Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-34-2015.pdf
PDF · 98.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3C/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa O. R., narodený XX. XX. XXXX, M. XX, zastúpený Mgr. Barborou Michalcovou, bytom Žiar nad Hronom, Hutníkov 310/2, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubányho 16, o určenie neplatnosti zmlúv o úvere, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX, zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 422,81 Eur. V návrhu uviedol, že dňa XX. XX. XXXX uzavrel s odporcom spotrebiteľskú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu odporca poskytol úver vo výške 3 659,70 Eur (50 000 Sk), ktorý sa zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 93,47 Eur (2 816 Sk) a dňa XX.. XX. XXXX uzavrel ďalšiu spotrebiteľskú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu odporca poskytol úver vo výške 1 659,70 Eur (50 000 Sk), ktorý sa zaviazal splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 106,42 Eur (3 206 Sk). Uzatvorené zmluvy boli vopred naformulované a odporca nemohol ovplyvniť ich obsah. Ďalej uviedol, že súčasťou uzatvorených spotrebiteľských zmlúv boli zmluvné dojednania obsahujúce dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú odporca aplikoval a požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o výkon zrážok zo mzdy navrhovateľ, pričom výšku dlžnej sumy určil sám, bez rozhodnutia súdu, napriek tomu, že zmluvy obsahujú i neprijateľné podmienky. Odporca v spotrebiteľských zmluvách požaduje úroky vo výške 82,52% ročne a 78,42% ročne a teda sa jedná o úžeru, v dôsledku ktorej je právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný v celom rozsahu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti spotrebiteľských zmlúv odvodzuje navrhovateľ z potreby vyriešenia otázky porušovania práv spotrebiteľa odporcom, keďže po tomto určení nebude môcť odporca požadovať od navrhovateľa protiplnenie z RPMN prevyšujúcej 77%. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa navrhovateľ opiera o neplatnosť spotrebiteľských zmlúv a v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka žiada od odporcu sumu vo výške 5 422,81 Eur, o ktorú sa na úkor navrhovateľa neoprávnene obohatil.
Odporcovi bol do vlastných rúk doručený opis návrhu spolu s prílohami a uznesením, v ktorom mu súd uložil povinnosť vyjadriť sa k návrhu. Odporca sa k návrhu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol súdu, aby návrh v celom rozsahu zamietol, keďže je v rozpore s relevantnou právnou úpravou. Zdôraznil, že aj keby existoval rozpor výšky úrokov zo zákonom, mal by tento za následok len to, že v prevyšujúcej časti by takýto nárok na plnenie nevznikol. Výšku odplaty za spotrebiteľské úvery
a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom regulácie od 01. 07. 2008 kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. Následne po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Výška odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Regulovaná je pritom výška odplaty a nie úrokovej sadzby, preto je porovnávanie úrokovej sadzby banky bez zohľadnenia toho, že banka má aj ďalšie formy odplaty za požičanie tých istých prostriedkov, nesprávne. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. je maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe napadnutej zmluvy č. 820011281, 98,44 %. Výška odplaty vyplývajúca pre úver dohodnutý a poskytnutý na základe napadnutej zmluvy č. XXXXXXXXX neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy pripúšťala a teda je v súlade s platnou právnou úpravou. Čo sa týka spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX zákonodarca taktiež neurčil postup, aký uvádza navrhovateľ a síce porovnávanie odplaty s priemernými sadzbami bánk. V zmysle súdnej praxe platilo, že sa do úvahy berú najvyššie úrokové sadzby obchodných bánk (teda nie priemerné). Odporca na základe uvedeného tvrdí, že navrhovateľovi nevznikol žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Voči tomuto nároku vzniesol aj námietku premlčania.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 05. 08. 2015, 09. 09. 2015 a 14. 10. 2015. Zástupkyňa navrhovateľa predvolania na termín pojednávania neprevzala v odbernej lehote. Vo vyjadrení zo dňa 27. 02. 2015 uviedla, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odporca s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasil, avšak svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti ospravedlnil, pričom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia. Vzhľadom na uvedené súd pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov a vykonal dokazovanie listinnými dokladmi, obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 3C/34/2015, najmä návrhom na začatie konania, zmluvou o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, zmluvou o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, vyjadrením odporcu zo dňa XX. XX. XXXX, výpisom z obchodného registra odporcu a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení do 31. 12. 2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení od 01. 01. 2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení od 01. 01. 2008, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru (platnosť od 01. 07. 2008 do 10. 06. 2010), výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. uzavrela s odporcom dňa XX. XX. XXXX úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3 659,70 Eur (50 000 Sk), ktorý sa zaviazal odporca splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 93,47 Eur (2 816 Sk). RPMN bola v časti 5. zmluvy Údaje o požadovanom revolvingovom úvere dojednaná duplicitne vo výške 82,05 % (predpokladaná RPMN za úver) a 73,72 % (predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu) a v časti 6 zmluvy Údaje o schválenom revolvingovom úvere vo výške 82,52 %. Následne spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. uzavrela s odporcom dňa XX. XX. XXXX úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3 659,70 Eur (50 000 Sk), ktorý sa zaviazal odporca splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 106,42 Eur (3 206 Sk). RPMN bola v časti 5. zmluvy Údaje o požadovanom revolvingovom úvere dojednaná vo výške 77,02 % (predpokladaná RPMN za úver), 61,36 % (priemerná RPMN za úver a 63,60 % (predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu) a v časti 6 zmluvy Údaje o schválenom revolvingovom úvere vo výške 78,42 % (RPMN za úver) a vo výške 61,56 % (priemerná RPMN za úver).
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.
Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada,
prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery nákladov.
Navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti úverových zmlúv z dôvodu neprimerane vysokého ročného úroku z úveru, ktorý je podľa navrhovateľa vo výške 82,52% ročne resp. 78,42% ročne. Takto dohodnutú výšku úroku z omeškania považuje navrhovateľ za rozpornú s dobrými mravmi. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ nesprávne aplikuje príslušné pojmy tak, ako to uvádza odporca vo vyjadrení. V zmluvách je dohodnutá výška odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorú vyjadruje ročná percentuálna miera nákladov, ktorú navrhovateľ zamieňa s ročnou úrokovou sadzbou úveru.
V zmysle vyššie citovaných právnych predpisov, v prípade zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, nemal odporca ako poskytovateľ úveru povinnosť uvádzať v zmluve ročnú úrokovú sadzbu. Túto povinnú podstatnú náležitosť vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch až od 01. 01. 2008. Tento údaj teda absentuje len v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Avšak ani absenciu tejto podstatnej náležitosti nesankcionuje zákon o spotrebiteľských úveroch neplatnosťou zmluvy ako celku; poskytnutý úver sa však považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania súd v prvom rade skúmal, či skutočnosť, že by dohodnutá odplata za poskytnutie finančných prostriedkov v napadnutých spotrebiteľských úverových zmluvách bola v neprimeranej výške, môže mať za následok neplatnosť zmluvy ako celku. Súd dospel k záveru, že aj keby zmluva v tejto časti obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo bola v rozpore s dobrými mravmi, nemalo by to vplyv na platnosť zmluvy ako celku. Súd uvádza, že ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok. V danom prípade preto je možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške odplaty, od samotnej zmluvy.
Úmysel zákonodarcu nesankcionovať celú spotrebiteľskú úverovú zmluvu neplatnosťou v prípade prítomnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo absencie zákonom požadovanej obsahovej náležitosti zmluvy možno vyvodiť s citovaného ustanovenia § 53 ods. 5 OZ a § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zákonodarca sankcionuje len samotné neprijateľné zmluvné podmienky neplatnosťou (a nie celý právny úkon, ktorého sú súčasťou) resp. v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv, v ktorých absentujú podstatné náležitosti, sú poskytnuté úvery bezúročné a bez poplatkov.
Keďže súd dospel k záveru, že prípadná neplatnosť úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa dojednania odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov nemá vplyv na platnosť zmluvy ako celku, je zrejmé, že návrhu v časti o určenie neplatnosti spotrebiteľských úverových zmlúv nie je možné vyhovieť.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 422,81 Eur navrhovateľ odvodzoval od určenia neplatnosti spotrebiteľských úverových zmlúv, ktorému však súd nevyhovel. Nemohol preto vyhovieť návrhu ani v tejto časti. Zároveň je však potrebné konštatovať, že návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné vyhovieť aj z toho dôvodu, že je čo do výšky nepreskúmateľný. Navrhovateľ sa obmedzil len na uvedenie výšky nároku, pričom nie je zrejmé, na ktorú úverovú zmluvu a v akej výške plnil. Taktiež nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy, ktoré by výšku nároku preukazovali.
Súd v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.