu otca detí bolo tehotenstvo jeho manželky a očakávanie ďalšieho potomka. V dôsledku očakávaného prírastku došlo k vytvoreniu podmienok pre starostlivosť o neho na rodiny v dome, v ktorom bývajú spoločne s rodičmi otcovej manželky a ktorý je zrejme aj v ich vlastníctve. Je reálny predpoklad a deti to zrejme vnímajú rovnako, že po narodení dieťaťa bude otec väčšinu voľného času tráviť s nimi a so svojou manželkou a priestor pre R. a B. bude znova menší. O záujme ukončenie všetkých zväzkov a zameraním sa na nový život svedčí aj otcova žiadosť o vyhlásenie neplatnosti manželstva adresovaná Rímsko-katolíckemu arcibiskupskému úradu - metropolitnému tribunálu, P. X, F., v ktorej seba vykreslil v pozitívnom svetle a naopak voči nej vystupoval absolútne negativisticky a pri jeho tvrdeniach došlo k mnohým skresleniam skutočnosti tak, aby to bolo v prospech jeho žiadosti. Po prečítaní bola skutočne zaskočená a nepríjemne prekvapená z toho ako dokáže realitu prispôsobiť svojim predstavám a potrebám. Na výzvu tribunálu zaslala v tejto veci svoju reakciu na žiadosť o vyhlásenie neplatnosti manželstva zo dňa 28.6.2014, v ktorej uviedla ako ich vzťah, narodenie detí a ďalších skutočností vnímala ona a tiež predložila potrebné dokumenty, ktoré vyvracajú otcove nepravdivé tvrdenia. Tým chcela poukázať na možnosť korektnej vzájomnej komunikácie potrebnej pri striedavej starostlivosti detí. Aj napriek tomu, že k rozhodnutiu v tejto veci dosiaľ nedošlo, otec uzatvoril nové manželstvo.
Z uvedeného vyplýva, že otec začal nový život, založil si novú rodinu, ktorej členmi sú aj rodičia otcovej manželky. No ani k rodičom manželky, tak ako k nej samej deti nemajú vytvorený žiadny vzťah a z otcovej strany ani nie je snaha o to, aby boli R. C. B. začlenené do jeho novej rodiny, keďže v čase kedy mali byť v jeho osobnej starostlivosti, neboli s ním v dome, v ktorom býva ale boli u svojej starej mamy - otcovej matky v 2-izbovom byte na K.S. N. Y. F., kde ona žije so svojou sestrou. V tomto
malom byte prebieha, resp. by mala prebiehať striedavá starostlivosť. V skutočnosti to vyzerá tak, že otec príde deti občas pozrieť a potom sa vráti naspäť k manželke. V takomto prípade možno hovoriť o starostlivosti, ktorou sa rozumie sústavná v tomto prípade nemožno hovoriť o starostlivosti, ktorou sa rozumie sústavná nepretržitá opatera detí zahŕňajúca vykonávanie nielen voľno-časových aktivít ale aj každodenná starostlivosť o ich potreby, každodenná komunikácia a vedenie starostlivosti v čase choroby, návštevy lekárov, príprava jedla, nákup šiat a obuvi, nákup potrieb do školy, pomoc plnení ich povinností. Návštevou svojich detí, ktoré sa zdržiavajú u starej matky nepovažuje za starostlivosť v zmysle Zákona o rodine.
V čase podania návrhu bola matka zamestnaná ako asistentka riaditeľa divízie obchod vo Y., C..R.. s príjmom vo výške 850 Eur. V uvedenej spoločnosti pracovala do 15.5.2015a v súčasnosti je zamestnaná v spoločnosti O. R. R..K..S..
V súvislosti so starostlivosťou o maloleté detí vznikali výdavky rôzneho charakteru najmä výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, obuv, školské potreby, cestovné, ktoré majú v zásade pravidelný charakter ako aj výdavky občas sa vyskytujúce, či jednorázovo vynaložené ako napríklad kredit na mobilný telefón, hry, knihy, náklady na medikamentóznu liečbu v prípade choroby a pod. Výška niektorých výdavkov je závislá od toho či sa deti nachádzajú u nej, jedno z nich alebo ani jedno.
V súvislosti so starostlivosťou o maloletých vznikajú predovšetkým tieto pravidelné výdavky: strava 60 Eur mesačne, obuv a ošatenie 20 Eur mesačne, náklady na bývanie, zálohové platby SBD Košice I 65 Eur mesačne, náklady na bývanie, energie 15 Eur mesačne, internet 10 - 13 Eur mesačne, cestovné 10 Eur mesačne, záujmové krúžky 15 Eur mesačne, hygienické potreby 15 Eur mesačne podľa potreby a náklady spojené s prevádzkou auta 15 Eur mesačne. Nepravidelné a jednorázové výdavky : okuliare 5 Eur mesačne, školské potreby a pomôcky do školy 10 Eur mesačne, kredit na mobil, paušál 10 Eur mesačne, školské výlety, lyžiarsky a plavecké zájazdy 85 Eur mesačne, zvýšené výdavky cez prázdniny 120 Eur mesačne podľa potreby a možností.
Uvedené výdavky sú rátané na jedno dieťa. Nepravidelné výdavky by nebola schopná pokryť bez pomoci matky, ktorá kvôli tomu ako dôchodkyňa stále pracuje. Do uvedených výdavkov nie sú zahrnuté náklady na uspokojovanie osobných a kultúrnych potrieb maloletých detí napr. záujmové krúžky, návšteva kina, výlety vrátane školských osláv kamarátov. Tiež v nich nie sú obsiahnuté náklady, ktoré bude nevyhnutné vynaložiť na opravy domácich spotrebičov alebo nákup nových, ktoré majú zväčša 20 rokov. Na všetky výdaje si musí vystačiť jej príjem na rozdiel od otca, ktorý býva v dome svojho svokra s troma ďalšími zárobkovo činnými osobami.
Matka upresnila, že od podania návrhu sa možno zmenili výdavky na zabezpečenie hygienických a iných potrieb pre maloleté deti, nakoľko sú obe vo veku keď maloletej dcére zabezpečuje viac drogérie, kozmetických prípravkov. Takisto syn vo zvýšenej miere používa kozmetické prípravky.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 23.11. odmietol syn rešpektovať súdne rozhodnutie čo sa týka striedavej starostlivosti a ani len nenastúpil na plnenie na adresu bydliska na K. XX v F.. Na základe mailového vyjadrenie matky bola kompenzácia na november a december stanovená na 100 Eur, ktorá sa spláca pravidelne v extra príplatkoch k výživnému. Dôkazom boli potvrdenia o platbe výživného. Ďalšia vec, ktorá sa zmenila proti pôvodnému rozsudku bolo to, že matka maloletých nerešpektuje súdne rozhodnutie, pričom pre dcéru bol stanovený jeden týždeň u otca a tri týždne u matky. Mnohokrát sa stávalo, že dcéra ostala dva týždne u otca, pričom bol vyhotovený aj úradný záznam na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, aby nedošlo k mareniu súdneho rozhodnutia. Otec uviedol, že dňa 25.3.2015 mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Z.. Ohľadne útokov matky tieto považuje za hypotetické. Námietky a miešanie minulosti, čo už prebrali na predchádzajúcich pojednávaniach. Príjmy otca sa od poslednej úpravy nezmenili. Ďalej uviedol, že deti zažívajú fyzické násilie a šikanovanie zo strany matky. Mnohokrát je svedkom plačúceho syna, ktorý bude mať 18 rokov a takisto dcéry. Pozitívne však je to, že súrodenci sa navzájom podporujú a udržujú jeden druhého. S deťmi má denný kontakt, pričom dostanú od neho približne 190 Eur formou vreckového, podpora na kozmetiku alebo výlet do školy.
Otec je zamestnaný v spoločnosti H. s príjmom vo výške 1.150 až 1.200 Eur mesačne. Od poslednej úpravy k žiadnej zmene nedošlo.
V priebehu konania nadobudol R. F., X.. X.X.XXXX plnoletosť. K návrhu na určenie vyživovacej povinnosti po plnoletosti od otca sa pripojil.
Z výpovede R. bolo zistené, že od novembra 2014 sa zdržiava v prevažnej miere u mamy. Je žiakom 4. ročníka Š. L. D. Y. F.. Začiatkom školského roka bol príspevok do rodičovského združenia 20 Eur, ISIC karta 20 Eur, obedy v školskej jedálni 20 Eur, učebnica anglického jazyka 40 Eur, iné školské potreby a pomôcky podľa potreby. Pokiaľ niečo potrebuje tak mu to mama kúpi. Mimoškolské aktivity alebo iné krúžky nemá. V mesiaci november 2014 sa zúčastnili výletu do Švajčiarska. Ďalšie výdavky sú v súvislosti s oblečením, stravou v závislosti od každého mesiaca, pričom tieto výdavky platí tak matka ako aj otec. Pokiaľ niečo potrebuje povie obidvom a obidvaja prispejú. S otcom sa stretáva raz za týždeň. Otec posiela výživné vo výške 30 Eur mesačne a prispieva vreckovým 25 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sú v súvislosti s mesačníkom MHD 10 Eur mesačne, telefón 10 -15 Eur mesačne s tým, že jeden mesiac platí matka a ďalší otec. R. uviedol, že v septembri 2015 bol na výlete s mamou v Londýne. Nevedel sa vyjadriť k tomu a akej výške sú prídavky na deti. Uviedol, že ich poberá otec. Výdavky na stužkovú slávnosť v sume 250 Eur. Od otca dostal finančné prostriedky na odev 50 Eur. Potvrdil, že s otcom si telefonuje každý deň, v priebehu víkendov zvyknú športovať. Vreckové od otca dostal naposledy v sume 25 Eur. Všetky výdaje, ktoré boli hradili rodičia na polovicu.
Pred súdom bola vypočutá aj mal. B., ktorá uviedla, že bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, 3 týždne u matky a týždeň u otca. Prejavila vôľu, aby bola zverená do starostlivosti matky a s otcom sa mohla naďalej stretávať každý druhý týždeň od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a počas letných prázdnin v mesiaci júl by bola s matkou a v mesiaci august s otcom. Aj počas ostatných prázdnin by sa chcela striedať u rodičov a aby sa rodičia dohodli. Obidvoch rodičov má rada a ani jednému z nich nechce ublížiť.
Rodičia potvrdili skutočnosť, že doposiaľ u mal. B. prebieha striedavá starostlivosť 3 týždne u matky a týždeň u otca.
Matka navrhla, aby bol súčasne upravený aj styk mal. B. s otcom v zmysle jej prednesu každý druhý týždeň od piatku do nedele a počas letných prázdnin. Matka si nevedela predstaviť ako bude otec realizovať styk s dcérou počas mesiaca august, pretože tento má novú rodinu s malým dieťaťom.
Otec žiadal, aby súd rešpektoval prejavenú vôľu mal. B. a aby bol oprávnený sa s ňou stretávať každý druhý víkend a tráviť s ňou celý mesiac august, pričom ostatné skutočnosti nesúvisia s prejednávanou vecou.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd upravil styk otca s maloletou v zmysle jej prejavenej vôle.
Otec navrhol, aby vzhľadom k prejavenej vôli mal. B. bola táto zverená do osobnej starostlivosti matky od 1.1.2016.
Matka žiadala zverenie a úpravu od 1.10.2015.
Z pripojeného oznámenia doručeného bývalým zamestnávateľom matky Y. U. C..R.. bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 6/2014 do 12/2014 bol vo výške 994 Eur, za obdobie 1/2015 do 15.5.2015 vo výške 926 Eur netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky O. R. R..K..S.. bolo zistené, že jej priemerný mesačný zárobok za obdobie 5/2015 do 6/2015 predstavoval 800 Eur, priemerný mesačný zárobok za 3. kvartál 7/2015 do 8/2015 bol vo výške 802,92 Eur, pracovná neschopnosť od 15.7.2015 do 19.7.2015, náhrada z PN vo výške 48,02 Eur bola vyplatená v auguste 2015 spolu so mzdou za 7/2015.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2014 do 8/2014 bol vo výške 1.198 Eur netto.
Z pripojeného rodného listu bolo zistené, že dňa 25.3.2015 sa narodil mal. Z. F..
Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania nadobudol R. F. plnoletosť. Predmetom konania bolo určenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k R. F. ako plnoletému dieťaťu a úprava rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. B. F..
Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62, ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať majetok.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Vo vzťahu k mal. B. súd uvádza, že táto bola zverená do osobnej starostlivosti matky, nakoľko prejavila vôľu byť zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom jej názor rešpektoval.
Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 100 Eur mesačne na mal. B. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa, na záujem otca o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloletá navštevuje základnú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky činí v priemere 800 Eur a príjem otca v priemere 1.200 Eur mesačne.
Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc u ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti možnosti aj majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Ohľadne výdavkov, ktoré má otec v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne je primerané
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené rešpektujúc prejavenú vôľu dieťaťa súd rozhodol tak, že mal. B. je oprávnená s otcom sa stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý rok počas letných prázdnin v mesiaci august od 1.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod..
Pri odôvodnení rozsudku vo vzťahu k plnoletému R. F. súd uvádza, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako i matky, na potreby plnoletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností oboch rodičov, na ich starostlivosť o plnoleté dieťa, ktorí sa snažia prispievať na všetky jeho potreby a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu plnoletého R. bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že plnoletý R. je študentom strednej školy, pričom sú zvýšené náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie zo strany matky ako i otca, ktorí zabezpečujú starostlivosť. Prihliadol na zárobkové pomery a schopnosti matky a otca. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má ďalšie dve vyživovacie povinnosti (mal. B. C. H.. Z.) a zohľadňuje aj odôvodnené potreby R.. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb R. ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykázaného príjmu ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k mal. B. za obdobie od 1.10.2015 do budúcna a dlžné výživné na jeho strane nevzniklo.
Vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k plnoletému R. bola určená od 1.1.2015, nakoľko rodičia zhodne navrhli, aby upravil vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k R. od 1.1.2015.
Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 1.1.2015 do 31.10.2015 rozdiel medzi doterajším výživným a určeným výživným, teda 130 Eur - 30 Eur = 100 Eur x 10 mesiacov 1.000 Eur.
Dlžné výživné vzhľadom k nadobudnutiu plnoletosti R. bude vyplatené otcom k jeho rukám do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vyčíslené dlžné výživné je otec povinný zaplatiť R. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je určenie vyživovacej povinnosti pre dieťa by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.