Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-86-2007.pdf
PDF · 118.55 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/86/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: GELTON BUSINESS CORP., Suite 9, Ansuya Estate, Revolution Avenue, Victoria, Mahé, Republic of Sychelles, No: 026634 a navrhovateľa v 2. rade: Tkuma s.r.o., Učňovská 6/574, 040 15 Košice, IČO: 36421952, proti odporcovi: FINEP Premiere s.r.o., Jégeho 12, 821 08 Bratislava, IČO: 36488941, právne zastúpenému: JUDr. Milan Fulec, Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, o určenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa v 2. rade sa z a m i e t a.
Navrhovateľ v 2. rade je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 236,71,-EUR na účet právneho zástupcu odporcu a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 19.7.2007 domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 14.12.2006 medzi predávajúcim ISTROREAL, s.r.o., Štefánkova 17, Bratislava, IČO: 31331831 a kupujúcim odporcom: STELO, s.r.o., Pečnianska 13, Bratislava, IČO: 36488941, je právne neúčinná voči navrhovateľom. Zároveň sa domáhali vydania predbežného opatrenia. Ako dôvod uviedli, že odporca ako kupujúci uzatvoril dňa 14.12.2006 so spoločnosťou ISTROREAL, s.r.o., so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31331831 (ďalej len „ISTROREAL“) ako predávajúcim kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností. Spoločnosť ISTROREAL je voči navrhovateľom v postavení dlžníka.
K veriteľstvu navrhovateľa v 1. rade navrhovatelia uviedli, že medzi spoločnosťou KORLEA a.s., Slančíkovej 1, Nitra, IČO: 35738839 (ďalej len „KORLEA“) ako veriteľom a spoločnosťou ISTROREAL ako dlžníkom bola dňa 26.5.2003 uzatvorená Zmluva o úvere (č.1), na základe ktorej spoločnosť KORLEA poskytla dňa 1.7.2003 dlžníkovi úver vo výške 7.500.000,-Sk s tým, že dlžník ho má do 1 mesiaca vrátiť. Na základe Dodatku č. 1 sa predmetom úveru stala suma 8.500.00,-Sk, pričom spoločnosť ISTROREAL sa zaviazala úver vrátiť spolu s úrokmi do 31.10.2003. Na základe Dodatku č. 2 sa predmetom úveru stala suma 15.000.000,-Sk a na základe Dodatku č. 3 sa spoločnosť ISTROREAL zaviazala úver spolu s úrokmi zaplatiť do 29.4.2003. Medzi spoločnosťou KORLEA a ISTROREAL bola uzatvorená i Zmluva o úvere (č.2) dňa 1.4.2004, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý dňa 1.4.2004 úver vo výške 5.000,-Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť do 1 mesiaca spolu s príslušenstvom. Medzi spoločnosťou KORLEA ako budúcim nadobúdateľom a spoločnosťou ISTROREAL ako budúcim predávajúcim bola dňa 28.3.2003 uzavretá Zmluva č. 1/2003 o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov. Na základe dohody o zrušení zmluvy o zmluve budúcej zo dňa 11.12.2003 sa strany dohodli na zrušení pôvodnej Zmluvy č. 1/2003 s tým, že spoločnosť ISTROREAL vráti všetky zálohové platby vo výške 15.000.000,-SK. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej dňa 14.2.2005 medzi spoločnosťou KORLEA ako postupcom a spoločnosťou BALLART, a.s., Bratislava, IČO: 36620874 ako postupníkom, postúpila spoločnosť KORLEA svoje pohľadávky voči spoločnosti ISTROREAL titulom Zmluvy o úvere zo dňa 16.6.2003, Zmluvy o úvere zo dňa 1.4.2004 a Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nebytových priestorov zo dňa 18.3.2003, resp. Dohody o jej zrušení zo dňa 11.12.2003, v celkovej výške 21.235.376,-Sk spolu s príslušenstvom (ďalej v texte označovaná ako „Pohľadávka č. 1“). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2006 spoločnosť BALLART postúpila Pohľadávku č. 1 spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., Bratislava, IČO: 35838825 (ďalej len spoločnosť „GF“). Spoločnosť GF si predmetné pohľadávky voči spoločnosti ISTROREAL uplatnila v súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 28Cb/213/2006. Z dôvodu splnenia rozväzovacej podmienky došlo k zániku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2006 v znení jej Dodatku č. 1, ktorý zánik bol deklarovaný Dohodou o zániku Zmluvy o postúpení pohľadávok , ktorú strany (spoločnosť BALART a GF) uzatvorili dňa 22.5.2007. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.5.2007 postúpila spoločnosť BALART ako postupca Pohľadávku č. 1 na navrhovateľa v 1. rade.
K veriteľstvu odporcu v 2. rade navrhovatelia uviedli, že medzi Q. V., bytom D. XXX, A., Č. T. ako veriteľom a spoločnosťou ISTROREAL ako dlžníkom bola dňa 22.1.2004 uzavretá Zmluva o úvere (č.3), na základe ktorej poskytol veriteľ dňa 22.1.2004 úver vo výške 5.000.000,-Sk, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 1 mesiaca spolu s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 28.2.2006 postúpil pán V. svoju pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 3 vo výške 2.000.000,-Sk spolu s príslušenstvom na postupníka - spoločnosť GF (ďalej ako „Pohľadávka č. 2“). Spoločnosť GF si predmetnú pohľadávku voči spoločnosti ISTROREAL uplatnila v súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 28Cb/213/2006. Z dôvodu splnenia rozväzovacej podmienky došlo k zániku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2006 v znení jej Dodatku č. 1, ktorý zánik bol deklarovaný Dohodou o zániku Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú strany (spoločnosť GF a pán V.) uzatvorili dňa 22.5.2007. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.5.2007 postúpil pán V. ako postupca Pohľadávku č. 2 na navrhovateľa v 2. rade. Navrhovateľ v 2. rade vyzval spoločnosť ISTROREAL na zaplatenie postúpených pohľadávok dňa 24.5.2007.
K vymáhateľnosti Pohľadávky č. 1 a č. 2 navrhovatelia uviedli, že si uplatnili svoje práva vyplývajúce z veriteľstva na Okresnom súde Bratislava I v konaní sp.zn. 28Cb/213/2006. Začaté konanie o zaplatenie 23.235.376,-Sk nebolo ešte právoplatne skončené, napriek tomu navrhovatelia žiadali, aby súd žalobu nezamietol, keďže sa očakáva skoré skončenie sporu. Poukázali na judikatúru NS ČR, kedy postačuje, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe. V prípade, keď v dobe rozhodovania súdu nie je pohľadávka navrhovateľa proti dlžníkovi ešte vymáhateľná a navrhovateľ sa jej domáha v inom konaní, je daný dôvod k prerušeniu konania v zmysle § 109 ods. 2 O.s.p.
Spôsobilosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy ukrátiť navrhovateľov ako veriteľov spoločnosti ISTROREAL navrhovatelia v návrhu odvodzovali od ustanovení kúpnej zmluvy:
- článok IV bod 1 písm. a), podľa ktorého mala byť prvá časť kúpnej ceny prevedených nehnuteľností vo výške 60.000.000,-Sk určená na úhradu záväzkov predávajúceho (spoločnosti ISTROREAL) voči jeho klientom, ktoré predávajúcemu vznikli alebo vzniknú z dohôd o zániku klientských zmlúv, pričom mala byť vyplatená predávajúcemu najneskôr do 31.3.2007,
- článok IV bod 3 prvá a druhá veta, podľa ktorých mal kupujúci (odporca) popri úhrade kúpnej ceny uhradiť najneskôr do 31.1.2007 aj záväzok predávajúceho voči Tatra banka a.s. v celkovej výške 52.792.819,-Sk, a to vo forme dokumentárneho akreditívu,
- článok XI bod 5, podľa ktorého mohlo dôjsť k zníženiu kúpnej ceny v prípade, ak by sa na základe auditu vykonávaného kupujúcim zistila nepravdivosť niektorého z prehlásení predávajúceho uvedených v čl. II kúpnej zmluvy, a to až o sumu do výšky druhej a tretej čas, čo predstavuje použitie druhej a tretej časti kúpnej ceny na uspokojenie pohľadávky odporcu.
Podľa názoru navrhovateľov z uvedených ustanovení kúpnej zmluvy vyplýva, že právny úkon jednoznačne smeroval k ukráteniu veriteľov (v čase vzniku spoločnosť GF), keďže časť protihodnoty (či už kúpnej ceny alebo ďalšia peňažná povinnosť) za prevedené nehnuteľnosti bola priamo kúpnou zmluvou určená na uspokojenie iných veriteľov spoločnosti ISTROREAL a to 1./ veriteľov dlžníka zo zmlúv o budúcich zmluvách, 2./ veriteľa Tatra banka a.s., 3./ veriteľa - odporcu, ktorý bol podmieneným veriteľom z titulu podmieneného záväzku, ktorý vyplýval z ustanovenia článku XI bod 5 kúpnej
zmluvy. Tieto dojednania kúpnej zmluvy preto mohli spôsobiť, že za prevedené nehnuteľnosti by do majetku spoločnosti ISTROREAL neprišla žiadna protihodnota, vznik platobnej neschopnosti voči navrhovateľom ako veriteľom, neodôvodnené odloženie alebo zmarenie platby navrhovateľom. Takéto dojednania zároveň preukazujú úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý bol vzhľadom na zdôvodnenie prevodu prevádzaných nehnuteľností známy aj odporcovi ako druhej strane, o čom svedčia aj vyhlásenia dlžníka a jeho právneho nástupcu v podaniach, ktoré boli urobené v konaní o protinávrhu. V prípade keby aj navrhovatelia pripustili neistú skutočnosť, že by zistenia právneho a technického auditu nijakým spôsobom neovplyvnili zaplatenie druhej a tretej časti kúpnej ceny, t.j. že by do majetku spoločnosti ISTROREAL boli prevedené peňažné prostriedky v sume druhej a tretej časti kúpnej ceny, ktoré predstavovali len 40,6% protihodnoty, uvedeným úkonom sa spoločnosť ISTROREAL ako dlžník zbavila majetku, ktorý bol omnoho menej likvidnejším než peňažné prostriedky získané úhradou druhej a tretej časti kúpnej ceny. Práve pre pohotovosť peňažných prostriedkov, považujú navrhovatelia peňažné prostriedky, ktoré sa dostali do majetku dlžníka, by sa v čase vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v konaní o zaplatenie sp.zn. 28CB 213/06 nemuseli nachádzať v majetku dlžníka, nakoľko peňažné prostriedky sú tovar, ktorý plní úlohu všeobecného ekvivalentu a je možné ich rýchlo a ľahko vymeniť za akýkoľvek iný tovar, ktorý môže mať pre navrhovateľov nulovú hodnotu, prípadne nebude postihnuteľné výkonom rozhodnutia.
Podaním doručeným súdu dňa 5.5.2015 odporca oznámil súdu, že navrhovateľ v 1. rade bol z obchodného registra Seychellskej republiky vymazaný a zároveň predložil výpis z registra týkajúci sa navrhovateľa v 1. rade. Tunajší súd v nadväznosti na to uznesením zo dňa 4.6.2015 pod č.k. 31Cb/86/2007-205 konanie v časti o návrhu navrhovateľa v 1. rade zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 9.10.2015 žiadal návrh navrhovateľa v 2. rade zamietnuť a zaviazať ho k náhrade trov konania. Ako dôvod uviedol, že navrhovatelia nepredložili jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval splnenie predpokladov neúčinnosti právneho úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy voči nim. Jedným z predpokladov je existencia vymáhateľnej pohľadávky, pričom v tomto konaní je sporná i samotná existencia pohľadávky navrhovateľov voči spoločnosti ISTROREAL. Spoločnosť ISTROREAL s.r.o. za svojej existencie existenciu pohľadávok navrhovateľov popierala, nakoľko došlo dňa 22.5.2007 k ich zániku v dôsledku započítania s pohľadávkami, ktoré mala spoločnosť ISTROREAL voči navrhovateľom. Navrhovateľ v 1. rade sa obrátil na odporcu v roku 2007 listom, v ktorom ho informoval o evidencii pohľadávky voči spoločnosti ISTROREAL vo výške 21.235.376,-Sk s príslušenstvom a žiadal, aby ju uhradil odporca v rámci úhrady kúpnej ceny (resp. jej neuhradenej časti) za prevedené nehnuteľnosti, resp. aby finančné prostriedky poukázal priamo na účet navrhovateľa v 1. rade ako majiteľa uvedenej pohľadávky voči ISTROREAL. Vzhľadom k tomu, že odporca nemal žiadnu vedomosť o existencii pohľadávky navrhovateľa v 1.rade voči spoločnosti ISTROREAL, ani o existencii povinnosti poukázať úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny na účet iného subjektu, obrátil sa odporca na spoločnosť ISTROREAL so žiadosťou o vysvetlenie. Listom zo dňa 3.7.2007 informovala spoločnosť ISTROREAL s.r.o. odporcu, že pohľadávka, na úhradu ktorej vyzýval navrhovateľ v 1. rade odporcu, neexistuje, nakoľko zanikla v dôsledku už započítania s pohľadávkou spoločnosti ISTROREAL voči navrhovateľom. Rovnako ISTROREAL informovala odporcu, že neexistuje žiaden zákonný ani zmluvný dôvod na uhradenie zvyšnej časti kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti na účet iného subjektu, pričom vyzvala odporcu na úhradu kúpnej ceny. V prípade, keby aj odporca pripustil existenciu uvedenej pohľadávky navrhovateľov voči spoločnosti ISTROREAL, namietal, že navrhovatelia nepreukázali, že by mali voči spoločnosti ISTROREAL vymáhateľnú pohľadávku. K úmyslu spoločnosti ISTROREAL ukrátiť navrhovateľov sa odporca vzhľadom na neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky nevyjadril. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia neobjasnili a nepreukázali aké vyhlásenia spoločnosti ISTROREAL a jeho právneho nástupcu v podaniach urobených v konaní o protinávrhu, majú preukazovať vedomosť odporcu o úmysle spoločnosti ISTROREAL ukrátiť uspokojenie pohľadávok navrhovateľov. Odporca odmietol, že by mal vedomosť o takomto úmysle. Odporca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a ani potom, až do obdržania listu navrhovateľa v 1. rade, nemal vedomosť o žiadnom nároku, ktorý si voči spoloč. ISTROREAL uplatňovali navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia.
Na pojednávanie 14.10.2015 sa nedostavil navrhovateľ v 2. rade, pričom predvolanie mu bolo doručené s poukazom na § 48 ods. 2 O.s.p. dňa 17.8.2015. Navrhovateľ v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, súd preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 28Cb 213/2006 súd zistil, že predmetom konania vo veci navrhovateľa - spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s. (GF) proti odporcovi spoločnosti ISTROREAL bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 23.235.376,-Sk s príslušenstvom (t.j. pohľadávky č. 1 a pohľadávky č. 2). Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 30.3.2006 č.k. 28Cb 213/2006-140 vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým zakázal spoločnosti ISTROREAL nakladať s nehnuteľnosťami (stavba na parc.č. XXXX/X - rozostavaný polyfunkčný objekt, pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX - zastavané plochy a nádvoria) zapísanými na LV č. XXXX vedenom na Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pre katastrálne územie B. V.. Krajský súd v Bratislave dňa 31.5.2006 na odvolanie spoločnosti ISTROREAL uznesenie Okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s poukazom na to, že je neprimerané vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, jej výške a majetku, ktorý má byť postihnutý. Zároveň odvolací súd uviedol, že je aj v záujme navrhovateľa GF, aby stavba bola dokončená a odporca získal finančné prostriedky, z ktorých bude môcť uhradiť aj záväzky voči navrhovateľovi. Návrhom nebolo osvedčené, že dochádza k znižovaniu hodnoty majetku odporcu (ISTROREAL). Spoločnosť GF podala v poradí druhý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal spoločnosti ISTROREAL nakladať, disponovať s peňažnými prostriedkami na špecifikovaných účtoch tvoriacich zostatok do výšky 20.000.000,-Sk a prikázala TATRA BANKA, a.s. Bratislava neumožniť spoločnosti ISTROREAL nakladať s danými účtami v zmysle nariadeného predbežného opatrenia. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 28Cb 213/2006-392 zo dňa 16.10.2006 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Bratislave na odvolanie spoločnosti ISTROREAL uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že neexistovali dôkazy, ktoré by odôvodňovali ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia. Uložením zákazu by sa obmedzila ekonomická činnosť odporcu (ISTROREAL) čo by bolo neprimerané i z dôvodu nevyhnutného plnenia jeho povinností voči tretím osobám.
V nadväznosti na to, si spoločnosť ISTROREAL dňa 19.4.2007 uplatnila v konaní sp.zn. 28Cb/213/2006 voči navrhovateľovi - GF vzájomný návrh s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ je dlžníkom odporcu v rozsahu 205.228.039,-Sk a odporca dlžníkom navrhovateľa vo výške, ktorá je sporná. Odporca si žalovanú sumu uplatnil z titulu ujmy spôsobenej predbežnými opatreniami a zároveň sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal spoločnosti GF nakladať s peňažnými prostriedkami na účtoch špecifikovaných v návrhu do výšky 205.228.039,-Sk.
V podaní doručenom súdu dňa 31.5.2007 odporca (spoločnosť ISTROREAL) uviedol, že vedie vo svojom účtovníctve záväzok voči spoločnosti GF, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených zmlúv, vo výške 23.222.739,70 € (istina 14.000.000,-Sk, úroky ku dňu 22.5.2007 9.222.739,70,-Sk). Dňa 22.5.2007 si spoločnosť ISTROREAL jednostranným úkonom započítala časť pohľadávky vo výške 23.222.739,70 €, teda vo výške, v ktorej sa vzájomné pohľadávky vzájomne kryjú. S poukazom na uvedené došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa - GF.
Navrhovateľ (GF) v konaní sp.zn. 28Cb 213/2006 podaním zo dňa 25.6.2007 namietala vznik pohľadávky odporcu (ISTROREAL) titulom nariadených predbežných opatrení súdom, s poukazom na nepriaznivú majetkovú situáciu ISTROREAL i v rokoch 2002 až 2005, t.j. pred podaním návrhu spoločnosti GF vo veci samej a pred nariadením predbežných opatrení. Nakoľko spoločnosť GF mala za to, že pohľadávka odporcu (ISTROREAL) neexistuje, namietala nemožnosť započítania voči pohľadávke navrhovateľa.
V podaní zo dňa 22.5.2007 spoločnosť BALART, a.s. Bratislava v konaní sp.zn. 28Cb 213/2006 oznámila, že na základe splnenia rozväzovacej podmienky došlo dňa 22.5.2007 k zániku Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.2.2006, čím sa spoločnosť BALART ako postupca opätovne stala veriteľom pohľadávky vo výške 21.235.376,-Sk s príslušenstvom. S poukazom na uvedené požiadala o vstup do konania na miesto pôvodného navrhovateľa - GF. V podaní zo dňa 22.5.2007 pán RSDr. Mgr. Q. V. v konaní sp.zn. 28Cb 213/2006 oznámil, že na základe splnenia rozväzovacej podmienky došlo dňa 22.5.2007 k zániku Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.2.2006, čím sa Q. V. ako postupca opätovne stal veriteľom pohľadávky vo výške 2.000.000,- Sk s príslušenstvom. S poukazom na uvedené požiadal o vstup do konania na miesto pôvodného navrhovateľa - GF.
Podaním doručeným dňa 19.7.2007 spoločnosť GELTON BUSINESS CORP., Cyprus v konaní sp.zn. 28Cb 213/2006 oznámila, že ako postupník vstúpila do práv spoločnosti BALART, a.s. a to v časti pohľadávky 21.235.376,-Sk s príslušenstvom titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.5.2007. Podaním doručeným dňa 19.7.2007 spoločnosť AWIN, spol. s r.o. v konaní sp.zn. 28Cb 213/2006 oznámila, že ako postupník vstúpila do práv postupcu Q. V. a to v časti pohľadávky 2.000.000,-Sk s príslušenstvom titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2007.
Keďže uznesením č.k. 34CbR/84/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2008, Okresný súd Bratislava I zrušil obchodnú spoločnosť ISTROREAL, s.r.o. bez likvidácie, bola spoločnosť ISTROREAL dňa 3.10.2008 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd vo veci sp.zn. 28Cb 213/2006 konanie pre nedostatok spôsobilosti zrušenej spoločnosti ISTROREAL byť účastníkom konania, zastavil. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2008.
Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej medzi spoločnosťou ISTROREAL ako predávajúcim a spoločnosťou STELO ako kupujúcim dňa 14.12.206 súd zistil, že jej predmetom je predaj nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho a to rozostavanej stavby, polyfunkčného objektu bez súpisného čísla nachádzajúceho sa na pozemku par.č. XXXX/X P. Č.. XXXX/X, pričom podľa zápisu v katastri nehnuteľností sa rozostavaná stavba nachádza len na pozemku s parc.č. XXXX/X (ďalej len „Rozostavaná stavba“) a predaj pozemkov - zastavaných plôch a nádvorí par.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, (ďalej len „Pozemky“) nachádzajúcich sa v okrese Bratislava I, obci Bratislava I - mestská časť Staré mesto, k.ú. B. V. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX.
Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že vlastníkom vyššie uvedenej Rozostavanej stavby a Pozemkov sa stala spoločnosť STELO, s.r.o., Bratislava na základe povoleného vkladu vlastníckeho práva.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Z obsahu vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že podmienkou úspešnosti odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie nasledovných podmienok: 1.) musí existovať právny úkon, ktorý je spôsobilý ukrátiť pohľadávku veriteľa, 2.) taktiež vymáhateľná pohľadávka veriteľa, 3.) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), 4.) úmysel dlžníka (ISTROREAL) ukrátiť svojho veriteľa (navrhovateľa 1., 2.), 5.) vedomosť druhej strany (odporcu) o úmysle dlžníka (ISTROREAL) ukrátiť svojho veriteľa (navrhovateľov).
V prípade, keď čo i len jedna z podmienok nebude splnená, nemožno sa úspešne domôcť neúčinnosti právneho úkonu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané splnenie prvej podmienky, keďže zmluva o prevode nehnuteľností predstavuje scudzovací právny úkon, ktorým sa zhoršuje vyhliadka navrhovateľa v 2. rade ako veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Moment kedy zmluva o prevode nehnuteľností bola spôsobilá ukrátiť pohľadávku navrhovateľa v 2. rade ako veriteľa, bol okamih povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 19.12.2006. Týmto momentom prestala byť spoločnosť ISTROREAL ako domnelý dlžník vlastníkom prevádzaných nehnuteľností.
Druhá z podmienok odporovateľnosti právneho úkonu splnená nebola. Navrhovateľ v 2. rade k vymáhateľnosti jeho pohľadávky uviedol, že spoločnosť GF ako právny predchodca navrhovateľa v 1. i 2. rade uplatnil práva vyplývajúce z veriteľstva Pohľadávky č. 1 a Pohľadávky č. 2 na Okresnom súde Bratislava I v konaní prebiehajúcom pod sp.zn. 28Cb/213/2006. Sám navrhovateľ v 2. rade uviedol, že konanie ešte nie je právoplatne skončené, ale očakáva sa jeho skoré skončenie. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že konanie vo veci sp.zn. 28Cb/213/2006 bolo pre nedostatok spôsobilosti zrušenej spoločnosti ISTROREAL byť účastníkom konania, zastavené. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2008. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka navrhovateľa v 2. rade mu nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím a navrhovateľ v 2. rade nepreukázal, že by existoval nejaký iný titul, podľa ktorého by bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia. V samotnom konaní sp.zn. 28Cb/213/2006 bola existencia pohľadávky navrhovateľa v 2. rade/navrhovateľov zo strany dlžníka ISTROREAL namietaná, nakoľko mal dlžník za to, že dňa 22.5.2007 došlo k zániku Pohľadávky č. 1 a Pohľadávky č. 2 v celom rozsahu v dôsledku započítania s pohľadávkami, ktoré mala spoločnosť ISTROREAL voči navrhovateľom. Keďže odporovateľnosť predstavuje náhradný spôsob, akým sa môže veriteľ domôcť uspokojenia svojej pohľadávky voči nepoctivému dlžníkovi, musí v prvom rade existovať nielen samotná pohľadávka veriteľa, ale musí byť i priznaná (napr.) vykonateľným rozsudkom pri žalobe na plnenie. Až po neúspešnej exekúcii, kedy sa veriteľ vymáhateľnej pohľadávky nemôže domôcť uspokojenia z ostatného majetku dlžníka (ISTROREAL), prichádza na rad odporovacia žaloba. Keďže tieto predpoklady naplnené neboli, navrhovateľ v 2. rade nie je nositeľom práva, ktorého ochrany sa v tomto konaní domáha a preto nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby.
Nad rámec súd uvádza, že neboli splnené ani ďalšie z podmienok odporovateľnosti právneho úkonu pod č. 3 a 5. S poukazom na skutočnosť, že nebola preukázaná samotná existencia, resp. vymáhateľnosť pohľadávok navrhovateľov, nemohlo dôjsť ani k jej ukráteniu akýmkoľvek úkonom odporcu. Keďže navrhovatelia si svoje pohľadávky neuplatnili v exekučnom konaní, nebola im ani odňatá možnosť, aby sa ich pohľadávky reálne uspokojili z majetku (akéhokoľvek, nie len z predaja namietaných nehnuteľností) dlžníka - spoločnosti ISTROREAL. V nadväznosti na uvedené, nebola splnená ďalšia z hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti a to skutočné ukrátenie navrhovateľov ako veriteľov.
Navrhovateľ v 2. rade vedomosť odporcu o úmysle spoločnosti ISTROREAL ukrátiť navrhovateľov opieral o zdôvodnenie kúpnej zmluvy (jednotlivé ustanovenia kúpnej zmluvy), ktoré bolo známe aj odporcovi ako druhej zmluvnej strane, o čom svedčia aj vyhlásenia dlžníka (ISTROREAL) a jeho právneho nástupcu v podaniach, ktoré boli urobené v konaní o protinávrhu. Súd má za to, že z odôvodnenia zmluvy nie je zrejmé, že by existovala nejaká pohľadávka navrhovateľov voči spoločnosti ISTROREAL a taktiež neobsahuje ustanovenia priamo vylučujúce uspokojenie pohľadávky navrhovateľov spoločnosťou ISTROREAL. Navrhovateľ v 2. rade v priebehu konania nešpecifikoval, ktoré vyhlásenia dlžníka - spoločnosti ISTROREAL, resp. jeho právneho nástupcu preukazujú vedomosť odporcu o úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľov. Odporca v priebehu konania namietal, že nemal vedomosť o úmysle spoločnosti ISTROREAL ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľov, nakoľko nemal ani vedomosť o žiadnom nároku navrhovateľov. Až listom v roku 2007 navrhovateľ v 1. rade informoval odporcu, že eviduje voči spoločnosti ISTROREAL pohľadávku vo výške 21.235.376,-SK s príslušenstvom a žiadal, aby túto pohľadávku odporca uhradil v rámci úhrady kúpnej ceny (resp. jej neuhradenej časti) za prevedené nehnuteľnosti, resp. aby finančné prostriedky určené na výplatu tejto kúpnej ceny poukázal priamo na účet navrhovateľa v 1. rade ako majiteľa danej pohľadávky voči dlžníkovi ISTROREAL. Vzhľadom k tomu, že odporca nemal vedomosť o existencii pohľadávky navrhovateľa v 1. rade, ani vedomosť o povinnosti uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti navrhovateľovi v 1. rade, obrátil sa na spoločnosť ISTROREAL. Listom zo dňa 3.7.2007 spoločnosť ISTROREAL informovala odporcu, že pohľadávka, na úhradu ktorej vyzýval navrhovateľ
v 1. rade odporcu, neexistuje, nakoľko zanikla v dôsledku započítania s pohľadávkou spoločnosti ISTROREAL voči navrhovateľom. Zároveň spoločnosť ISTROREAL informovala odporcu, že neexistuje žiaden zákonný ani zmluvný dôvod, aby zostávajúca časť kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti bola uhradená na účet iného subjektu a vyzvala odporcu na úhradu tejto časti kúpnej ceny. S poukazom na uvedené ako i z dôvodu, že navrhovateľ v 2. rade neoznačil ktoré vyhlásenie, resp. podanie spoločnosti ISTROREAL alebo odporcu má preukazovať vedomosť odporcu o úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľa v 2. rade, mal súd za to, že neuniesol nielen bremeno tvrdenia obsiahnuté v ustanovení § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), resp. § 101 ods. 1 O.s.p., ale i bremeno dôkazu obsiahnuté v ustanovení § 120 ods. 1 O.s.p. kedy účastník konania - navrhovateľ je povinný prispieť k tomu, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny súdu.
S poukazom na vyššie je zrejmé, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by existovala jeho pohľadávka voči dlžníkovi ISTROREAL, resp. že by dospela do štádia vymáhateľnosti, že by došlo právnym úkonom (zmluvou o prevode nehnuteľností) k ukráteniu navrhovateľov ako veriteľov, a taktiež nepreukázal vedomosť odporcu o úmysle spoločnosti ISTROREAL ukrátiť svojho veriteľa. Súd preto návrh navrhovateľa v 2. rade ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 236,71 € za 3 úkony právnej služby:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 26.9.2007 v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhláška“) v znení účinnom do 31.12.2008 vo výške 45,51 € (1.371,-Sk) podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky,
2./ písomné vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 9.10.2015 v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013 vo výške 64,53 €,
3./ účasť na pojednávaní dňa 14.10.2015 podľa § 13a písm. d) Vyhlášky účinnej od 1.7.2013 vo výške 64,53 €,
4./ 1 x režijný paušál za rok 2007 vo výške á 5,91 €,
5./ 2 x režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky.
6./ DPH vo výške 20% za úkony v roku 2005 (t.j. iba za úkony, ktoré si uplatnil a vyčíslil odporca) v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky: 39,45 €.
Účet právneho zástupcu odporcu je vedený v Tatrabanka, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.
Právny zástupca odporcu vo vyčíslení trov neuviedol z akej tarifnej hodnoty vychádzal pri určení sadzby tarifnej odmeny 16.651,-Sk, resp. 552,68 €. V tomto konaní je predmetom návrhu určenie, že kúpna zmluva je neúčinná voči navrhovateľom ako veriteľom spoločnosti ISTROREAL. Spor teda nie je v predmete zmluvy, ale v účinkoch tohto právneho úkonu, preto nemožno určiť jeho hodnotu predmetu. V tomto prípade nejde o určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu vo veciach určenia, či tu právny vzťah, prípadne právo je, alebo nie, a preto je potrebné vychádzať iba zo základu nároku, ktorým je neúčinnosť právneho úkonu. S poukazom na uvedené je v zmysle § 11 ods. 1 Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.