Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-192-2015.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/192/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O.. K. XXX/XX, XXX XX K., štátna občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.520,25 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 22.1.2015 č. k. 4C/185/2014-41, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník napadnutým uznesením vyslovil, že vstup účastníka - Združenie- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42343828, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej pripúšťa.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd preskúmal žalobcom vznesenú námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva a dospel k záveru, že zo žalobcom uvádzaných dôvodov nevyplýva neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Právny záujem vedľajší účastník odôvodnil na podporu žalovanej (výsledku konania) - presadzovanie práva spotrebiteľa. Právna úprava takýto vstup vedľajšieho účastníka pripúšťa. Taktiež žalovaná proti vstupu vedľajšieho účastníka nepodala námietky. Prvostupňový súd nezistil dôvody, pre ktoré by vstup vedľajšieho účastníka do konania nemal pripustiť. Zastáva názor, že zo strany Združenia a právneho zástupcu neexistuje žiadne zneužitie údajov spôsobom ako to prezentoval žalobca, pretože účelom vstupu Združenia do konania je ochrana občana spotrebiteľa, pričom Združenie vstúpilo do konania aj v iných veciach a súd nemá vedomosť o prípadnom zneužití údajov, na ktoré poukázal žalobca.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Tvrdí, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby Združenie mohlo v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, súhlas žalovaného. Zastáva názor, že aplikáciou citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., účinného v čase rozhodnutia súdu, mal súd prvého stupňa vydať uznesenie, že na oznámenie o vstupe združenia do konania sa neprihliada. Zdôraznil, že súd, ako orgán verejnej moci, má právnu povinnosť chrániť bankové tajomstvo pred osobami, ktoré nie sú oprávnené sa s ním oboznamovať (Združenie nie je osobou, ktorá by sa mohla bez súhlasu žalovaného oboznamovať s bankovým tajomstvom) a taktiež chrániť osobné údaje žalovaného pred tým, aby boli spracovávané neoprávnenou osobou (Združenie nie je oprávnené
spracúvať osobné údaje žalovaného). Napokon namieta aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia prvostupňovým súdom.
Vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 31.3.2015 na odvolanie žalobcu poukázal na to, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do O.s.p. zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa § 93 ods. 2 O.s.p. bez toho, aby sa expilicitne vyžadoval súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje do konania. Až novelou O.s.p. uskutočnenou zákonom č. 353/2014 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2015 do § 93 ods. 3 O.s.p. vložená nová druhá veta, podľa ktorej súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Zastáva názor, že ak oznámenie o vstupe ako vedľajšieho účastníka do konania doručil súdu pred 1.1.2015, je potrebné posudzovať tento vstup do konania podľa noriem účinných do 1.1.2015 a nie podľa noriem účinných od 1.1.2015. Na podporu svojho názoru poukazuje na početnú judikatúru viacerých súdov Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že právna úprava vedľajšieho účastníctva je uvedená v § 93 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v § 93 ods. 3 O. s. p. za prvú vetu vložil novú druhú vetu, ktorá znie:
"Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.".
Tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2015. Prechodné ustanovenie § 372a O.s.p. sa o ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. nezmieňuje. Na tom nemení nič skutočnosť, že k zahláseniu vstupu došlo po podaní žaloby spojenej s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Je treba rozlišovať medzi právom na zahlásenie vstupu do konania a medzi právom podať odpor proti platobnému rozkazu, ktoré právo priznáva zákon len odporcovi (§ 172 ods.1 O.s.p.). Je právom, nie povinnosťou súdu vydať platobný rozkaz, a to aj bez návrhu účastníka. Jeho stanovisko nevydať platobný rozkaz, sa stane známym až nariadením pojednávania (§ 172 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd, rešpektujúc ústavnú zásadu práva na spravodlivý proces, dospel k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je potrebné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho vstupu. V prejednávanej veci bol vstup vedľajšieho účastníka do konania prvostupňovému súdu oznámený dňa 21.8.2014 a v rozhodnom období sa explicitne zákonom súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupovať v konaní mieni, nevyžadoval. Iba takýto ústavnokonformný výklad dáva zadosť vyššie spomenutej zásade práva na spravodlivý proces. Vo svetle týchto úvah odvolací súd pristúpil k preskúmaniu námietky v zmysle ustanovení účinných v čase oznámeného vstupu (t. j. ku dňu 21.8.2014).
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Takýto návrh môže podať ktorýkoľvek z účastníkov, ale aj iný vedľajší účastník.
S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba, ktorej hlavným predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, alebo združenie uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom komisiou Európskych spoločenstiev. Obe skupiny združení sú z hľadiska oprávnenia vstupovať do súdneho konania ako vedľajší účastník, rovnocenné. Podstatný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že buď môže ísť o združenie, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, alebo združenie, ktoré nemusí mať takúto náplň ako hlavnú, ale ktoré Ministerstvo vnútra SR navrhlo zaevidovať do zoznamu oprávnených osôb vedeného Európskou komisiou. Má sa jednať v oboch prípadoch o združenia zriadené podľa zákona č. 83/1993 Z. z. o združení občanov, ktoré musí byť zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Práva spotrebiteľov pred orgánmi verejnej správy a pred súdmi môžu uplatňovať tak tie združenia, ktorých hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov, ako aj tie, ktoré sú zapísané v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou Európskych spoločenstiev (§ 25 ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľov č. 250/2007 Z. z.). V prípade podania návrhu na nepripustenie vstupu súd preskúmava len splnenie skôr uvedených podmienok. Akékoľvek iné dôvody sú pre takéto rozhodnutie bez právneho významu.
V prejednávanej veci Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 vstúpilo do konania v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 2 a nasl. O.s.p. z vlastného podnetu, a to písomným oznámením zo dňa 20.8.2014.
Podľa výpisu z Registra občianskych združení, vedeného Ministerstvom vnútra SR, je Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zapísané v tomto registri od 18.10.2013 v oblasti spotrebiteľských činností. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a uvedené občianske združenie má ako hlavný predmet činnosti ochranu práv spotrebiteľov, je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým pripustil vedľajšie účastníctvo Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ na strane žalovanej, správne a v súlade so zákonom.
V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej môže byť ohrozená ochrana bankového tajomstva, odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajší účastník ma podľa prvej vety § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník a teda má právo okrem iného aj nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov (§ 44 ods. 1 O.s.p.). Kompetencie vedľajšieho účastníka podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa priamo predpokladajú, že združenie ako vedľajší účastník sa bude v nevyhnutnej miere oboznamovať s osobnými údajmi. Tým ale nie je dotknutá jeho povinnosť chrániť takto získané osobné údaje (podľa zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov), zachovávať telekomunikačné tajomstvo (podľa § 63 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách) a vyvarovať sa zneužitia svojho postavenia vedľajšieho účastníka v konaní.
S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu sú bez právneho významu vo vzťahu k správnym záverom súdu prvého stupňa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.