Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-77-2011.pdf
PDF · 145.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obž. B. V., trestne stíhaného pre pokračovací zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. októbra 2015, takto
rozhodol:
Obžalovaný
B. V., nar. X. X. XXXX v B., trvalé bydlisko B., X. Č.. XXXX/XX, živnostník
j e v i n n ý , ž e
v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 2C 335/2001 vo veci navrhovateľa
- obžalovaného B. V. proti odporcovi - poškodenej S. Z., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko K., I. XXX/XX, okres Poprad, o zaplatenie sumy 397.036,- Sk (13.179,18 eur príslušenstvom, predložil prostredníctvom svojho advokáta JUDr. Jozefa Karabáša, dňa 28. 5. 2008 sfalšovaný dôkaz - príjmový pokladničný doklad zo dňa 22. 7. 1998 na sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) a na základe ktorého od poškodenej v tomto súdnom konaní ku dňu jeho predloženia, t.j. ku dňu 28. 5. 2008 požadoval najmenej 945.916,- Sk (31.398,66 eur),
t e d a
v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý a spáchal taký čin v úmysle sebe zadovážiť značný prospech
č í m s p á c h a l
zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 344 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu ukladá skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov a zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného R.. V. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. Y., U.. Ž. Č.. XXX/XX, okr. N., t. č. bytom M. K. XX, pošta W. Y., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 17. 3. 2011 obžalobu Pv 536/09 zo dňa 9. 3. 2011 na Okresnom súde Kežmarok na obvineného B. V. pre pokračovací zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Uznesením Krajského súdu v Prešove 4Nto 5/2011 zo dňa 31. 5. 2011 uvedený súd odňal predmetnú trestnú vec Okresnému súdu Kežmarok a prikázal ju na konanie Okresnému súdu Poprad. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutkov, pre ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 1998 ho oslovil jeho známy R.. Y. M. s tým, aby mu požičal peniaze na nákup M. X.. Dohodli sa, že vstúpi do spoločnosti Z..M..X.. G. M., ktorá v tom čase už bola založená. Následne prebehlo valné zhromaždenie, na ktorom mu S. Z. previedla 5 % zo svojho obchodného podielu, R.. Z.rtek mu previedol 7 % a N. M. 8 %. Následne N. M., ktorej zostávajúci podiel bol 47 % tento previedla na svojho otca R.. Y. B.. Po tomto prevode obchodných podielov bol podiel p. Z. v spoločnosti 10 %, p. Z. 23 %, Ing. B. 47 % a on mal podiel 20 %.Už pred týmto valným zhromaždením bolo dohodnuté akým spôsobom dôjde k prerozdeleniu podielov s tým, že každý zo spoločníkov poskytne samotnej spoločnosti pôžičku úmerne k svojmu podielu na základnom imaní. Na základe uvedeného potom on poskytol pôžičku S. Z. vo výške 8.600,- USD, R.. Z. vo výške 19.800,- USD a R.. B. vo výške 40.500,- USD. S každým z nich bola spísaná samostatná zmluva o pôžičke, pričom podpisy dlžníkov na zmluve boli notársky overené a títo svojimi podpismi potvrdili, že peniaze im boli požičané a že ich prevzali. Všetkým menovaným tieto peniaze fyzicky odovzdal, tie potom v banke boli zmenené na slovenské koruny, vložené do pokladne spoločnosti a on ich následne vložil na účet spoločnosti v Poľnobanke, a.s., pobočka Prešov. Na účet vložil 2.700.000,- Sk, pričom šlo o termínovaný účet. 300.000,- Sk nechal v pokladni spoločnosti na bežné výdavky a z ďalšieho bežného účtu spoločnosti, ktorý bol tiež vedený v Poľnobanke, ďalších 300.000,- Sk previedol na termínovaný účet, na ktorý predtým vložil 2.700.000,- Sk, a teda na tomto účte bola celková suma v objeme 3.000.000, - Sk, ktorá suma bola viazaná na vinkulovanom účte v prospech spoločnosti R. G., vlastníka M. X.. Samotná vinkulácia bola do 22. 9. 1998, pričom peniaze vinkulované na tento účel vložil do banky 22. 7. 1998. Vzhľadom na skutočnosť, že R. G. M. X. predali skôr a to niekedy v auguste 1998, potrebovali ďalšie 3.000.000,- Sk, pretože tie 3.000.000,- Sk o ktorých vypovedal boli vinkulované do dátumu 22. 9. 1998. Z uvedeného dôvodu preto dňa 13. 8. 1998 ako fyzická osoba požičal spoločnosti sumu 3.000.000,- Sk, ktorá pôžička bola ručená práve troma miliónmi korún na vinkulovanom účte. Po poskytnutí tejto pôžičky spoločnosti Z..M..X.. G. M. táto z týchto peňazí zaplatila R. kúpnu cenu v objeme 3.000.000,- Sk za M. X. a po zrušení lehoty vinkulácie na termínovanom vklade mu spoločnosť Z..M..X.. G. M. vrátila 3.000.000,- Sk. Vo vzťahu k sfalšovaným príjmovým dokladom, na ktoré poukazuje prokuratúra, uviedol, že prvotné doklady vystavil v roku 1998 a to ako konateľ spoločnosti, na čo mal právo. V tom čase účtovníctvo spoločnosti viedla manželka pána Z. p. F. Z., ktorá odmietla neskôr vydať účtovnú dokumentáciu a preto v tomto smere podal aj žalobu o vydanie účtovnej dokumentácie, a to dňa 22.05.2000 na Krajskom súde v Prešove, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 2Cb/286/2000, ktoré však bolo zastavené z dôvodu, že spoločnosť Z..M..X.. G. M. bola vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom k tomu, že tieto doklady nemal, tak ich vystavil opätovne a to niekedy v období rokov 2004 až 2006. Urobil chybu, že na týchto dokladoch neuviedol, že ide o duplicitné doklady. Nie je pravdou, aby tieto doklady predložil v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok, ktoré súviselo s Ing. Z., pretože v tomto konaní tieto doklady nepredkladal. Tak isto nie je pravdou, aby týmito dokladmi chcel preukázať pôžičky, či už Z. alebo Z., pretože v oboch konaniach pôžičky preukazoval samotnými zmluvami o pôžičke. K samotným zmluvám o pôžičke uviedol, že peniaze boli poškodeným odovzdané u neho v kancelárii s tým, že zmluvy o pôžičke vo vzťahu k Ing. Z. a p. Z. priniesol sám pán Z. a zmluvu s Ing. B. podpisoval u notára v Prešove. Fyzicky peniaze Ing. Z. odovzdal v kancelárii, nie je si istý či vo vzťahu k p. Z. a Ing. B.I., tieto peniaze odovzdal v kancelárii a potom sa šli peniaze zmeniť do banky na slovenské koruny. Všetky zmluvy o pôžičkách sú zo dňa 22.07.1998, pričom podpisy boli overené u notára dňa 23.07.1998 s výnimkou Ing. B., ktorého podpis je overený 22.07.1998. Nepamätá si už presne či peniaze odovzdal hneď po podpise zmluvy, alebo až po tom, čo boli tieto podpisy overené. V ten istý deň, keď požičal peniaze p. Z. a p. Z.,
títo vložili peniaze do spoločnosti. Po vložení peňazí do spoločnosti vystavil príjmové doklady o tom, že peniaze do spoločnosti prijal, tak isto aj v daňovom priznaní boli konštatované záväzky spoločníkom vo výške 3.000.000,- Sk. Uviedol, že p. Z. si asi fyzicky peniaze neprevzala, ale vo svojej výpovedi potvrdila, že jej peniaze požičal, pričom peniaze za ňu prevzal asi p. Z., presne si už na to nespomína, a tento ich aj potom vložil do spoločnosti.
Ďalej uviedol, že v civilných konaniach vedených na Okresnom súde Kežmarok sa potom dožadoval súdnou cestou vrátenia peňazí, ktoré spoločníkom požičal, súdny spor s p. B. nemal, pretože tento mu peniaze potom neskôr vrátil a to prostredníctvom jeho dcéry. V uvedených konaniach ho zastupoval JUDr. Karabáš, ktorému predložil listinné materiály, ktoré mal k dispozícii a on z toho vyvodil záver, čo je potrebné použiť v súdnom konaní. Poukázal na to, že samotné pôžičky boli bezúročné, pretože peniaze boli požičané na 2 roky bezúročne a až po uplynutí lehoty splatnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorú si tak isto uplatňoval. K samotným účtovným dokladom, na ktoré poukazuje obžaloba a ktoré mali byť predložené v civilných konaniach na Okresnom súde Kežmarok, ktoré súviseli s vrátením pôžičky zo strany Ing. Z. a p. Z., zdôraznil, že uvedené doklady síce nie sú prvotné doklady, ale sú ich duplikáty, čo však neznamená že ide o nepravé doklady. Poukázal na to, že účtovníctvo za rok 1998 mu odovzdané nebolo, toto účtovníctvo zadržala p. Z., pretože následne medzi nimi vznikli spory. Doplnil, že daňové priznanie za rok 1998 on nepodpisoval, jeho podpis na daňovom priznaní je sfalšovaný, čo nasvedčuje tomu, že účtovníctvo neviedol. V rámci záverečnej reči na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2015 zdôraznil, že nesúhlasí s tým, aby sfalšoval pokladničné doklady tak, ako mu je to kladené za vinu, keď tieto vystavil najneskôr v čase, kedy žiadal o výmaz spoločnosti z obchodného registra, a to na základe výzvy daňového úradu, keďže originál účtovníctva k dispozícii nebol. Ako konateľ spoločnosti nevystavoval žiadne duplikáty, ale vystavil originály pokladničného dokladu podľa Zákona o účtovníctve, na čo bol oprávnený. Zdôraznil, že ako konateľ spoločnosti bol oprávnený vyhotoviť niekoľko takýchto originálov alebo prvopisov, pretože žiadny právny predpis mu to nezakazoval. Aj keby takýto doklad nebol vystavil, predmetné právne vzťahy boli založené na reálnom základe, čo preukazuje aj daňové priznanie, ktoré podával a na ktorom sfalšoval jeho podpis práve Ing. Z..
Svedkyňa poškodená S. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vo vzťahu k jej osobe prebiehalo na Okresnom súde Kežmarok civilné konanie, v ktorom obžalovaný požadoval od nej pomerne vysokú sumu peňazí, pričom na tomto pojednávaní predložil príjmový pokladničný doklad a keď sa ho jej právny zástupca pýtal, či je to ním vystavený doklad a v čase, ktorý je tam uvedený, pán V. uviedol že áno. Vzhľadom k tmu, že obžalovaný v tomto konaní predkladal aj iné doklady, porovnaním tohto dokladu s inými príjmovými dokladmi, po porade so svojím právnym zástupcom konštatovala, že tento doklad nemohol byť pravý, pretože na tomto doklade bola predvoľba k telefónnemu číslu, ktorá sa začala používať až o niekoľko rokov neskôr, než je obdobie kedy bol doklad vystavený. Samotné konanie dopadlo tak, že zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi nimi, súd vyhlásil za neplatnú a rozsudok je v tomto smere aj právoplatný. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 1998 spolu s obžalovaným V.Ý. boli spoločníkmi v spoločnosti Z..M..X.. G. M., prakticky však v spoločnosti nefungovala, pretože si plnila materské povinnosti, keď 21. 8. 1998 sa jej narodila dcéra. Všetko čo sa týka spoločnosti zabezpečoval pán V. väčšinou s ďalším spoločníkom pánom Z.. Nespomína si či v tom období sa uvažovalo o navýšení obchodných podielov v spoločnosti, resp. aby sa menili pomery obchodných podielov, spoločnosť však mala záujem o odkúpenie M. X. od R., pričom napokon aj ten hotel odkúpila za sumu 3.000.000,- Sk. Za akých okolností však bol hotel odkúpený a z akých peňazí, k tomu by sa vedel najlepšie vyjadriť obžalovaný. Uviedla, že jej osobne p. V. žiadnych 300.000,- Sk nepožičal. Je pravdou, že dňa 22. 7. 1998 podpísala zmluvu o pôžičke s p. V., pričom v tom čase bola hospitalizovaná v nemocnici, ale k odovzdaniu peňazí fyzicky nikdy nedošlo. Zmluvu podpísala v časovej tiesni, keď vtedy za ňou prišiel p. Z. s pracovníčkou notárskeho úradu s tým, aby zmluvu rýchlo podpísala a týmto to pre ňu skončilo. Uvedenú zmluvu podpísala z toho dôvodu, že vedela že malo ísť o požičanie peňazí súvisiacich s kúpou M. X., pričom takéto zmluvy o pôžičke boli podpisované aj s p. Z. a p. B.. Ako spoločníci sa bavili o odkúpení M. X., bavili sa o tom, že bude potrebné na to získať finančné prostriedky, bavili sa aj o pôžičkách, že peniaze budú požičané od nejakej inej spoločnosti, potom že od pána V.. V súvislosti so zmluvou o pôžičke ktorú podpisovala, bolo ešte pred podpisom tejto zmluvy dohodnuté, že peniaze budú vrátené z výnosov spoločnosti, alebo prípadne z predaja hotela. Či to bolo uvedené už v samotnej zmluve, na to si už nepamätá. Doklad o tom, že by mala požičané finančné prostriedky vložiť do spoločnosti, nikdy predtým nevidela, prvýkrát ho videla až na pojednávaní na kežmarskom súde. Doplnila, že bola aj konateľkou spoločnosti Z..M..X.. G. M., pričom podpisovala aj zmluvu o predaji časti podniku s R. G.. Z čoho bude kúpna cena zaplatená, o to sa veľmi nestarala, spoločnosť si však
mala na tento účel požičať peniaze. Doplnila, že k pôžičke medzi obžalovaným a p. Z. sa nevie bližšie vyjadriť, vie len toľko, že takáto zmluva bola uzavretá a že aj v súvislosti s touto zmluvou bolo vedené konanie na kežmarskom súde.
Svedok poškodený Ing. V. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že p. V. vstúpil ako spoločník do spoločnosti Z..M..X.. G. M. v čase keď spoločníkmi tejto spoločnosti boli N. M., p. Z. a on. Pani M. neskôr svoj podiel previedla na svojho otca p. B.. Spoločnosť mala záujem podieľať sa na privatizácii K.K. K. M. X., ktorý napokon bol aj odkúpený od Fondu národného majetku prostredníctvom R. G. za 3.000.000,- Sk. Samotná spoločnosť prostriedky na zakúpenie hotela nemala, ale tieto poskytol p. V. s tým, že poskytnuté finančné prostriedky rozpočítal podľa podielu základných vkladov na jednotlivých spoločníkov a títo mu potom podpísali ako zmluvu o pôžičke, pričom bolo dohodnuté, že peniaze sa mu vrátia zo zisku alebo z predaja nehnuteľnosti. Fyzicky nikto zo spoločníkov tieto peniaze nevidel, resp. neprevzal. Samotné zmluvy o pôžičke boli uzavreté po predchádzajúcom ústnom prerokovaní, p. V. potom pripravil jednotlivé zmluvy o pôžičkách. On konkrétne túto zmluvu uzavrel s p. V. v jeho kancelárii v Prešove spolu s p. B.. Čo sa týka p. Z., tá bola v tom čase v nemocnici a preto šiel za ňou, tlmočil jej o čo ide, doniesol jej na podpis zmluvu o pôžičke, ktorú potom v prítomnosti zamestnankyne notárskeho úradu táto podpísala. Zdôraznil, že dohoda bola taká, že požičané finančné prostriedky p. V. vráti spoločnosť Z..M..X.. G. M.. Keďže k žiadnemu odovzdaniu finančných prostriedkov nikdy nedošlo, žiadne finančné prostriedky potom oni ako spoločníci do spoločnosti nevkladali. Vzhľadom na odstup času si nespomína to, aby z obdobia keď boli uzatvárané zmluvy o pôžičkách, mal existovať pokladničný doklad, ktorý by nasvedčoval tomu, že spoločníci mali vložiť požičané peniaze ako vklad do spoločnosti, pamätá si však na to, že takýto doklad sa objavil aj s odstupom času v konaní na kežmarskom súde. Žiadny pokladničný doklad o vložení týchto finančných prostriedkov z jeho strany do spoločnosti, však nedostal. Uviedol, že účtovníctvo spoločnosti v roku 1998 mala pôvodne viesť jeho manželka, ale keďže došlo k nejakým nezhodám v súvislosti s odmeňovaním, tak toto účtovníctvo viedol on, pričom on aj podával daňové priznanie za rok 1998. V roku 1998 však konateľom spoločnosti nebol, tak daňové priznanie podpisoval p. V.. Účtovníctvo v roku 1998 sa nachádzalo na M. X., prístup k nemu mali všetci spoločníci vrátane obžalovaného. Pán V. za rok 1998 ešte k daňovému priznaniu robil jeden, alebo dva dodatky. Či však tieto súviseli s finančnými prostriedkami súvisiacimi s kúpou M. X., na to si už presne nepamätá. Či v čase keď podával daňové priznanie, sa v účtovníctve nachádzali príjmové doklady ktoré súvisia s podanou obžalobou, a ktoré by svedčili o vložení vkladov spoločníkov do spoločnosti, si nie je istý, má však dojem že sa nenachádzali. Či v súčasnosti fyzicky existuje účtovníctvo spoločnosti, o tom by mal vedieť najlepšie obžalovaný, pretože všetky účtovné doklady mu neskôr poslal poštou a to v období keď už „boli na nože“. Pán V. na neho podal žalobu, aby mu vydal účtovníctvo, no on následne zdokladoval dokladom z pošty, že toto mu zaslal. Svedok ďalej uviedol, že samotná škoda, ktorú si uplatňuje v trestnom konaní spočíva v tom, že mal jednoducho smolu, že v jeho trestnej veci v rámci odvolacieho konania rozhodovala iná sudkyňa než tá, ktorá rozhodovala v spore s p. Z., pričom on bol zaviazaný na úhradu peňazí, ktoré neprevzal, výsledkom čoho je, že dnes ma zablokovaný účet, má zriadené záložné právo na byt, pričom dohoda bola taká, že jedným zo spôsobov vrátenia peňazí p. V. bol aj následný predaj hotela, ktorý bol kúpený za 3.000.000,- Sk, pričom v nasledujúcom období p. V. tento hotel predal sám sebe, teda inej spoločnosti v ktorej vystupoval ako spoločník, a to za sumu 2.800.000,- Sk a potom táto spoločnosť, teda vlastne p. V., hotel predal ďalšiemu subjektu za 5,1 resp. 5,3 mil. Sk. Pán V. mal teda z predaja tohto hotela dosť finančných prostriedkov na to, aby tieto požičané peniaze vrátil. Doplnil, že na kežmarskom súde spolu s p. V. boli vedené celkovo tri konania, a to konanie ohľadom vrátenia pôžičky, následne bolo vedené exekučne konanie, pričom ďalej on podal ešte aj návrh na obnovu konania.
Svedkyňa W.. N. M.dníková na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej otec Ing. B., ktorý v septembri roku 2000 zomrel, si požičal ako spoločník spoločnosti Z..M..X.. G. M. peniaze od p. V., ktoré boli potom vložené do spoločnosti s cieľom odkúpiť M. X.. Uvedená spoločnosť bola založená práve za týmto účelom, pričom ona bola v čase založenia jedným zo spoločníkov, pričom ďalšími spoločníkmi boli p. Z. a p. Z.. Spoločnosť však peniaze na odkúpenie M. X. nemala a preto do spoločnosti vstúpil p. V., ktorý za stanovených podmienok, po nadobudnutí celkového 20 % podielu od ostaných spoločníkov, tieto peniaze požičal. V čase pôžičiek však ona už spoločníčkou nebola, ale svoj podiel previedla na svojho otca. Pán V. potom na základe podielov spoločníkov požičal 3.000.000,- Sk jednotlivým spoločníkom a to jej otcovi sumu 40.500,- USD, čo predstavovalo 1.410.000,- Sk, p. Z. 8.600,- USD, čo predstavovalo 300.000,- Sk, a p. Z. 19.800,- USD, čo predstavovalo 690.000,- Sk. Tieto peniaze obžalovaný požičal s tým, aby boli následne vložené do spoločnosti s cieľom kúpiť M. X., pričom bola dohodnutá doba
splatnosti na 2 roky, teda do júla 2000, kedy požičaná suma mala byť vrátená. V apríli 1999 jej otec ochorel a preto previedol svoj 47 % podiel v spoločnosti aj spolu s dlhom na ňu, no súčasne postúpil jej aj pohľadávku, ktorú mal voči spoločnosti Z..M..X.. G. M. v súvislosti s finančnými prostriedkami, ktoré v novembri 1998 vložil do spoločnosti. Peniaze p. V.É. boli v dohodnutom termíne vrátené, pričom po predaji M. X.mu spoločnosť jej vrátila peniaze, ktoré jej ostala dlžná, nie však v celom rozsahu, pretože zostal dlh asi 200.000,- Sk. Informácie ohľadom uzavretia zmluvy o pôžičke s p. V. má z rozprávania od svojho otca, niektoré informácie má aj od manžela, ktorý ju vo väčšine prípadov zastupoval.
Svedok Ing. Y. M., na hlavnom pojednávaní uviedol, že s p. Z. sa pozná od roku 1994, pričom okrem iného rozoberali otázku, že ak by došlo k situácii, že by M. X. bol daný na predaj, či by bol záujem tento odkúpiť a rozvíjať v tomto smere aktivity. Za týmto účelom bola potom založená spoločnosť, ktorej spoločníkmi bola jeho manželka, p. Z. a do spoločnosti prizvali aj p. Z., ako osobu, ktorá sa vyznala v gastronómii a hotelierstve. Keďže záujem bol reálny, na druhej strane však nemali finančné prostriedky, ktoré potrebovali na kúpu hotela, v objeme 3.000.000,- Sk, on ako aj ďalší spoločníci boli poverení úlohou nájsť niekoho, kto by to dokázal financovať. Jemu sa podarilo osloviť p. V., ktorého predstavil p. Z. a p. Z., a ktorý predložil svoje podmienky za ktorých by bol ochotný vstúpiť do týchto aktivít. Po vzájomnej dohode bol potom na p. V. prevedený 20 % podiel spoločnosti, pričom p. V. bol ochotný dať pôžičku vo výške 3.000.000,- Sk spoločnosti, avšak cez každého jednotlivého spoločníka a to podľa výšky podielov. Všetky tieto veci prebehli cez valné zhromaždenie spoločnosti, boli zaznamenané zmeny v obchodnom registri, a následne došlo k poskytnutiu samotnej pôžičky, ktorá bola poskytnutá jeho nebohému svokrovi p. B., ktorý sa stal spoločníkom namiesto jeho manželky, ako aj p. Z. a p. Z.. O pôžičkách sú doklady, ktoré boli podpísané u notára. O týchto veciach vie od svojho nebohého svokra, tak isto má vedomosť o tom, že finančné prostriedky boli potom odovzdané do pokladne spoločnosti každým jedným zo spoločníkov a následne boli vložené na účet v banke a boli vinkulované na stanovený účel. Doplnil, že z rozprávania svojho svokra vie, že peniaze boli spoločníkom odovzdané v amerických dolároch a potom boli zamieňané na slovenské koruny. Kto a kedy ich zamieňal to nevie, ale následne tieto peniaze zo strany spoločníkov boli vložené do spoločnosti a potom na účet. Z rozprávania svokra vie, že peniaze tomuto boli aj reálne odovzdané, pričom pôžička bola neskôr aj vrátená. Doplnil, že zo strany jeho rodiny bol do spoločnosti vložený aj určitý kapitál na prevádzkové náklady, ktoré peniaze boli sčasti vrátené, pričom nevrátená suma predstavuje okolo 200.000,- až 240.000,- Sk. Tie peniaze boli vrátené po predaji M. X. zo strany spoločnosti Z..M..X.. G. M. a to podľa percentuálneho podielu. K samotnej zmluve o pôžičke ešte uviedol, že pokiaľ vie tak lehota splatnosti súvisiaca s vrátením pôžičky bola 2 roky bezúročne, či po tomto termíne bola určená nejaká sankcia, na to si už nepamätá.
Svedok JUDr. V. N., advokát obžalovaného, ktorý tohto zastupoval v právnych veciach vedených na Okresnom súde Kežmarok označených v skutkovej vete obžaloby, na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj keď v prípravnom konaní v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 Zákona o advokácii bol zbavený mlčanlivosti v danej trestnej veci, má za to, že v súlade s ustanovením § 23 ods. 3 citovaného zákona má povinnosť zachovávať mlčanlivosť pokiaľ by to bolo v neprospech klienta aj v prípade, ak by takejto mlčanlivosti bol zbavený samotným klientom. Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že sa tohto práva pridržiava a chce ho využiť v konaní pred súdom. V súvislosti s uvedeným vyjadrením tohto svedka súd konštatoval, že v prípravnom konaním v súvislosti s výsluchom zo dňa 9. 2. 2011, kedy bol svedok vypočutý, pred svojou výpoveďou poukázal na to, že bol písomne zbavený mlčanlivosti zo strany klienta a vo veci vypovedal. Nezistiac potom zákonnú prekážku, súd prečítal výpoveď uvedeného svedka z prípravného konania, z obsahu ktorej vyplynulo, že ako bývalý splnomocnený advokát B. V. v konaní proti žalovaným S. Z. a Ing. V. Z. na Okresnom súde v Kežmarku predložil okrem iného súdu príjmové pokladničné doklady na sumu 300.000,- Sk a 690.000,- Sk zo dňa 22. 7. 1998, ktoré majú preukazovať vklad do spoločnosti Z..M..X.. G. M. spol. s.r.o., pričom všetky podklady týkajúce sa súdnych sporov mu pripravil B. V.. K tomu, kto, kedy a kde tieto doklady vyhotovil, sa vyjadriť nevedel.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov a to najmä zápisnice o trestnom oznámení, zmlúv o pôžičke, žalôb podaných na Okresnom súde v Kežmarku, zápisnice z pojednávania na Okresnom súde v Kežmarku, vyjadrení advokáta obžalovaného v civilných veciach vedených na Okresnom súde v Kežmarku, fotokópií príjmových pokladničných dokladov zo dňa 22. 7. 1998, vyjadrenia Telekomunikačného úradu SR a spol. Slovak Telecom, rozhodnutí vydaných Okresným súdom v Kežmarku a Krajským súdom v Prešove, daňových a účtovných dokladov, výpisu z obchodného registra spoločnosti Z..M..X.. G. M., pripojených spisov Okresného súdu Kežmarok 5C/334/2001,
2C/335/2001, 2C/14/2007, Krajského súdu v Košiciach 1K 9/2000, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, z ktorých listinných dôkazov zistil nasledovné:
Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti Z..M..X.. G. M. spol. s r.o. Huncovce, táto spoločnosť bola založená na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 5. 2. 1998 spolu s jej dodatkom zo dňa 17. 2. 1998 a dňa 20.02.1998 bola zapísaná do obchodného registra. Z obchodného registra bola vymazaná dňa 25.02.2002 na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.10.2001, keď v rámci konkurzného konania súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Spoločníkmi predmetnej spoločnosti pri založení boli Ing. V. Z., S. Z. F. W.. N. M.. Na základe zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 22.07.1998, ktorá zmena bola zapísaná do obchodného registra dňa 29.07.1998, sa spoločníkom spoločnosti stal aj B. V. a namiesto W.. N. M. R.. Y. B.. Konateľom spoločnosti pri jej založení bola S. Z., v súvislosti so zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 22. 7. 1998 sa ďalším konateľom stal obžalovaný B. V..
Z listinného dôkazu (na čl. 39) vyplýva, že dňa 22. 7. 1998 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi veriteľom B. V.W. a dlžníkom S. Z., predmetom ktorej bola pôžička v sume 8.600,- USD s dobou splatnosti do 21.07.2000, ktorej súčasťou je aj ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podpis dlžníka je overený pracovníkom Notárskeho úradu JUDr. V. Y., notára so sídlom v Kežmarku zo dňa 23. 7. 1998. Z dokladu (na čl. 123) vyplýva, že dňa 22. 7. 1998 bola uzavretá ďalšia zmluva o pôžičke medzi veriteľom B. V. a dlžníkom R.. V. Z., predmetom ktorej bolo poskytnutie peňazí v sume 19.800,- USD za rovnakých podmienok ako boli obsiahnuté v zmluve o pôžičke uzavretej medzi B. V. a S. Z.. Aj na tejto zmluve je podpis dlžníka overený pracovníkom notárskeho úradu dňom 23. 7. 1998. Z dokladu (na čl. 159) vyplýva, že dňa 22. 7. 1998 za rovnakých podmienok bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi veriteľom B. V. a dlžníkom Ing. Y. B., ktorej predmetom bolo poskytnutie peňazí v sume 40.500,- USD. Podpis dlžníka na tejto zmluve je tak isto notársky overený a to dňom 22. 7. 1998.
Ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok 2C/335/2001 na uvedenom súde dňa 12. 6. 2001 podal B. V. žalobu proti S. Z. o zaplatenie sumy 436.174,80 Sk s príslušenstvom a to na podklade zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 22. 7. 1998. O uvedenej žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 16. 2. 2007, ktorým zaviazal žalovanú S. Z. zaplatiť žalobcovi sumu 397.036,- Sk spolu s príslušenstvom pohľadávky a nahradiť trovy konania. Proti tomuto rozsudku žalovaná prostredníctvom svojho obhajcu podala odvolanie. Dňa 8. 11. 2007 B. V. udelil plnomocenstvo pre zastupovanie v predmetnej právnej veci JUDr. V. N., advokátovi AK Sabinov. Uznesením Krajského súdu v Prešove 4Co 97/2007 zo dňa 19. 12. 2007 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd uložil okrem iného doplniť dokazovanie o skutočnosti rozhodných pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku s tým, že je potrebné z úradnej povinnosti sa zaoberať absolútnou neplatnosťou právneho úkonu s prihliadnutím na odvolacie námietky uplatnené žalovanou S. Z., podstata ktorých spočívala v tom, že nebolo preukázané reálne odovzdanie predmetu plnenia. Dňa 28. 5. 2008 bolo Okresnému súdu Kežmarok doručené písomné podanie právneho zástupcu žalobcu (B. V.) JUDr. V. N. zo dňa 26.05.2008 označené ako vyjadrenie žalobcu k žalobe a odvolaniu žalovaného, v ktorom podaní okrem iného poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Z..M..X.. G. M. spol. s r.o. prijala od spoločníkov do pokladne spoločnosti oproti vystaveným príjmovým pokladničným dokladom finančnú sumu spolu vo výške 3.000.000,- Sk a to od S. Z. sumu 300.000,- Sk, od V. Z. sumu 690.000,- Sk, od Ing. Y. B. sumu 1.410.000,- Sk a od B. V. sumu 600.000,- Sk. Súčasne ako dôkaz o tomto tvrdení označil pokladničné doklady zo dňa 22. 7. 1998, ktorých fotokópie, okrem iných listinných materiálov, priložil k predmetnému podaniu. Práve predložením pokladničných dokladov (vrátane pokladničného dokladu zo dňa 22. 7. 1998, ktorý mal potvrdzovať, že od S. Z. mal prevziať sumu 300.000,- Sk) sa obžalovaný snažil preukázať svoje tvrdenie, že k odovzdaniu požičaných peňazí reálne došlo, pretože obchodná spoločnosť Z..M..X.. G. M., spol. s r. o. tieto peniaze prijala od spoločníkov do pokladne. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní v predmetnej právnej veci, právny zástupca navrhovateľa okrem iného poukázal na vyššie označené vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo súdu doručené v máji 2008, a samotný navrhovateľ (B. V.) sa pripojil k výpovedi právneho zástupcu. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či fotokópie pokladničných dokladov zo dňa 22.07.1998 sú pokladničné doklady, ktoré sa týkajú tejto veci a kto a kedy ich vypisoval, B. V. na pojednávaní dňa 17. 12. 2008 uviedol, že ide o tieto pokladničné doklady, vypisoval ich on a bolo to v tom období. Rozsudkom zo dňa 22. 12. 2008 súd žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi dňa 22. 7. 1998 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, čo
znamená že medzi účastníkmi malo dôjsť aj k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov uvedených ako predmet zmluvy o pôžičke, pričom v konaní bolo preukázané, že k tomuto jednoznačne nedošlo. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom 4Co 51/2009 zo dňa 24. 6. 2009 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal okrem iného na to, že skutočnosť, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov bola v konaní pred súdom prvého stupňa nesporná a bola navyše potvrdená aj samotnou výpoveďou žalobcu v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd poukázal najmä na to, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 22. 7. 1998, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Z..M..X.. G. M. spol. s r.o. prijala od žalovanej 300.000,- Sk ako osobný vklad spoločníka, nie je dôkazom, že žalobca fyzicky odovzdal finančné prostriedky žalovanej z titulu o pôžičke, pretože ide o doklad vyhotovený žalobcom a aj podpísaný žalobcom ako príjemcom.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok 5C/334/2001 súd zistil, že B. V. ako žalobca dňa 12. 6. 2001 podal na predmetnom súde aj žalobu proti Ing. V. Z. o zaplatenie sumy 1.004.216,40 Sk s príslušenstvom, a to z dôvodu nevrátenia pôžičky uzavretej dňa 22. 7. 1998. V predmetnej právnej veci súd rozhodol rozsudkom 5C/334/2001 zo dňa 22. 2. 2005, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 914.106,60 Sk s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením 2Co 202/2005 zo dňa 11. 1. 2006 tak, že odvolanie odmietol, pretože toto bolo podané oneskorene. Ako vyplýva zo obsahu spisového materiálu v predmetnej právnej veci B. V.ovský ako žalobca v priebehu celého konania nebol zastúpený JUDr. V. N. a nepredkladal žiaden pokladničný doklad zo dňa 22. 7. 1998 na sumu 690.000,- Sk (tak ako na to poukazuje obžaloba v predmetnej trestnej veci v súvislosti s druhým dielčím skutkom).
Z obsahu ďalšieho spisu Okresného súdu Kežmarok a to pod číslom 2C 14/2007 súd zistil, že dňa 9. 2. 2007 na Okresnom súde Kežmarok podal Ing. V. Z. návrh na povolenie obnovy konania v právnej veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 5C/334/01. O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Kežmarok uznesením 2C/14/2007 zo dňa 23. 5. 2007 tak, že povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 5C/334/01. Proti tomuto uzneseniu B. V. podal odvolanie, pričom Krajský súd v Prešove uznesením 10Co 61/2007 zo dňa 30. 7. 2007 vec vrátil súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú (z dôvodu správneho postupu v súvislosti s poplatkovou povinnosťou), pričom následne Krajský súd v Prešove uznesením 10Co 88/2007 zo dňa 15. 11. 2007 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie (z dôvodu odňatia možnosti účastníkom konať pred súdom). Dňa 4. 4. 2008 bolo súdu doručené podanie, z ktorého obsahu vyplynulo, že B. V. udelil plnomocenstvo pre konanie v predmetnej právnej veci JUDr. V. N., advokátovi, AK Sabinov, a to na základe plnej moci zo dňa 1. 4. 2008. Dňa 30. 5. 2008 bolo súdu doručené podanie JUDr. V. N. zo dňa 27. 5. 2008, označené ako vyjadrenie navrhovateľa k návrhu odporcu zo dňa 5. 2. 2007, v ktorom podaní okrem iného splnomocnený zástupca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť Z..M..X.. G. M. spol. s r.o. prijala od spoločníkov do pokladne oproti vystaveným príjmovým pokladničným dokladom finančnú sumu spolu vo výške 3.000.000,- Sk, pričom od V. Z. prijala sumu 690.000,- Sk. Ako dôkaz označil príjmový pokladničný doklad zo dňa 22. 7. 1998, ktorého fotokópiu pripojil k svojmu vyjadreniu. O podanom návrhu rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením 2C/7/2007 zo dňa 22. 12. 2008 tak, že povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Kežmarku pod sp.zn. 5C/334/01 a súčasne nariadil odklad vykonateľností meritórneho rozhodnutia v pôvodnej právnej veci. Proti tomuto uzneseniu B. V. podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením 10Co 10/2009 zo dňa 29. 4. 2009 tak, že zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a návrh na povolenie obnovy konania zamietol a súčasne zrušil výrok uznesenia o nariadení odkladu vykonateľností rozhodnutia, keď konštatoval nesplnenie podmienky pre povolenie obnovy konania.
Z fotokópie príjmových pokladničných dokladov zo dňa 22. 2. 2007 (na čl. 190 spisu a čl. 162 spisu), ktoré doklady sú založené aj v pripojených spisoch Okresného súdu Kežmarok 2C/335/2001 a 2C/14/2007 súd zistil, že na uvedených účtovných dokladoch ako vyhotoviteľ je uvedený p. V., pričom z ich obsahu vyplýva, že tento v mene spoločnosti Z..M..X.. G. M. spol. s.r.o. K. prijal od S. Z.arčíkovej sumu 300.000,- Sk, ako osobný vklad spoločníka, od Ing. V. Z. sumu 690.000. Sk, ako osobný vklad spoločníka a od Ing. Y. B. sumu 1.410.000,- Sk, taktiež ako osobný vklad spoločníka. Všetky tieto príjmové pokladničné doklady sú vyhotovené na tlačive spoločnosti EkonSpo, P.O.Box 52, K cintorínu 36, 010 08, Žilina 8, pričom na týchto tlačivách je uvedená aj telefónna predvoľba 041.
Zo správy spoločnosti Slovak Telekom a.s. (na čl. 192) vyplýva, že telefónna predvoľba 041 pre Žilinu začala platiť v mesiacoch jún, júl 2001.
Z výpisu z účtu spoločnosti Z..M..X.. G. M. (na čl. 163), vedeného v Unibanke a.s. zo dňa 22. 7. 1998 vyplýva, že uvedeného dňa na účet predmetnej spoločnosti bola prevodom z iného účtu pripísaná suma 300.000,- Sk a súčasne na účet spoločnosti bola vložená aj suma 2.700.000,- Sk (spolu 3.000.000,- Sk).
Zo súvahy aktív a pasív k 31. 12. 1998, ktorá tvorí súčasť daňového priznania spoločnosti Z..M..X.. G. M. za rok 1998 (nachádzajúcej sa na čl. 170 - 171), je potrebné konštatovať, že spoločnosť ako pasíva eviduje dlhodobé záväzky v celkovom objeme 3.000.000,- Sk.
Súčasťou spisového materiálu je aj návrh žalobcu spol. B.M..X.. G. M. spol. s r.o. K. proti žalovanému Ing V. Z. zo dňa 22. 5. 2000 o vydanie kompletnej účtovnej evidencie spoločnosti a všetkých právnych listín týkajúcich sa spoločnosti. O tomto návrhu rozhodol Krajský súd v Prešove sp.zn. 2Cb 286/00 uznesením zo dňa 21. 3. 2002 tak, že konanie zastavil. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že žalobca
- spoločnosť Z..M..X.. G. M. bola dňa 26.02.2002 vymazaná z obchodného registra a teda žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Uvedené listinné dôkazy sa nachádzajú na čl. 185 až 187 spisového materiálu.
Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach 1K 9/2000, v ktorom konaní sa rozhodovalo o návrhu na vyhlásenie konkurzu za spol. Z..M..X.. G. M. spol. s r. o. K. súd zistil, že predbežný správca eviduje záväzky voči spoločníkom vo výške 1.645.000,- Sk bez nejakej bližšej špecifikácie. Uznesením zo dňa 23. 10. 2001 konkurzný súd návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku zamietol.
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 2C/335/2001 predložil obžalovaný prostred. svojho právneho zástupcu nepochybne antidatované príjmové pokladničné doklady, ktoré mali byť vystavené dňa 22. 7. 1998, ktorými sa snažil preukázať reálnosť záväzkových vzťahov, ktoré v minulosti uzatváral a ktoré doklady okrem iného mali potvrdzovať, že žalovaná S. Z.Á. reálne požičané peniaze aj prijala. V rámci prebiehajúceho civilného konania v tejto právnej veci na Okresnom súde Kežmarok nepochybne vyplynulo, že obžalovaný ako navrhovateľ v predmetnej právnej veci, v ktorej sa domáhal od žalovanej zaplatenia najmenej sumy 945.916,- Sk (31.398,66 eur) z titulu poskytnutej pôžičky a dohodnutej zmluvnej pokuty, oprávnenosť svojho nároku odôvodňoval predovšetkým zmluvou o pôžičke, ktorú v písomnej forme uzavrel so žalovanou S. Z.. Zmluva o pôžičke, tak ako je definovaná v ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je reálnym záväzkovým vzťahom, a teda na to, aby takýto vzťah mohol byť platný, sa vyžaduje reálne odovzdanie peňazí zo strany veriteľa dlžníkovi. Za dôkaznej situácie, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania v predmetnej právnej veci, tak, ako to potvrdzuje predovšetkým pripojený civilný spis Okresného súdu Kežmarok 2C/335/2001, keď tomuto súdu zo strany odvolacieho súdu bola uložená povinnosť, vzhľadom na námietky žalovanej (že tejto peniaze reálne odovzdané neboli), zaoberať sa otázkou prípadnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, bolo potom zistené, že reálnosť odovzdania peňazí sa obžalovaný snažil preukázať práve predmetným pokladničným dokladom, ktorý mal potvrdzovať, že peniaze boli reálne aj odovzdané S. Z., no vzápätí ich obžalovaný od nej prijal a následne ich odovzdal do pokladne spoločnosti. Nie nepodstatnou skutočnosťou je aj vyjadrenie obžalovaného pred Okresným súdom Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.: 2C/335/2001, keď tento na pojednávaní dňa 17. 12. 2008 tvrdil, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 22. 7. 1998 vypisoval on a bolo to v tom období. S verziou, že ide o duplikát pokladničného dokladu prišiel až v trestnom konaní.
Takto zistené skutočnosti svedčia o tom, že obžaloba v tomto smere je dôvodná, keď skutok 1, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného činu a tenonepochybne spáchal práve obžalovaný B. V..
Iná situácia v tomto smere bola zistená vo vzťahu k skutku 2 obžaloby, ktorý sa viaže k obdobnému protiprávnemu konaniu zo strany obžalovaného, popísaného v samotnej obžalobe, ktorého skutku sa mal dopustiť tým spôsobom, že v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 5C/334/2001 vo veci navrhovateľa - obžalovaného B. V. proti odporcovi - poškodenému Ing. V. Z., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko O.Á. Y., Ž. XXX/XX, okres Kežmarok, o zaplatenie sumy 914.106,60 Sk (30.342,78 eur) s príslušenstvom, predložil prostredníctvom svojho advokáta JUDr. V. N., dňa 30. 5. 2008
sfalšovaný dôkaz - príjmový pokladničný doklad zo dňa 22. 7. 1998 na sumu 690.000,- Sk (22.903,80 eur), na základe ktorého od poškodeného v tomto súdnom konaní ku dňu jeho predloženia, t. j. ku dňa 30. 5. 2008, požadoval najmenej 914.106,60 Sk (30.342,78 eur), aby tak získal pre seba ku škode S. Z. a Ing. V. Z., celkový prospech v sume najmenej 1.860.022,60 Sk (61.741,44 eur),
Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok 5C/334/2001 nepochybne vyplýva, že v tomto civilnom konaní obžalovaný žiaden dôkaz, tak ako tvrdí obžaloba - sfalšovaný doklad - príjmový pokladničný doklad zo dňa 22. 7. 1998 na sumu 690.000,- Sk (22.903,80 eur) nepredkladal. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené, pričom obžalovanému v tomto konaní bolo priznané právo vyplývajúce z podanej žaloby. Na Okresnom súde v Kežmarku po právoplatnosti uvedenej právnej veci bolo na návrh Ing. V. Z. vedené konanie pod sp. zn.: 2C/14/2007 o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Kežmarok 5C/334/2001, a práve v tomto konaní obžalovaný prostred. svojho splnomocneného zástupcu predložil listinný doklad - dôkaz, na ktorý poukazuje obžaloba. Samotný návrh na povolenie obnovy konania bol v konečnom dôsledku uznesením Krajského súdu v Prešove 10Co/10/2009 zo dňa 29. 4. 2009 zamietnutý, keď odvolací súd konštatoval nesplnenie podmienok pre povolenie obnovy konania. Vyššie uvedené skutočnosti tak, ako vyplývajú zo spisu Okresného súdu Kežmarok 5C/334/2001 a 2C/14/2007, nepochybne svedčia o tom, že skutok 2 tak, ako ho popisuje prokurátor v podanej obžalobe, sa nestal. Obžalovaný protiprávneho konania, ktoré je mu kladené za vinu, sa nedopustil a sfalšovaný dôkaz, na ktorý poukazuje obžaloba, ktorým mal preukazovať dôvodnosť žalovaného nároku, v tomto konaní nepredkladal. Obžalovaný na základe skutočností uvádzaných obžalobou, potom ani nemohol poškodenému Ing. V. Z. spôsobiť škodu. Skutočnosť, že obžalovaný takýto sfalšovaný príjmový doklad predkladal v inom konaní, nepredstavuje len chybné uvedenie spisovej značky civilného konania, ktorého sa obžaloba vo vzťahu k tomuto skutku týka, ale v danom prípade protiprávnosť konania by musela byť založená na iných skutkových okolnostiach než sú tie, ako sú popísané v podanej obžalobe súvisiace s predmetom skutku. V danom prípade nie je zachovaná ani totožnosť skutku, ani totožnosť následku, čím potom nie je daná ani jednota skutku. Z uvedeného dôvodu preto súd potom uvedený skutok pri otázke posudzovania viny vypustil.
Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý a spáchal taký čin v úmysle sebe zadovážiť značný prospech. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Objektom trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona je záujem spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní. Uvedený trestný čin chráni súdne a trestné konania pred takými činmi, ktoré sťažujú alebo úplne maria možnosť pravdivo zistiť skutkový stav veci, ktorý je základným predpokladom spravodlivého rozhodnutia príslušných orgánov verejnej moci a ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú povinnosť štátu zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti sa pritom nevyžaduje, aby v dôsledku konania páchateľa popísaného v § 344 ods. 1 písm. a) - d) Trestného zákona, bolo vydané nesprávne rozhodnutie, ak účastník občianskeho súdneho konania predloží na preukázanie svojich tvrdení dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý, jeho trestná zodpovednosť nie je (a nemôže ani byť) podmienená tým, ako súd takýto dôkaz napokon vyhodnotí. Výška požadovaného nároku v súvislosti s konaním, z ktorého súd obžalovaného uznal vinným - 31.398,66 eur zodpovedá kritériu značného prospechu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 125 ods. 1 Trestného zákona (ide o výšku presahujúcu sumu 26.600,- eur). Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Obžalovaný bližšie charakterizovaný nie je, v registri trestov má jeden záznam, a to ešte z roku 1986, keď sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Boli voči nemu vedené aj iné trestné stíhania v neskoršom období, v ktorých veciach bol však právoplatne oslobodený.
Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Za takéto protiprávne konanie obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov. Za poľahčujúcu okolnosť v danom prípade súd považoval okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti v zmysle §
37 Trestného zákona súd nezistil. Za takejto situácie bol súd potom toho názoru, že účel trestu bude možné dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, pričom osoba obžalovaného, jeho doterajší život, ale aj okolnosti skutku dávajú predpoklady na to, že sledovaný účel trestu je možné naplniť aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný. Keďže výmera trestu odňatia slobody v danom prípade presahuje výmeru 2 rokov, súd zároveň uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Za primeranú skúšobnú dobu súd považoval dobu 30 mesiacov, pričom súčasne obžalovanému uložil aj primeranú povinnosť spojenú v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa programu sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku poškodeného Ing. V. Z. na náhradu škody súd rozhodol tak, že tohto s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie, pretože vykonaným dokazovaním v danej trestnej veci na podklade podanej obžaloby nebolo zistené, aby konaním obžalovaného tomuto bola spôsobená škoda v uplatnenom rozsahu, pričom v konečnom dôsledku súd ani obžalovaného v súvislosti so skutkom, ktorý sa týka tohto poškodeného neuznal vinným. Poškodená S. Z. sa v trestnom konaní s nárokom na náhradu škody nepripojila. v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý a spáchal taký čin v úmysle sebe zadovážiť značný prospech
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.