Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/286/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o nevyplatenie finančných prostriedkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -118 zo dňa 18. 8. 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vo výroku o zastavení konania o zaplatenie nad 365,86 Eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol a konanie v časti o zaplatenie 465,86 Eur zastavil. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 89,24 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „V konaní bolo nesporne preukázané, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu za podmienok v nej uvedených. Prílohou tejto poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, podľa ktorých platí, že ak nie je na účet poisťovateľa zaplatené následné poistné do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, alebo ak bola zaplatená iba časť poistného, uplynutím tejto lehoty poistenie zaniká, alebo sa zmení na poistenie so zníženou poistnou cenou bez ďalšieho platenia poistného tzv. redukcia poistnej sumy, ak poistná zmluva spĺňa podmienky redukcie.

V danom prípade nebolo spochybnené ani to, že žalobkyňa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nezaplatila poistné, z dôvodu ktorého v súlade so všeobecnými podmienkami poistnými bola poistná zmluva č. 0354491649 zmenená ku dňu 19.02.2013 na poistnú zmluvu so zníženou poistnou sumou. Stav rezervy, podielu na prebytku a dlžného poistného bol k tomuto dňu nasledovný: rezervu tvorilo 509,97 eur, podiel na prebytku 4,29 eur, dlžné poistné 127,45 eur, odkupný poplatok 12,45 eur, spolu to tvorilo sumu 374,36 eur. Z tejto sumy sa štandardnými princípmi poistnej matematiky vypočítala redukovaná poistná suma, ktorej výška bola 619,64 eur. Od dátumu začiatku redukovaného poistenia sa na kapitálovom poistení začala vytvárať rezerva poistného prislúchajúca zníženej poistnej sume, pričom výška tejto rezervy odzrkadľuje reálny stav poistky. Postupne sa rezerva priblížila k zníženej poistnej sume na dožitie a na konci poistenia je rovná jej hodnote. S touto rezervou súvisí výška vyplatenia odkupnej hodnoty, ktorá zohľadňuje aktuálnu hodnotu rezervy poistného a podiel na prebytku. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že odkupná hodnota z poistnej zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania, bola vypočítaná v súlade s právnymi predpismi, v súlade s uzavretou poistnou zmluvou i všeobecnými podmienkami poistení, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy a ku dňu zániku zmluvy, t.j. 28.03.2014 tvorí sumu 365,86 eur. Keďže túto sumu žalovaný počas konania žalobkyni uhradil a žalobkyňa v tejto časti žiadala konanie zastaviť, súd v tejto časti konanie vo veci zastavil a to v súlade s ustanovením ,

Žalobkyňa ničím nepreukázala opodstatnenosť nároku na zaplatenie rozdielu medzi požadovanou sumou a vyplatenou sumou, t.j. nároku na zaplatenie 94,51 eur. Svoj návrh odôvodnila iba tým, že podľa jej vedomosti je táto suma predstavujúca odkupnú hodnotu poistnej zmluvy nemenná, s čím však súd nesúhlasil a preto žalobu v tejto časti zamietol.“

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní okrem iného uviedla, že výška odkupnej hodnoty bola stanovená pri uzatváraní zmluvy a zmluvy sa majú dodržiavať. Oznámenie o nezaplatení po zrušení poistnej zmluvy bolo zaslané až v nasledujúcom roku 2013 v deň, keď oznámila poisťovni, že podáva trestné oznámenie - účtovné obdobie u akciovej spoločnosti je 1 mesiac zo zákona.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že rozsudok je z dôvodu absencie právneho posúdenia veci nepreskúmateľný. Nepreskúmateľným je tiež z dôvodu, že nedal odpovede na podstatné argumenty žalobkyne.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci rozumieme podradenie zisteného skutkového stavu (žalobkyňou tvrdený skutkový stav) pod právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahuje (napr. súd vyhovie žalobe o náhradu škody napriek tomu, že podľa skutkového stavu ide o vydanie bezdôvodného obohatenia). V predmetnej právnej veci však odvolací súd nemôže prijať záver o dôvodnosti námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže právne posúdenie veci v napadnutom rozsudku absentuje.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je ďalej zrejmé, ako sa vyrovnal s tvrdením žalobkyne, že chce iba to, čo jej zo zákona patrí (čl. 93). Rovnako je nepreskúmateľnou otázka, prečo nie je správne presvedčenie žalovanej cit.: „Obdŕžala som oznámenie žalovaného, ktoré bolo doručené súdu 9.6.2014, kde vlastne vysvetľuje, akým spôsobom dospel k výpočtu odkupnej hodnoty, avšak s týmto vysvetlením ja nesúhlasím, pretože žalovaný vychádza zo stavu rezervy, ktorú tvorí každý rok a tá sa môže meniť, kdežto ja som presvedčená, že zo zmluvy vyplýva, že bola stanovená odkupná hodnota pri uzatváraní poistnej zmluvy už na začiatku a nepodlieha zmenám.“ (čl. 107). Prvostupňový súd sa bez ďalšieho v odôvodnení rozhodnutia prebral vyjadrenie žalovaného o výpočte odkupnej hodnoty (čl. 97).

Rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené.“ (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, ) „Národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia“ (napr. Hadjianastassiou v. Grécko, ). „Ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.“ (napr. a ďalšie). Súd by pritom nemal byť pri argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. , , , m. m. , ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie súdu musí obsahovať úplne a výstižné odôvodnenie. V súlade s ním musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po

skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Prvostupňový súd zastavil konanie vo výške 465,86 Eur, teda v časti ktoré nezodpovedá dispozičnému úkonu žalobkyne, ktorá žalobu v časti 365,86 Eur vzala späť (čl. 107).

Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalobkyňa pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol v postavení dodávateľa konajúceho v predmete svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle ust. nesporne platí, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ustanovenie je dôsledkom zásady zakotvenej v ust. , podľa ktorej sú účastníci zmluvného vzťahu pri úprave zmluvných vzťahov povinní odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Zvýšené nároky sa v tomto smere pri spotrebiteľských zmluvách kladú na dodávateľa, ktorý ako profesionál znalý práva mal zmluvné ustanovenia naformulovať tak, aby zodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ a boli v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a aby boli presné a jednoznačné. Nesplnenie tohto očakávania má za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprospech toho, kto sa mal vyjadriť jasnejšie.

V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5.8.2008 pod sp. zn. výklad v prospech spotrebiteľa podľa čl. V smernice 93/13/EHS podporuje fakt, že poistné podmienky pripraví samotný poisťovateľ ako subjekt, ktorý sa na takú činnosť špecializuje, je na ňu odborne vybavený a poistné podmienky používa opakovane. Opakom tejto nespornej výhody je však faktická nerovnosť daná tým, že poisťovateľ za pomoci svojho odborného aparátu formuluje svoje poistné podmienky sám, zatiaľ čo sú možnosti klienta podrobne preskúmať podmienky obmedzené najmä, ak náklady s tým spojené prevyšujú možný prínos (obdobne rovnako rozsudok Okresného súdu Košice I. vo veci ).

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vo výroku o zastavení konania o zaplatenie nad 365,86 Eur a vo výroku o trovách konania ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvod zrušil v zmysle ust. a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie ( ).

Úlohou prvostupňového súdu v novom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, že sa vyrovná so všetkými relevantnými námietkami zo strany účastníkov konania. Rozhodnutie musí pôsobiť presvedčivo tak, ako to vyžaduje ust. Súd tiež ex offo posúdi zmluvné podmienky podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.