Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-382-2015.pdf
PDF · 68.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5C/382/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľa: W.. Š. P., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXXX/XX, XXX XX P., občan SR proti odporkyni: P. P., L.. XX.XX.XXXX, J. A.. G. XXXX/XX, XXX XX P., občan SR, o zrušenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 7C/242/1998-65 zo dňa 17.06.1999 tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni s účinnosťou od 01.09.2015.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na odporkyňu, svoju dcéru s účinnosťou od 1.9.2015. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa je plnoletá, dňa X.X.XXXX dovŕšila 26 rokov. Pôvodne bola výška výživného určená rozsudkom 7C/242/1998 zo dňa 17.6.1999 na sumu 2.000,-Sk mesačne, od takto určeného výživného po vzájomnej dohode s dcérou dobrovoľne zvyšoval výživné až po sumu 150eur mesačne. Dcéra nastúpila na štúdium na A. E. P. v roku 2007, bakalárske štúdium študovala 5 rokov do roku 2012, následne pokračuje v magisterskom štúdiu na UT. E. J.B. L. V. E. D., no do dnešného dňa ho neukončila. Prestala s ním komunikovať, keď sa jej pýtal, prečo jej štúdium tak dlho trvá. Myslí si, že dcéra je schopná sama sa živiť. Dodal, že svojej dcére chce naďalej všemožne pomáhať a to aj finančne za podmienky, že si túto pomoc zaslúži a bude sa k nemu správať ako k otcovi adekvátne.
Odporkyňa uviedla, že súhlasí s návrhom s tým, že otec na ňu platil výživné podľa rozsudku 66 eur, ale to bolo od jej 9 rokov až do 18 rokov. Nechcela sa s otcom súdiť, hoci táto suma už nepostačovala na jej potreby. Sumu 150 eur jej otec platí posledné dva roky. Celkovo jej počas vysokoškolského štúdia platil priemerne 116 eur. Ona otcovi vždy pritakávala, ale keď už mala 25 rokov tak si povedala dosť, lebo otec robil na ňu psychický nátlak, nakoľko jej škola nešla. Zatiaľ sa jej nepodarilo spraviť štátnice, takže pokračuje v štúdiu, ale súhlasí s tým, aby otec na ňu neplatil výživné a bola mu zrušená vyživovacia povinnosť od 1.9.2015. Navštevuje denné štúdium, ale snaží sa brigádovať, to má rôzne brigády podľa toho čo si nájde. V súčasnosti už len píše prácu a stretáva sa so školiteľkou. Matka jej prispieva na štúdium rôzne, dáva jej viac ako mi otec dával výživné. Počíta s tým, že už ukončí štúdium, resp. napíše prácu. Súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti, hoci podľa zákona nie je stanovený vek na 26 rokov ako otec uvádza a rodičia sú povinní živiť deti až pokiaľ nie sú schopné samostatne sa živiť, avšak ona má len jedno zdravie a preto súhlasí so zrušením výživného.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením so spisom 7C/242/98, potvrdením o návšteve školy odporkyne a zistil, že:
Rozsudkom OS Topoľčany č.k.7C/242/98 zo dňa 17.6.1999 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu vtedy malol. odporkyne sumou 2.000,-Sk mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva t.j. od XX.X.XXXX.
Odporkyňa je t.č. už plnoletá, študuje od roku 2012 na A. E. J. - V. E. D., magisterské štúdium dennou formou a s podaným návrhom súhlasila.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami §-u 62 ods.1,§-u 78 ods.1 Zákona o rodine, keďže odporkyňa je plnoletá a súhlasila s návrhom, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zmenil rozsudok OS Topoľčany 7C/242/1998-65 zo dňa 17.6.1999 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni s účinnosťou od 1.9.2015.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§207 ods.1OSP).