Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-23-2015.pdf
PDF · 137.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu Študentský servis, spol. s r.o., so sídlom Jedlíkova 5, Košice, IČO: 31 730 663, zastúpeného JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom Mäsiarska 3, Košice, proti žalovanému Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/01332-2.1, O-449/2014 zo dňa 11.12.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. S/2014/01332-2.1, O-449/2014 zo dňa 11.12.2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 331-I/13/práv. zo dňa 28.07.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 603,59 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mariána Vojčíka, advokáta, so sídlom Mäsiarska 3, Košice.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 24.02.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, č. k.: S/2014/01332-2.1, O-449/2014 zo dňa 11.12.2014 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, č. k.: 331- I/13/práv. zo dňa 28.07.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Inšpektorát práce Nitra ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. k.: 331-I/13/práv. zo dňa 28.07.2014 podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“ v príslušnom gramatickom tvare) uložil pokutu žalobcovi vo výške 5 000 eur za porušenie predpisu uvedeného v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 58 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ počas dočasného pridelenia zamestnancov - F. F., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 05.12.2012, G. M., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 25.08.2011, L. T., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 29.02.2012, L. N., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 30.08.2012 v kontrolovanom období rok 2012 a mesiace január - apríl 2013 neposkytol týmto zamestnancom mzdu, ktorá by bola najmenej rovnako priaznivá ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa Samsung Electronics LCD Slovakia s.r.o., so sídlom Voderady 401, 919 42 Voderady, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce v dňoch 03.06., 21.06., 01.07., 10.07., 12.07., 18.07., 19.07., 22.07., 23.07., 24.07., 25.07., 26.07., 29.07., 02.08., 05.08., 07.08., 09.08. a 15.08.2013 u účastníka konania
Študentský servis, spol. s r.o., so sídlom Jedlíkova 5, 040 11 Košice, IČO: 31 730 663 na prevádzke: Voderady 401, 919 42.
Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
V odvolaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra č. 331-I/13/práv. zo dňa 28.07.2014 žalobca navrhol zrušiť predmetné rozhodnutie a prípadne žiadal uplatnenie moderačného práva odvolacím orgánom a zníženie neadekvátne vysokej výšky pokuty.
Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. k.: 331-I/13/práv. zo dňa 28.07.2014 potvrdil.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v období od 03.06.2013 do 15.08.2013 vykonal inšpektorát práce u účastníka konania na prevádzke užívateľského zamestnávateľa Samsung Display Slovakia, s.r.o., Voderady, inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov i na dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie roku 2012 a tiež obdobie mesiacov január až apríl 2013. Pri tomto výkone inšpekcie práce bolo zistených dvanásť nedostatkov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré správny orgán zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: INA-85-39-2.3/P-E24, A25-13 zo dňa 15.08.2013 (ďalej „protokol“), prerokovanom dňa 15.08.2013 s p. Y. G., splnomocneným zástupcom účastníka konania na základe písomného splnomocnenia zo dňa 01.01.2011. Po obdŕžaní vyjadrenia účastníka konania ku skutočnostiam uvedeným v protokole vypracoval inšpektorát práce dodatok č. 1 k protokolu (v ktorom sa vysporiadal s námietkami účastníka konania), zaslaním ktorého účastníkovi konania považoval výkon inšpekcie práce za ukončený. Poukázal na to, že účastník konania doručil na inšpektorát práce stanovisko, po vysporiadaní sa s ktorým prvostupňový orgán vo veci rozhodol (viď rozhodnutie č. 331/13/práv. zo dňa 10.12.2013, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 07.01.2014, a to tak, že uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 10 000 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že Národný inšpektorát práce, na základe odvolania účastníka konania rozhodnutím S/2014/01332-2.1, O-65/2014 zo dňa 25.04.2014 napadnutý prvostupňový akt zrušil a vec vrátil inšpektorátu práce na nové prejednanie a rozhodnutie.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán po obdŕžaní právoplatného rozhodnutia Národného inšpektorátu práce a po oboznámení sa s dôvodmi jeho postupu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku vydal v intenciách rozhodnutia odvolacieho orgánu nové rozhodnutie, ktorým účastníkovi konania uložil pokutu vo výške 5 000 eur za jediné porušenie povinnosti, spočívajúce v porušení § 58 ods. 5 Zákonníka práce. Toho sa mal účastník konania dopustiť tým, že ako zamestnávateľ počas dočasného pridelenia zamestnancov - F. F., G. M., L. T., L. N., v kontrolovanom období roku 2012 a mesiacov január až apríl 2013 neposkytol týmto zamestnancom mzdu, ktorá by bola najmenej rovnako priaznivá ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa
- spoločnosti Samsung Electronics LSD Slovakia s.r.o., Voderady. Uviedol, že pri rozhodovaní prvostupňový orgán vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce a predmetné porušenie povinnosti odôvodnil porušením príslušného ustanovenia Zákonníka práce. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol na závažnosť zisteného porušenia a jeho následkov, na veľkosť zamestnávateľa s ohľadom na počet jeho zamestnancov (cca 1256), na skutočnosť, že ide o prvé zistenie nedostatku takéhoto charakteru, ale aj na dobu trvania protiprávneho stavu (cca 16 mesiacov), či na fakt, že kontrolovaní zamestnanci predstavujú len nepatrnú vzorku zo zamestnancov účastníka konania, ktorí sú dočasne pridelení k vyššie menovanému užívateľskému zamestnávateľovi (podľa písomnej informácie zástupcu užívateľského zamestnávateľa zo dňa 22.05.2013 bol celkový počet týchto zamestnancov 152), teda existuje dôvodný predpoklad, že celková výška majetkovej ujmy u všetkých týchto dočasne pridelených zamestnancov je výrazne vyššia ako je výška uloženej sankcie zo strany správneho orgánu.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že účastník konania podal aj proti tomuto rozhodnutiu včas odvolanie a žiadal odvolací orgán, aby napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce zrušil, a to z dôvodu, že predmetný akt aplikácie práva vykazuje rovnaké vady ako prv vydané rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na neprimeranosť a neodôvodnenosť výšky sankčného postihu, na skutočnosť, že vytknutého správneho deliktu sa nemohol dopustiť on, ale užívateľský zamestnávateľ, keďže ho neinformoval o odlišnosti podmienok zamestnávania svojich kmeňových zamestnancov, ale aj fakt, že samotné zistenie inšpektora práce týkajúce sa vykonávania práce kmeňového zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a k nemu dočasne prideleného zamestnanca na jednej linke vedľa seba, nie je postačujúcim argumentom na konštatovanie, že ide o porovnateľných zamestnancov na účely stanovenia pracovných podmienok, mzdových podmienok a podmienok zamestnávania.
Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu má s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán dostatočne preukázal, že účastník konania postupoval vo vzťahu ku svojim zamestnancom (p. F., p. M., p. T. a p. N.), ktorých dočasne pridelil k užívateľskému zamestnávateľovi - spoločnosti Samsung Electronics LCD Slovakia s.r.o., Voderady), v rozpore s ustanovením § 58 ods. 5 Zákonníka práce. Uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia, počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z účastníkom konania predložených a inšpektorátom práce obstaraných dôkazov je zrejmé, že nielen mzda kontrolovaných dočasne pridelených zamestnancov účastníka konania, ale aj samotné mzdové podmienky tak, ako to stanovuje dikcia § 58 ods. 5 Zákonníka práce, boli v porovnaní s porovnateľnými zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa menej priaznivé. Táto skutočnosť sa odvolaciemu orgánu stala známou tak na základe mzdových listov dotknutých zamestnancov (z nich je evidentné, že už samotná časová mzda poskytovaná p. F., p. M., p. T. a p. N. počas kontrolovaného obdobia roku 2012 a mesiacov január až apríl 2013 bola výrazne nižšia ako časová mzda kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, ktorých možno považovať za porovnateľných), ako aj na základe ich pracovných zmlúv, porovnaním ktorých s pracovnými zmluvami kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, možno konštatovať, že už samotné dojednanie mzdových podmienok čo do výšky pevnej zložky mzdy je menej priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa (u tých sa pevná zložka mzdy skladá aj z fixného osobného ohodnotenia). Žalovaný uviedol, že berúc na zreteľ vyššie uvedené skutočnosti, za súčasného prihliadnutia na fakt, že takto zistený skutkový stav, a teda poskytovanie mzdy menej priaznivej ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, nie je medzi stranami sporný, dospel Národný inšpektorát práce k záveru, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie tak, ako je koncipované, vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný bol toho názoru, že tak dojednania obsiahnuté v pracovných zmluvách týkajúce, sa napr. tarifnej mzdy (jej výška u kmeňových zamestnancov je totožná s výškou celkovej mesačnej mzdy u dočasne pridelených zamestnancov, pričom podľa rámcovej dohody o dočasnom pridelení č. 1/2011 táto predstavuje výšku základnej mzdy pracovníka výroby u užívateľa, z čoho možno vyvodiť záver, že tak dočasne pridelení zamestnanci, ako aj kmeňoví zamestnanci užívateľského zamestnávateľa, napriek odlišnosti v definícii druhu práce, boli zamestnancami porovnateľnými), ako aj zistenie inšpektorov práce ohľade toho, že na jednej výrobnej linke „LM 06“ u užívateľského zamestnávateľa vykonávali prácu v rovnakom čase a v tesnej blízkosti vedľa seba p. E. ako kmeňový zamestnanec užívateľského zamestnávateľa a p. F. ako dočasne pridelený zamestnanec účastníka konania, jednoznačne dokazujú, že inšpektorát práce pri posudzovaní naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 58 ods. 5 Zákonníka práce skutočne vzal do úvahy porovnateľných zamestnancov tak, ako to deklaroval v odôvodnení napadnutého správneho aktu.
K tvrdeniu účastníka konania, že nemal vedomosť o tom, že podmienky zamestnávania kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa sú priaznivejšie a rovnako toho, že nemal možnosť tieto podmienky ovplyvniť, žalovaný uviedol, že predmetom sankcionovania nie je menšia priaznivosť
podmienok zamestnávania, ale len jednej podskupiny, a to mzdových podmienok. Tie síce boli v rámcovej dohode o dočasnom pridelení č. 01/2011 medzi účastníkom konania a užívateľským zamestnávateľom výslovne dohodnuté, no táto skutočnosť nemá silu privodiť účastníkom konania zamýšľaný právny následok (zrušenie napadnutého rozhodnutia s odôvodnením, že tohto protiprávneho konania sa dopustil užívateľský zamestnávateľ).
Žalovaný ďalej uviedol, že oporu tomuto konštatovaniu žalovaného poskytuje predovšetkým skutočnosť, že práve účastník konania (ako zamestnávateľ dotknutých zamestnancov) je v zmysle § 58 ods. 5 Zákonníka práce tým, ktorý zodpovedá za uspokojenie mzdových nárokov dočasne pridelených zamestnancov, teda je výhradne jeho úlohou zabezpečiť, aby ich mzdové podmienky boli najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa. Na ten účel je užívateľský zamestnávateľ (podľa § 58 ods. 9 Zákonníka práce) povinný poskytovať zamestnávateľovi a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania (vrátane mzdových podmienok) porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa. Konštatoval, že aj z obsahu uzatvorenej rámcovej dohody je zjavné, že obe zmluvné strany sa dohodli na tom, že práve úlohou užívateľského zamestnávateľa je poskytovať a zabezpečovať pre dočasne pridelených zamestnancov mzdové podmienky, ktoré sú rovnako priaznivé ako u jeho porovnateľného zamestnanca, čo sa s odvolaním sa na dikciu vyššie citovaného ustanovenia môže uskutočňovať iba formou poskytovania informácií o tejto skutočnosti účastníkovi konania. Žalovaný poukázal na to, že prípadné neplnenie si tejto povinnosti zo strany užívateľského zamestnávateľa ale nemôže byť dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti účastníka konania za sankcionovaný správny delikt. Konštatoval, že uvedené tvrdenie žalovaného vychádza z princípu absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty (bez možnosti liberácie, kedy sa nehovorí o zavinení ako pojmovom znaku správneho deliktu), opierajúc sa o ktorý platí, že na legitímnosť postupu spočívajúceho v uložení sankcie postačuje iba preukázanie toho, že zo strany účastníka konania skutočne došlo k porušeniu zákonom mu uloženej povinnosti.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a uviedol, že keďže prvostupňový orgán na základe oprávnenia daného mu vyššie citovaným ustanovením zákona o inšpekcii práce pristúpil k uloženiu sankcie za zistený nedostatok v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a svoje rozhodnutie i zákonne a vecne odôvodnil (vrátane odôvodnenia výšky pokuty) žalovaný nevidí dôvod pre zrušenie napadnutého správneho aktu, finančne postihujúceho účastníka konania za porušenie povinnosti, ktoré je preukázané.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k.: S/2014/01332-2.1, O-449/2014 zo dňa 11.12.2014 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č. k.: 331-I/13/práv. zo dňa 28.07.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
V podanej žalobe žalobca uviedol, že Inšpektorát práce Nitra, ako aj žalovaný sa v konaniach, ktoré predchádzali vydaniu ich rozhodnutí dopustili niekoľkých závažných pochybení, ktoré majú za následok vydanie týchto nesprávnych a nezákonných správnych rozhodnutí. Obe predmetné rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko sú v rozpore so zákonom. Uviedol že vyššie uvedené rozhodnutia napáda z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p.. Žalobca poukázal na zásadu materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutkový stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán so zreteľom na rešpektovanie spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je povinný uviesť všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov, a to vo vzájomných súvislostiach, ktoré preukázateľne odôvodňujú výsledok obsiahnutý vo výroku rozhodnutia. Žalobca mal za to, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán nesprávne vykladal zákonné ustanovenie § 58 Zákonníka práce. Uviedol, že toto zákonné ustanovenie neporušil, nakoľko on ako agentúra dočasného zamestnávania v dohode o dočasnom pridelení uzatvorenej s užívateľským zamestnávateľom, a to konkrétne v rámcovej dohode o dočasnom pridelení č. 1/2011 zo dňa 01.01.2011 mal klauzulu, a to konkrétne ustanovenie článku V. Povinnosti účastníkov dohody, bod 5.2. Povinnosti Užívateľa, písm. a/, ktoré ex verbis uvádza: „Povinnosti Užívateľa: a) Poskytovať a zabezpečovať pre dočasne pridelených zamestnancov rovnaké pracovné podmienky (v zmysle § 58 ods. 6 Zákonníka práce), mzdové podmienky a podmienky zamestnávania, ktoré sú rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľa“. Žalobca považoval za nesprávny výklad, že porušil predmetné zákonné ustanovenie. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného a poukázal na ten fakt, že zo svojej pozície urobil všetko preto, aby preventívne
predchádzal vzniku takejto situácie a zakotvil do rámcovej zmluvy s užívateľským zamestnávateľom ustanovenie, ktoré malo predchádzať porušeniu predmetného zákonného ustanovenia. Poukázal na to, že žalovaný, ani správny orgán konajúci na prvom stupni neuviedli, či sa zaoberali touto skutočnosťou ako žalobca predchádzal porušeniu zákonnej povinnosti, ktorej porušenie sa žalobcovi kladie za vinu. Konštatoval, že oba správne orgány túto skutočnosť v odôvodneniach svojich rozhodnutí odignorovali, čím konali v rozpore so zákonom.
Žalobca ďalej poukázal na legislatívnu zmenu (vykonanú zákonom č. 14/2015 Z. z.) - nové vložené ustanovenie do § 58, a to odsek 10 a nové vložené ustanovenie do § 58a, a to odsek 4 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce, z ktorej vyplýva, že právna úprava, ktorá platila v rozhodnom období, teda v období roku 2012 a január až apríl 2013 nebola postačujúca, resp. jednoznačná, a teda v tomto období minimálne nebolo možné jednoznačne vyvodiť záver, ktorý subjekt sa dopustil porušenia zákonného ustanovenia súvisiaceho s porovnateľnosťou mzdových nárokov jednotlivých zamestnancov
- zamestnancov užívateľského zamestnávateľa a dočasne pridelených zamestnancov. Konštatoval, že touto legislatívnou zmenou, a to najmä novým ustanovením § 58 ods. 4, bolo zadefinované, že užívateľský zamestnávateľ je osoba, ktorá má sledovať plnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 58 ods. 10 Zákonníka práce, teda poskytovanie mzdy dočasne pridelenému zamestnancovi porovnateľnej so mzdou zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Žalobca uviedol, že aj uvedené potvrdzuje, že právna úvaha správneho orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, teda v tomto prípade právna úvaha oboch správnych orgánov, nebola správna, a teda zákonná, neopierala sa o zákonné ustanovenie, ktoré správnym spôsobom aplikovala na danú prejednávanú vec.
Žalobca v podanej žalobe ďalej poukázal nezákonný postup a svojvôľu správneho orgánu pri stanovení výšky sankcie za porušenie zákonného ustanovenia, pričom poukázal na konanie, ktoré Inšpektorát práce Nitra viedol voči iným subjektom, kde tento správny orgán pristúpil k absolútne odlišnému rozhodnutiu. Žalobca mal za to, že správny orgán svoje nezákonné rozhodnutie opieral o špekulácie, domnienky a dohady a nie o fakty zistené v správnom konaní.
V podanej žalobe žalobca ďalej namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 4 uvádza, že „Táto skutočnosť (pozn. porušenie ustanovenia § 58 ods. 5 ZP) sa odvolaciemu orgánu stala známou tak na základe mzdových listov dotknutých zamestnancov (z nich je evidentné, že už samotná časová mzda poskytovaná p. F., p. M., p. T. a p. N. počas kontrolovaného obdobia roku 2012 a mesiacov január až apríl 2013 bola výrazne nižšia ako časová mzda kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, ktorých možno považovať za porovnateľných), ako aj na základe zmlúv, porovnaním ktorých s pracovnými zmluvami kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, možno konštatovať, že už samotné dojednanie mzdových podmienok čo do výšky pevnej zložky mzdy je menej priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa (u tých sa pevná zložka mzdy skladá z fixného osobného ohodnotenia)“. Žalobca zdôraznil, že táto časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľná, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Žalovaný neuviedol, neidentifikoval kritéria, podľa ktorých porovnával dočasne pridelených zamestnávateľov a kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa. Ide o zásadnú absenciu, bez ktorej akákoľvek komparácia dvoch, resp. viacerých osôb v pracovnom pomere, resp. ich pracovných, resp. mzdových podmienok k tomu istému zamestnávateľovi, resp. užívateľskému zamestnávateľovi je nemožná. Konštatoval, že porovnateľným zamestnancom na účely ZP je v zmysle § 40 ods. 9 ZP „zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa podľa § 58, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu a odbornú prax“. Konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či správny orgán vykonal porovnanie podľa všetkých týchto zákonných kritérií alebo len podľa niektorých z nich alebo či okruh komparatívnych kritérií rozšíril. Nie je tiež zrejmé, aký výsledok zistil správny orgán pri vykonaní komparácie, nakoľko tento výsledok nijako správny orgán, a to ani správny orgán konajúci vo veci na prvom stupni, ani žalovaný ako správny orgán konajúci v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nepopísal. Uviedol, že v tejto časti odôvodnenia sa žalovaný uchýlil len ku konštatovaniu, že boli porovnávané pracovné zmluvy, čo však nemožno považovať za dostatočné popísanie komparácie a jej výsledkov. Žalobca považoval konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že za porovnateľných možno považovať zamestnancov, ktorí v tom istom čase pracujú v tesnej blízkosti vedľa seba za nesprávne a navyše v rozpore s tým, ako porovnateľných zamestnancov definuje Zákonník práce. Žalobca mal za to, že druh práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy je tak závažná obsahová náležitosť pracovnej zmluvy, že od dohodnutého druhu práce
medzi zamestnávateľom a zamestnancom závisia aj ostatné významné práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedenú absenciu obsahových náležitostí odôvodnenia nemožno preskúmať, či správny orgán vykonal komparáciu správne, či zvolil správnu metodiku, či zvolil správne kritéria, či porovnával zamestnancov porovnateľných podľa ZP a pod.
V podanej žalobe žalobca ďalej namietal, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky uloženej sankcie uviedol akurát toľko, že vzhľadom na to, že prvostupňový orgán na základe oprávnenia daného mu zákonom o inšpekcii práce pristúpil k uloženiu sankcie za zistený nedostatok v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a svoje rozhodnutie i zákonne a vecne odôvodnil (vrátane odôvodnenia výšky pokuty), nevidí dôvod pre zrušenie napadnutého správneho aktu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorú žalobca uviedol vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu, ktoré vydal Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový orgán konajúci v predmetnej veci. Konštatoval, že aplikačná prax nepovažuje za náležité zdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu o námietkach a argumentoch účastníka konania, ktorým odvolací orgán len skonštatuje, že sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového orgánu.
Žalobca vytýkal napadnutým rozhodnutiam ich nepreskúmateľnosť, nakoľko predmetné rozhodnutia trpia nedostatkom dôvodov pre vyvodenie záveru, ktorý je obsahom výrokovej časti napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2015 k žalobe navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že na rozdiel od žalobcu má za to, že zákonnosť jeho sankcionovania za porušenie § 58 ods. 5 zákonníka práce nemôže podliehať, resp. byť vyvodená na základe novely Zákonníka práce účinnej od 01.03.2015. Tento záver odôvodnil nie len jej neaplikovateľnosťou na prejednávanú vec (k spáchaniu deliktu zo strany žalobcu došlo ešte v roku 2012, resp. v období od januára do apríla 2013), ale aj tým, že povinnosť poskytovať dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu najmenej rovnako priaznivú ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa zostala i za prijatia tejto novely ponechaná prioritne na pleciach zamestnávateľa, ktorý ho pridelil, čo taktiež môže vysvetľovať žalobcom predostretý zámer zákonodarcu „len“ o precizovanie tejto oblasti a nie o jej principiálnu zmenu.
K spochybňovaniu úvah správnych orgánov, opierajúc sa o ktoré bol vyvodený záver o porovnateľnosti dotknutých zamestnancov žalobcu so zamestnancami užívateľského zamestnávateľa, žalovaný upriamil pozornosť súdu na nasledovné skutočnosti:
1. porovnaním pracovných zmlúv zamestnancov žalobcu (vrátane zmlúv o dočasnom pridelení) a menovaných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa bolo zistené, že dojednaná mesačná mzda u dotknutých zamestnancov žalobcu je totožná s výškou tarifnej mzdy u kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa; 2. táto mzda zároveň predstavuje základnú mzdu pracovníkov výroby u užívateľa (uvedené vyplýva z čl. 3.2 rámcovej dohody o dočasnom pridelení č. 1/2011), ktorými v zmysle dojednaného druhu práce boli aj spomínaní zamestnanci spoločnosti Samsung Electronics LCD Slovakia s.r.o., Voderady; 3. inšpektor práce B.. I. bol očitým svedkom toho, ako na jednej výrobnej linke „LM 06“ u užívateľského zamestnávateľa vykonávali prácu v rovnakom čase a v tesnej blízkosti vedľa seba p. E. ako kmeňový zamestnanec užívateľského zamestnávateľa a p. F. ako dočasne pridelený zamestnanec žalobcu.
V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že tieto kritériá, ktorými sa správne orgány riadili pri porovnávaní zamestnancov na účely dodržiavania § 58 ods. 5 Zákonníka práce pritom jasne vyplývajú aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Ten nespochybňuje skutočnosť, že dikcia § 40 ods. 9 Zákonníka práce definuje na účely tohto zákona porovnateľného zamestnanca ako takého zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa podľa § 58, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu a odbornú prax. Zastáva však názor, že túto definíciu, ktorá bola do Zákonníka práce zakotvená za iným účelom (konkrétne v snahe eliminovať a potierať zistené porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania), nemožno v plnom rozsahu aplikovať aj na prípady upierania nárokov dočasne pridelených zamestnancov.
Žalovaný ďalej uviedol, že zo zistení inšpektorov práce sa pritom stalo známym nielen to, že dotknutí dočasne pridelení zamestnanci žalobcu boli ohodnotení rovnako ako pracovníci výroby u užívateľského zamestnávateľa, ale z nich vyplynula aj skutočnosť výkonu práce na jednej pracovnej linke v tesnej blízkosti vedľa seba, ktorá podľa názoru žalovaného dostatočne odôvodňuje záver o tom, že skutočne išlo o zamestnancov vykonávajúcich rovnaký alebo podobný druh práce, a teda o porovnateľných zamestnancov tak, ako to skonštatoval aj inšpektorát práce. Žalovaný ďalej uviedol, že za porušenie povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 58 ods. 5 Zákonníka práce uložil inšpektorát práce žalobcovi pokutu vo výške 5 000 eur, ktorú odôvodnil nielen závažnosťou zisteného nedostatku a dobou trvania protiprávneho stavu (16 mesiacov), ale aj veľkosťou zamestnávateľa (1256 zamestnancov - predmetný údaj je obsiahnutý v protokole, ktorý bol so žalobcom prerokovaný bez rozporovania tejto skutočnosti), vyšším počtom zistených pochybení (viď protokol), či skutočnosťou, že dotknutí zamestnanci (4) predstavujú len vybranú vzorku dočasne pridelených osôb k užívateľskému zamestnávateľovi spoločnosti Samsung Electronics LCD Slovakia s.r.o., Voderady, čo s ohľadom na fakt nerozporovania zistenia o poskytovaní nižšej mzdy, evokuje záver o spôsobení ešte vyššej majetkovej ujmy na strane pridelených zamestnancov. Žalovaný mal za to, že určenie výšky pokuty nevybočilo z medzí stanovených zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ten v § 19 ods. 1 písm. a/ umožňuje inšpektorátu práce uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov až do 100 000 eur). Konštatoval, že inšpektorát práce prihliadol na všetky relevantné zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 citovaného zákona a že jeho voľná úvaha, pokiaľ ide o výšku sankcie, zodpovedala obsahu spisu a nepriečila sa zásadám logického myslenia.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Na pojednávaní súdu dňa 14. októbra 2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré sú uvedené v podanej žalobe a poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 15.05.2015, z ktorého taktiež vyplýva, že rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, sú nepreskúmateľné. Konštatoval, že z týchto rozhodnutí nevyplýva správna úvaha, pričom tieto rozhodnutia neboli odôvodnené v dostatočnom rozsahu.
Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 15.05.2015. K prednesu právneho zástupcu žalobcu uviedla, že všetky jeho námietky, pokiaľ sa týkajú odôvodnenia rozhodnutí, ako aj úvah žalovaného, sú uvedené na strane 5 napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil, pričom toto odôvodnenie aj korešponduje s vyjadrením žalovaného. Zástupkyňa žalovaného konštatovala, že rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, považuje za náležite odôvodnené tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení Správneho poriadku.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.
Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V správnom súdnictve preskúmajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (244 ods. 1 O.s.p.).
Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nie len dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého správny orgán vykoná dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
V predmetnej preskúmavanej veci Inšpektorát práce Nitra uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000 eur za porušenie predpisu uvedeného v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 58 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce tým, že zamestnávateľ počas dočasného pridelenia zamestnancov - F.Á. F., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 05.12.2012, G. M., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 25.08.2011, L. T., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 29.02.2012, L. N., nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 30.08.2012, v kontrolovanom období rok 2012 a mesiace január - apríl 2013 neposkytol týmto zamestnancom mzdu, ktorá by bola najmenej rovnako priaznivá ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa Samsung Electronics LCD Slovakia s.r.o., so sídlom Voderady 401, 919 42 Voderady, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce v dňoch 03.06., 21.06., 01.07., 10.07., 12.07., 18.07., 19.07., 22.07., 23.07., 24.07., 25.07., 26.07., 29.07., 02.08., 05.08., 07.08., 09.08. a 15.08.2013 u účastníka konania Študentský servis, spol. s r.o., so sídlom Jedlíkova 5, 040 11 Košice, IČO: 31 730 663 na prevádzke: Voderady 401, 919 42.
Z výroku rozhodnutia inšpektorátu práce je teda nesporné, že pokuta bola uložená žalobcovi za to, že počas dočasného pridelenia zamestnancov v kontrolovanom období neposkytol týmto zamestnancom mzdu, ktorá by bola najmenej rovnako priaznivá ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa. Inšpektorát práce Nitra v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dokladmi,
ktoré jednoznačne dokazujú, že mzdové podmienky „porovnateľných“ zamestnancov užívateľského zamestnávateľa sú výrazne priaznivejšie ako kontrolovaných zamestnancov účastníka konania pracujúcich na rovnakých pracovných pozíciách, sú pracovné zmluvy, mzdový list za rok 2012/2013 „porovnateľných“ zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, ktorých menoval a pracovné zmluvy, mzdový list za rok 2012/2013 kontrolovaných zamestnancov účastníka konania, ktorých taktiež menoval.
Inšpektorát práce Nitra v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval ďalšie doklady, z ktorých vychádzal, avšak po porovnaní uvedených dokladov neuviedol podstatnú rozhodujúcu skutočnosť, a to konkrétnu výšku mzdy dočasne pridelených zamestnancov a výšku mzdy porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že poskytnutá mzda dočasne pridelených zamestnancov nie je najmenej rovnako priaznivá ako porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. k.: 331-I/13/práv. zo dňa 28.07.2014 uviedol, že z účastníkom konania predložených a inšpektorátom práce obstaraných dôkazov je zrejmé, že nielen mzda kontrolovaných dočasne pridelených zamestnancov účastníka konania, ale aj samotné mzdové podmienky tak, ako to ustanovuje dikcia § 58 ods. 5 zákonníka práce, boli v porovnaní s porovnateľnými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa menej priaznivé. Táto skutočnosť sa odvolaciemu orgánu stala známou tak na základe mzdových listov dotknutých zamestnancov (z nich je evidentné, že už samotná časová mzda poskytovaná p. F., p. M., p. T. a p. N. počas kontrolovaného obdobia roku 2012 a mesiacov január až apríl 2013 bola výrazne nižšia ako časová mzda kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, ktorých možno považovať za porovnateľných), ako aj na základe ich pracovných zmlúv, porovnaním ktorých s pracovnými zmluvami kmeňových zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, možno konštatovať, že už samotné dojednanie mzdových podmienok čo do výšky pevnej zložky mzdy je menej priaznivé ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa (u tých sa pevná zložka mzdy skladá aj z fixného osobného ohodnotenia). Žalovaný ďalej uviedol, že berúc na zreteľ vyššie uvedené skutočnosti, za súčasného prihliadnutia na fakt, že takto zistený skutkový stav, a teda poskytovanie mzdy menej priaznivej ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, nie je medzi stranami sporný, dospel žalovaný k záveru, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie tak, ako je koncipované, vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný bol toho názoru, že tak dojednania obsiahnuté v pracovných zmluvách, týkajúce sa napr. tarifnej mzdy (jej výška u kmeňových zamestnancov je totožná s výškou celkovej mesačnej mzdy u dočasne pridelených zamestnancov, pričom podľa rámcovej dohody o dočasnom pridelení č. 1/2011 táto predstavuje výšku základnej mzdy pracovníka výroby u užívateľa).
Ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného teda nie je zrejmé aká bola konkrétna výška mzdy dočasne pridelených zamestnancov a konkrétna výška mzdy u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, na základe čoho by mohlo dôjsť k jednoznačnému záveru, že dočasne prideleným zamestnancom nebola poskytnutá mzda, ktorá by bola najmenej rovnako priaznivá ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa.
Preto pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že z účastníkom konania predložených a inšpektorátu práce obstaraných dôkazov je zrejmé, že nielen mzda kontrolovaných dočasne pridelených zamestnancov účastníka konania bola v porovnaní s porovnateľnými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa menej priaznivá a taktiež, že takto zistený skutkový stav a teda poskytovanie mzdy menej priaznivej ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, nie je medzi stranami sporný, takéto odôvodnenie žalovaného bez uvedenia konkrétnej výšky mzdy dočasne prideleným zamestnancom a porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa nie je preskúmateľné.
Z odôvodnenia rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, ako aj žalovaného vyplýva, že obidve rozhodnutia správnych orgánov odôvodňujú, resp. porovnávajú mzdové podmienky tak dočasne pridelených zamestnancov, ako aj porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, pričom je potrebné zdôrazniť, že Inšpektorátom práce Nitra bola uložená pokuta za neposkytnutie mzdy dočasne pridelených zamestnancov, ktorá by bola najmenej rovnako priaznivá ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, a preto bolo povinnosťou správnych orgánov porovnateľné mzdy aj náležite odôvodniť.
Keďže rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, ako aj žalovaného neodrážajú konkrétnu výšku mzdy dočasne pridelených zamestnancov a konkrétnu výšku mzdy porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, porovnaním ktorej by sa mohlo dospieť k záveru, či nebola dočasne prideleným zamestnancom poskytnutá mzda, ktorá by bola najmenej priaznivá ako u porovnateľných zamestnancov užívateľského zamestnávateľa, preto odôvodnenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, ktoré poukazujú len doklady upravujúce mzdové podmienky, je treba považovať za preskúmateľné.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra, ako aj žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. pozostavujúca zo zaplateného súdneho poplatku 70 eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov právnej služby, a to:
podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ....................... 139,83 eur,
podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- písomné podanie vo veci - žaloba zo dňa 24.02.2015 ........................................ 139,83 eur,
podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- účasť na konaní pred súdom dňa 14.10.2015 ...................................................... 139,83 eur,
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
- režijný paušál za rok 2015 (3x8,39) ...................................................................... 25,17 eur,
Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH predstavujú sumu 533,59 eur. Celkové trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 533,59 eur predstavujú sumu 603,59 eur, ktoré je povinný žalovaný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu vyúčtovaný úkon, a to písomné podanie vo veci - žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia zo dňa 25.03.2015, nakoľko nešlo o písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, pričom žalobca mohol požiadať súd o odklad vykonateľnosti rozhodnutia už v podanej žalobe, za podanie ktorej bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná náhrada trov v sume 139,83 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.